Bojové plemená krátkosrsté: vlastnosti, výchova a zodpovedný chov

Označenie „bojové plemeno“ nemá oporu vo vede ani v kynologických štandardoch. Pojem „bojový pes“ nemá žiadnu oporu v oficiálnych kynologických štandardoch.

V bežnej reči sa tak označujú najmä silné, energické a krátkosrsté psy, ktoré boli v minulosti využívané na lov veľkých zvierat, ochranu majetku, obranu človeka alebo v organizovaných psích zápasoch. K tejto skupine sa často zaraďujú americký pitbulteriér, americký stafordšírsky teriér, stafordšírsky bulteriér, rotvajler, cane corso, argentínska doga, presa canario, americký buldog, boerboel či dogo canario.

Krátkosrstý pes má srsť, ktorá nepresahuje dĺžku 5 centimetrov, je hustá a prilieha ku koži. Medzi zástupcov tejto skupiny patria malé čivavy, stredne veľkí bíglovia a stafordšírski bulteriéri, ale aj veľké psy ako je maďarský stavač a bordeauxská doga.

krátkosrsté molosoidné plemená psov

Čo znamená pojem bojové plemeno

Bojové plemená oficiálne neexistujú. Sú to len plemená psov, ktoré boli v minulosti určené napríklad na lov či ochranu pred veľkými šelmami, lov veľkých zvierat, ochranu majetku a obranu človeka. Preto sú to väčšinou plemená veľké a silné.

Kľúčové je povedať, že oficiálne pojem bojové plemená neexistuje. Sú to plemená psov, ktoré boli v minulosti určené na lov zvierat, ochranu pred veľkými šelmami, ochranu majetku a obranu človeka.

Označenie „bojové plemeno“ je všeobecné označenie pre všetky plemená, ktoré boli vyhodnotené ako nebezpečné. Mnohí odborníci však zastávajú názor, že pojem „bojové plemená psov“ sám o sebe nesie diskriminačné zafarbenie.

Žiadny pes sa nenarodí ako bojový, ale je tak vychovaný človekom. Aj z jazvečíka môžete vychovať „bojového“ psa. Ale samozrejme pohryzenie jazvečíkom je vnímané ako menej nebezpečné než stisk čeľuste bojového psa.

„Za útok psa na človeka je vždy zodpovedný len a len majiteľ,“ reagovala na tento otrasný prípad šéfredaktorka časopisu Pes plus Andrea Konečná. Podľa nej všetky plemená označované laikmi za bojové potrebujú dôslednú výchovu a ak sa majitelia správajú zodpovedne, žiadny z týchto psov sám od seba agresívny nebude.

Krátkosrsté plemená často označované ako bojové

Americký pitbulteriér

Americký pitbulteriér je jedno z najčastejšie skloňovaných plemien v médiách aj poistných podmienkach.

Psy nasadzované do organizovaných zápasov v 18. a 19. storočí boli najčastejšie kríženci buldogov a teriérov. Šľachtení boli pre odolnosť a silu, ale aj pre absolútnu ovládateľnosť voči človeku.

Pitbulteriéri napríklad museli byť počas zápasov plne ovládateľní aj v extrémnom strese. Pes agresívny voči človeku bol z chovu okamžite vyradený.

Po zákaze zápasov sa časť týchto plemien, najmä v USA, presunula do úplne inej roly. Stali sa z nich pracovné plemená na farmách, strážcovia dobytka a majetku a postupne aj rodinní spoločníci.

Pri správnej výchove, socializácii a dôslednom vedení je pitbul lojálny, priateľský a mimoriadne vnímavý spoločník.

Americký stafordšírsky teriér

Americký stafordšírsky teriér zdieľa bojové dedičstvo s pitbulom, ale pri správnom vedení patrí k lojálnym a vyrovnaným psom.

Plemená ako americký stafordšírsky teriér, americký pitbulteriér alebo bulteriér sú pri správnom prístupe výnimočne oddané a vnímavé.

Rovnako ako stafordšírsky teriér, tak aj napríklad rotvajler patria svojou podstatou skôr medzi priateľské a mierumilovné jedince.

Stafordšírsky bulteriér

Stafordšírsky bulteriér patrí medzi krátkosrsté psy so silnou postavou, vysokou energiou a výraznou väzbou na človeka. Aj takéto plemeno však potrebuje dôslednú výchovu a socializáciu.

Silové a energické plemená majú vysoké nároky na zamestnanie, nielen fyzické, ale aj mentálne. Nuda a nečinnosť vedú k frustrácii, frustrácia k problémovému správaniu.

Rotvajler

Rotvajler je silné, teritoriálne a prirodzene dominantné plemeno s hlbokou oddanosťou rodine.

V rukách skúseného jedinca pôsobí rotvajler skôr uvoľnene než útočne. Napriek tomu získalo toto plemeno zlú povesť kvôli útokom na ľudí a okrem iného aj na deti.

V 19. storočí bol rotvajler veľmi obľúbený predovšetkým u šľachty. Jeho úlohou bolo hlavne strážiť a hnať dobytok. Od roku 1910 sa však tento pes využíva skôr na policajné a vojenské účely.

Cane corso

Cane corso je starobylé veľké plemeno psov vyšľachtené na stráženie majetku, ale aj na lov diviakov a iných väčších zvierat.

Cane corso sú aktívne psy, ktoré sa v súčasnosti využívajú na pracovné účely, pričom potrebujú svoju dennú dávku fyzickej a psychickej námahy, aby boli šťastné.

V opačnom prípade si dokážu vybíjať svoju energiu okusovaním, hrabaním, štekaním a inými spôsobmi, ktoré sa ich majiteľom nemusia páčiť.

Cane corso je taliansky mastin s hmotnosťou až 50 kg. Je prirodzeným strážcom s vysokým loveckým pudom a silnou teritorialitou.

Argentínska doga

Dogo Argentino alebo argentínska doga bola vyšľachtená z cordobského bojového psa a ďalších bojových plemien, ako je nemecká doga.

Plemeno bolo využívané na lov veľkých divokých zvierat, ako sú žirafy alebo pumy.

Dogo Argentino je poľovnícky pes na veľkú korisť, vyšľachtený pre prácu v náročnom teréne.

Presa canario a dogo canario

Dogo Canario, známa ako kanárska doga, pochádza, ako napovie názov, z Kanárskych ostrovov.

Presa Canario je španielsky strážny pes s pokojným, ale sebavedomým vystupovaním.

V roku 2001 došlo k smrteľnému zraneniu v dôsledku kusnutia tohto psa. Majiteľ zvieraťa bol odsúdený ako vrah a skončil vo výkone trestu za mrežami.

Americký buldog

Americký buldog je robustné a svalnaté plemeno, ktoré mnohých prekvapí svojou prispôsobivosťou a ochotou spolupracovať.

Americký buldog, ktorého chov je zakázaný v Dánsku či Singapure, pochádza z južnej Ameriky a pôvodne bol využívaný na lov divokých prasiat.

Boerboel

Búrsky buldog, označovaný ako farmársky pes, pochádza z južnej Afriky, kde bol chovaný ako strážny pes.

Túto funkciu plní vynikajúco a nie je agresívny, dokonca miluje deti.

Boerboel je juhoafrický mastif šľachtený na ochranu farmy a rodiny.

Bandog

Termín „bandog“ označoval v stredoveku veľkého psa, ktorý v noci chránil osobný majetok obyvateľov.

Dnes označuje „bandog“ kríženca amerického pitbulského teriéra a mastifa.

Bandog je kríženec mastinov a perro de presa, pôvodne šľachtený ako strážny pes. Je silný, dominantný a veľmi teritoriálny.

Tosa inu

Tosa inu je japonský bojový pes pôvodne vyšľachtený na zápasy.

Je pokojný, vyrovnaný a oddaný, ale fyzicky veľmi silný.

Fila brasileiro

Fila brasileiro je brazílsky mastin s povesťou oddanosti rodine a rovnako povesťou nedôvery k cudzím.

Toto plemeno si vás buď vyberie, alebo nie.

Bully kutta

Bully kutta je pakistanský mastin s výrazne dominantnou povahou a silným strážnym inštinktom.

Krátkosrstý vzhľad a praktická starostlivosť

Vlastniť krátkosrstého psa, ako je čivava, bígel alebo maďarský stavač, je vynikajúcou voľbou pre ľudí, ktorí oceňujú jednoduchosť starostlivosti o kožu a srsť svojho maznáčika.

U takýchto zvierat je ľahšie odhaliť a včas odstrániť napríklad prichytenú suchú vetvu či trávu, kliešť lezúci po psovi alebo iných „nezvaných hostí“.

Krátka srsť však neznamená, že pes nepotrebuje starostlivosť. Pravidelné kefovanie pomáha odstraňovať uvoľnené chlpy a udržiavať kožu v dobrom stave.

Pri starostlivosti treba venovať pozornosť aj hygiene uší, zubov a pazúrikov. Oplatí sa tiež venovať pozornosť zloženiu krmiva a prispôsobiť granule individuálnym potrebám vášho maznáčika, napríklad jeho veku, prípadným alergiám alebo ochoreniam tráviaceho systému.

Temperament, povaha a genetika

Povaha psa je výsledkom zložitej mozaiky genetických predispozícií, skúseností z raného veku, prostredia a spôsobu vedenia.

„Bojové“ plemená boli historicky šľachtené nielen pre fyzickú odolnosť, ale aj pre mentálnu stabilitu a ochotu spolupracovať s človekom.

Genetika hrá rolu, ale nie je osudom.

Štúdia publikovaná v časopise Scientific Reports (MacLean et al., 2022) zistila, že plemeno psa vysvetľuje len približne 9 % rozdielov v správaní. Oveľa väčší vplyv majú výchovné metódy, skúsenosti psa a prostredie, v ktorom vyrastá.

FaktorVplyv na správanie
PlemenoPribližne 9 % rozdielov v správaní
SocializáciaSkúsenosti psa s ľuďmi, zvieratami a prostredím
VýchovaJasné pravidlá, dôslednosť a spôsob učenia
ProstrediePodmienky života, stres a každodenná rutina
MajiteľStabilita, skúsenosti a schopnosť psa viesť

Výskum z Viedenskej univerzity (2017) potvrdil, že psy synchronizujú hladinu stresového hormónu kortizolu s emóciami svojho majiteľa.

Úzkostlivý človek má úzkostlivého psa. Stabilný človek má stabilného psa.

Podobne ako ľudia s vysoko muskulárnym vzhľadom môžu aj silní psi byť vo vnútri veľmi citliví a mierni, hlavne ak sú v tomto jednaní podporovaní.

Socializácia a výchova krátkosrstého bojového plemena

Dôležité je, ak si psíka zaobstaráte, mať na neho čas, socializovať ho, aby poznal všetky miesta a podnety, s ktorými môže prísť do kontaktu.

Treba ho učiť vychádzať s inými psami, nebáť sa ruchu mesta a samozrejme ľudí, teda pokiaľ nemáme psa na stráženie.

Veľmi dôležité puto je medzi psom a majiteľom. Platí, že si pes veľmi rýchlo musí zvyknúť na mnoho nových podnetov vrátane nových osôb v jeho okolí a nových zvierat.

Kúzelné slovíčka pri výchove psa znejú: láskyplne a dôsledne.

V ideálnom prípade si vezmite domov psíka už v šteňacom veku. Čím skôr výchovu prevezmete, tým lepšie sú vaše šance na to, že psík bude milým a príjemným spoločníkom.

Výcvik musí byť konzistentný, pozitívny a včasný. Jasné pravidlá bez fyzických trestov, dôslednosť, ktorá platí vždy, nielen vtedy, keď sa chce.

Vyhýbajte sa trestom, drilu a tvrdému zaobchádzaniu. Pretože výchova založená na trestoch vyvoláva vo zvierati trvalý pocit strachu, čo môže agresívne správanie len priživiť.

Aj bojové psy však potrebujú veľa lásky. To však neznamená, že ich máte rozmaznávať.

Láskyplná výchova spočíva skôr v jasných pravidlách, precíznych poveloch a dôslednosti. Len tak sa u vás bude pes cítiť bezpečne.

Bezpečie je tým najlepším predpokladom na to, aby zviera bolo dobre naladené, mierumilovné a poslušné.

U psa je treba trvať na tom, aby sa správal tak, ako je vo svorke dovolené. Vlci žijúci vo svorke vedia, že ak nebudú rešpektovať pravidlá, budú zo svorky vylúčení. Pre psa platí prakticky to isté. Jeho svorkou je v tejto chvíli rodina s dieťaťom.

Pohyb, zamestnanie a každodenná rutina

Mnohí sú si vedomí, že bojoví psi disponujú obrovskou silou a výdržou a sú to vodcovia.

Potrebujú výbeh aj dlhé prechádzky, tiež intenzívnu zábavu.

Silové a energické plemená majú vysoké nároky na zamestnanie, nielen fyzické, ale aj mentálne.

Pravidelná práca so psom pomáha budovať vzťah a zlepšuje možnosť kontroly. Pri voľnom pohybe je však potrebné rešpektovať bezpečnosť, právne pravidlá a individuálne schopnosti psa.

Pri výchove bojového psa vás podporia miestne psie škôlky. Tamojší odborníci si dokážu poradiť aj s potenciálne nebezpečnými psami a ukážu vám, ako by ste so psom mali zaobchádzať.

Pokiaľ zatiaľ nemáte so psami skúsenosti, potom by bolo lepšie nezačínať hneď s bojovým plemenom, ale zvoliť si iné zviera, napríklad labradora alebo zlatého retrievera, prípadne kríženca z útulku.

Majiteľ bez predošlých skúseností sa totiž môže potýkať s rizikom, že v prípade prvého neuposlúchnutia povelu alebo jeho nepochopenia bude jednať so zvieraťom príliš tvrdo.

Veľmi skúsený chovateľ naopak situáciu pochopí a pokúsi sa psa priviesť k poslušnosti pomocou cielenej výchovy a láskyplného prístupu.

Strážny pes nie je to isté ako bojový pes

Pod pojmom „strážny pes“ sa rozumie, na rozdiel od psa bojového, jedinec so silne vyvinutým ochranárskym citom a teritoriálnym správaním.

K strážnym psom patrí napríklad turecký kangal. Jeho pôvodnou úlohou bolo chrániť veľké stáda oviec pred vlkmi.

Kangal je turecký pastiersky pes s hmotnosťou až 65 kg a jedným z najvyšších nameraných tlakov čeľustí u psov.

Keď kangal už nezvládal túto úlohu vykonávať, musel si nájsť inú činnosť, v ktorej by svoje schopnosti využil. Vníma „svojich“ ľudí ako členov svorky a chráni ich, ak im hrozí nebezpečenstvo.

Strážny pes môže byť pokojný a ovládateľný, no zároveň si zachovávať výrazný teritoriálny inštinkt. Preto potrebuje jasné hranice, dôslednú socializáciu a majiteľa, ktorý rozumie jeho správaniu.

Čo hovoria štatistiky o útokoch

Sú niektoré plemená skutočne nebezpečnejšie ako iné? A čo presne to znamená - viac útokov, závažnejšie následky alebo len väčšia mediálna pozornosť?

Pes, ktorý hryzie, nie je vždy agresívny. A pes, ktorý nikdy nepohrýzol, nemusí byť nutne neškodný.

Etológia, teda veda o správaní zvierat, rozlišuje medzi agresiou zámernou, napríklad obranou teritória, a reaktívnou, teda strachovou, bolestnou alebo obrannou.

Štatistiky pritom medzi týmito situáciami spravidla nerozlišujú. Pes, ktorý hryzie veterinára pri bolestivom ošetrení, a pes, ktorý zaútočí bez varovania na ulici, sa v dátach ocitnú v rovnakej kategórii.

Ďalším skreslením je veľkosť psa. Veľké plemená spôsobujú závažnejšie poranenia, a útoky sú preto častejšie hlásené a evidované.

Čivavy, jazvečíky alebo špice hryzú štatisticky častejšie, ale následky sú menej závažné a prípady zostávajú nenahlásené.

Štúdia CDC z rokov 1979 - 1998 analyzovala 238 smrteľných útokov psov v USA. Najčastejšie sa v nich objavovali americkí pitbulteriéri, rotvajlery a nemeckí ovčiaci.

Štúdia veterinárskej univerzity v Hannoveri z roku 2010 analyzovala 415 prípadov pohryzení v Nemecku. Takzvané bojové plemená tvorili len 15 % z nich. Väčšinu spôsobili kríženci, labradory, jazvečíky a kokeršpaniele.

Zásadná je aj otázka prevalencie, teda počtu chovaných psov daného plemena. Bez tohto údaju nemožno skutočné riziko vôbec počítať.

Ak v krajine žije 200 000 labradorov a 5 000 pitbulov a každé z týchto plemien spôsobí 10 incidentov, štatisticky vychádza pitbul ako „nebezpečnejší“, hoci ide o identický počet prípadov.

Etológovia dlhodobo upozorňujú na závažné metodologické obmedzenia štúdií o útokoch psov. Chýba jednotná definícia „útoku“ - čo jeden výskum označí za pohryzenie, iný môže klasifikovať ako varovanie alebo obranné správanie.

Štúdia Casey et al. (2014), publikovaná v Applied Animal Behaviour Science, dospela k záveru, že väčšina prípadov pohryzenia nesúvisela s plemenom, ale so strachom, bolestivou stimuláciou alebo teritoriálnou reakciou.

Titulok „Bojový pes zaútočil“ často skrýva ľudské zlyhanie, nie genetickú nevyhnutnosť.

Legislatíva a zakázané plemená

V legislatíve existuje pojem nebezpečný pes, ale nie je to označenie na základe plemennej predispozície, ale na základe útokov či napadnutí človeka.

Na Slovensku celonárodný zoznam nebezpečných plemien neexistuje.

Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a zákon č. 282/2002 Z. z. definujú „nebezpečného psa“ výhradne na základe konkrétneho správania, nie plemena.

Za „nebezpečného psa“ sa považuje taký pes, ktorý pohrýzol alebo poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, alebo pes, ktorý napadol človeka bez toho, aby bol použitý v nutnej obrane alebo inej krajnej núdzi.

Čo je považované za „bojové“ alebo „nebezpečné“ plemeno v jednej krajine, môže byť v inej úplne legálnym a bežne chovaným rodinným psom.

Krajina alebo územiePríklad regulácie
DánskoZakazuje 13 plemien vrátane pitbulteriéra, tosa inu, amerického stafordšírskeho teriéra, argentínskej dogy, amerického buldoga, kangala, stredoázijského ovčiaka a kaukazského ovčiaka.
FrancúzskoKategória 1 podlieha zákazu dovozu, predaja aj vlastníctva, povinnej sterilizácii a prísnym pravidlám pohybu.
Veľká BritániaOd roku 2024 úplne zakázala American Bully XL.
RakúskoVo Viedni obmedzuje chov niekoľkých plemien vrátane bulteriéra, amerického stafordšírskeho teriéra, amerického pitbulteriéra, neapolskej dogy, rotvajlera a argentínskej dogy.
SlovenskoCelonárodný zoznam nebezpečných plemien neexistuje.

Dánsko zakazuje 13 plemien - pitbull teriéra, tosa inu, amerického stafordšírskeho teriéra, fila brasileiro, argentínsku dogu, amerického buldoga, boerboel, kangala, stredoázijského ovčiaka, kaukazského ovčiaka, juhoruského pastierskeho psa, tornjaka a šarplaninaka.

Francúzsko delí regulované plemená do dvoch kategórií. Kategória 1, teda útočné psy, podlieha zákazu dovozu, predaja aj vlastníctva, povinnej sterilizácii a prísnym pravidlám pohybu. Postihy dosahujú až 15 000 €.

Problémom týchto zoznamov je, že nereflektujú individuálnu povahu psov, ich výchovu ani mieru socializácie.

AVMA, American Veterinary Medical Association, v roku 2014 konštatovala, že plemeno je slabým prediktorom správania. Dôležitejšími faktormi sú prostredie, výcvik a spôsob chovu.

Zákazy konkrétnych plemien nemusia vždy prinášať očakávaný efekt v oblasti bezpečnosti.

Bezpečnosť pri stretnutí s agresívnym psom

Podľa kynológa Jána Löwa neexistujú univerzálne pravidlá, ako sa vyvarovať útoku zúrivého psa. Rovnako sa podľa neho ťažko určuje, ako sa zachovať, ak vás aj napadne. Všetko závisí od povahy psa a jeho hmotnosti.

  • V žiadnom prípade neutekajte. Zapne sa v psovi lovecký inštinkt a bude vás brať ako korisť.
  • Ustupujte pomaly a cúvaním, rozhodne sa neotáčajte psovi chrbtom.
  • Nepozerajte sa psovi do očí, nekričte a vyhýbajte sa prudkým pohybom.
  • Ruky majte spustené pri tele alebo si ich dajte pod pazuchy.
  • Snažte sa udržať na nohách.
  • Ak sa dostanete na zem, snažte sa schúliť do klbka a chrániť si hlavu a brušnú dutinu.

Dominantný pes môže prudký pohyb alebo priamy očný kontakt vyhodnotiť ako výzvu konkurenta.

Ak sa pes správa agresívne, prvým krokom je kontaktovať skúseného kynológa alebo behavioristu, teda odborníka na správanie zvierat.

Agresiu nikdy neriešte trestami. Zhoršujú situáciu a ničia dôveru.

Dôležité je zistiť príčinu: strach, frustráciu, bolesť alebo nevhodné prostredie.

Krátkosrsté bojové plemeno v rodine

Jedni ich milujú, iní sa ich boja. Bojové plemená psov nie sú monštrá. Ani nevinné plyšáky. Sú to psy - silné, energické, citlivé na to, kto ich vedie a najmä ako.

Ja sám zo skúseností pokladám tieto psíky za rodinne založené, priateľské a veľmi kontaktné, predovšetkým k deťom.

Takéto psíky vedia byť a sú neskutočnými rodinnými priateľmi. Svoju rodinu milujú, k deťom sú citlivé, pozorné a spĺňajú rovnaké kritériá ako akýkoľvek iný psík v domácnosti.

Samozrejme, dieťa by nemalo zostať so žiadnym psom bez dozoru dospelej osoby, bez ohľadu na plemeno.

Príkladom môže byť príbeh kríženca pitbula menom Ares. Jeho majitelia s ním pravidelne trénovali a venovali mu dôslednú starostlivosť.

Do ich života pribudlo dieťa a majiteľ sa obával, ako bude Ares reagovať na malú, pretože išlo o „bojové plemeno“.

Ares intuitívne strážil malú. Nie tak, že by útočil na iných, ale keď sa dieťa otočilo, okamžite zbystril pozornosť.

Všade chodil za kočíkom alebo pokojne ležal vedľa nej. Keď dieťa spalo a jeho matka odišla na toaletu, dieťa sa zobudilo a začalo plakať. Ares v tom momente zareagoval, utekal pred toaletu a začal škrabať na dvere.

Čo zvážiť pred zaobstaraním psa

Motivácia k zadováženiu si psa „bojového plemena“ býva rôzna. U osôb, ktoré si zviera berú z útulku, za tým stojí väčšinou láska k zvieratám.

Útulky dbajú prísne na to, aby potenciálny majiteľ bojového psa bol schopný výchovu zvládnuť.

Zároveň by malo byť preukázané, že sa pes správa príkladne a že nedošlo k útoku na iného psa alebo človeka.

V niektorých krajinách musia potenciálni záujemcovia predložiť výpis z registra trestov, osvedčenie o spôsobilosti získané po absolvovaní príslušného kurzu a pes musí úspešne prejsť testom osobnosti.

Ak zatiaľ nemáte so psami skúsenosti, potom by bolo lepšie nezačínať hneď s bojovým plemenom, ale zvoliť si iné zviera, napríklad labradora alebo zlatého retrievera, prípadne kríženca z útulku.

Pri výbere treba zvážiť veľkosť, silu, energetické potreby, lovecký a teritoriálny pud, skúsenosti majiteľa, čas na výcvik a schopnosť zabezpečiť bezpečné spolužitie s ľuďmi i zvieratami.

Bojové plemená nie sú zlom, ktoré treba vytlačiť zo spoločnosti. Sú výzvou a tú treba uchopiť s rešpektom, odbornosťou a empatiou.

Útok na kameru - socializácia psíkov

Prevencia by mala byť zameraná na konkrétne správanie a okolnosti, nie na nálepky plemien.

tags: #bojove #plemena #kratkosrste