Ondatra pižmová (Ondatra zibethicus) je veľký vodný hlodavec pôvodom zo Severnej Ameriky. Na prvý pohľad môže pôsobiť milo a pokojne, no jej prirodzený spôsob života, potreba vody, teritoriálne správanie a silné zuby z nej nerobia vhodné domáce zviera.
Ondatra pižmová je milý hlodavec, ktorý... aj keď niekedy ľudí otravuje, zaslúži si rešpekt. Ako vyzerá ondatra, odkiaľ pochádza a ako s ňou dobre vychádzať?
Čo je ondatra pižmová
Ondatra pižmová, krysa pižmová alebo ondatra americká je pomerne veľký hlodavec, ktorý pochádza zo Severnej Ameriky. V súčasnosti je jeho domovom aj Európa vrátane Poľska.
Ondatra pižmová (zastarano krysa pižmová, potkan pižmový, hovorovo pižmovka; lat. Ondatra zibethicus) je veľký vodný hlodavec.
Pôvodne bola importovaná ako kožušinové zviera. Jej kožušina je veľmi cenná.
| Vlastnosť | Charakteristika |
|---|---|
| Dĺžka tela | 25 - 40 cm |
| Dĺžka chvosta | 20 až 30 cm |
| Hmotnosť | 0,6 až 2 kg |
| Potrava | predovšetkým vodná vegetácia |
| Aktivita | najmä popoludní, za súmraku a v noci |
| Rozmnožovanie | tri až štyri vrhy ročne |
Ako ondatra vyzerá
Ondatra je veľký hlodavec, ktorý mierne pripomína miniatúrneho bobra.
Jej telo dospelých jedincov dosahuje dĺžku asi tridsať centimetrov, chvost meria vyše dvadsať centimetrov. Hmotnosť je 0,6 až 2 kilogramy.
Farba povrchu tela je gaštanovohnedá, na brušnej časti je kožušina bledšia.
Jeho srsť je sivohnedá so zelenkastým odtieňom, pričom brucho je svetlejšie. Srsť vyzerá pomerne rozstrapatené kvôli dlhým ochranným chlpom.
Ondatra je gaštanovohnedá, na brušnej časti bledšia. Má silné predné zuby.
Medzi jeho charakteristické znaky patrí pár dlhých žltých rezákov, holý chvost dlhý 20-30 cm a široká, plochá hlava.
Dlhý neosrstený chvost je zo strán sploštený a funguje vo vode ako kormidlo.
Chvost ondatry je čiernosivý, lysý so šupinkami a tvarovaný ako kormidlo: po stranách je stlačený a v priereze dvojstranne zahrotený do ostrých hrán (šošovkovitého tvaru), na konci je mierne zahnutý.
Zaujímavé je, že hoci chvost tvorí účinné kormidlo, nemá žiadne svalstvo, ovládajú ho len silné šľachy, ktoré sú upevnené na tŕnistých výbežkoch chvostových stavcov.
Jeho zadné nohy sú oveľa dlhšie ako predné a končia ostrými, dlhými pazúrmi, ktoré používa hlavne spolu s chvostom pri plávaní.
Na zadných nohách, medzi prstami, má malú pavučinu.
Na zadných nohách má medzi prstami plávacie blany.
Nozdry a uši má vybavené kožnými príklopkami, ktoré sa pri ponorení zatvárajú. Srsť je hustá a mäkká.
Ondatra má zo zmyslov najlepšie vyvinutý sluch a aj napriek tomu, že má ušnice celkom zakryté v srsti, počuje výborne. Druhý najlepší zmysel je zrak.

Rozdiel medzi ondatrou, nutriou a bobrom
Tieto tri zvieratá sú si veľmi podobné, no dajú sa rozlíšiť podľa veľkosti, dĺžky chvosta a spôsobu plávania.
Z týchto hlodavcov sú ondatry najmenšie, merajú len 20-40 cm, pričom s chvostom dosahujú dvojnásobnú dĺžku.
Druhou najväčšou je nutria, ktorá dosahuje dĺžku 50-60 cm, a s chvostom meria až jeden meter.
Bobor a nutria majú na zadných nohách plávacie blany, no ondatra nie.
Ondatra pláva tak, že jej telo zostáva nad vodou, pričom vidno len hlavu, chrbát a chvost.
Ak nad hladinou vidíte iba oči, uši a nozdry, ide o bobra.
Odkiaľ pochádza a ako sa dostala do Európy
Jej pôvodnou domovinou je Severná Amerika, kde sa vyskytuje hlavne v nížinách.
Pôvodne pochádza zo Severnej Ameriky a Kanady.
Ako je možné, že tento vynaliezavý hlodavec objavil Európu? Prispel k tomu gróf Colloredo-Mannsfeld, ktorý v roku 1905 vypustil v rybníku v jednom z českých miest päť ondatry.
Ondatra pižmová (Ondatra zibethicus) pochádza z regiónu Severnej Ameriky. Do Európy ju doviezli chovatelia kožušinových zvierat a v roku 1905 bolo vysadených asi 20 jedincov na rybníku Stará Huť pri českej obci Dobříš.
Do Európy boli privezené v roku 1905 na farmu neďaleko Prahy predovšetkým pre svoju cennú kožušinu.
Ondatry začali žiť vo voľnej prírode, rozmnožovať sa a postupne osídľovať Európu.
Druhým dôvodom jeho šírenia boli úteky z fariem.
Dostali sa okrem iného do Nemecka, Rakúska, Maďarska, Poľska a Rumunska.
Rýchlo sa rozšíril po Európe a západných častiach Ázie.
Ondatra bola rýchla, pretože každoročne rozširovala svoje územie o takmer 25 kilometrov.
Ondatry trvalo takmer 30 rokov, kým osídlila Slovensko.
Ondatra na Slovensku
V Európe a na slovenskom území sa začala rozširovať začiatkom 20. storočia.
Ondatra sa k nám dostala z Českej republiky a vďaka svojim útekom z fariem.
Toto zviera prekročilo hranice našej krajiny v roku 1924: na ceste mu pomohla rieka Orlica a potom Odra.
Na Slovensku sa ondatra pižmová vyskytuje napríklad v Slatine, na Malom Dunaji, Váhu (okolie Strečna a vodná nádrž Žilina), v rieke Turiec ale aj v menších potokoch napr. Veľký vodný hlodavec, dorastá do veľkosti 25 - 40 cm.
Na Slovensku sa ondatra pižmová vyskytuje napríklad v Slatine a na Malom Dunaji, na farme sedemhriechov.sk v Kotešovej - Oblazov v prítoku Váhu.
V roku 1945 sa ondatra pižmová v Poľsku natrvalo udomácnila, no v 80. rokoch 20. storočia početnosť tohto hlodavca u nás klesla.
Bolo pozorované, že takéto zmeny v počte ondatry sa vyskytujú cyklicky (približne každých 10 rokov).
Je veľmi možné, že k poklesu populácie Ondatry na Slovensku prispeli tieto faktory:
- Norek americký, prirodzený nepriateľ Ondatry
- parazity
- choroby, ktorými trpia hlodavce
Prirodzené prostredie a spôsob života
Ondatra obýva brehy vôd rozličného typu, najradšej stojaté alebo pomaly tečúce, kde je dostatok pobrežnej vegetácie.
Ondatry sú vodné a suchozemské živočíchy.
Ich domovom sú nory, ktoré si starostlivo vyhrabávajú na brehu jazera, rieky alebo v plytkej vode.
V brehoch si vyhrabáva hlboké nory.
Dĺžka nory môže dosiahnuť až 13 metrov!
Vchod do podvodnej chodby sa nachádza pod vodou, no samotná jaskyňa - mohyla - sa nachádza na pevnej zemi, nad vodnou hladinou.
Komora ondatry je vyrobená zo zeme a rastlín.
Pri budovaní svojich nôr používajú rastliny, trstinu a ostrice, ktoré si odhrýzajú a hromadia.
Brloh v brehu je postavený tak, aby bol vchod zhora zakrytý hustou pobrežnou vegetáciou.
V Podunajskej nížine medzi obcami Zemianska Olča, Čalovec a Kameničná je sieť potokov a kanálov, v ktorých sa výška hladiny vody mení podľa ročného obdobia.
Tam majú ondatry vybudované diery do svojich brlohov na dne alebo pod brehom tak, že aj pri najnižšom stupni hladiny sú vchody situované pod ňou.
Otvor do brloha býva v plytkých vodách často aj na dne potoka.
Keby bol vchod nad hladinou, tak aj napriek krytiu vegetáciou ho poľahky navštívi líška, tchor či iný predátor, ktorými sa polia v tomto úrodnom kraji len tak hmýria.
V tejto oblasti žijú ondatry spoločne s bobrami.
Táto časť brloha sa nachádza vždy v brehu a zvyčajne tak, že všetky priestory - chodby, komory, spálne a hniezda pre mláďatá sú 5 až 30 cm nad hladinou a 30 až 60 cm pod povrchom.
V strmých, vysokých brehoch sa obývacie priestory dvíhajú až do výšky jedného metra nad hladinu.
Je to hlavne na riekach, na ktorých bývajú zjari často záplavy.
V brlohu vždy býva aj priestor pre zásoby potravín.
Pri väčšej rodine sú v brlohu vytvorené až dve zásobárne potravy.
Chodba vedie cez komoru s potravou do obývacieho priestoru.
Keď hladina vody na dlhší čas klesne, ondatra upchá odhalené vchody trávou a blatom a buduje nové pod úrovňou hladiny.
Naopak, keď voda dlhodobo stúpa, ondatry si prebudujú obývacie priestory vyššie do brehov a ak to výška brehu nedovoľuje, prechodne sa odsťahujú na iné miesta.
Ondatrierne hrady a zimné úkryty
Ondatry používajú rastliny na vytváranie domovov v plytkej vode.
Chata je pomerne veľká, jej výška nad hladinou vody môže dosiahnuť 1,5 metra.
Ondatry si libujú v mělkých vodách různých mokřadů a tůní, kde si z rákosu a jiných vodních rostlin staví své ondatří hrady - kupovité stavby se vstupem (vchodem) zpod hladiny vodní plochy.
Hrady sú z blata, rastlinných stebiel a vetiev.
V zime, keď je nedostatok potravy, slúžia im tieto hrady ako zásoby živín.
Ondatra sa najaktívnejšia začiatkom jesene.
Od septembra a v južných oblastiach až do novembra badať výrazné oživenie vodných plôch: ondatry plávajú, hľadajú potravu aj na brehoch, v lesoch a tvoria si zásoby na zimu.
S príchodom zimy po zamrznutí vody sa aktivita ondatier znižuje.
Ondatry sa na zimu usádzajú v hrade alebo brlohu, niekedy aj vo väčšom počte a viac rodín pohromade.
Dôvodom je, že väčší počet jedincov vytvára vyššiu teplotu, čo zabraňuje premŕzaniu stien celého obydlia.

Čím sa ondatra živí
Živí sa totiž predovšetkým rastlinnou potravou.
Ich obľúbenou potravou sú vodné rastliny.
Ondatry sú v podstate bylinožravce, no nepohrdnú ani potravou živočíšneho pôvodu.
Ich stravu tvorí predovšetkým vegetácia z vody, ale občas aj mäkkýše, kôrovce, malé korytnačky, ryby a žaby.
Doplnkovú potravu tvoria mäkkýše a menšie živočíchy.
Potrava je tvorená prevažne vodnou vegetáciou (orobince, rákos, stulíky, kotvice…), ďalej travobylinnou vegetáciou a plody fruktifikujúcich dřevin břehových porostů, vodními mlži, larvami vodního hmyzu, ale také drobnými rybami, které dokáže ulovit.
Po kôrovcoch či mäkkýšoch siahne ondatra veľmi zriedka.
Kľúčovú úlohu pri prežití zimy zohrávajú najmä riečne lastúrniky a mreny.
Ondatra sa pre ne ponorí až na dno, potom ich prenesie na vhodné miesto a tam ich zožerie.
Slávku s tenkou škrupinou si vedia celkom jednoducho otvoriť bočným uhryznutím.
Mušle s hrubšou škrupinou si na chvíľu položia na breh a čakájú, kým sa otvoria sama.
Konzumujú aj zdochliny kvôli nedostatočného množstvu potravy.
Ondatra obľubuje koreňové časti rastlín, ktoré hryzie dlátovitými zubami bez toho, aby jej do úst vnikla voda.
Aktivita a správanie
Ondatry majú veľa energie, no ich aktivita vrcholí popoludní a v noci až do rána bieleho.
Aktívne je ondatra prevažne za súmraku a v noci.
Sú aktívne vo dne aj v noci aj napriek tomu, že pri jasnom slnečnom svetle zle vidí.
Na miestach, kde sú silne prenasledované, sa pohybujú až po zotmení.
Neukladá sa do zimného spánku, ale v chladnom období sa utiahne do svojho brlohu postaveného na brehu rieky na dlhý odpočinok.
Vedci, ktorí pozorovali ondatry pižmové, zistili, že keď sú vo vode, teda vo svojom prirodzenom prostredí, sú to veľmi aktívne a hravé zvieratá.
Počas tichých nocí sa pohybujú po mlynských rybníkoch alebo vzdialených, hlbokých vodách, plávajú sem a tam a zanechávajú za sebou dlhé lesklé ryhy na hladine.
Niektoré sa na chvíľu zastavia pri trsoch trávy alebo v blízkosti kameňov a skál, odkiaľ sa môžu ľahko dostať k potrave plávajúcej na vode.
Iné zas sedávajú na brehu jazera a náhle, ako žaby, jeden po druhom skočia do vody.
Ondatra sa na súši javí ako nemotorná, no pri hľadaní potravy je veľmi zručná a používa svoje predné nohy.
Ondatry sa zdajú byť väčšinou monogamné a s príchodom jari sa stávajú veľmi teritoriálnymi, pričom vytrvalo bojujú o svoje územie a možné partnerky.
Ondatra si označuje svoje teritórium výlučkami pižma, močom a trusom.
Rozmnožovanie a mláďatá
Ondatra máva tri až štyri vrhy ročne.
Doba rozmnožovania začína v marci.
Samica rodí po troch - štyroch týždňoch 5 - 14 mláďat, ktoré sú 3 týždne závislé na jej mlieku.
Po 10 dňoch vedia plávať.
Pohlavná dospelosť dozrieva obvykle až rok po narodení.
Obdobie párenia na severe prebieha medzi marcom a septembrom, zatiaľ čo na juhu sa rozmnožujú počas zimy.
Podobne ako iné hlodavce, sú známe svojou vysokou plodnosťou - samica kladie niekoľko vajec ročne.
Samica rodí 3-6 mláďat, buď vo svojom dome alebo v inej nore.
Mláďatá sa narodia nahé a so zatvorenými očami a vážia asi len 20g.
Po 20 dňoch sa môžu samé vydať do vody.
Hniezdo stavia samica v chodbovej komore alebo na hrade.
Po štvortýždňovej gravidite rodí jedno až tri mláďatá, v dobrých podmienkach dve až osem mláďat.
Počas roka býva gravidná dva- až štyrikrát.
Mláďatá sú slepé a málo osrstené.
Spočiatku ich matka nosí do vody na chrbte, kým sa nenaučia potápať.
Mláďatá z prvého vrhu môžu mať v tom istom roku svoje vlastné mláďatá.
Prečo sa ondatra nehodí ako domáce zviera
Ondatra má prirodzené potreby, ktoré sa v bežnej domácnosti napĺňajú len veľmi ťažko.
- potrebuje stály prístup k vhodnej vode;
- vyhrabáva nory a buduje úkryty z rastlín, blata a konárov;
- má silné rezáky a ostré pazúry;
- označuje si priestor pižmom, močom a trusom;
- je aktívna najmä večer, v noci a nadránom;
- je teritoriálna a v prípade ohrozenia môže zaútočiť;
- jej prirodzené správanie môže viesť k poškodzovaniu brehov, oplotenia a výbehov;
- vyžaduje špecifické podmienky podobné mokradi alebo brehu pomaly tečúcej vody.
Ondatra na súši pôsobí nemotorne, ale nejde o domestikovaný druh prispôsobený životu s človekom.
Ondatra, ako všetky živé tvory, milujú slobodu.
Ak človek nájde ondatru vo voľnej prírode, nemal by sa ju pokúšať chytať, prenášať domov ani kŕmiť z ruky.
Hoci sa zdajú neškodné, pre človeka môžu byť nebezpečné, pretože v prípade ohrozenia útočia a ich zuby dokážu spôsobiť hlboké zranenia.
Pižmový zápach a označovanie teritória
Ondatru ľahko spoznáme podľa pižmového zápachu, ktorý vytvára žľaza pri análnom otvore.
Ondatra pižmová má rodové meno podľa výlučkov žliaz v okolí genitálnej a análnej časti.
Dospelí samci počas obdobia párenia produkujú štipľavý pižmový zápach, ktorý je produkovaný sekrétom zo žľazy na ich bruchu.
Silný pach je jedným z praktických dôvodov, prečo sa ondatra nehodí na chov v byte alebo v dome.
Riziká pri kontakte s ondatrou
Je známe, že ondatry môžu byť nositeľmi besnoty a väčšina z nich je infikovaná leptospirami (baktéria Leptospira interrogans, ktorá spôsobuje leptospirózu).
Pri kontakte s voľne žijúcou ondatrou preto nie je vhodné zviera chytať holými rukami.
Ak sa ondatra správa nezvyčajne, pôsobí dezorientovane, nereaguje na človeka alebo je zranená, treba kontaktovať príslušnú záchrannú službu pre voľne žijúce živočíchy.
Aké škody môže ondatra spôsobiť
Ondatra je často nazývaná škodcom.
V skutočnosti niekedy toto zviera prekazí ľuďom plány, no k ondatre si môžete vybudovať vzťah a správať sa k nej s rešpektom.
Čo robí „Ondatra - dobrá na nič“? Nič - len žije, ale môže poškodiť opevnenia vodných nádrží tým, že si v nich vyhrabe nory.
Tieto zvieratá spôsobujú veľké škody tým, že ohrýzajú a poškodzujú hrádze a priehrady, čo znepríjemňuje riadenie vodných tokov, poľnohospodárstvo a reguláciu riek.
Okrem toho poškodzujú rybárske siete v rybníkoch.
Škody na poľnohospodárskych plodinách spôsobené Ondatrami sú zanedbateľné a vyskytujú sa len vtedy, keď je v oblasti vysoká hustota pižmov hľadajúcich potravu.
Len veľmi zriedka sa ondatra zatúla do záhrady, kde je oveľa častejším hosťom krtko alebo slimák.
Ondatry svým hrabáním a „průplavy“ doslova „boří“ managementy nově budovaných soustav mokřadů a tůní ve vztahu k regulaci „zavodnění“ a nežádoucího zarybnění mělkých tůní určených prioritně obojživelníkům.
Vzhľadom k (ne)regulácii a absencii zmysluplného lovu ondater nám ondatrou osídlené ekosystémy strácajú funkčnosť a neposkytujú očakávané služby.
Ako chrániť breh pred ondatrou
Na obmedzenie aktivity ondatry je potrebné vytvoriť mierne svahy pobrežia (slizniaky majú rady strmé brehy).
Pomôže aj sieť a kamene,ktorá ochráni breh pred týmito zvieratami.
Pri ochrane brehu treba najskôr zistiť, či ide skutočne o ondatru, a následne zvoliť riešenie, ktoré neohrozí iné živočíchy.
Neodporúča sa zasypávať aktívne nory bez zabezpečenia brehu, pretože ondatra môže vytvoriť nový vchod alebo poškodenie presunúť na iné miesto.
Ondatra ako invázny nepôvodný druh
Ondatra pižmová sa udomácnila aj v našich vodných tokoch a stala sa ich neoddeliteľnou súčasťou.
Ondatra pižmová (Ondatra zibethicus), v minulosti nazývaná též Bobřík pižmový, je nepôvodné, invazívne, v dnešnej dobe pomerne známe kožušinové zviera (lovná zvěř).
Dovoz ondatry sa ukázal byť viac škodlivý, ako prínosný, preto sa v západnej Európe usilovali obmedziť jeho populáciu a v mnohých oblastiach prebiehal jeho odchyt a likvidácia s podporou štátu.
Zaradenie medzi invazívne nepôvodné druhy súvisí najmä s jej schopnosťou rýchlo sa rozmnožovať, osídľovať nové biotopy a meniť brehové prostredie.
Vzhľadom na obrovskú populačnú dynamiku a súvisiace škody na hrádzach rybníkov bola jej regulácia predmetom dlhodobých úvah.
Opodstatneným lovom zcela jistě předejdeme možným škodám a konfliktům.
Prirodzení nepriatelia a početnosť
Nebezpečenstvo pre ondatry predstavuje invazívny a nepôvodný norek americký, ktorý je možným predátorom ondatry.
V 80. rokoch 20. storočia početnosť tohto hlodavca u nás klesla.
Bolo pozorované, že takéto zmeny v počte ondatry sa vyskytujú cyklicky (približne každých 10 rokov).
Vysoká plodnosť však umožňuje rýchle obnovenie populácie v priaznivom prostredí.
Biotopy, ktoré v poslednom desaťročí vznikajú a v agrárnych ekosystémoch vznikat budú, predstavujú pre ondatry výborný habitat.
Dĺžka života
Vo voľnej prírode žijú ondatry v priemere jeden a pol až dva roky a v zajatí sa môžu dožiť až 6 rokov.
Rozdiel medzi životom vo voľnej prírode a v zajatí však neznamená, že je vhodné chovať ondatru ako domáce zviera.
Aj v zajatí by potrebovala veľký, bezpečný a hygienicky udržiavateľný priestor s vodou, úkrytmi, možnosťou hrabania a vhodnou potravou.
Čo robiť, ak ondatru nájdete pri dome alebo záhrade
- Nepribližujte sa k nej a nesnažte sa ju chytiť.
- Nekŕmte ju a nelákajte ju do domu.
- Udržujte odstup od nôr, mláďat a vodného okraja.
- Skontrolujte, či nepoškodila hrádzu, breh, plot alebo rybárske zariadenie.
- Pri vážnom poškodení zabezpečte miesto a kontaktujte správcu vodného toku alebo príslušnú odbornú službu.
- Pri zranenom alebo nezvyčajne sa správajúcom zvierati kontaktujte záchrannú stanicu pre voľne žijúce živočíchy.
Ondatra a iné zvieratá v záhrade
Len veľmi zriedka sa ondatra zatúla do záhrady, kde je oveľa častejším hosťom krtko alebo slimák.
Ak nás krtince veľmi obťažujú, môžeme použiť špeciálny, biologicky odbúrateľný sprej na báze prírodných rastlinných extraktov.
Sprej účinne odpudzuje krtky, kuny, líšky, hraboše a vrany.
Čo sa týka slimákov, nepoužívajte jedy ani chemikálie: nie sú priateľské k nám ani k prírode.
Ak chceme slimákovi stanoviť hranicu, mali by sme zvoliť prevenciu: veľmi dôležitý je poriadok: pravidelné kosenie trávy, čistenie predtým pokosených konárov a rastlín, ktoré môžu byť úkrytom pre slimáky.
Dobrou metódou je tiež plytko prekopať zem motyčka a extrahovanie vajíčok slimákov, ktoré zaschnú na povrchu.
Niektorí záhradníci si v daždivom dni vezmú záhradnícke vedro a zbierajú slimáky, ktoré potom odnesú na bezpečné miesto.
Neprepadajme panike, ak v našej záhrade uvidíme jedného alebo dvoch slimákov.
Prečo je lepšie pozorovať ondatru vo voľnej prírode
Vedci, ktorí pozorovali ondatry pižmové, zistili, že keď sú vo vode, teda vo svojom prirodzenom prostredí, sú to veľmi aktívne a hravé zvieratá.
Je to výborný plavec, dobre sa pohybuje nad vodnou hladinou aj pod ňou.
Pri plávaní sa jeho telo vynára z vody a pohybuje sa silným chvostom, ktorý ho poháňa tam a späť.
Predné nohy má pri plávaní uložené vo zvláštnych priehlbinách na hrudi.
Pri plávaní využíva predovšetkým zadné nohy, kde má tuhú srsť a náznaky plávacích blán.
Ondatra je výborný plavec, dobre sa pohybuje nad vodnou hladinou aj pod ňou.
Práve vo vode možno najlepšie pozorovať jej prirodzené správanie bez toho, aby bola vystavená stresu z manipulácie.