Čierny bernský salašnícky pes: vzhľad, povaha, chov a zdravie

Bernský salašnícky pes je veľká čierno-bielo-hnedá guľa chlpov, ktorá Vás bude mať rada nadovšetko. Obrovský, mohutný, sneho-čierno-hnedý chlpatý „medvedík“ s rozkošnými tmavými očkami zaujme nielen atraktívnym vzhľadom, ale aj mimoriadne oddanou povahou.

Ide o bývalého farmárskeho a pracovného psa z Bernskej vysočiny, ktorý je dnes populárny po celom svete ako rodinný pes. Najlepšie sa cíti v blízkosti svojich ľudí, potrebuje dostatok priestoru, pravidelný pohyb, citlivú výchovu a dôslednú zdravotnú starostlivosť.

Základné informácie o plemene

Pôvod a história bernského salašníckeho psa

Bernský salašnícky pes má korene hlboko v švajčiarskom regióne, konkrétne v okolí Bernu. Jeho predkom bol bernský domáci pes, ktorého pôvod a zmeny však nie sú doteraz známe.

Nie je jasné, z ktorých psov sa tieto trojfarebné farmárske psy presne vyvinuli. Predpokladá sa, že ich predkovia boli molossy a mastify, ktorých do alpského regiónu priviedli Rimania.

Pôvodne boli držané vo švajčiarskej oblasti okolo Bernu ako farmárske psy slúžiace na ťahanie vozov a zaháňanie dobytka. Kedysi slúžil ako ťažný alebo pastiersky pes na salaši, no dnes je to výborný spoločník pre ľudí.

Ako farmársky a pracovný pes, ktorý sa okrem stráženia dvora a poháňania dobytka používal hlavne ako ťažný pes pre cestujúcich obchodníkov, bol oceňovaný pre vlastnosti ako sú ochota pracovať, bdelosť, sila a pevné zdravie.

Príbeh bernského salašníckeho psa možno presnejšie vyrozprávať až od začiatku 20. storočia. V meste Dürrbach bol hostinec, v ktorom sa stretávali dedinčania, cestovatelia a obchodníci. Na nádvorí tohto hostinca chovali veľké trojfarebné psy.

Starší názov „Dürrbächler“ možno odvodiť od tejto oblasti v kantóne Bern, kde bolo toto plemeno v začiatkoch chovu rozšírené. Z historických dokumentov vieme, že sa tieto psy začali v 20. storočí označovať ako „Durrbächler,“ podľa hostinca v mestečku Dürrbach, kde sa pravidelne objavovali na dvore.

Na odporúčanie jedného bernského krčmára boli v roku 1902 psy Dürrbächler po prvýkrát predstavené na výstave psov. Prvýkrát sa verejne prezentovali na výstave v roku 1902, čo prispelo k zvýšeniu ich popularity.

Záujem o atraktívne psy, ktoré doteraz poznalo iba zopár ľudí zo švajčiarskeho regiónu, prudko stúpol. Nakoniec v roku 1907 bol založený „Švajčiarsky klub Dürrbach“, ktorý zahájil chov čistokrvného plemena.

V meste Bern vo Švajčiarsku bol prvýkrát ustanovený štandard bernského salašníckeho psa od roku 1907. Od roku 1907 mu bol udelený taktiež názov „Bernský salašnícky pes.“

Návrh na premenovanie „Dürrbächler“ na „bernský salašnícky pes“ pochádza od švajčiarskeho geológa a kynológa prof. Dr. Alberta Heima. Heim sa podieľal na vytvorení prvého štandardu plemena.

Dôvodom zmeny názvu bolo pravdepodobne to, že nový názov bol nielen chytľavejší, ale podčiarkol aj príbuzenstvo so švajčiarskymi salašníckymi psami. Psík teda zatiaľ nemá dlhú „oficiálnu“ históriu.

Keď sa pracovné psy z dôvodu industrializácie postupne stávali čoraz menej potrebné, mnohí čoskoro uvideli v tomto dobromyseľnom a vyrovnanom bernskom psíkovi dokonalého rodinného psa.

Chovatelia čoraz viac kládli do popredia zachovanie dobrých sociálnych vlastností, a po prvýkrát šľachtili plemeno aj z hľadiska krásy. Na krátky čas patrilo plemeno k jedným z takzvaných módnych psov.

Výsledkom boli slabé stránky charakteru a dedičné poškodenia v dôsledku nekontrolovaného nárastu pochybných chovateľov, ktorí si chceli zarobiť predajom atraktívnych rodinných psov. Milovníci pôvodného typu však našťastie zakročili a tento trend ukončili.

V súčasnosti sú zdravie a dlhovekosť pri selekcii chovných zvierat opäť rozhodujúce, pričom pravidlá chovu bernských salašníckych psov sú prísne.

Vzhľad a telesná stavba

Bernský salašnícky pes sa zaraďuje medzi veľké plemená psov. S kohútikovou výškou 64 až 70 cm u samcov a 58 až 66 cm u samíc patrí bezpochyby k veľkým plemenám psov.

Telo má skôr podsadité a pomer výšky v kohútiku k dĺžke tela je asi 9:10. Mohutné telo nie je ťarbavé alebo obézne, ale silné a svalnaté - takto je opísaný už vzhľad predkov bernského salašníckeho psa.

Hmotnosť sa podľa konkrétneho jedinca, pohlavia a chovu pohybuje približne medzi 32 až 50 kg. Bernský salašnícky pes dosahuje váhu okolo 45 až 50 kg, pričom jednotlivé psy môžu mať prirodzene viac či menej.

Samice dosahujú výšku 58-66 cm a váhu okolo 45 kg, zatiaľ čo samci merajú 64-70 cm a vážia približne 55 kg.

Typické trojfarebné sfarbenie

Plemeno je ľahko rozpoznateľné vďaka trojfarebným znakom: čiernej, hnedočervenému páleniu a bielej farbe. Charakteristická je pre neho jeho trikolóra.

Hlavnú časť tvorí čierna farba, ktorá pokrýva trup, krk, hlavu a chvost. Väčšina tela je čierna, líca, nohy a škvrna okolo oka má hnedočierne pálenie.

Symetrická biela lysinka začína na čele a rozširuje sa smerom k papuli, kde siaha maximálne po kútiky papule. Na hrudi je biela náprsenka, biele labky a biela špička chvosta.

Hnedočervené znaky na lícach, nohách a na okraji bieleho sfarbenia na hrudi vytvárajú nádherné akcenty. Pre bernského salašníckeho psa sú tiež typické hnedočervené škvrny nad očami.

Hlava, oči, uši a chvost

Oči sú tmavohnedé, uši trojuholníkové, jemne zaoblené a vysoko posadené.

Chvost je bohato osrstený, čierny a na konci biely. V pokoji je zvesený, v pohybe sa vznáša na úrovni chrbta.

Srsť a starostlivosť o vzhľad

Na rozdiel od ostatných troch zástupcov švajčiarskych salašníckych psov, ako sú appenzellský, veľký švajčiarsky a entlebušský salašnícky pes, má len bernský salašnícky pes dlhú srsť.

Srsť bernského psa je obvykle hladká a hustá a môže byť mierne zvlnená. Hustá srsť je mäkká a lesklá a spoľahlivo chráni psa pred chladom a snehom.

Dlhú, hladkú srsť by ste mali najmenej 2 až 3-krát týždenne vykefovať, aby sa zabránilo jej plstnateniu a srsť zostala lesklá. Rovnako je potrebné srsť aspoň raz za týždeň prečesať.

Počas výmeny srsti by ste v ideálnom prípade mali kefu a hrebeň vziať do rúk každý deň. Počas jari je potrebné česanie vykonávať častejšie, pretože tieto psy viac pĺznu.

Ak by ste rozmýšľali nad tým, že by ste ho chceli chovať v byte, pripravte sa na poriadnu dávku chlpov.

Kvôli hustej srsti pes zle znáša horúčavy. Počas horúcich letných dní by sa mal bernský pes zdržiavať na tienistých miestach a vyhnúť sa fyzickej námahe na poludňajšom slnku.

Každodenná kontrola

Okrem česania by ste mali denne kontrolovať oči, uši, pazúry, vankúšiky, pokožku a zuby Vášho štvornohého priateľa a v prípade potreby ich vyčistiť.

Tieto krátke rutinné prehliadky Vám tiež môžu pomôcť včas identifikovať akékoľvek zmeny alebo vredy, ktoré by mohli byť príznakom rakoviny.

Adekvátna starostlivosť tiež prispieva k pohode Vášho bernského psa. Vhodný chov a komplexná starostlivosť majú prínos nielen pre zdravie a celkovú pohodu Vášho psa.

Povaha a správanie

Bernský salašnícky pes je lojálny, inteligentný, verný a milujúci. Úplne najradšej má svojho majiteľa, ktorý mu s radosťou venuje kopu svojho voľného času.

Je to hravý psík a pri jeho povahe sa určite nebudete nudiť. Voči známym osobám, majiteľom a príslušníkom rodiny je veľmi prítulný a dôveryhodný.

Vďaka svojej dobromyseľnej a priateľskej povahe sa bernský salašnícky pes stal jedným z najpopulárnejších salašníckych psov na svete. Ako rodinný pes je verný svojim blízkym po celý život a je mimoriadne lojálny a oddaný.

Vďaka vysokému prahu dráždivosti reaguje na podnety prostredia mimoriadne pokojne. Agresívne správanie je tomuto ľudomilovi absolútne cudzie.

K cudzím ľuďom je zo začiatku neprístupný a nedôverčivý. Stráži si svoje územie, ale nie je agresívny. Napriek vrodenej ostražitosti sa útoku bernského salašníckeho psa netreba obávať.

Môže sa dokonca stať, že niektorí predstavitelia tohto plemena privítajú zlodeja s vrtiacim chvostom. Táto priateľská povaha z neho robí obľúbeného rodinného psa, ktorého chov je bezpečný aj v rodine s malými deťmi.

Kričiace alebo blázniace sa malé deti tohto pokojného psa z miery nevyvedú. Psík si pozornosť detí a hranie sa s nimi užíva.

Vzťah k cudzím psíkom je pozitívny, nevyvoláva bitky a je skôr priateľský. Len u samcov sa môžu vyskytnúť problémy s ostatnými psami rovnakého pohlavia, ak sa cítia na svojom teritóriu obmedzovaní.

Samozrejme, každý jedinec bude mať povahu inú, aj podľa toho, kto a ako ho vychováva. Pozor si treba dať na agresivitu a tvrdú ruku pri týchto psoch, pretože sa to môže neskôr odraziť na ich povahe.

Výchova, výcvik a socializácia

Hoci je to veľmi slušný a mierumilovný psík, aj napriek tomu potrebuje aspoň základnú výchovu poslušnosti.

Výchova a výcvik tohto plemena nebývajú prevažne náročné, pretože je veľmi učenlivý. Bernský salašnícky pes patrí medzi slušných a ľahšie až stredne cvičiteľných psíkov.

Odporúča sa venovať mu aspoň 20 minút denne. Prístup by mal byť citlivejší a nemala by sa používať tvrdá ruka, pretože by to mohlo mať negatívne výsledky.

O bernskom salašníckom psovi sa hovorí, že je v určitých situáciách tvrdohlavý. Je to vidieť napríklad na odmietnutí príkazov, ktoré v jeho očiach nemajú veľký zmysel.

Bernský salašnícky pes má veľké sebavedomie a poriadnu porciu inteligencie, ktorá mu umožňuje spochybňovať rôzne povely. S veľkou láskou a zopár odmenami sa dá temperamentné šteňa ľahko vycvičiť, aby sa z neho stal dobre vychovaný rodinný pes.

Je naozaj zaujímavé, ako psík vie, čo od neho chcete, keď máte dobrý vzťah. Stačí raz za deň sa mu venovať a určite uvidíte po čase veľké výsledky na jeho správaní a poslušnosti.

Ak by ste mali s výcvikom problém, odporúčame vyhľadať cvičiteľov, ktorí Vám určite radi pomôžu.

Vhodné aktivity

Bernský salašnícky pes môže byť motivovaný a nadšený pre vykonávanie rôznych úloh. Pre vyrovnaných a vytrvalých bernských psov sú vhodné aktivity ako ťažný pes, záchranársky pes, stopársky alebo terapeutický pes.

Bernský salašnícky pes potrebuje veľa výbehu a aktivity. Tento pes miluje dlhé výlety so svojimi ľuďmi. Poteší sa aj mentálnym výzvam.

Interaktívne hračky a výcvik na ťažného, záchranárskeho alebo stopárskeho psa sú pre tieto chytré psy tiež vhodné. Hry a zábava sú preňho ako stvorené.

Bernské salašnícke psy sa však môžu v psích športoch využívať iba obmedzene. Športy, ktoré sú príliš rýchle a majú prudké pohyby, nie sú pre ich telesnú stavbu ideálne.

Prostredie a pohyb

Bernský salašnícky pes nie je malý a určite nepatrí do bytu. Najlepšie sa cíti vo väčšom prostredí, na dvore, na záhrade a všade tam, kde sa môže poriadne vybehať a zahrať.

Vzhľadom na svoju veľkosť potrebuje dostatok priestoru, ideálne s dvorom. Nie je vhodný pre mestský byt.

Pes milujúci slobodu sa do malého mestského bytu rozhodne nehodí. Prízemný byt môže byť veľkou výhodou neskôr, ak Váš pes už nemôže kráčať po schodoch v dôsledku staroby a vy ho už viac neunesiete.

Šteniatka nesmú v prvých mesiacoch svojho života chodiť po schodoch, aby si chránili ešte nie úplne vyvinuté kĺby. Už len z tohto dôvodu neprichádza do úvahy byt bez výťahu.

Taktiež potrebuje časté venčenie, pretože jeho pôvod je na salaši a tento pracovný základ mu zostal v krvi. Leňošenie na gauči mu ku zdraviu veľmi neprospieva.

Nie je to gaučový typ a určite sa poteší, ak ho zoberiete na túru alebo dlhšiu prechádzku. Ako majiteľ by ste mali mať chuť a hlavne čas na pohybové aktivity s Vaším psom.

Zdravie a najčastejšie ochorenia

Pri výbere bernského salašníckeho psa je dôležité počítať s tým, že ide o veľké plemeno s určitými zdravotnými rizikami.

Na zníženie dedičných chorôb a zlepšenie zdravia plemena sa používajú plemenné hodnoty, pri ktorých sa zohľadňujú nielen rodičovské zvieratá, ale aj súrodenci a ďalší príbuzní.

Napriek tomu je priemerná dĺžka života bernských salašníckych psov stále nízka, a to 7 až 10 rokov. Iné údaje uvádzajú približne 8 až 12 rokov, pričom priemer je približne 9 rokov.

Dysplázia bedrových a lakťových kĺbov

Jednou z dedičných chorôb je dysplázia bedrových kĺbov. Táto choroba sa prejavuje hlavne u veľkých plemien psov.

Medzi najčastejšie ochorenia, ktoré psy postihujú, patria problémy s kĺbmi, predovšetkým dysplázia bedrového a lakťového kĺbu.

Rovnako ako u ľudí, aj u psov vedie obezita k problémom s kĺbmi a k ďalším ochoreniam. Pri vyššej hmotnosti sa môže objaviť problém s obezitou, čo zaťažuje ich kĺby a vnútorné orgány.

Torzia žalúdka

Jednou z najväčších chorôb a porúch u bernských salašníckych psov je syndróm dilatácie a torzie žalúdka.

Dilatácia alebo zväčšenie žalúdka napríklad vodou alebo krmivom môže byť predstupňom torzie žalúdka. Torzia je pretočenie žalúdka.

Pri tomto ochorení psíka je nutné okamžite navštíviť veterinára.

Ďalšie zdravotné riziká

Medzi časté ochorenia patria aj ochorenia obličiek a zhubné nádory. Pravidelné kontroly u veterinára a každodenné sledovanie zmien na tele môžu pomôcť zachytiť problémy včas.

Keďže by mohol mať v budúcnosti problémy s kĺbmi, netreba šetriť na liekoch, veterinároch či cvičiteľoch.

Výživa a kŕmenie

Preto, aby váš psík mohol žiť kvalitný a dlhší život, je dôležitý výber správneho krmiva.

Skôr než si šteniatko prinesiete domov, je dôležité zabezpečiť správnu stravu. Váš chovateľ Vám ochotne poradí s výberom granúl alebo iného typu stravy.

Na prvých pár týždňov dokonca pre Vás zostaví komplexný plán výživy. Určite by ste mali psíka nejaký čas kŕmiť krmivom od chovateľa, pretože toto krmivo je optimálne prispôsobené potrebám mladých salašníckych psov.

Šteniatka majú odlišné výživové potreby než dospelé psy. Ak chcete neskôr zmeniť krmivo, mali by ste obvyklé krmivo obmedzovať iba pomaly a postupne, aby si žalúdok Vášho psa na nové krmivo zvykol.

Aby ste zabránili obezite svojho bernského salašníckeho psa, mali by ste psovi okrem dostatku pohybu zabezpečiť aj vyváženú stravu.

Najlepší je vysoký obsah mäsa zmiešaného s množstvom ovocia a zeleniny. Krmivo môžete podávať vo forme suchého aj mokrého krmiva.

Uvádzajú sa aj granule s vysokým obsahom mäsa, bez obilia, kukurice a sóje. Pri výbere krmiva je však vhodné zohľadniť individuálne potreby konkrétneho psa.

BARF a varená strava

Ako alternatíva k hotovým výrobkom sa osvedčila metóda BARF. Pri tejto metóde sa psom podáva krmivo iba v surovej forme.

Aktuálnymi trendmi vo svete stravovania pre psíkov je BARF alebo varená strava. Výhodou týchto spôsobov stravovania je to, že presne viete, čo svojmu psíkovi dávate do misky.

Misku vždy viete prispôsobiť psíkovým potrebám. Ak je napríklad váš psík alergický na kuracie mäso, jednoducho mu dáte bravčové, hovädzie a podobne.

Zástancovia metódy BARF zdôrazňujú cenné zložky, ktoré sa nachádzajú v surovom mäse a zelenine a ktoré by sa po uvarení stratili.

Uvádza sa, že vďaka surovej strave môže mať psík čistejšie a zdravšie zuby, lepšie vybudovanú imunitu, krajšiu srsť, pevnejšie svaly a menej vnútorných parazitov.

Ak neviete, ako začať s touto stravou, odporúčame vyhľadať výživového poradcu pre psov, ktorý sa týmto metódam venuje.

Ak sa Vám BARF ani varená strava nepozdávajú, určite sa spýtajte veterinára na kvalitné granulky. Nie ste si istí, ktorá strava je pre Vášho bernského salašníckeho psa vhodná? V tom prípade je najlepšie obrátiť sa na svojho chovateľa alebo veterinára.

Ten pre Vášho psa zostaví individuálny stravovací plán. To, čo pes potrebuje, závisí od mnohých faktorov. Správna výživa nie je len o plemene a pohlaví.

Je dôležité, koľko Váš pes váži, koľko má rokov a aký je aktívny. Ak pes trénuje, treba zohľadniť množstvo odmien pri nastavovaní kŕmnej dávky.

Samozrejme, Váš pes by mal mať v miske vždy dostatok čerstvej vody.

Výber šteniatka a chovateľa

Našťastie existuje veľa milovníkov bernského salašníckeho psa, ktorí chovajú tohto výnimočného psa s vášňou a obozretnosťou.

Ak máte záujem o šteniatko, nájsť dobrého a renomovaného chovateľa nie je u tohto plemena také ťažké. Obvykle sú registrovaní v klube chovateľov a dajú sa prostredníctvom klubu aj ľahko nájsť.

Na výber chovateľa si nájdite čas - najlepšie je chovateľa niekoľkokrát navštíviť, aby ste získali komplexný dojem o chove a samotných psoch.

Ak je prvý dojem dobrý a máte dobrý pocit z prostredia, čistoty a začlenenia psov do rodiny, môžete ísť do ďalších podrobností.

Dôležité je, aby boli psy očkované a prešli všetkými odporúčanými zdravotnými vyšetreniami.

Dobrý chovateľ Vás navyše nikdy na kúpu šteniatka nenahovára. Skôr Vás bude komplexne informovať o živote s bernským salašníckym psom a bude sa snažiť získať predstavu o podmienkach, v ktorých s Vami bude šteniatko žiť.

Pri kúpe sa určite opýtajte, či má daný psík povinné očkovania a povinné odčervenie.

Pri kúpe odporúčame zvážiť skôr kúpu šteniatka s PP, aby ste predišli dedičným chorobám a iným problémom u tohto plemena.

S PP nemáte síce stopercentne isté, že psík nebude mať žiadne choroby, ale viete aspoň jeho rodokmeň, rovnako viete aj to, aký zdravotný stav majú rodičia tohto psíka.

Existuje aj predaj bernských salašníckych psov na známych slovenských a českých inzertných portáloch, môžete si psíka zakúpiť aj tam, ale treba byť opatrnejší.

Neváhajte sa opýtať vášho alebo ktoréhokoľvek iného veterinára či odborníka na psov. Veterinári veľmi dobre poznajú svojich klientov a určite Vám radi poradia, kde si toto plemeno zaobstarať a ako sa oň starať.

Náklady na zaobstaranie a chov

Cena šteniatka sa pohybuje od 500 € a môže byť aj vyššia, ak by ste chceli šteniatko s PP.

Cena psíka, starostlivosť, veterinár, lieky, kŕmenie a špeciálna kĺbová výživa Vás môžu vyjsť drahšie ako pri kúpe menších plemien.

Pred zaobstaraním určite myslite aj na to, že to naozaj nie je lacná záležitosť. Bernský salašnícky pes toho spapá naozaj dosť a rovnako aj starostlivosť je o niečo drahšia.

Okrem počiatočnej ceny šteniatka treba počítať s nákladmi na kvalitné krmivo, vybavenie pre veľkého psa, pravidelnú veterinárnu starostlivosť, očkovanie, odčervenie, prípadnú liečbu a kĺbovú výživu.

Je bernský salašnícky pes vhodný pre vás?

• Je to veľký, mohutný a silný pes.
• Je lojálny, inteligentný, verný a milujúci.
• Má veľmi dobrý vzťah k rodine a deťom.
• Voči cudzím ľuďom môže byť spočiatku nedôverčivý.
• Nie je agresívny, no prirodzene si stráži svoje územie.
• Potrebuje dostatok priestoru, ideálne dom so záhradou alebo dvorom.
• Vyžaduje pravidelný pohyb, dlhšie prechádzky a mentálne podnety.
• Nie je vhodný ako čisto gaučový pes.
• Jeho dlhá srsť potrebuje česanie niekoľkokrát týždenne a počas pĺznutia denne.
• Výcvik nebýva prevažne náročný, ale musí byť citlivý, trpezlivý a dôsledný.
• Treba sledovať jeho hmotnosť, pretože obezita zaťažuje kĺby a vnútorné orgány.
• Pri kúpe je vhodné preveriť zdravotný stav rodičov a vyšetrenia v chove.

Bernský salašnícky psík je naozaj očarujúci veľký pes s nádhernou mohutnou trojfarebnou srsťou. Je to veľký kamarát nielen s dospelými ľuďmi, ale vie si urobiť veľký citový vzťah aj s deťmi.

Prostredie pre tohto psíka by malo byť určite väčšie, aby sa tam cítil dobre. Výcvik je rovnako dôležitý, veď predsa nechcete neposlušného a nevychovaného psa.

Poslušný, spokojný a zdravý psík je jedna z tých najlepších vecí, čo Vám môže život priniesť.

tags: #cierny #bernsky #salasnicky #pes