Epileptický záchvat u nemeckého ovčiaka: príznaky, prvá pomoc, diagnostika a liečba

Epilepsia je vážne chronické ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje opakovaným výskytom epileptických záchvatov. Epilepsia u psa je chronické neurologické ochorenie charakterizované opakovanými záchvatmi spôsobenými abnormálnou elektrickou aktivitou v mozgu.

Epileptický záchvat je dočasný fyzický prejav poruchy centrálneho nervového systému, vychádza z nadmernej alebo abnormálnej aktivity neurónov vo vnútri mozgovej kôry. Základnou bunkou nervovej sústavy je neurón, ktorý vyžaruje elektrický náboj. Neuróny sú zložito kontrolované ďalšími neurónmi - ich nadmerná aktivita vyvolá záchvat, ktorý sa dá obrazne nazvať „búrkou v mozgu“.

Záchvat je jednorázová záležitosť, ktorá sa nemusí opakovať, o epilepsii hovoríme, keď sa záchvaty opakujú. Podľa definície má pes epilepsiu, ak sa u neho vyskytnú minimálne dva epileptické záchvaty v časovom odstupe viac ako 24 hodín. Na druhej strane epileptický záchvat znamená výskyt ochorenia v určitom čase.

Prečo môže mať nemecký ovčiak epileptický záchvat

Epilepsia u psov je neurologický syndróm a existuje mnoho možných príčin epilepsie. Spoločnou príčinou záchvatov býva abnormálna aktivita veľkého mozgu. Podstatou tohto ochorenia je porucha mozgu, pri ktorej dochádza k narušeniu elektrických výbojov. To vedie k opakovaným záchvatom.

Existuje mnoho možných príčin epilepsie u psov. Veterinár rozlišuje dve rôzne formy, symptomatickú epilepsiu so známou príčinou a idiopatickú epilepsiu. Primárna epilepsia je symptomatická (dokázateľné ochorenie mozgu), idiopatická (idiopatická príčina = príčina je neznáma). Sekundárna epilepsia je poškodenie iných orgánových systémov.

Idiopatická alebo primárna epilepsia

Idiopatická epilepsia je epilepsia bez zjavnej príčiny. Predpokladá sa, že je dedične podmienená. U niektorých plemien už bola popísaná genetická predispozícia a spôsob dedenia.

Oveľa bežnejšia je však idiopatická forma epilepsie. Postihnuté zvieratá majú v čase prvého záchvatu od jedného do piatich rokov a spočiatku sa záchvaty objavujú v dlhom časovom odstupe. Epilepsia sa môže objaviť v ktoromkoľvek veku psa, idiopatická epilepsia sa ale zvyčajne prejavuje medzi 6 mesiacmi až 5 rokmi života.

Niektoré plemená viac, niektoré menej. K tomuto ochoreniu majú sklon napr. labradorský retríver, pudel, vyžla, špringer španiel, írsky vlkodav, lagotto romagnolo, belgický ovčiak a írsky vlkodav.

Niekedy sa ukáže, že podobným problémom trpia aj iné psy z toho istého vrhu alebo ich rodičia. Zvierat by sa psy s primárnou epilepsiou nemali chovať.

Symptomatická alebo sekundárna epilepsia

Symptomatické záchvaty majú príčinu spôsobenú iným ochorením, alebo abnormalitou. Môže ich spôsobovať napríklad nádor na mozgu alebo porucha v metabolizme cukrov.

Príčinou epilepsie môžu byť intrakraniálne alebo extrakraniálne ochorenia. Vnútrolebečné príčiny sú v takýchto prípadoch sekundárne epileptické záchvaty spôsobené závažnými ochoreniami, ktoré sa vyvíjajú v mozgu.

Ďalšou veľkou skupinou ochorení, ktoré môžu ovplyvniť vznik záchvatov, sú nádorové zmeny, ktoré sa vyvíjajú v mozgu a mieche. Ide o veľmi nebezpečné prípady, ktoré väčšinou postihujú zvieratá stredného veku.

U starších psov nad 7 rokov je pravdepodobnejší výskyt mozgových nádorov. U mladých psov môže byť príčina výskyt vývojových a mozgových ochorení. U šteniat sú najčastejším pozadím genetické chyby, ktoré súvisia so štruktúrou mozgu alebo miechy.

U nich sú kardiovaskulárne problémy, rakovina, zápaly a metabolické zmeny oveľa častejšou príčinou epilepsie ako u šteniat.

Možné príčiny záchvatov

• Vrodené vady alebo nedostatok kyslíka pri pôrode - vývojové anomálie mozgu.
• Nádory a iné ochorenia mozgu - ako meningoencefalitída, hydrocefalus.
• Úrazy hlavy alebo aj traumatické udalosti - dôsledkom škrtenia, topenia,...
• K epileptickým záchvatom často prispieva trauma.
• Príčinou mnohých epileptických záchvatov sú metabolické poruchy.
• Znížená hladina cukru, ochorenie pečene, obličiek, portálno-periférna anastomóza, zmenená hladina hormónov štítnej žľazy a dokonca aj otrava.
• Najčastejšie je výsledkom intoxikácie alebo metabolických syndrómov.
• Do prvej skupiny extrakraniálnych príčin patria ochorenia srdca a cievne lézie alebo hypertenzia.
• Ďalšou je zápal nervového systému.
• U mladých zvierat môžu byť príčinou problémov vývojové zmeny.
• Choroby (tetanus, besnota, psinka).

Môže sa stať, že u psa, ktorý práve prežil napríklad autonehodu, majiteľ pozoruje záchvaty. Môže sa tiež stať, že od nehody uplynie mnoho mesiacov, niekedy aj rokov, kým sa prejavia prvé príznaky.

V mnohých prípadoch sa napriek pokusom nepodarí nájsť príčinu epileptických záchvatov. Takéto zvieratá sú zvyčajne mladšie ako päť rokov.

Typy epileptických záchvatov

Epileptické záchvaty môžu mať rôznu závažnosť a delia sa na rôzne formy v závislosti od dĺžky trvania a prítomnosti príznakov. Záchvaty psov môžu mať rôzne podoby. Podľa klinického obrazu sa delia na generalizované a parciálne záchvaty.

Fokálne alebo parciálne záchvaty

Elektrická porucha, ktorá spôsobuje epilepsiu, postihuje iba jednu časť mozgu psa. V tomto prípade nedochádza k strate vedomia ani k mdlobám.

Fokálne záchvaty sú klinicky nedetekovateľné, na EEG (elektroencefalograme) sú pozorovateľné malé miesta v mozgu, vykazujúce abnormálnu aktivitu.

Parciálne záchvaty prebiehajú bez poruchy vedomia a môžu sa prejaviť napr. blikaním viečok, myoklinickým záchvatom - vystretím končatín, pes sa správa „divne“, opakuje niektoré pohyby, napr. vyzerá, akoby chytal muchy.

Niekedy sa ochorenie prejaví len trasom jednotlivých svalov - môžeme to pozorovať ako nekontrolovaný pohyb labky alebo ucha alebo rytmické žmurkanie viečok.

Niekedy sa objavia zmeny v správaní psa. V takýchto prípadoch našu pozornosť upúta náhla agresivita, štekanie alebo zavýjanie. Stáva sa tiež, že príznaky sú úplne netypické, majú pôvod v tráviacom trakte, v takom prípade pes zvracia alebo trpí náhlou hnačkou.

Všetky tieto príznaky sa klasifikujú ako fokálna epilepsia.

Generalizované záchvaty

Porucha pokrýva obe hemisféry mozgu, má vplyv na celý mozog. Generalizované (grand mal) - pes pri takomto záchvate stratí vedomie a dochádza k silným kŕčom.

Generalizované (kompletné) záchvaty sa väčšinou prejavujú pádom psa na jednu stranu, poruchou vedomia, vystretím končatín, plávajúcimi pohybmi, trasom a slinením.

Pri záchvate pes najčastejšie leží na boku a má kŕče alebo zášklby. Aj keď má oči otvorené, nereaguje na nič. Okrem nevnímania sa môže objaviť aj silné slinenie, cvakanie zubov alebo dokonca inkontinencia či defekácia.

Zviera stráca vedomie, chveje sa, má napäté svaly alebo môže vykonávať mimovoľné pohyby podobné plávaniu. Pes môže tiež slintať, vyprázdňovať sa alebo močiť.

Najzávažnejším z generalizovaných záchvatov je takzvaný tonicko-klonový záchvat (známy aj ako grand mal záchvat).

Ako epileptický záchvat prebieha

Epileptické záchvaty sú velice rôznorodé a u každého jedinca mierne odlišné. Záchvaty nie sú rovnaké, i keď majú podobný priebeh. Generalizovaný epileptický záchvat možno rozdeliť na štyri časti.

1. Prodromálna fáza

Na začiatku je fáza, ktorá predznamenáva epileptický záchvat u psa - zviera zreteľne mení svoje správanie, stáva sa rozrušenejším.

Trvá niekoľko hodín až niekoľko dní. Zviera je bojazlivejšie, vyhľadáva majiteľa.

Niekoľko hodín až dní pred záchvatom môže byť pes letargický, úzkostlivý alebo podráždený.

2. Aura

Samotnému záchvatu bezprostredne predchádza aura, kedy sa zviera javí ako vystresované, môže strácať rovnováhu, mať kontrakcie svalov alebo nadmerne sliniť.

Sekundy bezprostredne predchádzajúce epileptickému záchvatu sa nazývajú aura. Aura - bezprostredne pred záchvatom: pes je nepokojný, kňučí, hľadá vašu blízkosť.

Fáza aury môže byť velice rýchla (i niekoľko málo vteřin) a individuální. Odlišenie prodromálnej fázy a aury je obtiažne.

3. Iktálna fáza

Treťou fázou je čas vlastného epileptického záchvatu, ktorý sa líši intenzitou a dĺžkou.

Samotný záchvat je indikovaný čiastočnými alebo úplnými kŕčmi a zášklbmi svalov hlavy a tela.

Pre záchvat sú charakteristické svalové zášklby, strata vedomia a pena u papule, krk máva pes v neprirodzenom uhle.

Záchvat môže trvať od niekoľkých sekúnd do niekoľkých minút. Záchvaty trvajú od niekoľkých sekúnd až po niekoľko minút a nastávajú najčastejšie, keď sa pes prebudí, kedy dochádza k zvýšeniu mozgovej aktivite.

4. Postiktálna fáza

Po záchvate nasleduje postiktálna fáza. Po záchvate je pes dezorientovaný, ospalý, niekedy slepý alebo neovláda pohyby.

Štvrtá fáza značí typické správanie po prekonanom záchvate. Pes má smäd alebo abnormálny hlad, je vyčerpaný a dezorientovaný.

Postiktálna fáza je fázou zotavovania, ktorá môže byť dlhá až 24 hodín. Po nej zviera odpočíva.

Čo robiť, keď má nemecký ovčiak záchvat

Pohľad na vášho domáceho maznáčika v stave záchvatu je síce desivý, ale bohužiaľ v tej chvíli pre neho nemôžete veľa urobiť. Zachovať pokoj je kľúčové. Hoci je to emocionálne náročné, vaša rozvaha môže psovi zachrániť život.

Prvá pomoc počas záchvatu

• Pri výskyte epileptického záchvatu odstráňte z blízkosti psa všetky predmety, ktoré by mohli spôsobiť zranenie.
• Nemanipulujte so psom, pokiaľ to nevyžadujú okolnosti - môže vás nechtiac pohrýzť.
• Ak je pes na posteli alebo na gauči, zložte ho opatrne na zem, aby nespadol.
• Snažte sa položiť mäkký vankúš pod psa ležiaceho na podlahe.
• Je dôležité psovi opatrne podložiť hlavu vankúšom alebo dekou.
• Počas záchvatu by mala byť hlava zvieraťa zakrytá, ak na ňu dáte niečo, čo tlmí náraz, napríklad deku.
• Zabezpečte priestor okolo psa.
• Ak váš pes vykazuje jasné príznaky blížiaceho sa záchvatu, môžete ho premiestniť do prostredia s čo najmenším rizikom poranenia a v prípade potreby zabezpečiť v miestnosti pokoj.

Čo nerobiť

Nesiahajte psovi do tlamy a nesnažte sa mu vytiahnuť jazyk. Nepokúšajte sa vytiahnuť jazyk z tlamy vášho psa. V takejto situácii váš chlpatý priateľ nemá kontrolu nad čeľustnými svalmi a hrozí veľké nebezpečenstvo uhryznutia.

Jedlo alebo predmety by mali byť odstránené z úst zvieraťa iba vtedy, ak sa tam nachádzajú, pretože by sa mohlo udusiť. Názory na vyplazovanie jazyka psa sú rozdelené, keď jazyk spôsobuje problémy s dýchaním.

Ak nejde o status epilepticus, nesnažte sa počas záchvatu urýchlene dostať k veterinárovi.

Merajte čas a zaznamenajte priebeh

Odsledujte čas trvania záchvatu. Záchvat čo najpresnejšie zdokumentujte. Video alebo podrobný popis môžu poskytnúť cenné informácie pre veterinára.

Snažte sa zapamätať si všetko od fázy pred záchvatom až po koniec záverečnej fázy. Najlepšie je, ak si zapíšete informácie hneď, ako ich spozorujete, ako je začiatok záchvatu, trvanie, priebeh atď. Ak máme telefón po ruke, môžete nahrať aj video.

Zaznamenávajte si každý jeden záchvat, pomôže to identifikovať spúšťač záchvatu a do budúcna im lepšie predchádzať. Zapisujte si stresové situácie, konkrétne potraviny alebo náhle zmeny v prostredí, ktoré spôsobili záchvat, aby ste sa im mohli vyhnúť alebo aspoň minimalizovať ich vplyv. Tiež si zaznamenávajte, ako často sa záchvaty vyskytujú a ako dlho trvajú.

Kedy ide o urgentný stav

Status epilepticus je záchvat, ktorý trvá viac ako päť minút alebo dva alebo viac záchvatov za sebou, pričom pes sa v čase medzi záchvatmi neprebudí.

Status epilepticus je stav, kedy má zviera konštantné záchvaty alebo aktivity, striedané krátkym obdobím bez záchvatov, kedy však nedochádza k úplnému zotaveniu zo záchvatov.

Ak má váš pes dva alebo viac záchvatov v priebehu 24 hodín, hovoríme o skupinových záchvatoch. Kluster je stav, keď zviera trpí v priebehu 24 hodín viac než jedným záchvatom.

Ak trvá záchvat viac než 5 minút alebo sa záchvaty opakujú krátko po sebe, volajte okamžite veterinára. Status epilepticus vyžaduje veterinárny zásah.

Záchvat môže skončiť aj smrťou, a to najmä ak je dlhotrvajúci a potom nastáva vyčerpanie organizmu, zástava dýchania a celkový kolaps. Pokiaľ pes stráca vedomie a je podľa vás ohrozený na živote, kontaktujte svojho veterinárneho lekára.

Pokiaľ záchvat trvá dlhšie ako 30 minút, nastávajú nezvratné zmeny v mozgu.

Diagnostika epilepsie u nemeckého ovčiaka

Nie každý záchvat u psa je epileptickým záchvatom, preto sa veterinár dôkladne opýta na všetky podrobnosti záchvatu, vyšetrí zviera, ale aj odoberie prvé vzorky krvi, prípadne odporučí ďalšie dodatočné vyšetrenia.

Pri diagnostike epilepsie u psov sa postupuje vylučovacou metódou. Veterinár môže zistiť dôležité informácie o priebehu ochorenia predovšetkým prostredníctvom podrobného rozhovoru s majiteľom psa (anamnéza).

Podrobnosti ako predchádzajúce podávanie liekov, požitie toxických látok alebo genetické predispozície môžu diagnostiku urýchliť. Veľmi užitočné môžu byť aj videozáznamy toho, čo sa stalo.

Okrem iného veterinárny lekár vykoná neurologické vyšetrenie. Pri diagnostike epilepsie je potrebné vykonať laboratórne a biochemické testy, aby sa zistili možné príčiny ochorenia.

Vyšetrenia, ktoré môže veterinár odporučiť

• Anamnéza, klinické a neurologické vyšetrenie.
• Krvné testy - na kontrolu funkcie pečene, obličiek, hladiny cukru a elektrolytov.
• Laboratórne a biochemické testy na odhalenie anémie, hypo- a hyperglykémie, ochorenia pečene a obličiek, nerovnováhy elektrolytov a minerálov v organizme, stukovatenia pečene, infekcií a systémového ochorenia.
• MRI alebo CT mozgu - ak sa predpokladá nádor, zápal alebo iné štrukturálne ochorenie.
• Odber mozgovomiešneho moku.
• EEG - na meranie elektrickej aktivity mozgu.

Častokrát je nutnosť navštíviť špecializované pracovisko a veterinára neurológa. Histologické vyšetrenie mozgu ani EEG neukáže žiadnu zmenu alebo príčinu, ktorá by odôvodňovala epileptické záchvaty.

Ak váš pes zažije čo i len jeden záchvat, mali by ste čo najskôr navštíviť so svojím zvieraťom veterinára. V takýchto prípadoch by sa konzultácia nikdy nemala odkladať - aj keď bol útok krátky a zdá sa, že pes sa cíti dobre.

Nevieme, kedy sa objaví ďalší záchvat, a môže sa to koniec koncov stať aj počas našej neprítomnosti doma. Pamätajte, že záchvaty nie sú bez následkov na organizmus.

Liečba epilepsie u psa

Epilepsia sa nedá vyliečiť, dá sa iba kontrolovať. Cieľom liečby je znížiť množstvo záchvatov. Liečba epilepsie u psov je zameraná na znižovanie frekvencie a intenzity záchvatov.

Pokiaľ má zviera záchvat prvýkrát, veterinár zvyčajne odporučí pozorovanie. Lieky sa nasadzujú po dvoch-troch záchvatoch alebo pri klustroch a status epilepticus.

Pokiaľ k záchvatom dochádza ojedinele, nie je nutná podporná medikácia, pokiaľ sú však záchvaty časté, veterinár predpíše lieky.

Ak bola vášmu psovi diagnostikovaná idiopatická forma epilepsie a frekvencia záchvatov sa zvyšuje, veterinár začne dlhodobú liečbu zameranú na zníženie frekvencie a trvania, ako aj závažnosti záchvatov.

Liečba je založená predovšetkým na liekoch. Liekmi prvej voľby sú phenobarbitone alebo bromid, na ktoré úspešne zareaguje až 75% psov.

Liekom na epilepsiu je napríklad Phenobarbitone alebo Bromid. Najčastejšie fenobarbital alebo sa používa aj bromid draselný, prípadne je u mnohých psov efektívna kombinácia oboch.

Na tento účel sú k dispozícii rôzne lieky, ktoré sa môžu navzájom kombinovať. Veterinár bude v čoraz väčších intervaloch vykonávať vyšetrenia, až kým nenájde tú správnu dávku liekov.

Pri podávaní fenobarbitalu je potrebné sledovať pečeňové hodnoty, chodiť na pravidelné kontroly a správne stanovenie sérovej hladiny fenobarbitalu.

Väčšina humánnych liekov na epilepsiu nielenže u zvierat nefunguje, ale niektoré sú vyslovene škodlivé. Lieky preto nemeňte, neupravujte ani nevysadzujte bez dohody s veterinárnym lekárom.

Antiepileptiká sa zvyčajne musia brať doživotne. Dodržiavajte predpísaný liečebný režim a neprerušujte liečbu bez konzultácie s veterinárom.

Úspešná liečba je tá, ktorá zníži frekvenciu záchvatov o 50%. Vo väčšine prípadov sa však epileptické záchvaty vďaka liečbe stávajú zriedkavejšie, majú miernejší priebeh alebo dokonca úplne ustanú.

Našťastie sa choroba dá liečiť: pes môže byť dokonca úplne bez príznakov pri užívaní antiepileptických liekov.

Liečba podľa príčiny

Tu liečba závisí výlučne od príčiny. Hneď ako sa podarí zistiť hlavnú príčinu problému, lekár vynaloží maximálne úsilie na jej odstránenie. Nie vždy je to však možné.

Hoci idiopatická forma epilepsie u psov nie je liečiteľná, vo väčšine prípadov ju majiteľ a veterinár pri správnej medikácii dokážu mať pod kontrolou. Naopak, prognóza symptomatickej epilepsie veľmi závisí od základného ochorenia.

Epilepsia u psov predstavuje veľkú výzvu aj pre veterinárov. Žiaľ, sú prípady, kedy záchvaty neustávajú. V niektorých prípadoch je skreslenie správania zvieraťa, napríklad jeho agresivita, neliečiteľná a jediným riešením je uspatie.

Čo robiť po záchvate

Po skončení záchvatu sa snažte zviera upokojiť, pretože nevie, čím si prešlo. Snažte sa mu poskytnúť čo najpokojnejšie podmienky, kým sa úplne nezotaví.

Najlepšie je, ak ho vezmete do tichého kútika, kde na neho nepôsobia žiadne stresory z vonkajšieho sveta. Po skončení útoku poskytnite psovi pohodlné podmienky na odpočinok.

Pes sa skôr zotaví, ak bude mať pokoj a pohodu. Neustále na neho vľúdne hovorte.

Čo najrýchlejšie mu podajte prípravky odporúčané veterinárom, ak vám ich veterinár predpísal na použitie pri záchvate alebo bezprostredne po ňom. Pri farmakoterapii nezabudnite na podanie lieku. Prostriedky sú potom vo forme čapíkov alebo klystírov. Majte ich vždy doma.

Život s nemeckým ovčiakom s epilepsiou

Epilepsia sa nedá úplne vyliečiť, ale pri správnej liečbe môže pes viesť plnohodnotný život. Epilepsia u psa je ochorenie, s ktorým sa našťastie dá takmer bezproblémovo fungovať.

Liečba epilepsie sa musí vykonávať svedomito, pravidelne a pod prísnym dohľadom lekára. Predovšetkým sa treba snažiť zabezpečiť, aby bol so psom vždy niekto prítomný.

Keď nastane fáza predzvesti, tým viac sledujte svojho psa, aby ste ho mohli ochrániť pred zbytočnými údermi počas útoku. Dbajte napríklad na to, aby sa v blízkosti nenachádzali žiadne stoličky alebo stoly.

Doma vytvorte pre psa bezpečné prostredie, odstráňte ostré predmety, o ktoré by sa mohol pri záchvate poraniť, a zabezpečte miesta ako napríklad schodiská.

Držte sa pravidelného denného harmonogramu, ktorý zahŕňa kŕmenie, prechádzky a odpočinok v rovnakom čase každý deň. Stabilná rutina môže pomôcť minimalizovať stres, ktorý by mohol vyvolať záchvaty.

Pravidelné, ale mierne cvičenie pomôže udržiavať psa v dobrej fyzickej kondícii a redukovať stres vznikajúci napríklad z nudy alebo z nadbytku energie.

Pozorne sledujte akékoľvek zmeny v správaní, ktoré by mohli naznačovať zhoršenie stavu alebo potrebu úpravy liečby.

Epileptické záchvaty môžu nastať aj počas spánku. Príznaky sú podobné tým, ktoré sa vyskytujú počas bdelého stavu, vrátane triašky, zášklbov a svalových kŕčov.

Výživa a možné spúšťače

Epileptickým záchvatom sa často nedá úplne predísť, no môžeme zmierniť riziko spúšťačov. Vyvarujte sa stresu, prudkým zmenám prostredia a nadmernému fyzickému výkonu.

Zabezpečte kvalitnú výživu, obohatenú o vitamíny B, D a horčík. Pri kŕmení psa s epilepsiou sa oplatí uprednostňovať potraviny bohaté na vitamín C.

Tento vitamín je mimoriadne účinný antioxidant, ktorý účinne neutralizuje voľné radikály prítomné v tele. Tieto karcinogénne látky poškodzujú nervový systém, vitamín C však pomáha jeho správnemu fungovaniu.

Ďalšou dôležitou látkou na prevenciu a kontrolu epilepsie je omega-3 esenciálna mastná kyselina.

Ako sme už vyššie naznačili, štúdie naznačujú, že ketogénne diéty obohatené o doplnky výživy s MCT (triglyceridy so stredne dlhým reťazcom) majú pozitívny vplyv na psov s idiopatickou epilepsiou.

Vyberte psovi krmivo s vysokokvalitnými bielkovinami a nízkym glykemickým indexom.

Najlepším krmivom pre psa s epilepsiou je, ak mu varíte krmivo z čerstvých surovín vhodných aj na ľudskú spotrebu.

Výživu a doplnky však vždy prispôsobte zdravotnému stavu psa a prekonzultujte ich s veterinárnym lekárom, najmä ak nemecký ovčiak užíva lieky alebo má ochorenie pečene, obličiek či tráviaceho traktu.

Dá sa epilepsii u psa predchádzať

Epilepsii u psov sa bohužiaľ nedá predchádzať. Vo väčšine prípadov neexistuje spôsob, ako by sme mohli naše zviera pred týmto ochorením ochrániť.

Čo však môžeme urobiť, je úzko spolupracovať s lekárom, ktorý po dôkladnej diagnostike zvolí vhodnú liečbu.

Niektorým spúšťačom možno predchádzať dodržiavaním pravidelného režimu, bezpečnostnými úpravami domácnosti, primeraným pohybom a sledovaním okolností, ktoré záchvatom predchádzajú.

Život s epileptickým psom môže byť náročný, starostlivosť o takéhoto psíka vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť. Včasná diagnostika, správna liečba, trpezlivosť a porozumenie sú kľúčové faktory, ktoré umožňujú epileptickému psovi viesť plnohodnotný život.

tags: #epilepticky #zachvat #u #psa #nemecky #ovciak