Chov korytnačky môže byť pokojný a dlhodobo udržateľný, no iba vtedy, keď jej zabezpečíte podmienky zodpovedajúce konkrétnemu druhu. Korytnačka nie je bezúdržbové zviera ani hračka pre deti. Vyžaduje správne svetlo, teplotu, priestor, vhodnú potravu a pravidelnú kontrolu zdravotného stavu.
Milovníci korytnačiek sú týmito takmer najstaršími živočíchmi našej planéty očarení, aj napriek tomu, že to nie sú zvieratá vhodné na maznanie. Dožívajú sa zvyčajne veľmi vysokého veku a môžu tak byť verným dlhoročným spoločníkom.
Čo treba vedieť pred zaobstaraním korytnačky
Najdôležitejšia vec pri starostlivosti (nielen) o korytnačky, sú informácie. Väčšine chýb sa pri chove korytnačiek dá vyhnúť, ak máte od začiatku správne informácie.
Základnou a najčastejšou chybou je nedostatok informácií pred samotnou kúpou zvieratka. Veľa ľudí si myslí, že korytnačka potrebuje len nádrž s vodou a jedlo. To však nie je pravda. A aj keď majú ľudia základnú predstavu o tom, čo korytnačka potrebuje, nevedia, čo potrebuje ich konkrétny druh korytnačky.
Byť majiteľom korytnačky nie je veľmi ťažké, starostlivosť o korytnačky je v porovnaní s inými domácimi zvieratami jednoduchšia. Korytnačka však nie je „bezúdržbová“.
- Chcete miláčika, ktorý sa rád nosí na rukách a „hrá sa“.
- Chcete minimálne obstarávacie náklady a žiadne vybavenie.
- Chcete kŕmiť „niečím zeleným“ bez premýšľania.
- Hľadáte miláčika len na pár rokov.
Domáci miláčik v podobe korytnačky je výborná voľba, ak chcete pokojné zviera, ktoré nevyžaduje denne hodiny pozornosti, ale ocení stabilné podmienky. Nie je to ideálna voľba, ak čakáte maznanie, rýchlu interakciu alebo „hračku pre deti“.
Ak uvažujete o obstaraní domácej korytnačky, uistite sa, že máte správne informácie predtým, ako si ju prinesiete domov. Treba myslieť aj na dlhovekosť korytnačiek a vybrať si taký druh, o ktorý sa dokážete postarať.
Ako korytnačka vyzerá
Korytnačky patria medzi plazy a sú charakteristické svojím pancierom. Táto kostná kapsula, ktorá sa skladá z kostí a skostnatenej kože, je vybavená predným a zadným otvorom pre hlavu, krk, chvost a končatiny.
Na základe takzvaných rastových prstencov, ktoré sa nachádzajú na pancieri, možno určiť rastový spurt zvieraťa, nie však jeho vek.
Vďaka kožovitej a vodeodolnej pokožke sú zvieratá optimálne chránené pred dehydratáciou a zraneniami. Koža však nemá potné žlazy, takže sa korytnačky musia vyhýbať silnému poludňajšiemu slnku, aby nedošlo k prehriatiu.
Papuľa niekoľko miliónov rokov starých plazov nie je vybavená zubami. Horné a dolné čeľuste sú však dobre vyvinuté a pomáhajú korytnačkám požuť rastlinnú stravu a loviť korisť.
Druhy korytnačiek a ich prirodzené prostredie
Na svete existuje 313 druhov korytnačiek a viac ako 200 poddruhov. Tieto plazy obývajú našu planétu viac ako 220 miliónov rokov.
Od malých vodných korytnačiek, ktoré obývajú jezierka a rybníky až po obrie morské aj suchozemské korytnačky - taká je rozmanitosť druhov týchto plazov.
Korytnačky žijú na všetkých kontinentoch mimo polárnej oblasti. Nájdeme ich v tropických lesoch, jazerách a močiaroch, rovnako ako v púšťach, brakických vodných plochách a moriach.
Jazerá, rybníky a rieky na celom svete poskytujú domov vodným korytnačkám, zatiaľ čo suchozemské korytnačky môžu žiť vo veľmi suchých oblastiach.
Aj napriek vysokému veku, ktorého sa dožívajú najmä veľké korytnačky, je mnoho druhov v dnešnej dobe ohrozené vyhynutím. Nie každý druh je vhodný na domáci chov.
Suchozemské korytnačky
Na svete je známych viac ako 100 druhov suchozemských korytnačiek z ktorých je väčšina ohrozených. Niektoré dorastajú len do pár cm no niektoré korytnačky sú skutoční obri ako napríklad najväčšia žijúca korytnačka slonia dorastajúca sa až do 1,3 m dĺžky a viac ako 1 m výšky.
Z chovateľského pohľadu sú suchozemské korytnačky náročné domáce zvieratá. To platí aj o u nás najbežnejšie chovaných druhoch (Korytnačka zelenkastá, Korytnačka žltohnedá a Korytnačka stepná), ktoré sú najmenej náročné na starostlivosť.
Nasledovné riadky ohľadne chovu suchozemských korytnačiek sa budú týkať práve týchto troch druhov, ktoré majú podobné nároky na podmienky chovu a starostlivosť.
- Korytnačka žltohnedá pochádza z južnej Európy a patrí medzi najčastejšie doma chované suchozemské korytnačky. Obľubuje teploty v rozpätí od 23 do 37°C.
- Korytnačka zelenkastá je obľúbená vďaka relatívne nenáročnému chovu no aj kvôli svojej inteligencii a schopnosti rozoznať a nadviazať vzťah so svojím majiteľom. Jej pôvod môžeme hľadať na blízkom východe, severnej Afrike a sčasti aj v Juhovýchodnej Európe, Preferuje vyššie teploty od 26 do 32°C a v dospelosti dorastá len do dĺžky 18 cm.
- Korytnačka stepná sa vo voľnej prírode vyskytuje v juhozápadnom Rusku, Iráne, Afganistane a v Číne. To je aj dôvod prečo tento druh obľubuje suché podnebie a teploty od 24 do 29°C. V dospelosti dorastajú len do dĺžky 20 cm. Chovateľsky je veľmi obľúbená, keďže náročnosť starostlivosti o tento druh je nižšia.
- Korytnačka hviezdicová sa vyskytuje najmä v Indii, Pakistane a na Srí Lanke. Sú to plaché korytnačky s krásnym vzorovaným pancierom. Dorastajú do max. 30 cm dĺžky.
- Korytnačka červenonohá pochádza z Južnej Ameriky a je veľmi ľahko rozoznateľná podľa červeného sfarbenia na nohách a na hlave. Vyhovujú jej teploty od 27 do 32°C), a vysoká vlhkosť vzduchu (80%). V dospelosti dosiahnu dĺžku 45 cm.
- Korytnačka leopardia je pôvodom z južnej časti Afriky (Sudán), kde sa denné teploty pohybujú od 27 do 32°C.
- Korytnačka škárová pochádza z Afriky a je charakteristická typickým splošteným pancierom vhodným na život v skalistom teréne. Patrí medzi ohrozené druhy. Je to veľmi rýchla korytnačka a vynikajúci lezec, ktorý vie prekonať takmer každú prekážku.
Vodné korytnačky
Vzhľadom na ich menšie veľkosti tela sú vodné korytnačky vhodnčjšie na chov v teráriu. To by však malo byť dostatočne veľké.
Aj napriek tomu, že sa jedná o vodnú korytnačku, vytvoríme jej súš, ktorú môže tvoriť napr. kus bridlice, nad ktorú zavesíme aspoň 25 W žiarovku, pretože sa táto korytnačka veľmi rada a dlhé hodiny dokáže slniť na súši.
Trachemys scripta scripta je často ponúkaným druhom vodnej korytnačky, ktorý nahradil Trachemys scripta elegans. Tá sa nesmie už dovážať do EU.
Rodový názov ozdobných korytnačiek sa už niekoľkokrát zmenil. Pôvodný názov bol Pseudemys, potom Chrysemys a nakoniec (súčasný) názov je Trachemys.
Okrem týchto druhov a poddruhov sa u nás niekedy objavia aj nasledujúce druhy so svojimi poddruhmi, ktoré majú takmer vždy rovnaké či podobné životné nároky:
- Chrysemys picta bellii má rozšírenie v južnej Kanade, západ a stred USA, dorastá v dospelosti do 25 cm.
- Chrysemys picta dorsalis sa vyskytuje na juhovýchode USA a je o niečo menší, než predošlý poddruh (15 cm).
Výber vhodného druhu
Ďalšou veľkou chybou, ktorú väčšina ľudí robí, je výber nevhodného druhu. Ak uvažujete nad obstaraním si svojej prvej korytnačky, vyberte si druh, ktorý je vhodný pre začiatočníka.
Nie každý druh je vhodný na domáci chov. Tropické druhy nie sú vhodné pre začiatočníkov, pretože ich chov je veľmi náročný.
Korytnačky s nižšími nárokmi - ako je korytnačka ozdobná, klopavka pižmová a korytnačka egyptská alebo tuniská sú pre laikov oveľa vhodnejšie.
Pri výbere treba zohľadniť najmä veľkosť dospelého zvieraťa, nároky na teplotu a vlhkosť, potrebu zimovania, spôsob kŕmenia a priestor, ktorý mu dokážete dlhodobo poskytnúť.
Doklady, pôvod a kúpa korytnačky
Pokiaľ si chcete zaobstarať korytnačku ako domáceho miláčika, mali by ste si dôkladne preveriť jej pôvod a vyvarovať sa kúpe chráneného druhu z voľnej prírody.
Ak si chcete zaobstarať korytnačku z pôvodného chovu a zachovať tak populáciu týchto živočíchov, mali by ste si kúpiť korytnačku výhradne od uznávaného chovateľa korytnačiek alebo v záchytnej stanici.
Tu získate tiež cenné rady, ako sa o korytnačku starať a detailne sa zoznámite s ich chovom. Naviac Vám chovateľ poradí aj v prípade neskorších otázok či problémov.
Chov a predaj suchozemských korytnačiek sa riadi nariadeniami CITES (Convention of International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora ), t.j. dohovorom o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín.
Pri mnohých suchozemských korytnačkách narazíte na CITES. Prakticky to znamená, že pri kúpe riešite doklady a následnú registráciu.
Žiadosť o registráciu (prihlásenie do evidencie) sa na Slovensku podáva do 30 dní od nadobudnutia exemplára na miestne príslušnom okresnom úrade (odbor starostlivosti o životné prostredie).
Nikdy preto neberte voľne žijúce korytnačky do domáceho chovu a ani nikdy nekupujte korytnačku bez papierov, pretože by ste porušili zákon.
Vzhľadom k tomu, že sa korytnačky dožívajú vysokého veku, nie je žiadny problém zaobstarať si staršie zviera. Má to dokonca niekoľko výhod, pretože u staršieho jedinca možno už identifikovať pohlavie a je možné lepšie posúdiť ich správanie.
Vhodnou voľbou sú aj dospelé zvieratá z útulku.
Ako vybrať zdravú vodnú korytnačku
Zdravá vodná korytnačka sa správa prirodzene a dravo (neznamená to však, že je útočná), je plachá, ale prijíma potravu.
Pri plávaní vo vode sa ľahko dokáže ponoriť a jej plavba je vodorovná, teda telo, resp. pancier nemá naklonený na jednu či druhú stranu.
Pancier má mať korytnačka aspoň trochu tvrdý a nie veľmi poddajný, oči má mať jasné a bez výtokov, tak isto i nosné otvory. Pancier má byť bez poškodenia.
U malých korytnačiek sa nedá spoľahlivo určiť pohlavie.
Ubytovanie suchozemskej korytnačky
Suchozemské korytnačky bývajú malé a pomalé, napriek tomu rady skúmajú okolie a potrebujú preto dostatok priestoru. Samotné terárium nie je pre tento druh úplne vhodné.
Potrebujú rozmanito vybavený výbeh, kde môžu šplhať, hrabať a vyhrievať sa.
Existuje niekoľko dôvodov, prečo je lepšie si hneď na začiatku zadovážiť väčšie terárium. Ďalším dôvodom je fakt, že dostatočný priestor ovplyvňuje dĺžku a kvalitu života vašej korytnačky.
Pravidlo pre optimálnu veľkosť terária je dĺžka a šírka panciera v centimetroch krát päť. Čím väčšie zviera je, tým väčšie potrebujú terárium.
Terárium by malo byť preto dostatočne priestranné (min. 1m:1m:0,5m ; d:š:v).
Dbajte tiež o vhodný výber miesta, kam terárium postavíte. Nemalo by to byť v prievane ani na hlučnom mieste či blízkosti televízora. Korytnačkám nesvedčia ani dym z fajčenia a osviežovače vzduchu.
Substrát a vybavenie
Spodná časť terária by mala byť vybavená podkladom, ktorý je bezprašný, inak by mohlo dôjsť k podráždeniu dýchacieho ústrojenstva korytnačky.
Ideálny je jemný štrk, riečny piesok alebo mulčovacia kôra a je možné ju doplniť lístim alebo senom.
Ako substrát môžeme použiť zmes piesku a záhradného substrátu (1:1) v hrúbke 5 až 10 cm podľa veľkosti korytnačky.
Keďže suchozemské korytnačky radi lezú, v teráriu by nemali chýbať rôzne prekážky v podobe konárov a kameňov.
Vo svojom prirodzenom prostredí korytnačky hľadajú úkryty na spanie a odpočinok. Miesto, kam sa korytnačka skryje na spánok, patrí medzi základné vybavenie. Takýchto úkrytov môžete v teráriu pripraviť aj viac.
Korytnačky majú rady kúpanie a vaňu využijú tiež ako pitný zdroj. Preto nezabudnite vodu vo vani často meniť.
Na úroveň substrátu môžeme umiestniť plytkú nádobu s vodou. Stabilná miska s nízkym vstupom je základ výbavy, rovnako ako jednoduché čistenie.
Korytnačky rady jedia stále na rovnakom mieste, preto je vhodné vytvoriť aj samostatné miesto kŕmenia.
Vonkajší výbeh
Máte záhradu alebo bezpečný balkón? Ste vo výhode. Vonkajší výbeh dáva korytnačke prirodzené slnko a pohyb.
Akonáhle to vonkajšie podmienky umožnia, umiestnite suchozemskú korytnačku do letného výbehu. Prirodzené slnko a čerstvá strava majú na ne priaznivý vplyv.
- Výbeh by mal byť dostatočne veľký (min. 10 m2 na jednu korytnačku) a podľa možností by to nemala byť rovina.
- Vhodný úkryt korytnačkám pomôže prekonať aj prípadné chladnejšie noci.
- Ideálnym úkrytom v letnom výbehu je miniohrádka zhotovená z dosiek a s plexisklom navrchu, teda akýsi miniskleník, v ktorom bude vždy o pár stupňov naviac a korytnačka sa v ňom môže podľa potreby vyhrievať.
- Mláďatá suchozemských korytnačiek môžu ohroziť rôzny predátori vrátane líšok, psov, mačiek a väčších vtákov.
Rozdiel medzi počasím u nás a v južnej Európe je zjavný. Počet slnečných hodín na Slovensku je 1 400 až 2 200 hodín ročne, zatiaľ čo v Južnej Európe je to 2 500 až 3000 hodín ročne.
Rozdiely v teplotách sú ešte výraznejšie. Tieto rozdiely je nutné kompenzovať vhodnými podmienkami v teráriu.
Teplota, výhrev a UVB žiarenie
Korytnačka je studenokrvná. To znamená, že si teplotu tela riadi prostredím. Keď nemá správne teplo a svetlo, nebude dobre tráviť a dlhodobo si koleguje o problémy s kosťami a pancierom.
Korytnačky patria medzi studenokrvné plazy, ktoré sa vo voľnej prírode veľkú časť dňa vyhrievajú na slnku. Miesto na vyhrievanie s UVB svetlom je pre korytnačky životne dôležité.
Teplotný gradient je jednoducho teplejšia a chladnejšia časť ubikácie. Korytnačka si sama vyberie, kde práve potrebuje byť.
V teráriu musí byť tepelný zdroj, no i zatienené miesto kde sa môže korytnačka ochladiť.
Teplota vzduchu by sa mala na súši, kde sa korytnačia vyhrieva, pohybovať okolo 30 - 35°C.
Výhrev nastavuje hlavne vyhrievací bod. Výkon sa volí podľa výšky ubikácie, vzdialenosti a vetrania, takže sa nedá uviesť jedno číslo pre všetkých.
Dôležité je, že meriate teplotu na mieste, kam korytnačka reálne dosiahne, nie „niekde pri strope“.
Do začiatku stačí spoľahlivý teplomer a ideálne aj vlhkomer, aby ste vedeli, čo sa v ubikácii reálne deje.
UVB výbojka je náhradou za prirodzené slnečné svetlo ktoré je pre korytnačky zdrojom vitamínu D a je nevyhnutné pre zdravý vývoj a rast korytnačiek.
UVB pomáha telu korytnačky vytvárať vitamín D3, ktorý je potrebný pre prácu s vápnikom. Keď UVB chýba (alebo je slabé, zle umiestnené, staré), riziko problémov s kosťami a pancierom rýchlo rastie.
Čo však veľa začiatočníkov v chove korytnačiek nevie, že nie každá UVB žiarovka zabezpečí aj dostatočnú teplotu v mieste určenom na vyhrievanie.
Nesvieťte cez sklo, UVB cez neho neprejde tak, ako potrebujete. Počítajte s výmenou UVB zdrojov, aj keď stále svietia. Intenzita UVB časom klesá.
Ak ste umiestnili terárium na priame slnko, s cieľom poskytnúť vašej korytnačke potrebné UVB žiarenie, urobili ste dobre. Ak ste ale zakryli hornú časť nádrže sklom alebo plastom, v podstate ste spravili presný opak.
Navyše, ak je terárium zakryté sklom alebo pevným plastom, teplota v nádrži môže na slnku rapídne a rýchlo stúpnuť. A síce sa korytnačky na slniečku rady vyhrievajú a dostatok tepla je dôležitý pre ich zdravie, príliš vysoké teploty im môžu ublížiť.
Starostlivosť o vodnú korytnačku
Vodné korytnačky sú vhodnejšie na chov v teráriu alebo akvateráriu, ktoré musí poskytovať priestor na plávanie aj na súši.
Ozdobným korytnačkám, ktoré majú iba desať až pätnásť centimetrov, stačí akvárium vo veľkosti 80 cm, veľa druhov však vyžaduje väčšie akvárium.
Presnejšie informácie Vám podajú v špecializovaných obchodoch.
Aby bolo akvárium rozmanité a poskytovalo korytnačkám dostatok úkrytov a slnečného žiarenia, malo by byť vybavené (plávajúcimi) ostrovčekmi, kameňmi a / alebo kusy dreva a netoxickými rastlinami.
Filtre na vodu a bublinkové filtre zaisťujú vhodnú kvalitu vody, zatiaľ čo špeciálne žiarivky zaisťujú vhodné osvetlenie a ohrev.
Obzvlášť pri vodných druhoch netreba zabúdať, že okrem priestoru na plávanie potrebujú korytnačky aj dostatok miesta na suchu.
Vodné korytnačky si vyžadujú určitú špecifickú teplotu vody, ktorá sa bude mierne líšiť v závislosti od ich druhu. Treba mať na pamäti aj to, že mláďatá korytnačiek budú vyžadovať trochu inú teplotu ako dospelé korytnačky rovnakého druhu.
Výška vodnej hladiny by mala byť taká, aby korytnačka ležiaca na dne sa vedela nadýchnuť pohodlne, ale na druhej strane je zase pravdou, že čím je táto hladina väčšia a vyššia, tým je to pre korytnačku lepšie a môže aspoň si „cvičiť“ svoje svalstvo.
Teplota vody by sa mala pohybovať okolo 25 - 28 st. cez deň a 22 st. v noci. Teplota vzduchu sa udržuje pomocou výkonu žiarovky.
Vodu vymeníme vždy, keď sa zašpiní a nikdy by nemala byť studená a špinavá. Odporúčam pre istotu aj dennú výmenu vody, resp. obdeň.
Substrát neodporúčam žiadny pre lepšie a rýchlejšie udržiavanie čistoty.
Ako dekoráciu môžeme použiť pekne tvarovaný samorast a suchozemskú i vodnú rastlinu. Bridlica sa nesmie zosunúť a privaliť zvieratko.
Potrava pre suchozemskú korytnačku
Korytnačky sú vegetariárne a ich strava je zložená z rôznych bylín, zeleniny a ovocia.
Najčastejšia otázka znie, čo je suchozemská korytnačka. U bežne chovaných bylinožravých druhov platí jednoduché pravidlo: základom sú byliny a listy. Zelenina je doplnok a ovocie skôr výnimočne.
Aj pri potrave by sme sa mali čo najbližšie priblížiť tomu čo suchozemské korytnačky konzumujú vo voľnej prírode.
Väčšina suchozemských korytnačiek je bylinožravá až na pár všežravých druhov, ktoré sa však v domácich podmienkach nechovajú.
Základom potravy suchozemských korytnačiek by malo byť čo najpestrejšie spektrum rastlín (trávy, púpava, ďatelina, horčica, žerucha, ... ) spolu s ich kvetmi a zelenina (listová zelenina, brokolica, tekvica, ...).
Korytnačky majú rady veľa rastlín, ktoré bežne rastú na záhradke alebo na lúke.
Korytnačky majú tiež rady seno, ale uprednostňujú čerstvé krmivo. Seno by však malo byť len doplnkom stravy.
Dokonca aj v zime by mali dostávať čerstvé bylinky alebo šaláty.
Vzhľadom k vysokej kontaminácii šalátov zo supermarketov pesticídy odporúčame vlastné pestovanie.
Ovocie by ste mali podávať len ako občasnú maškrtu kvôli obsahu fruktózy.
Tráviaci trakt suchozemských korytnačiek nie je prispôsobený na živočíšnu stravu plnú bielkovín, ktoré im spôsobujú tráviace ťažkosti no aj komplikujú ich zdravý vývin.
Mäsu, vajciam a mliečnym výrobkom sa treba preto čo najviac vyhýbať, napriek tomu že korytnačkám chutia.
Korytnačky zvyčajne zožerú všetko čo im dáte, takže ich prekŕmenie je naozaj jednoduché. Rovnako, nie všetko čo korytnačkám chutí, je pre ne aj dobré.
Treba myslieť aj na rozdiel kŕmenia mláďat a dospelých korytnačiek. Ako aj pri iných aspektoch, aj vhodná potrava závisí od konkrétneho druhu korytnačky.
Vápnik a doplnky
Pre korytnačky je dôležitý príjem vápnika, ktorý im môžete jednoducho zabezpečiť pridaním sépiovej kosti do terária a korytnačky sa v prípade potreby obslúžia samé.
Pre dostatočný príjem vápnika by mali dostávať tiež vaječné škrupiny, vápenný prášok alebo neošetrenú sépiovú kosť.
Korytnačka potrebuje vápnik, ale aby ho telo naozaj využilo, musí sedieť aj svetlo a teplo. V praxi sa preto riešia dve veci súčasne: UVB režim a pravidelná suplementácia vápnika.
Nesypte vápnik na krmivo, ale podávajte ho samostatne. Pri posype krmiva vápnikom ľahko dôjde k predávkovaniu a následnému ochoreniu korytnačky.
Vzhľadom k tomu, že korytnačky samy spoznajú, kedy potrebujú vápnik doplniť, postačí im dať k dispozícii sépiovú kosť a korytnačky sa obslúžia same.
Potrava pre vodnú korytnačku
Strava vodných korytnačiek sa výrazne líši. Hlavnou zložkou ich stravy je čerstvá, živá či mrazená potrava ako sú slimáky, vodné slimáky, dážďovky, cvrčky a rovnakonôžky.
Môžu však konzumovať aj celé sladkovodné ryby (napr. zubatice), malé myši, potkany, šváby a mäkkýše.
Jedálniček možno doplniť žaburinkami, vodným morom, rožcom či listami lekna.
Sépiová kosť dodá korytnačkám dostatok vápnika pre zdravý pancier.
Všeobecne platí, že kŕmenie celými rybami, tj. vrátane kože, kostí a čriev, je úplne dostatočné pre zásobovanie organizmu korytnačky vitamínmi a vápnom.
Granule, ktoré dostať kúpiť v obchodoch, možno dať korytnačkám ako zákusok. Mnohé z nich obsahujú množstvo dôležitých vitamínov a minerálií a tak s nimi možno nahradiť časť potravinovej skladby jedálničku korytnačkám.
Dážďovky nazbierate takmer všade, len pred skŕmením ich pre istotu preperte vo vode (studenej) a vytlačte obsah čreva, veľké dážďovky možno nakrájať na menšie kúsky.
Malé rybky odporúčam omráčiť, pretože mláďatká korytnačiek sa vo väčšine prípadov boja pohybujúcich sa živých rýb, rybky možno nahradiť aj rybím filé.
Okrem vodných akváriových (!) slimákov (nie z prírody) možno ponúknuť aj kúsky vaječnej škrupiny a sépie.
Ako hmyz možno naservírovať muchy, koníky, svrčky a múčne červy či malé šváby.
V období rojenia chrústov možno aj ich skŕmiť, ďalej možno ponúknuť živé či mrazené dafnie, gammarus, patentky a nitenky.
Ako rastlinná strava sa môže vyskúšať aj sparený šalát.
Zimovanie a zimný spánok
Ďalším dôležitým bodom v chove korytnačiek je zimný spánok. Neovplyvňuje však všetky druhy.
Niektoré suchozemské korytnačky zimujú, iné nie. U druhov, ktoré majú zimovanie „v krvi“, môže správne vykonaná hibernácia podporiť prirodzený ročný cyklus.
Kým európske korytnačky vyhľadávajú na zimu úkryt, teplá klima v domovine marockej korytnačky dovolia zvieratám byť aktívny aj v zime.
Európske korytnačky - v závislosti od počasia - na konci októbra alebo novembra upadajú do zimného spánku, z ktorého sa prebúdzajú, akonáhle sa vonku oteplí.
Iba v prípade, že je zviera choré, by mal chovateľ od zimného spánku úplne upustiť alebo ho posunúť na neskôr.
Tri mesiace pred zimnou hladovkou je dôležité korytnačky prezrieť, či nemajú parazity alebo nie sú choré. Vzorku stolice odovzdajte k vyšetreniu odbornému veterinárovi.
Choré alebo slabé zviera zriedka prežije zimné hladovanie, preto je také vyšetrenie životne dôležité, a ak je to potrebné, zimovania musia byť odložené.
V príprave na zimný spánok treba podľa druhu korytnačky nastaviť špeciálnu teplotu a dobu osvetlenia.
V teráriu treba mesiac pred začiatkom zimného spánku obmedziť dobu osvetlenia na približne štyri hodiny denne. Súčasne by mala byť klíma v noci chladnejšia, pretože zvieratá potom postupne znižujú príjem potravy až ju nakoniec prijímať prestanú.
Počas troch až päťmesačného zimného spánku by zvieratá nemali byť rušené a maximálne dvakrát by ste ich mali zvážiť, aby ste si uistili, že je všetko v poriadku.
Počas zimovania sa sleduje teplota a úbytok hmotnosti; orientačne sa často uvádza, že strata okolo 1 % hmotnosti za mesiac je ešte v norme, väčšie úbytky sú varovné.
Ak chováte korytnačky vo voľnom výbehu, nebude potrebné ich nijako zvlášť na zimný spánok pripravovať.
Najlepšie sú na hybernáciu pripravené suchozemské korytnačky, ktoré po väčšinu roka žijú v letnom výbehu. Vďaka chladnejším jesenným teplotám sa ich aktivita znižuje a prirodzene sa pripravujú na hybernáciu.
V tomto prípade musíme dbať na vhodný úkryt s možnosťou uzavretia jeho vchodu ako ochranu pred nočnými mrazíkmi.
V prípade korytnačiek chovaných len v teráriu simulujeme vonkajšie podmienky postupným znižovaním teploty a množstva svetla počas minimálne 1 mesiaca.
Po postupnej príprave sa korytnačka vloží do hybernačného boxu (dobre odizolovaná krabica) a v teplotnom rozmedzí (4 - 8oC) môže hybernovať až 4 mesiace.
Ak chcete prvú sezónu hlavne „bez stresu“, býva rozumné riešiť zimovanie až vo chvíli, keď máte istotu, že korytnačka je stabilne zdravá a máte pod kontrolou teploty aj jedálniček.
Chov vo dvojici a v skupine
V prírode sú korytnačky skôr samotárky a nepotrebujú nevyhnutne spoločnosť. Môžete ich ale chovať v pároch alebo v malých skupinkách.
Upozorňujeme však, že pohlavie zvieraťa možno bezpečne rozoznať až po niekoľkých rokoch a v období sexuálnej zrelosti tak môžu korytnačky medzi sebou v skupinke súperiť.
Aby ste tomu zabránili, odporúčame zaobstarať už dospelé, dostatečne staré jedince.
Pre harmonické súťaže sú ideální skupinky samičiek s jedným samčekom.
Mláďatá sa v prírode zdržujú do veľkých a početných skupín, v ktorých podľa všetkého nachádzajú omnoho väčšiu ochranu pred predátormi, než ako samostatný jedinec.
Pri individuálnom chove sa mnohokrát vyskytli problémy v príjme potravy a mláďatko rástlo akoby omnoho pomalšie, než keď boli dve.
Manipulácia a bežná starostlivosť
Rozumieme, že priama interakcia s vašou korytnačkou môže byť veľmi lákavá, najmä ak ste úplne novým majiteľom korytnačky, musíte však pochopiť, že prílišná manipulácia môže byť pre korytnačku stresujúca.
Korytnačka, ktorá je neustále v strese, môže trpieť rôznymi zdravotnými problémami.
Neznamená to však, že sa svojej korytnačky nemôžete vôbec dotýkať, ale kontakt s ňou by ste sa mali zo začiatku snažiť obmedziť len na nevyhnutne potrebné množstvo, kým si na váš dotyk korytnačka postupne zvykne.
Terárium pravidelne čistite, odstraňujte zvyšky potravy a kontrolujte stav vody. Sledujte, či korytnačka prijíma potravu, normálne sa pohybuje, vyhrieva sa a reaguje na okolie.
Najčastejšie chyby v chove
- Jedna teplota všade, žiadne vyhrievacie miesto a žiadny „chladnejší kút“.
- Jedálniček postavený na šaláte a ovocí, pretože „to predsa žerie“.
- Žiadne meranie, všetko je len pocit.
- Nedostatočne veľké terárium alebo akvárium.
- Chýbajúce UVB svetlo alebo jeho umiestnenie za sklom.
- Špinavá alebo studená voda pri vodných korytnačkách.
- Príliš časté chytanie a manipulácia.
- Kúpa zvieraťa bez dokladov alebo z nelegálneho odchytu.
Najčastejšie problémy vznikajú z troch vecí, ktoré sa dajú vyriešiť hneď na začiatku: UVB svetlo, správne teploty a správna strava.
Zdravotný stav a varovné príznaky
Správne chovaná korytnačka s dobre vybudovanou imunitou sa bude s väčšou pravdepodobnosťou vyhýbať chorobám.
Vhodná strava s dostatkom vitamínov, vápnika, dostatok slnka a vhodné teplotné podmienky fungujú ako prevencia. S bežnými ochoreniami však musíte počítať i napriek tomu.
Skutočnosť, že naša korytnačka je chorá si pozorný chovateľ dokáže všimnúť takmer okamžite.
Zvláštne správanie sa, nechuť prijímať potravu, ktorú pred tým s chuťou prijala, zmena vonkajšieho rázu na očiach a zmäknutie panciera - to sú niektoré z prvých príznakov ochorenia.
Medzi najčastejšie ochorenia patrí začervenie. K nakazeniu dochádza najmä v letnom výbehu alebo od iných korytnačiek.
U korytnačiek sa často vyskytuje stomatitída (zápalové ochorenie ústneho otvoru). Prejavuje sa bielou hmotou v okolí úst a jazyka.
Pri zdravotných problémoch vyhľadajte veterinára so skúsenosťami s plazmi. Liečbu, dávkovanie liekov a injekčné podanie musí určiť veterinár podľa živého zvieraťa.
Očné ochorenia
V poslednej dobe akoby prevažovalo ochorenie zápalu očnej žľazy, čo je spôsobené predovšetkým zlou zoohygienou (špinavá a studená voda), ale aj avitaminózou.
Spočiatku je najskôr len jedno oko opuchnuté a za krátky čas sa pridruží aj apatickosť a nechuť prijať potravu.
Ak je len jedno oko zlepené a korytnačka ešte prijíma akú - takú potravu, treba okamžite zasiahnuť.
Najrozumnejšie je, keď dáte korytnačku do plátenného sáčku, či väčšieho kusu látky a zoberiete ju rovno k veterinárovi.
Rachitída a problémy s pancierom
Veľmi podobný priebeh má rachitída, teda odvápnenie kostí. Často krát je to sprievodná choroba predchádzajúceho ochorenia, a to platí aj opačne.
Pri rachitíde najskôr zmäkne plastrón (spodná časť panciera) a napokon aj karapax.
Tejto chorobe sa dá celkom ľahko predísť zahrnutím do potravy korytnačky kŕmne zvieratá ako ryby, dážďovky, ulitníky a dostatok priameho slnečného žiarenia.
Keď korytnačka nemá správne teplo a svetlo, nebude dobre tráviť a dlhodobo si koleduje o problémy s kosťami a pancierom.
Dýchacie problémy
Chovateľ sa nevyhne zápalom pľúc - pneumónii. Toto postihnutie sa prejaví predovšetkým dýchacími problémami našich chovancov, kedy sa korytnačka veľmi ťažko (alebo aj vôbec) nedokáže ponoriť pod vodnú hladinu.
Zdravý jedinec sa okamžite a bez problémov ponorí do vody na spôsob „plochého kameňa“.
Korytnačka s jednostranným zápalom pľúc klesá na dno šikmo, naklonená na stranu zápalu, jedinec s obojstranným zápalom klesne na dno priamo dolu.
Pri zmenách správania, nechutenstve, mäknutí panciera, opuchnutých očiach alebo problémoch s dýchaním nečakajte a obráťte sa na odborného veterinára.
Dĺžka života
Ak si uvažujete o zaobstaraní korytnačky ako domáceho miláčika, mali by ste si uvedomiť, že menšie korytnačky môžu žiť až 70 rokov a stredne veľké až 120 rokov.
Morské korytnačky sa nedožívajú tak pokročilého veku, ale sú tiež veľmi dlho žijúcimi živočíchmi a nie len nákupom „na niekoľko rokov“.
Určiť spoľahlivo vek u korytnačiek je všeobecne veľmi zložité a dalo by sa povedať, že aj ťažké.
Rýchla kontrola pripravenosti pred kúpou
Chcete si urobiť rýchlu kontrolu, že máte všetko pripravené ešte pred kúpou korytnačky? Spíšte si tri veci, ktoré musíte mať hotové prvý deň:
- teplotný gradient,
- UVB svetlo,
- jedálniček na prvý týždeň.
Potom sa už chov suchozemskej korytnačky väčšinou upokojí do príjemnej rutiny.
