Austrálski pôvodní obyvatelia, označovaní aj ako Austrálci, patria k najstarším ľudským spoločenstvám na svete. Ich dejiny, jazyky, spoločenská organizácia, náboženstvo a umelecké prejavy vznikali počas tisícročí v podmienkach austrálskeho kontinentu.
Súhrnné označenie pôvodných obyvateľov Austrálie, ktorí z antropologického hľadiska patria k austrálskej (australoidnej) rase, ktorých najbližšími príbuznými sú Veddovia.
Osídlenie Austrálie a pôvod Austrálcov
Podľa najpriateľnejšej teórie prišli Austrálci z južnej Indie a Srí Lanky cez ostrovy juhovýchodnej Ázie a juh Novej Guinei asi pred 30-20 000 rokmi.
Domorodci žili v tej dobe na úrovni doby kamennej.
Až do začiatku 17. Roku 1606 - holandské lode pristáli pri brehoch dovtedy neznámej krajiny - Austrálie. Ich vodcom bol moreplavec Willem Janszoon (asi 1570-1630). Janszoon netušil, že objavil nový kontinent.
Koncom 18. storočia bolo Austrálcov asi 250-300 000, obývali hlavne pobrežné oblasti.
Príchod Európanov a historické zmeny
Roku 1788 - Briti založili trestaneckú kolóniu v Novom Južnom Walese.
Prví Európania, ktorí sa v Austrálii usadili, boli britskí trestanci a ich strážcovia.
V rokoch 1830-1840 - prebiehala imigrácia slobodných kolonistov, ktorá bola podporovaná britskou vládou.
Roku 1851 - bola založená Viktóriina kolónia.
Roku 1890 - bol založený parlament Západnej Austrálie.
Od začiatku 19. storočia boli belochmi zatlačovaní do vnútrozemia, mnohí podľahli zavlečeným ochoreniam.
V rokoch 1914-1918 - austrálske vojská v 1. Roku 1919 - epidémii chrípky padlo za obeť viac Austrálčanov než v 1.
Roku 1991 - bolo na východe značné sucho.
Roku 1992 - vypuklo množstvo hospodárskych problémov v krajine.
Roku 1999 - Austrália poslala mierové jednotky do Východného Timoru.
Austrálci v dnešnej populácii
Národ v Austrálii, dnes prevažne európskeho pôvodu; úradný jazyk angličtina. Väčšina veriacich sú kresťania.
V súčasnej dobe je viac ako 85 % Austrálčanov britského pôvodu, časť je iného európskeho pôvodu (Taliani, Gréci, Holanďania, Nemci), zbytok sú menšiny Číňanov, Japoncov, Indov a pôvodní obyvatelia Austrálie (Austrálci).
Pôvodná kultúra a spôsob života Austrálcov sú silne rozrušené, mnohé kmene zanikli alebo z nich zostalo len niekoľko jedincov.
Jazyky pôvodných obyvateľov Austrálie
Austrálske jazyky tvoria samostatnú rodinu, doteraz sa nepodarilo preukázať ich príbuznosť s inými jazykmi.
Delia sa na severnú a južnú vetvu, ďalej sú členené na menšie skupiny.
Je známych viac ako 600 jazykov, ale asi 450 ich už neexistuje.
Zánik mnohých jazykov súvisel s rozpadom tradičných spoločenstiev, s presúvaním obyvateľstva a s postupným rozširovaním angličtiny.
Spoločenská organizácia a spôsob života
Do konca 19. storočia žili Austrálci v podmienkach rodového spoločenstva.
Delia sa na kmene (zriedka vystupujú ako celok) a príbuzenské a teritoriálne skupiny (frátrie, totemické skupiny, rody, tlupy, rodiny).
Následníctvo je matrilineárne a patrilineárne.
Najmenšou sociálnou skupinou je rodina; niekoľko rodín tvorí tlupu, ktorá kočuje v určitej oblasti a je základnou teritoriálnou jednotkou.
V období sucha sa tlupy schádzajú pri vodných zdrojoch, kde sa konajú spoločenské slávnosti, a po príchode dažďov sa opäť rozídu.
V čele tlupy (rodiny) je staršina; niektorí dosiahli slávy a Európania im hovorili „králi“.
Všetci Austrálci boli kočovní lovci a zberači, časť príležitostne aj rybári.
Materiálna kultúra a obživa
Spracovávali prírodný materiál, ako zbrane slúžili oštepy, bumerangy, na severnom pobreží miestami i luk a šípy (vplyv Malajcov a Papuáncov).
Kovové nástroje začali používať až po príchode Európanov.
Významný bol medzikmeňový výmenný obchod.
Obyvatelia severného pobrežia sa často plavili s Malajcami ako sprievodcovia a tlmočníci.
Spôsob života bol prispôsobený miestnym prírodným podmienkam a sezónnej dostupnosti vody, potravy a ďalších prírodných zdrojov.
Umenie, mytológia a tradície
Pomerná jednoduchosť materiálnej kultúry je vyvážená bohatým slovesným a iným umením: mytológia, folklór, tanec, hudba, maliarstvo (maľby na kôre, skalné maľby, tzv.
Ústne podávanie príbehov, piesne, tance a obrazy boli dôležitými spôsobmi uchovávania poznatkov o krajine, predkoch a spoločenských pravidlách.
Umelecké prejavy boli späté s náboženskými predstavami, s totemizmom a s obradmi jednotlivých spoločenstiev.
Náboženstvo a obradnosť
Náboženstvo bolo animistické (hlavne kult predkov viazaný na totemizmus), miestami je doložený pohrebný endokanibalizmus.
Od 19. storočia boli christianizovaní, ale udržujú prvky tradičného náboženstva (hlavne obradnosť).
Tradičné náboženské predstavy boli úzko späté s krajinou, s pôvodom jednotlivých skupín a s kultom predkov.
Torresov prieliv a osobitná identita ostrovanov
Ostrovy Torresovho prielivu pozostávajú z viac ako 200 malých ostrovov nachádzajúcich sa medzi austrálskym polostrovom Cape York a Papuou-Novou Guineou.
Hoci je obývaná len malá časť z nich, ľudia tam žijú celé generácie, vyvinuli si jedinečné kultúry a identitu.
Obyvatelia Torresovho prielivu predstavujú pôvodných obyvateľov ostrovov, ktorých život je historicky spojený s morom, ostrovným prostredím a osobitnými kultúrnymi tradíciami.
Klimatická hrozba pre ostrovné komunity
Pôvodní obyvatelia Austrálie žijúci na reťazci ostrovov ohrozených zmenou klímy v utorok prehrali prelomový súdny spor, v ktorom mal súd rozhodnúť, či austrálska vláda má zákonnú povinnosť prijať prísnejšie opatrenia v oblasti klímy na ochranu niektorých zo svojich najzraniteľnejších občanov.
Ide o pôvodných obyvateľov ostrovov v Torresovom prielive, ktorým hrozí, že ich obydlia v dôsledku otepľovania planéty pohltí stúpajúca hladina mora.
Žalobu proti austrálskej federálnej vláde podali v októbri 2021 dvaja domorodí obyvatelia ostrovov Torresovho prielivu.
Tvrdili, že vláda koná protizákonne, keď nezavádza dostatočné opatrenia proti nebezpečnej zmene klímy.
Klimatické zmeny teraz pre ľudí i ich kultúru predstavujú existenčnú hrozbu.
Niektoré z týchto nízko položených ostrovov by totiž v priebehu desaťročí mohli byť zaplavené.
Obyvatelia Torresovho prielivu by tak boli jedni z prvých austrálskych utečencov pred klimatickými zmenami.
Ostrovy už teraz zažívajú ničivé dopady zmeny klímy, ako sú záplavy a prílivy, prenikanie slanej morskej vody do sladkovodných zdrojov či erózia.
Biela légia 1951: Hrdinovia, obete — a otázniky
Ohrozenie ostrovov nepredstavuje iba problém bývania a bezpečnosti, ale aj riziko narušenia kultúrnej kontinuity, identity a vzťahu k miestam, na ktorých ostrovania žijú celé generácie.
tags: #australsky #povodny #obyvatelia