Ak sa pýtate, ako sa volá človek, ktorý má rád zvieratá, najčastejšie sa používa označenie milovník zvierat alebo zvieraťomil. Odborný výraz zoofília však môže mať aj iný význam: označuje lásku ku zvieratám, ale zároveň aj sexuálnu úchylku charakterizovanú ukájaním pohlavného pudu pohlavným stykom so zvieratami, teda sodomiu.
Preto je pri bežnom opise človeka, ktorý má pozitívny vzťah k zvieratám, vhodnejšie hovoriť o milovníkovi zvierat, chovateľovi alebo človeku, ktorý má zvieratá rád. Samotná láska ku zvieratám sa nesmie zamieňať so zoofóbiou, ktorá znamená chorobný strach pred zvieratami.
Význam slova zoofília a súvisiace pojmy
Význam cudzieho slova „zooiatria” v Slovníku cudzích slov Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.
- zooanthropia - zooantropia, chorobná predstava premeny na zviera
- zoologia - zoológia, náuka o živočíšstve
- zoon politikon - človek ako spoločenský tvor
- zoonóza - ochorenie, ktoré je prenosné zo zvieraťa na človeka
- zooerastia - zooerastia, pohlavný styk so zvieratami (sodomia)
- zoofág - mäsožravec, mäsožravý živočích
- zoofágia - mäsožravosť živočíchov
- zoofília - láska ku zvieratám; sexuálna úchylka charakterizovaná ukájaním pohlavného pudu pohlavným stykom so zvieratmi, sodomia
- zoofóbia - chorobný strach pred zvieratami
- zooforos - vlys zdobený zvieracími motívmi
- zoogamia - prenášanie rastlinného peľu živočíchmi
- zoogenéza - proces vývoja živočíšstva
V bežnom jazyku teda môže zoofília znamenať náklonnosť k zvieratám, zatiaľ čo v psychologickom, sexuologickom alebo právnom kontexte môže označovať sexuálne správanie voči zvieratám. Pri jednoduchom vyjadrení pozitívneho vzťahu k domácim či voľne žijúcim zvieratám je preto najzrozumiteľnejšie použiť formuláciu „človek, ktorý má rád zvieratá“.
Človek, ktorý má rád zvieratá, a jeho vzťah k nim
Ak dnes vo všeobecnej rovine nahliadneme na vzťah medzi človekom a zvieraťom, mnohým z nás by mohla skrsnúť myšlienka, že je to zvláštna, až paradoxná relácia.
Totižto keď vidíme, že sa niekto chová zle a násilne voči zvieratám (predovšetkým tým domácim), tak to považujeme za niečo nesprávne, morálne odsudzujúce, keďže zvieratá (predovšetkým stavovce), podobne ako ľudia, môžu cítiť bolesť i strach a dané konanie im spôsobuje ujmu, a preto takéto konanie odsudzujeme.
Niet sa čo čudovať, že mnohí (aj kvôli neadekvátnemu zaobchádzaniu so zvieratami) začali spochybňovať dlhotrvajúcu myšlienku, že zviera je vecou, síce živou, ale stále len vecou, ktorá má predovšetkým slúžiť potrebám človeka.
Posledné dekády vo svete, no už i v našom priestore, sa stále intenzívnejšie vzmáhajú rôznorodé iniciatívy (odborné i laické), ktoré majú jeden spoločný menovateľ - zvýšený záujem o osud zvierat a snaha o zlepšenie ich pozície a percepcie v našej spoločnosti.
Bola publikovaná celá rada kníh, štúdií či článkov, ktoré sa bližšie venovali postaveniu zvierat, ba dokonca začali argumentovať v prospech tézy, že zvieratá majú svoje vlastné práva.
Predmetné iniciatívy postupne spochybňovali (a naďalej spochybňujú) v minulosti bežnú percepciu zvierat ako objektov/vecí slúžiacich predovšetkým potrebám ľudí, čo sa pretavilo aj do právneho prevedenia.
Zvieraťu sa priznáva jeho špecifická hodnota vyplývajúca z jeho podstaty ako živého tvora, ba dokonca sa zvieratám priznávajú rôzne typy právnej protekcie, napr. ochrana zvierat pred týraním či povinnosť zabezpečiť zvieratám základné podmienky pre dôstojný život (vrátane jeho pohody, tzv. welfare).

Pozitívne účinky kontaktu so zvieratami
Je pondelok ráno. Pred odchodom do práce vynášate odpadky. Ponáhľate sa, v hlave máte dlhý zoznam povinností. Nemáte čas zastaviť sa a započúvať sa do vtáčieho spevu. Ale vták trvá na svojom a krása jeho spevu pôsobí hypnoticky.
Kontakt so zvieraťom u nás ľudí znižuje stres. Nemusíte ani absolvovať animoterapiu, ktorá využíva pozitívne pôsobenie zvierat na emocionálne aj fyzické zdravie človeka.
Pozitívne účinky kontaktu zvieraťa na psychické zdravie človeka potvrdzujú aj výskumy. Bolo preukázané, že kontakt so zvieraťom zlepšuje naše empatické zručnosti, znižuje strach a úzkosť a pomáha zmierniť depresívne nálady.
Zvieratká navodzujú dôveru a pocity pokoja, pomáhajú lepšie zvládať bolesť a znižovať agresivitu.
Rovnako boli u ľudí, ktorí boli v kontakte so zvieratami, zaznamenané ich antistresové účinky.
| Oblasť | Uvádzaný účinok kontaktu so zvieraťom |
|---|---|
| Psychika | zlepšuje empatické zručnosti, znižuje strach a úzkosť a pomáha zmierniť depresívne nálady |
| Emócie | navodzuje dôveru a pocity pokoja |
| Zdravie | pomáha lepšie zvládať bolesť a znižovať agresivitu |
| Fyziologické reakcie | nižší krvný tlak a srdcový tep, ale tiež nižšie hladiny kortizolu, zvýšené hladiny oxytocínu |
Títo ľudia mali nižší krvný tlak a srdcový tep, ale tiež nižšie hladiny kortizolu, zvýšené hladiny oxytocínu.
Výskumníci tiež porovnávali účinok návštevy iba človekom, v sprievode psa a v sprievode robotického psa na sociálne interakcie obyvateliek domova sociálnych služieb s demenciou.
Zdá sa, že u dospelých manželských párov bez psychologických ťažkostí domáce zvieratá stabilizovali manželstvo po odchode detí z domu.
Pokiaľ ide o vplyv zvieraťom asistovanej terapie na učenie sa, empatické schopnosti, redukciu strachu, zlepšenie nálady či zlepšený manažment bolesti, viaceré štúdie významne podporujú pozitívny účinok vlastnenia domáceho zvieraťa a interakcie so zvieraťom na ľudské zdravie a pohodu.
Puto s domácim zvieraťom, nie však samotná prítomnosť domáceho zvieraťa v domácnosti, pozitívne súvisí s empatiou a sociálnou kompetenciou detí.
Sebaposudzovaná úzkosť a strach sa môže významne redukovať interakciou so zvieraťom.
Starší dospelí obyvatelia domovov sociálnych služieb, ktorí mali psa, vykazovali menej napätia a zmätenosti ako obyvatelia domova bez psa.
Keď výskumníci pustili video dvoch rozličných psychoterapeutov, každého z nich raz zobrazeného so psom a raz bez prítomnosti psa a požiadali vysokoškolských študentov, aby ohodnotili stupeň ich dôveryhodnosti, participanti hlásili viac ochoty odhaliť osobné informácie a viac spokojnosti s terapeutom v tom prípade, keď bol prítomný pes.
Láska ku zvieratám a rozdiel medzi človekom a zvieraťom
V súčasnom zmýšľaní sa oslabuje vedomie o neporovnateľnom rozdiele medzi človekom a zvieraťom.
Evolučné filozofie, zabúdajúc na to, že vyššie nemôže pochádzať z nižšieho, vnímajú človeka ako zdokonalené zviera.
Sociologické doktríny antispeciesizmu popierajú, že by podstata človeka bola odlišná od podstaty iných zvierat.
Dokonca aj bežní ľudia na ulici hovoria o svojich psoch, ktorých vedú na vôdzke, rovnako, ako matky kedysi hovorili o svojich deťoch.
Aj katolícka teológia sa pustila do revízie konceptu „hierarchie bytia“ a hovorí o jednej „ekologickej komunite“ a o „univerzálnej rodine“, kde človek už nie je „v centre“, ale skôr „v strede“.
Preto má zmysel vrátiť sa k diskusii o ontologickom rozdiele medzi človekom a zvieraťom.
Ontologický rozdiel je najradikálnejší, pretože sa zakladá na bytí, nie na javoch, správaní alebo interpretáciách.
Pri pozorovaní ľudí a zvierat si všimneme mnohé rozdiely, ktoré dokazujú ich odlišnosť.
Bobry vždy stavajú svoje hrádze rovnakým spôsobom, zatiaľ čo ľudia hudobne vytvárajú stále nové symfónie.
Zvieratá komunikujú, ale nerozprávajú, nemajú morálne vedomie, nemaľujú fresky ani neprogramujú roboty.
Prezentovanie týchto fenomenologických rozdielov je bezpochyby užitočné, no dnešný animalista alebo antispeciesista by si vždy našiel spôsob, ako túto prekážku obísť, tvrdiac napríklad, že tzv. vyššie schopnosti človeka majú svoj pôvod v mozgu, teda v organickom a materiálnom základe, čím sa človek stáva nanajvýš zvlášť evoluovaným zvieraťom.
Na svete existuje toľko foriem ducha, koľko je druhov.
Duchovná duša človeka
Človek je ontologicky odlišný od iných zvierat, pretože má duchovnú dušu.
Aj zvieratá, ktoré sú tiež „animované bytosti“, majú dušu, no ide o prirodzenú dušu, ktorá slúži na oživovanie tela zvnútra.
Táto duša je v tele ako jeho prvý akt, povedal by Aristoteles.
U človeka to však nie je tak.
Prvou myšlienkou je, že ľudská duša je substancia, teda niečo, čo existuje samostatne a nie je spôsobom bytia niečoho iného, najmä nie tela.
Druhou je, že ide o substanciu duchovnú.
Ako možno tvrdiť, že duša je substancia?
Je to preto, lebo človek vykonáva funkciu, na ktorú síce potrebuje telo, no dokáže pokračovať aj bez neho.
Tou funkciou je poznávanie.
Človek zmyslovo vníma červenú farbu, no oko, ktoré používa, sa nestáva červeným; poznaná je zmyslová forma červenej, čiže niečo nemateriálne, hoci ešte pod určitými materiálnymi podmienkami.
Človek následne intelektom poznáva „čo-je“ vec - jej formu alebo esenciu, napríklad stromu alebo mačky - pričom využíva aj zmyslové dáta, no potom pokračuje sám, pretože tá esencia - alebo forma pochopiteľná intelektom - je úplne nemateriálna.
Ak existuje nejaká funkcia, musí existovať aj ten, kto ju vykonáva.
A ak sa funkcia vykonáva nemateriálnym spôsobom, ten, kto ju vykonáva, musí byť nemateriálny.
Duša je touto nemateriálnou substanciou, ktorá nemôže pochádzať z inej nemateriálnej substancie, a už vôbec nie z materiálnej; musí byť teda bezprostredne stvorená Bohom.
Nie je v tele tak, ako je v ňom duša zvieraťa, ale telo je pojaté do bytia duše.
Inteligencia, sloboda a zodpovednosť
Kedysi sa hovorilo, že rozdiel medzi človekom a zvieraťom spočíva v inteligencii.
Stále je správne to hovoriť, pretože akt inteligencie je, ako sme uviedli, nemateriálny, a preto odhaľuje ontologickú nadradenosť človeka ako bytosti obdarenej nemateriálnou dušou.
Z inteligencie potom vyplývajú sloboda a vôľa, schopnosť riadiť seba samého a zodpovednosť za svoje činy voči sebe aj voči iným.
Napriek tomu môže byť nedostatočné hovoriť o inteligencii bez odkazu na dušu, pretože v takom prípade by animalista alebo antispeciesista mohli vysvetliť inteligenciu - možno s pomocou ideologicky ovplyvnených vied - výlučne odkazom na mozog, ktorý je však len nástrojom duše.
Tak, ako zmysel poznáva prostredníctvom zmyslových orgánov, tak aj duša poznáva prostredníctvom mozgu: nie je to oko, ktoré poznáva, ale zmysel; nie je to mozog, ktorý poznáva, ale duša.
Toto vysvetľuje, prečo sa človek dokáže zahľadieť do seba, čo je pre zviera nemožné.
Vysvetľuje to aj to, ako je človek vždy prítomný sám sebe, aj keď na seba nemyslí.
Vysvetľuje, prečo človek pri poznávaní alebo konaní vie, že to on poznáva a koná.
Vysvetľuje, prečo človek dokáže povedať „nie“ na atraktívny podnet, zatiaľ čo zviera povie „nie“ len vtedy, keď ho viac priťahuje iný impulz.
Vysvetľuje tiež, prečo možno u človeka hovoriť o transcendencii, zatiaľ čo v ontologickej štruktúre zvieraťa nie.
Človek nepoznáva sám seba priamo, ale nepriamo, teda prostredníctvom poznávania.
Najprv človek poznáva, a tým poznáva, že poznáva.
Človek je schopný seba-vedomia.
To znamená, že v ňom existuje objektívny pól, ktorý môžeme nazvať „ja“, a subjektívny pól, ktorý môžeme nazvať „ego“.
Ego nevytvára „ja“ podľa vlastného uváženia, ale prijíma ho ako niečo objektívne a preberá zaň zodpovednosť.
Všetci sme sa ocitli vo svojich rukách, nie ako niečo, čo sme si vytvorili, ale ako niečo, čo sme dostali, ako povolanie.
„Ja“ presahuje „ego“, pretože je nedostupné a preto je už v antropologickej štruktúre osoby prítomná transcendencia.
U zvieraťa to tak nie je.
Komunikácia zvierat a ľudská reč
Jazyk v najširšom zmysle je schopnosť oznámiť iným svoje pocity alebo myšlienky prostredníctvom znakov.
Tie sú buď jednoduché, alebo zložité.
Prvé sú vlastné všetkým zvieratám, druhé však iba človeku.
To, že zvieratá majú jazyk, možno podľa všetkého dokázať práve tak, ako že cítia a myslia.
No tak ako ich potreby a pojmy sú v porovnaní s ľudskými veľmi obmedzené, nemôže mať ani ich jazyk nijaké širšie hranice.
Keď niektoré zvieratá často a pozorne sledujeme, naučíme sa rozumieť ich jazyku veľmi dobre, ako keby hovorili s nami artikulovanými slovami.
Medzi najbystrejšie, najživotaschopnejšie a na predstavy najbohatšie zvieratá patrí pes.
Jeho znamenité vlastnosti sa naplno prejavujú, keď stráži, pri čom neodškriepiteľne používa reč.
Pes okrem brechania vydáva rozmanité iné zvuky, podľa ktorých možno usudzovať o jeho vnútornom rozpoložení.
Ak sa jeho srdce naplní citom a nemôže alebo nesmie sa priblížiť k predmetu svojej túžby, svoju žiadostivosť dáva najavo zvláštnym nosovým pískaním.
Ak je uviazaný na reťazi a trápi ho hlad, breše za svojím žrádlom celkom ináč, ako by brechal na cudzieho.
A opäť ináč šteká, keď chce vyjadriť radosť.
A keď sa jeho pán chystá na vychádzku a pes má nádej, že pôjde s ním, ako len vie vyjadriť svoju radosť všelijakým krútením a jasavým štekotom!
Keď nejde o lásku, ale o strach zo zvierat
Zoofóbie sú celkom časté ochorenia, ktoré v dnešnej dobe trápi veľa ľudí.
To, že niektorou z nich človek trpí, spozná často až v momente, kedy sa s daným zvieraťom stretne tvárou v tvár a má z neho taký strach, že začne panikáriť, kričať a môže sa objaviť i šok.
Zoofóbiou alebo strachom zo zvierat, trpí veľa ľudí na svete.
Niektoré druhy fóbie, ako napríklad entomofóbia alebo arachnofóbia sú isto známejšie než práve alektorofóbia, teda strach zo sliepok.
A nie je žiadnou výnimkou, že človek môže trpieť niekoľkými fóbiami naraz.
Štúdie ukazujú, že zoofóbiiou trpia viac ženy ako muži, najčastejšie sa u nich objavuje už zmienená arachnofóbia, teda panická hrôza z pavúkov, ďalej potom strach zo psov alebo bodavého hmyzu.
Alektrofóbia alebo strach zo sliepok
Chovatelia sliepok isto týmto strachom netrpia, ale čo ľudia v okolí alebo dokonca ich rodina, ako sa tá s chovom sliepok vyrovná?
Pri tejto fóbii je veľmi dôležité to, kde daný človek žije, pretože život na vidieku, kde každý chová sliepky je pre takéhoto chorého človeka značným utrpením a každý deň tak bude skúškou, ktorú mu susedove sliepky a kohúty denne naservírujú.
Príznaky alektorofóbie
Najčastejšie príznaky sa potom môžu objaviť tieto:
- Strach a nepohodlie na danom mieste.
- Záchvat paniky a úzkosti.
- Potenie a zvyšujúci sa tep.
- Dýchacie ťažkosti.
- Tras, časom sa môže objaviť i epileptický záchvat.
- Intenzívny strach.
- Malé deti často lipnú na prítomnosti rodičov.
- U detí sa objavujú intenzívny plač a krik.
Prečo môže vzniknúť strach zo zvierat?
Najčastejšie dôvody, ktoré vedú ľudí k strachu zo zvierat:
- Vlastná skúsenosť: Pre zoofóbiu je typické, že väčšinou sa začína v rannom veku, teda v detstve, a najmä skoro vždy kvôli vlastnej zlej skúsenosti so zvieraťom.
- Väčšinou k nej dochádza u detí napadnutými psami, mačkami, alebo práve sliepkou či dominantným kohútom niekde na dvore.
- Menej často sa môžu objaviť po nejakom traumatickom zážitku u dospelého človeka.
- Pozorujúci svedok: Strach zo sliepok alebo z iného druhu zvieraťa môže u človeka prepuknúť aj tým, ak je svedkom situácie, v ktorej dané zviera zaútočilo na človeka a spôsobilo mu zranenie.
- Tento strach sa môže objaviť i vtedy, ak zviera na človeka zaútočí napr. i vo filme či v knihe, nie vždy musí ísť nutne o prípad z reálneho života.
- Rozprávanie: Strach zo zvieraťa, pokiaľ sa napr. v rodine často hovorí o tom, že niekto bol napadnutý psom, rojom včiel a podobne.
- Niekedy stačí i to, že rodič malému dieťaťu neustále vysvetľuje a dokola omieľa, že je dané zviera nebezpečné.
- Vrodený strach: U niektorých ľudí sa na zoofóbii určite podieľajú vrodené dispozície, ktorými sú napr. sklon k úzkosti.
Liečba strachu zo zvierat
Terapia je v tomto prípade najlepšou možnou voľbou, ako môže človek proti strachu zo sliepok bojovať.
Cieľom terapie je hlavne zabrániť tomu, aby sliepky či iá hydina prestala narušovať každodenný život človeka trpiacim alektorofóbiou.
Lieky sa vyskytujú len zriedkakedy, prevažne len vtedy, keď je strach sprevádzaný depresiou alebo úzkosťou.
Právna ochrana zvierat a zmena ich spoločenského postavenia
Tento typ protekcie sa deje predovšetkým prostredníctvom noriem verejného práva.
Tradične prostredníctvom noriem ústavného, správneho, zdravotného a trestného práva.
V podmienkach SR je to predovšetkým zákon č. 39/2007 Z. z., o veterinárnej starostlivosti, ako aj vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 283/2020 Z. z., o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat, požiadavkách na odchyt túlavých zvierat a požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá; prípadne v trestnoprávnej rovine ide predovšetkým o §§ 305a-305d Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z. z., ďalej aj ako „TZ“).
Súkromné právo však taktiež prechádza v tejto oblasti značnou zmenou.
Od konca minulého storočia sa začína spochybňovať tradičné chápanie zvieraťa ako veci v súkromnoprávnych vzťahoch (predovšetkým v Európe, napr. v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku, či od roku 2012 aj v Českej republike).
Dereifikácia zvierat v súkromnom práve však nesúvisí s priznaním práv zvieratám, čo dnes často počúvame z úst rôznorodých aktivistov.
Naopak, ide o kompromisné riešenie, ktoré síce na jednej strane nerezultuje v udelení statusu subjektu práva zvieraťu, no súčasne ho odmieta vnímať ako obyčajnú vec či tradičný objekt práva.
Výsledok spočíva v tom, že zviera sa zväčša stane osobitným predmetom (súkromno)právnych vzťahov, samostatnou právnou kategóriou, ktorá je odlišná od veci, ale aj od subjektu práva.
Sú to práve krajiny zo stredoeurópskeho priestoru (Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, Poľsko a Česká republika), ktoré v priebehu posledných štyroch dekád postupne pristupovali k dereifikácii zvierat, pričom na tie sa v daných štátoch už striktne nehľadí ako na tradičné objekty práva.
Pristupovalo sa k tomu rôznymi spôsobmi, najčastejšie zmenou v príslušnom občianskom zákonníku (prípadne prijatím samostatného zákona), v rámci ktorého sa ustanovilo, že zviera nie je vecou.
Odchyt a evidencia túlavých zvierat
Register odchytených a túlavých zvierat (ROTZ) je online systém, ktorý umožňuje zaznamenávať a evidovať odchytené a túlavé zvieratá.
ROTZ je určený pre verejnosť, osoby schválené na odchyt túlavých zvierat, karanténne stanice a útulky a obce.
Pokiaľ je zviera odchytené, je zaregistrované do ROTZ kde sú vedené všetky potrebné informácie, vrátene fotky, čísla čipu a adresy karanténnej stanice/útulku, kde sa zviera nachádza.
Túlavé zviera je zviera, ktoré sa bez kontroly a dozoru vlastníka alebo držiteľa pohybuje po priestranstvách voľne dostupných verejnosti a ktorého vlastník alebo držiteľ nie je známy v čase jeho pohybu po priestranstvách voľne dostupných verejnosti.
Môže predstavovať riziko ohrozenia zdravia, bezpečnosti a života druhých zvierat, ale aj ľudí.
Preto je potrebné, aby túlavé zvieratá odchytávali iba osoby na to schválené (§ 22 ods. 13 zákona č. 39/2007 Z.
- Túlavé zvieratá nekŕmte.
- Kontaktujte obec, na ktorej území sa túlavé zviera nachádza.
- Každá obec je povinná zabezpečiť odchyt túlavých zvierat prostredníctvom osoby na to schválenej (§ 22 ods. 10 zákona č. 39/2007 Z. z.).
Osoby schválené na odchyt túlavých zvierat
Túlavé zvieratá môžu bezprostredne ohroziť zdravie a život človeka tým, že ho napadnú, môžu roznášať aj rôzne nebezpečné a smrteľné ochorenia ako je napr. besnota, preto je potrebné zabezpečovať odchyt túlavých a zabehnutých zvierat.
Odchyt túlavých zvierat je povinná zabezpečiť obec prostredníctvom osoby schválenej na odchyt túlavých zvierat (ďalej len „OSOTZ“) (§ 22 ods. 13 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v platnom znení).
Obec môže vykonávať odchyt túlavých zvierat prostredníctvom vlastnej OSOTZ alebo uzatvorením zmluvy s OSOTZ.
Zákon č. 184/2018 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony zmenil pravidlá odchytu zvierat.
V zmysle § 22 ods. 13 zákona č. 39/2007 Z. z. odchyt túlavých zvierat a ich umiestnenie do karanténnej stanice alebo útulku pre zvieratá môže vykonávať len osoba schválená na odchyt túlavých zvierat prostredníctvom odborne spôsobilej osoby vyškolenej podľa § 6 ods. 2 písm. a).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie je postačujúce absolvovať školenie zamerané na odchyt túlavých zvierat, je potrebné sa podrobiť procesu schvaľovania, teda podať žiadosť o vydanie rozhodnutia pre osobu schválenú na odchyt túlavých zvierat na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu.
Rozhodnutie pre osobu schválenú na odchyt túlavých zvierat vydáva Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky na základe žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa (§ 6 ods. 2 písm. av) zákona č. 39/2007 Z. z.
Správny poplatok je vo výške 100 eur (eKolok, platba na účet).
Karanténne stanice a útulky
Osobu na odchyt túlavých zvierat schvaľuje Štátna veterinárna a potravinová správa.
V zmysle § 22 ods. 14 zákona č. 39/2007 Z. z. je karanténna stanica alebo útulok pre zvieratá povinná bezodkladne potvrdiť prevzatie odchyteného túlavého zvieraťa od osoby schválenej na odchyt túlavých zvierat a zadať aktuálne zmeny údajov o odchytenom túlavom zvierati do registra odchytených túlavých zvierat.
V zmysle § 22 ods. 16 zákona č. 39/2007 Z. z. Karanténna stanica a útulok pre zvieratá sú povinné pri prevzatí zvieraťa overiť jeho identifikáciu.
Ak zviera nie je individuálne označené, karanténna stanica alebo útulok pre zvieratá po jeho prijatí bezodkladne zabezpečí jeho označenie alebo opis so zreteľom na špecifiká každého druhu; ak ide o psa, mačku alebo fretku, označí ho transpondérom.
Ak veterinárny lekár rozhodne, že je potrebné zviera usmrtiť zo zdravotných dôvodov, nie je potrebné ho individuálne označiť.
Tieto údaje je tiež dôležité zadať aj do ROTZ.
V neposlednom rade ŠVPS SR upozorňuje a zdôrazňuje, že všetky karanténne stanice a útulky musia byť schválené na túto činnosť.
Nie je možné prevádzkovať karanténnu stanicu/útulok bez vydaného rozhodnutia o schválení.
Rozhodnutie o schválení karanténnej stanice/útulku vydáva miestne príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa.
Adopcia odchytených zvierat
ROTZ môže pomôcť aj k urýchleniu adopcie odchytených zvierat.
Prezrite si zvieratá registrované v ROTZ a pokiaľ vám nejaké padne do oka, kontaktujte obec, v ktorej bolo zviera odchytené, prípadne karanténnu stanicu/útulok, v ktorej sa zviera nachádza a určite sa na adopcií dohodnete.
Ak sa vlastník odchyteného túlavého zvieraťa neprihlási o zviera do troch mesiacov odo dňa umiestnenia zvieraťa do karanténnej stanice alebo do útulku pre zvieratá, dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty prechádza vlastníctvo zvieraťa na obec, na území ktorej bolo zviera nájdené.
V súčasnosti je lehota tri mesiace.
Táto lehota je z toho dôvodu, aby sa pôvodný majiteľ mohol dopátrať k svojmu zvieraťu a nevznikali tak zbytočné problémy a prieťahy.
Po uplynutí lehoty troch mesiacov sa zviera automaticky stáva majetkom obce, v ktorej bolo zviera odchytené.
Je na rozhodnutí obce, kde zviera umiestni alebo či ho vyhlási za prebytočný majetok a zviera daruje alebo predá vhodnému majiteľovi (útulku, karanténnej stanici, občianskemu združeniu, fyzickej osobe,…).
Najčastejšie zamieňané výrazy
| Výraz | Význam |
|---|---|
| Milovník zvierat | Človek, ktorý má zvieratá rád a správa sa k nim s náklonnosťou. |
| Chovateľ | Človek, ktorý zvieratá chová a zabezpečuje o ne starostlivosť. |
| Zoofília | Láska ku zvieratám; v inom význame sexuálna úchylka charakterizovaná ukájaním pohlavného pudu pohlavným stykom so zvieratmi, sodomia. |
| Zoofóbia | Chorobný strach pred zvieratami. |
| Alektrofóbia | Strach zo sliepok. |
| Animoterapia | Využíva pozitívne pôsobenie zvierat na emocionálne aj fyzické zdravie človeka. |
Ak teda hľadáte jedno slovo pre človeka, ktorý má rád zvieratá, najbezpečnejšie a najzrozumiteľnejšie označenie je milovník zvierat. Slovo zoofil alebo zoofília môže byť nejednoznačné, pretože okrem lásky ku zvieratám označuje aj sexuálne správanie voči nim.