Jazvečík a nemecká doga patria medzi výrazne odlišné plemená, a preto ich spoločné plánované potomstvo nie je bezpečným ani zodpovedným chovateľským cieľom.
Rozdiel medzi nimi nie je iba otázkou veľkosti. Odlišujú sa telesnou stavbou, hmotnosťou, proporciami, pracovným využitím, zdravotnými rizikami, nárokmi na pohyb aj genetickým základom. Pri párení takýchto rozdielnych psov vzniká množstvo praktických a zdravotných problémov.
Veľký rozdiel medzi jazvečíkom a nemeckou dogou
Jazvečík je nízky, krátkonohý pes s pretiahnutým telom patriaci do FCI skupiny 4 - Jazvečici.
Jazvečík má nízku, krátkonohú a predĺženú, no zároveň kompaktnú postavu.
Jeho telo je dobre osvalené, hlava je nosená smelo a výraz tváre je pozorný a odhodlaný.
Jazvečíkov poznáte veľmi rýchlo podľa stavby ich tela: krátke nôžky nesú svalnaté, dlhé telo.
Charakteristický je pre jazvečíka v pomere so zvyškom tela aj veľmi dlhý chrbát, čo mu vyslúžilo žartovné prirovnanie k párku.
Chová sa v troch rôznych veľkostiach, ktoré sa v štandarde FCI nemeria podľa výšky v kohútiku, ale podľa obvodu hrudníka: králičí jazvečík (25 až 32 centimetrov), trpasličí jazvečík (30 až 37 centimetrov), „normálny“ štandardný jazvečík (35 až 47).
Hmotnosť sa pohybuje v závislosti od pohlavia, od 8 - 12 kg.
Najmenší člen tohto rodu je jazvečík králičí, ktorého objem hrudi sa pohybuje len do 30 cm a váži maximálne 3 kg.
Svojím obrovským vzrastom patria medzi chrtov a mastifov.
Dospelá nemecká doga môže vážiť kľudne aj 90 kg.
Výška tohto “obra” je od 70 až do 90 cm, tak potom niet divu tej veľkej váhy.
| Vlastnosť | Jazvečík | Nemecká doga |
|---|---|---|
| Typická stavba tela | Krátkonohé, pretiahnuté a svalnaté telo | Svalnatá a mohutná stavba tela |
| Veľkosť | Štandardný, trpasličí a králičí variant | Výška od 70 až do 90 cm |
| Hmotnosť | V závislosti od veľkosti približne 3 - 12 kg | Dospelá nemecká doga môže vážiť kľudne aj 90 kg |
| Pôvodné využitie | Práca pod zemou, stopovanie a lov | Bojové a lovecké účely, pôvodne aj lov diviakov |
Prečo samotný rozdiel vo veľkosti predstavuje problém
Pri párení jazvečíka a nemeckej dogy by bol rozdiel vo veľkosti extrémny. Nejde pritom iba o to, že jeden pes je malý a druhý veľký.
Ak by bola jazvečia sučka spárená s nemeckou dogou, gravidita a pôrod by mohli predstavovať vážne ohrozenie jej života. Veľkosť plodov by nemusela zodpovedať jej telesným možnostiam a pôrodné cesty by nemuseli umožniť bezpečný pôrod.
Rizikom by bola aj samotná fyzická manipulácia pri párení. Takýto rozdiel môže viesť k poraneniam, najmä ak sa psy pokúsia o párenie bez kontroly.
Ak by bola naopak sučkou nemecká doga a psom jazvečík, prirodzené párenie by bolo vzhľadom na rozdielnu telesnú stavbu veľmi problematické alebo prakticky nemožné. Ani v takom prípade však nejde o zodpovednú kombináciu, pretože prípadné potomstvo by vznikalo bez rozumného chovateľského cieľa a s nepredvídateľnými zdravotnými rizikami.
Nejde iba o to, či sa môžu fyzicky spáriť
Otázka, či jazvečík a doga „môžu mať šteniatka“, sa často zužuje na technickú možnosť oplodnenia. Zodpovedné rozhodovanie však musí zohľadniť najmä zdravie sučky, bezpečnosť pôrodu a predvídateľnosť vlastností potomstva.
Pes bez preukazu pôvodu nie je automaticky zdravší ani vhodnejší do chovu a pes s preukazom pôvodu nie je automaticky bez všetkých zdravotných problémov.
Ak má pes PP znamená to, že obaja rodičia boli uchovnení a zodpovedajú istým parametrom - výzor, zdravie atď....predsa len každé plemeno má predpísaný istý štandard.
Ak rodičia PP majú a ich potomstvo nie, tak jeden z rodičov, alebo obaja uchovnení z nejakého dôvodu nie sú.
V ideálnom prípade by sa na takýchto jedincoch chovať nemalo.
Ďalšou z podmienok je to, aby boli rodičia štandardní, a to si mnohí nevedia posúdiť sami a to je jedným z dôvodom prečo je chov psíkov bez PP nesprávny a nezodpovedný /na posúdenie štandardnosti rodičov slúži UCHOVNENIE, podmieky uchovnenia má každý klub rôzne v závislosti od plemena/.
To, že sa pes podobá na určité plemeno, ešte neznamená, že je vhodný na chov alebo že by mal mať potomstvo.
Nie je to o tých psíkoch ani o tom, že by si psík s PP alebo psík bez PP zaslúžil viac či menej lásky.
Za to, že náš psík potomkov nemá, nie je vôbec o nič horší.
Nie je vhodný do chovu z mnohých dôvodov, a pritom sa podobá na svoje plemeno (tu je jeho foto), ale to nestačí ako som už písala.
Rozdielny pôvod a pracovné vlastnosti
Jazvečík
Jazvečík, známy aj ako dakel alebo tenkel, patrí medzi plemená s dlhou a fascinujúcou históriou, ktorá siaha až do stredoveku.
Bol šľachtený z rôznych duričov s cieľom vytvoriť psa vhodného na prácu pod zemou.
Jazvečík vyniká svojimi schopnosťami na povrchu aj pod zemou - je známy hlasitosťou na stope, durením a prácou na pofarbenej stope.
Úlohou zvierat bolo pri love preniknúť do úzkych nór líšok, jazvecov alebo králikov a zaplašiť ich.
Byť poľovným psom si však vyžaduje poriadnu dávku odvahy, nezávislosti a schopnosti robiť nezávislé rozhodnutia, čo aj dnes do značnej miery definuje charakter jazvečíka.
Šľachtené boli tak, aby boli v teréne samostatné a vytrvalé, čo môže viesť k tvrdohlavosti a svojhlavosti.
Jazvečík je priateľský a vyrovnaný pes, nie je bojazlivý ani agresívny.
Je veľmi temperamentný, inteligentný a sebavedomý, niekedy až priveľmi odvážny.
Nemecká doga
Kresby psov, ktoré pripomínali dogy, sa našli na egyptských artefaktoch z roku 3000 pred Kristom a v Babylonských chrámoch, ktoré boli postavené okolo roku 2000 p.n.l.
Pôvodne tieto psy slúžili na bojové a lovecké účely.
Doga tiež kedysi dostala tieto názvy: anglická doga, ulmská doga, dánska doga, pes na štvanie, pes na diviaky a veľká doga.
Až v roku 1878 sa v Berlíne dohodli, že všetky tieto psy budú mať jednotný názov "nemecká doga".
Koncom 19. storočia bohatí nemeckí chovatelia pokračovali vo vyšľachtení plemena.
Svoju pozornosť upriamili na povahu psa, pretože nemecké dogy mali agresívnu a zúrivú povahu.
Bolo to vďaka tomu, že boli pôvodne vyšľachtené na lov diviakov.
Sú to jemné, milé a láskavé domáce zvieratá, ktoré sa radi hrajú a zbožňujú deti.
Majú veľkú túžbu potešiť svôjho pána, vďaka čomu sú ľahko trénovateľné.
Nemecká doga chce byť vždy tam, kde je práve jeho rodina.
Napriek svojej obrovskej veľkosti je nemecká doga dostatočne jemná a priateľská na to, aby bola skvelým domácim miláčikom.
Genetická stránka kríženia
Jazvečík a nemecká doga sú síce rovnaký živočíšny druh, no patria k veľmi odlišným plemenám.
To znamená, že prípadné potomstvo by nebolo pokračovaním štandardného chovu jazvečíka ani nemeckej dogy.
Nešlo by o jazvečíka s vlastnosťami dogy ani o zmenšenú dogu, ale o krížence s nepredvídateľnou kombináciou telesných proporcií a povahy.
Pri takomto krížení nemožno spoľahlivo predpovedať, akú veľkosť, tvar tela, dĺžku končatín, stavbu chrbta, temperament alebo zdravotnú odolnosť by šteniatka zdedili.
Krátke nohy jazvečíkov môžu znamenať nešťastie: môže dochádzať k skorej osifikácii, ktorá potom vedie k pokriveniu končatín.
Kvôli dlhému chrbátu, v pomere ku krátkym nohám, sú jazvečíky veľmi náchylní práve na ťažkosti s chrbátom a stavcami, hlavne vyskočenie platničky sa im často stáva.
IVDD : degenerácia medzistavcových platničiek; riziko úrazu vplyvom degenerácie sa dá znížiť udržiavaním zdravej váhy jedinca, dobrým osvalením a zabránením častým skokom - najmä smerom dolu.
Psy sú náchylné na problémy medzistavcových platničiek, ktoré sú u plemena známe ako „paralýza jazvečíka“.
V závislosti od závažnosti ochorenia môže byť liečba farmaceutická alebo chirurgická a môžu sa zvážiť aj ďalšie liečby, ako je masáž, podvodný bežiaci pás a elektrická stimulácia.
Pri krížencovi by sa navyše nedalo jednoducho odhadnúť, ako sa spojí jazvečíkova dlhá chrbtica s telesnou mohutnosťou a rýchlosťou rastu nemeckej dogy.
Takáto nevyvážená kombinácia môže predstavovať záťaž pre kosti, kĺby, chrbticu a väzy.
Riziká gravidity a pôrodu
Najväčšie nebezpečenstvo by hrozilo v prípade, že by sučkou bola jazvečíčka.
Jazvečík má dlhé telo, krátke končatiny a malú telesnú kapacitu v porovnaní s nemeckou dogou.
Nemecká doga má mohutnú stavbu tela a dospelá nemecká doga môže vážiť kľudne aj 90 kg.
Prípadná gravidita po spojení s výrazne väčším plemenom by mohla viesť k veľkým plodom, komplikovanému pôrodu, cisárskemu rezu alebo úhynu sučky.
Preto by sa takémuto páreniu malo zabrániť ešte pred samotným krytím.
Ak už k nechcenému páreniu došlo, treba čo najskôr kontaktovať veterinárneho lekára a nespoliehať sa na domáce rady.
Veterinár posúdi situáciu podľa času od párenia, zdravotného stavu sučky a ďalších okolností a vysvetlí dostupné možnosti.
Prečo nestačí povedať, že „príroda si poradí“
Pri takomto extrémnom rozdiele nemožno bezpečnosť ponechať na náhodu.
Aj keď sa psy niekedy pokúsia o párenie, neznamená to, že je spojenie bezpečné alebo že bude mať zdravý výsledok.
Neplánované vrhy navyše zvyšujú počet psov, ktorých pôvod, zdravie a povaha nie sú dostatočne overené.
Dnes je kopec ľudí, ktorí si zaobstarajú psy a množia a množia....
Práve vďaka nekontrolovanému množeniu už mnohé plemená vôbec nevyzerajú ako majú.
Každý, kto si toto plemeno zamiloval, by si mal šteniatko kúpiť len od zodpovednéhoo chovateľa, ktorý má veľa znalostí o povahe a zdraví plemena.
V pprípade "náhodných vrhov" alebo dokonca množiteľov, ktorí psy množia hlavne kvôli zárobku, bez preukazu o pôvode psa a bez členstva v klube chovateľov, nemáte záruku, že ide o pravého jazvečíka.
Či už výzorovo alebo povahovo, zdravie a charakter takéhoto psíka môžu byť narušené.
Preukaz pôvodu a vhodnosť do chovu
Preukaz pôvodu nie je zárukou, že každý pes bude počas celého života úplne zdravý, ale poskytuje dôležité informácie o pôvode a podmienkach chovu.
Ak má pes PP znamená to, že obaja rodičia boli uchovnení a zodpovedajú istým parametrom - výzor, zdravie atď....predsa len každé plemeno má predpísaný istý štandard.
Ďalšou z podmienok je to, aby boli rodičia štandardní, a to si mnohí nevedia posúdiť sami a to je jedným z dôvodom prečo je chov psíkov bez PP nesprávny a nezodpovedný /na posúdenie štandardnosti rodičov slúži UCHOVNENIE, podmieky uchovnenia má každý klub rôzne v závislosti od plemena/.
Ak pes nie je uchovnený, môže to znamenať, že nespĺňa určité požiadavky týkajúce sa vzhľadu, zdravia, povahy alebo pracovných vlastností.
Nie je vhodný do chovu z mnohých dôvodov, a pritom sa podobá na svoje plemeno (tu je jeho foto), ale to nestačí ako som už písala.
Ak budem kupovať psa, tak jedine s PP, pokiaľ uchovním, tak potomstvo áno, ale s podmienkou, že na to fena mať bude, ak nie, tak jednoducho potomstvo nebude.
Za to, že náš psík potomkov nemá, nie je vôbec o nič horší.
Náš psík bez PP nikdy nekryl a nie je to preto, že by sme ho mali menej radi.
Povaha oboch plemien a spoločná domácnosť
Nemecké dogy vo všeobecnosti vychádzajú s ostatnými zvieratami, najmä ak sú s nimi vychované od šteňaťa.
Niektorí jedinci tohto plemena môžu byť agresívni voči psom, ktorých nepoznajú.
Napriek tomu, že sú nemecké dogy dobromyseľné, určite potrebujú skorú socializáciu od malého šteniatka.
Jazvečík je priateľský a vyrovnaný pes, nie je bojazlivý ani agresívny.
Charakteristickou vlastnosťou jazvečíka je nedôverčivosť voči cudzím ľuďom.
Pri návšteve často hlasitým štekotom dávajú najavo príchod.
Malý psík s veľkým sebavedomím: keďže bol jazvečík pôvodne vyšľachtený pre samostatnú prácu pri love, rástlo s touto úlohou aj jeho sebavedomie.
Tento charakterový rys sa môže hlavne pri stretnutí s väčším psom prejaviť a vyvolať konflikt, pretože jazvečík sa zdráha prejaviť náležitý rešpekt.
To je dôležité aj pri spoločnom bývaní jazvečíka a nemeckej dogy.
Veľká doga môže malého jazvečíka nechtiac zraniť pri hre, behu alebo obyčajnom otočení.
Jazvečík môže naopak svojou odvahou, hlasitosťou alebo loveckým správaním vyprovokovať väčšieho psa.
Spoločná domácnosť preto nie je automaticky vylúčená, ale vyžaduje dohľad, postupné zoznamovanie, oddelené priestory a rešpektovanie rozdielu vo veľkosti.
Všetky typy jazvečíkov majú na prvom mieste svoju rodinu.
Nemecká doga chce byť vždy tam, kde je práve jeho rodina.
Socializácia a bezpečné stretnutia
Ako každé plemeno, aj jazvečík potrebuje včasnú socializáciu a zoznámenie sa s novými ľuďmi, zvieratami a prostrediami.
Socializácia so psíkmi je veľmi dôležitá, ale tiež treba psíkov vhodných na socializovanie vášho šteniatka vyberať.
Stretávajte sa teraz výhradne len s vyrovnanými a vychovanými psíkmi.
Agresívnym, útočiacim a bojazlivým psíkom sa vyhnite, aby vám zo šteniatka nevyrástol rovnako agresívny, útočiaci či bojazlivý psík.
Tvoja malá potrebuje niekoho na lumpačiny, vybíjanie energie a niekoho, s kým si bude merať sily...preto rovesník..a potrebuje niekoho, od koho sa bude učiť..tam už musí byť niekto trošku vyzretejší..
Ideálne by bolo mať za kamoša niekoho vo svojom veku a zároveň aj s niekym, dospelejším, od ktorého by sa mohlo učiť.
Šteňa sa učí okrem iného aj pozorovaním a v prípade, že bude mať možnosť vidieť iného psa, ktorý reaguje dobre na povely, začne napodobňovať, čo ti môže uľahčiť následné učenie.
Do určitého veku som myslela to, aby sa zbytočne nestretla s agresívnejšími či príliš dominantnými jedincami.
Šteňa môže ostať bojazlivé, čo následne bude znamenať, že ti bude po všetkom zo strachu štartovať.
Dôležitá je aj socializácia s ľuďmi rôzneho veku.
Nemecká doga miluje deti a je k nim nežná.
Vedia perfektne spolu vychádzať najmä keď s nimi vyrastá od šteniatka.
Ako pri každom plemene psa, deti by ste mali vždy učiť, ako sa k psíkom chovať, približovať a dotýkať sa ich.
Je veľmi dôležité svojho nového miláčika naučiť ako sa správať pri deťoch, kvôli svojej veľkosti by nedopatrením mohol niekomu ublížiť.
Výcvik jazvečíka
Jazvečík je veľmi inteligentné plemeno, ale z vyššie uvedených dôvodov ho treba trénovať s veľkou dôslednosťou už od útleho veku.
Často spomínaná nevycvičiteľnosť jazvečíka tak nie je pravda.
Jazvečík je pozorný, vie dodržiavať pravidlá a môže byť vhodný ako spoločenský pes.
To si však vyžaduje určitú mieru dôslednosti.
Konzistentnosť a trpezlivosť sú kľúčom k úspešnému výcviku jazvečíka.
Je vhodné venovať sa mu viac krát denne v kratších intervaloch, pretože rýchlo strácajú pozornosť.
Ak aj nechceš cvičiť, predsa len pár pokynov by ovládať drobec mal....privolanie, privolanie a ešte raz privolanie....
Jazvečík sa naučí rýchlo, čo sa od neho očakáva - a drží sa toho.
Pokiaľ sa náhodou necháte zmiasť psím pohľadom, ktorý na Vás pri výchove vrhne, bude to potom bez hanby zneužívať.
Hoci majú sklony k tvrdohlavosti a neuznávaniu autorít, sú to spravidla vyrovnaní sprievodcovia, ktorí nie sú agresívni ani ustrašení.
V prvom roku odporúča jazvečíky zbytočne nedrezírovať.
Zdôrazňuje, že každý pes má mať svoje „detstvo“.
Šteniatko najskôr naučte poslúchať na meno, chodiť na vôdzke, vrátiť sa po stope vodiča.
Pri výcviku však treba rozlišovať medzi bežnou poslušnosťou, bezpečným privolaním a náročnou poľovnou prácou.
Výcvik zameraný na prácu pod zemou sa zvyčajne začína až po prvom roku, ale medzi jazvečíkmi existujú výnimky potvrdzujúce pravidlo.
Pohyb a ochrana chrbtice
Jazvečík má veľa energie a potrebuje dostatočný pohyb a mentálnu stimuláciu.
Hlavnou časťou starostlivosti o jazvečíka je poskytnúť mu dostatok pohybu a rôznych aktivít (napríklad rýchla chôdza, plávanie), ktoré zamestnajú jeho hlavu a telo (nosework, poľovanie, pachové práce).
Len prechádzka okolo domu nie je dostatočná.
Jazvečík je atletické plemeno, zvládne aj dlhšie túry s prihliadnutím na vhodný terén - pravidelná pohyb je potrebný pre budovanie svalstva a pre lepšie držanie tela "core" a samotnej chrbtice.
Jazvečík je milovníkom prírody, a preto má rád dlhé prechádzky v lese.
Ideálnou aktivitou pre tieto psy sú hry s oňuchávaním.
Aportovanie, hľadanie skrytých predmetov v dome či na záhrade, trénovanie trikov - to všetko je pre chytrých psíkov vítaná zmena, a zároveň tieto činnosti posilňujú puto medzi človekom a zvieraťom.
Pre športové aktivity, ako sú agility, nie sú jazvečíky veľmi vhodní, zato radi podnikajú prechádzky - zaistenie dostatku pohybu je najlepší spôsob ako predísť ochoreniu chrbta, na ktoré jazvečíky trpia.
Treba sa vyhnúť častým skokom, najmä smerom dolu.
Chodenie po schodoch je pre tohto psíka nebezpečné, keďže aj toto prispieva k skorému nástupu ochorenia chrbáta, preto jazvečíka cez schody pokiaľ možno preneste.
Riziko prepuknutia choroby však možno minimalizovať tým, že jazvečíkom zabránite liezť po schodoch, nedovolíte im skákať do áut ani z nich vyskakovať a nebudete ich brať na náročné horské túry.
V neprehľadnom teréne je najlepšie držať jazvečíka na vodítku.
Vodítko je nevyhnutnosťou, najmä v oblastiach, kde sa môže stretnúť so zverou.
Zdravotné riziká jazvečíka
Medzistavcové platničky
U psov s ochorením medzistavcových platničiek (IVDD) sa stred platničky kalcifikuje a puzdro sa stáva krehkým.
Puzdro disku môže bez varovania prasknúť, čo umožní kalcifikovanému materiálu v strede miechy vstúpiť do miechového kanála a vyvinúť tlak na miechu.
V závislosti od závažnosti ochorenia môže byť liečba farmaceutická alebo chirurgická a môžu sa zvážiť aj ďalšie liečby, ako je masáž, podvodný bežiaci pás a elektrická stimulácia.
Zuby
Jazvečíky, najmä tie trpaslíčie, sú náchylné na rýchlu kazivosť zubov a paradentózu.
Ich zuby sú preplnené v čeľusti, takže kúsky jedla môžu ľahko uviaznuť medzi zubami a spôsobiť hromadenie plaku a zubného kameňa.
Preto sú jazvečíky náchylné na skorú stratu zubov.
Pre zachovanie zdravia chrupu je potrebné pravidelne odstraňovať nánosy zo zubov psa, ktoré by pri absencii starostlivosti o chrup tvorili zubný kameň.
Ďalšie ochorenia
Cushingov syndróm je hormonálna porucha, pri ktorej nadobličky produkujú príliš veľa kortikosteroidného hormónu.
Jeho príznakmi sú nadmerná konzumácia vody, vylučovanie veľkého množstva moču, atrofované svaly, únava, slabosť.
Dedičné ochorenie oka spojené s poškodením nervovej membrány v oku.
Najprv sa vyskytuje vlčia slepota, potom sa zrak naďalej zhoršuje, môže sa vyskytnúť aj úplná slepota.
Žiaľ, podľa našich súčasných poznatkov sa choroba nedá vyliečiť.
Jazvečíky sú tiež viac než priemerne náchylné na kataraktu, ktorá sa často vyvíja spolu s PRA.
Bohužiaľ, jazvečíky sú geneticky náchylnejšie na epilepsiu, ktorá sa môže vyvinúť samostatne alebo po úraze hlavy.
Zdravotné riziká nemeckej dogy
Nemecká doga od overeného chovateľa je väčšinou zdravá a nemá počas života žiadne ťažšie ochorenia.
Veľké plemená sú náchylné na torziu žalúdka, takže určite psíka nekŕmte pred alebo hneď po prechádzke alebo hre na dvore.
Je veľmi dôležité aby ste svojej nemeckej doge poskytli kvalitné a výživné krmivo.
Určite nešetrite pri kúpe krmiva, nemuselo by sa vám to vyplatiť.
Hlavne v obdoví rastu šteniatka je dôležité dbať na správnu výživu psa.
Šteniatka nemeckej dogy by mali jesť aspoň 3x denne (najlepšie 5x denne).
V tomto období by ste šteniatko nemali veľmi fizycky preťažovať - žiadne dlhé turistiky po horách, a ani beh.
Výrazne odlišné zdravotné riziká oboch plemien sú ďalším dôvodom, prečo ich zámerne nekombinovať v chove.
Výživa a udržiavanie zdravej hmotnosti
Dôležité je správne nastaviť kŕmnu dávku, pretože jazvečíky majú sklony k obezite.
Nie však vinou ich metabolizmu - ich pohľad, vytrvalosť a pažravosť obmäkčí nejedného majiteľa.
Množstvo podávaného krmiva vždy závisí od veľkosti, veku a aktivity psa.
O jazvečíkovi sa nedá povedať, že je vyberavé plemeno, práve naopak: s radosťou zožerie čokoľvek a kedykoľvek.
Ľahko sa však prežerie, najmä ak ide o lenivejšieho štvornohého miláčika.
Udržiavanie zdravej hmotnosti je dôležité najmä pri jazvečíkovi, pretože nadváha zvyšuje záťaž chrbtice.
Je veľmi dôležité aby ste svojej nemeckej doge poskytli kvalitné a výživné krmivo.
Šteniatka nemeckej dogy by mali jesť aspoň 3x denne (najlepšie 5x denne).
Veľké plemená sú náchylné na torziu žalúdka, takže určite psíka nekŕmte pred alebo hneď po prechádzke alebo hre na dvore.
Srsť a bežná starostlivosť
Jazvečíky sa chovajú v troch rôznych variantoch srsti.
Vyskytujú sa v troch rôznych typoch srsti: krátkosrstý, hrubosrstý a dlhosrstý.
Údržbe srsti sa pri krátkosrstých jazvečíkoch treba venovať len v období presrsťovania, kedy zvyknú viac pĺznuť.
Drsnosrstý jazvečík, nazývaný aj „drôtosrstý“ alebo „drsnosrstý“, je služobne najmladším typom jazvečíka, no aktuálne patrí medzi najobľúbenejšie varianty.
Starostlivosť o drsnosrstého jazvečíka zahŕňa pravidelné trimovanie srsti, aby sa odstránili odumreté chlpy a podporil zdravý rast novej srsti.
Hrubosrstého jazvečíka je potrebné trimovať (odstraňovanie odumretej srsti), približne každé 2 až 3 mesiace.
Dlhosrstý jazvečík potrebuje pravidelné vyčesávanie, najmä v oblastiach, kde sa srsť ľahko zamotáva (za ušami, na chvoste a nohách).
Jazvečík nie je veľmi náročný na údržbu, ale srsť by sa mala čistiť niekoľkokrát týždenne.
To platí najmä pre dlhosrsté plemeno.
Čistite svojmu psíkovi zuby aspoň dvakrát týždenne, aby ste odstránili nahromadený zubný kameň a baktérie, ktoré sa v ňom ukrývajú.
Denné čistenie zubov je ešte lepšie, ak chcete predísť ochoreniu ďasien a zápachu z úst.
Zastrihnite im nechty aspoň raz za mesiac.
Ich uši by sa mali kontrolovať týždenne, či nemajú začervenanie alebo nepríjemný zápach, čo môže naznačovať infekciu.
Výber chovateľa a prevencia nechceného vrhu
Prvým krokom je výber správneho chovateľa.
Chovateľom, ktorí nedisponujú potrebným osvedčením sa treba v každom prípade vyhýbať, žiaľ, nezaujímajú ich záujmy plemena alebo či je v pokrvnej línii dedičná nejaká genetická choroba.
Je dôležité vedieť, že niektoré dedičné choroby nemožno odstrániť skôr, ako pes dovŕši 2 roky.
Chovateľ by mal určite byť členom jedného zo spolkov alebo klubov pre chovateľov jazvečíkov.
Seriózny chovateľ je tiež veľmi zvedavý: zaujíma sa o tom, ako bude jeho chránenec žiť ďalej a kladie otázky ohľadne trávenia voľného času so psom a tiež to, kde bude bývať.
Mali by ste vidieť aj súrodencov a rodičov Vami zvoleného psíka.
Pri návšteve chovateľa môžete spoznať aj rodičov a vidieť, ako šteniatka vyrastajú.
Šteniatka by mali pôsobiť zdravo, spokojne.
Chovateľ vám tiež rád poskytne informácie o zdravotných prehliadkach a poradí vám, ktoré zo šteniatok by sa ku vám najlepšie hodilo.
Kúpna zmluva je samozrejmosťou.
Veľký pozor by ste si mali dávať hlavne na tých chovateľov, ktorí ponúkajú zvieratá za “výhodnú” cenu.
Psíci sú odobraní od matky často príliš skoro, pričom tá je vnímaná len ako továrňa na ďalšie šteňatá.
Toto jednanie so sebou nesie aj sociálne a zdravotné deficity, ktoré prinesú Vám aj Vašej peňaženke mnohé utrpenia: šteňatá sú potom chronicky choré alebo sa u nich krátko po zakúpení rozvinie choroba.
Milovníci jazvečíkov by mali v tomto prípade myslieť do budúcnosti viac než inokedy a tiež nekupovať šteniatko z ľútosti, keďže každým takto zakúpeným jedincom podporujú dopyt po zvieratách za nízku cenu.
Váš maly jazvečík sa ku vám nasťahuje najskôr v ôsmych týždňoch veku.
Každý, kto si toto plemeno zamiloval, by si mal šteniatko kúpiť len od zodpovednéhoo chovateľa, ktorý má veľa znalostí o povahe a zdraví plemena.
Prehľad chovných jedincov nájdete na klubových stránkach chovateľov jazvečíkov.
Čo robiť, ak psy žijú v jednej domácnosti
Spoločné bývanie jazvečíka a nemeckej dogy si vyžaduje zvýšenú pozornosť najmä počas prvých mesiacov.
- zoznamovanie uskutočňujte postupne a v pokojnom prostredí;
- hru veľkého psa s malým psom kontrolujte;
- malému psovi zabezpečte miesto, kam sa veľká doga nedostane;
- počas kŕmenia používajte oddelené priestory;
- nenechávajte ich bez dozoru, ak sa ešte navzájom nepoznajú;
- učte oboch psov rešpektovať hranice druhého zvieraťa;
- pri akomkoľvek náznaku strachu, napätia alebo agresie vyhľadajte pomoc odborníka.
Nemecké dogy vo všeobecnosti vychádzajú s ostatnými zvieratami, najmä ak sú s nimi vychované od šteňaťa.
S inými zvieratami vychádzajú dobre, ale to závisí od včasnej socializácie.
Spolužitie dvoch psov môže fungovať, ale neznamená to, že ich treba rozmnožovať.
Najčastejšie otázky
Môžu mať jazvečík a nemecká doga biologicky potomstvo?
Keďže ide o psy rovnakého živočíšneho druhu, biologické oplodnenie nemožno úplne vylúčiť. To však neznamená, že je takéto spojenie bezpečné, vhodné alebo zodpovedné.
Je problémom iba rozdielna veľkosť?
Nie. Rozdielna veľkosť je významné riziko, ale rovnako dôležité sú rozdielne proporcie, stavba tela, genetické predispozície, povaha a nepredvídateľnosť potomstva.
Čo ak je sučkou nemecká doga?
Menšia veľkosť psa síce znižuje riziko príliš veľkého otca plodov, ale nerieši všetky problémy. Ide stále o neplánované kríženie dvoch výrazne odlišných plemien bez štandardu a bez rozumného chovateľského cieľa.
Čo ak už k páreniu došlo?
Ak už k nechcenému páreniu došlo, treba čo najskôr kontaktovať veterinárneho lekára a nespoliehať sa na domáce rady.
Môžu jazvečík a nemecká doga spolu žiť?
Áno, spoločná domácnosť môže byť možná, ak sú psy správne socializované a ich kontakt je bezpečne kontrolovaný.
Veľkosť nemeckej dogy však znamená, že aj neúmyselný náraz alebo príliš prudká hra môže jazvečíkovi ublížiť.
Je pes bez potomstva menejcenný?
Nie. Pes nie je horší preto, že nebude kryť alebo mať šteniatka.
Za to, že náš psík potomkov nemá, nie je vôbec o nič horší.
Nie je to o tých psíkoch ani o tom, že by si psík s PP alebo psík bez PP zaslúžil viac či menej lásky.
