Ako dlho sa dožíva vretenica severná?

Vretenica severná, známa aj ako vretenica obyčajná, vretenica kľukatá alebo ľudovo zmija, je jediným prirodzene jedovatým hadom žijúcim na Slovensku.

Vretenica severná sa dožíva približne 20 až 25 rokov. Tento údaj sa týka najmä hadov, ktoré sa dožijú dospelosti a majú priaznivé podmienky. Vo voľnej prírode však na jej vek vplýva množstvo ďalších okolností, napríklad dostupnosť potravy, možnosť ukrytia, klimatické podmienky, choroby, predátori či zásahy človeka.

Prečo sa vek vretenice určuje ťažko

Vek u hadov sa zložito určuje, pretože sa na nich tento ekvivalent dost nezreteľne podpisuje.

Koža sa vďaka pravidelnému zvliekaniu obnovuje tiež.

Ale vo všeobecnost sa dá uviesť, že hady patria k dlhovekým tvorom.

Teda aspoň čo sa nám podarilo zaznamenať u v teráriu chovaných jedincoch.

V prírode na ich vek vplýva veľa iných zákonitostí a podnetov /nepriatelia atď./.

Vek vretenice preto nemožno spoľahlivo určiť iba podľa jej veľkosti, sfarbenia alebo počtu zvliek. Odhad veku je náročný aj preto, že rast jednotlivých hadov ovplyvňujú podmienky prostredia a množstvo dostupnej potravy.

Vretenica severná na Slovensku

Slováci si často mýlia nášho najjedovatejšieho hada, vretenicu, ktorú ľudovo volajú aj zmija.

Tento had je najznámejším a zároveň jediným prirodzene jedovatým hadom na Slovensku.

VRETENICA SEVERNÁ (vretenica obyčajná, vretenica kľukatá)

Vipera berus ( Linné, 1758)

Viperidae

Vretenica je ľudovo nazývaná aj zmija.

Je to asi najznámejší a zároveň jediný prirodzene sa vyskytujúci jedovatý had na Slovensku.

Vo voľnej prírode na Slovensku sa možno stretnúť hneď s niekoľkými druhmi hadov, no iba jeden je jedovatý.

Vretenica severná je najsevernejšie žijúcim a zároveň najrozšírenejším hadom na svete.

Jej teritórium siaha od Anglicka až po Sachalin, od Stredomoria až za severný polárny kruh.

Vretenicu môžeme stretnúť vo všetkých oblastiach Slovenska - rovnako na Podunajskej nížine ako na rúbaniskách či okraji lesov stredného Slovenska či Kysúc.

Vyskytuje sa až do nadmorskej výšky 2 000 metrov.

Koľko vreteníc môže žiť na jednom stanovišti

Na stanovišti je závislá od dostatku potravy a možnosti úkrytu.

Obvykle sa udáva 1 exemplár na hektár ale neobvyklých nie je ani 10 exemplárov na hektár.

Nad 6 jedincov sa jedná o veľmi hojný výskyt.

Počet vreteníc na konkrétnom mieste preto nemusí byť rovnaký. Závisí od toho, či má lokalita dostatok potravy, vhodné úkryty a podmienky na prezimovanie.

Vzhľad vretenice severnej

Vretenice patria medzi pomerne malé hady, dosahujúce dĺžku 60 až 80 centimetrov.

Vretenica dorastá do dĺžky 80 cm, telo má kratšie a zavalité.

Samce sú menšie a útlejšie, dosahujú dĺžku okolo 60 cm.

Ich sfarbenie býva sivé až modrosivé s výraznou kľukatou čiarou na chrbte.

Samice sú väčšie, dorastajú do dĺžky 70 až 80 cm a zvyčajne sú hnedej farby s tmavohnedou kľukatou čiarou.

Samce sú najčastejšie sfarbené dosiva, samice dohneda, žltohneda či hrdzava, pričom na ich chrbte dominuje výrazná kľukatá čiara.

Sfarbenie tela je individuálne a závisí od pohlavia, ale aj lokality výskytu od sivej až po hnedú, no vyskytuje sa aj v albinotickej, či čiernej mutácii.

Vretenica severná má na chrbte charakteristický kľukatý vzor, niektoré farebné mutácie ho však mať nemusia.

Čierna forma vretenice severnej môže byť bez typickej kľukatej čiary.

Hlava vretenice je úzka a trojuholníková, výrazne širšia ako krk a tupo zakončená.

Oko má charakteristickú štrbinovitú zreničku, ktorou sa odlišuje od užoviek, ktoré ju majú kruhového tvaru.

Spoľahlivý znak je štrbinová vertikálna zrenica.

Vretenica má jedové zuby dlhé a v pokoji sklopené dozadu, ide o solonoglyfný typ zubov.

Kde vretenica žije

Vretenice žijú od nížin až po hornaté oblasti Slovenska, v nadmorskej výške od 400 do 2000 metrov.

Nájdeš ich v rôznych častiach krajiny.

Obývajú rúbaniská, kamenité a skalnaté terény, či už zalesnené, alebo nezalesnené.

Nachádzajú sa na zarastených aj vyprahnutých svahoch a stráňach, v suťoviskách a na lúkach v okolí vodných plôch a močiarov.

Vretenica severná obýva širokú škálu biotopov, uprednostňuje slnečné a vlhké miesta lesnatej krajiny, s výkyvom dennej a nočnej teploty.

Nájdeme ju na lúkach, pasienkoch, v porastoch čučoriedok a brusníc, v okolí lesných potokov, opustených kameňolomoch, na kamenistých stráňach, okrajoch lesov, ale aj horských lúkach a medziach.

Jej výskyt súvisí predovšetkým s dostupnosťou potravy a úkrytov.

Ako vretenica prežíva jednotlivé ročné obdobia

V našich podmienkach sa vretenice začínajú objavovať od polovice marca.

V túto dobu dovolí vretenica pozorovať a priblížiť sa na relatívne krátku vzdialenosť.

V podmienkach strednej Európy je na jar a jeseň vretenica aktívna predovšetkým cez deň a v letných obdobiach počas súmraku, v miestach s vyššou teplotou a v horúcom letnom období i v priebehu noci.

Vretenica je poikilotermný živočích, a preto je jej aktivita výrazne závislá od teploty prostredia.

Vyhrievanie hadov na prudkom letnom slnku patrí medzi povery.

Aj keď v rámci termoregulácie je slnenie štandardným chovaním rady hadov najmä z chladnejších oblastí, väčšina hadov zle znáša prudké oslnenie a vysokú teplotu.

Ideálna teplota pre väčšinu z nich je okolo 25 - 30°C, neznesú teplotu vyššiu ako 40°C.

Prudké oslnenie akceptujú dobrovoľne maximálne niekoľko minút, rádovo v desiatkach minút hynú na slnku i pri nižšej teplote.

V horúcich klimatických podmienkach, na skalách, púšti a savane sa cez deň ukrývajú a lovia v noci.

To platí v extrémne horúcich letných mesiacoch aj pre juhoeurópske a stredoeurópske vretenice.

Vretenica sa teda počas roka prispôsobuje teplote: na jar a na jeseň môže byť aktívna cez deň, zatiaľ čo počas horúceho leta sa častejšie pohybuje za súmraku alebo v noci.

Zimný spánok a návrat aktivity

Ako poikilotermný živočích trávi vretenica najchladnejšiu časť roka v hibernácii.

Vretenice sa v našich podmienkach začínajú objavovať od polovice marca.

V zimnom období zostáva ukrytá v miestach, ktoré jej poskytujú ochranu pred mrazom a nepriaznivým počasím.

Pre dlhý život je dôležité, aby mala vhodné zimovisko a aby ju počas neho nerušil človek.

Potrava a význam v prírode

Vretenica je dôležitým činiteľom pri udržiavaní biologickej rovnováhy, a preto si zasluhuje našu ochranu.

Jej význam spočíva v regulácii populácie drobných hlodavcov, čím prispieva k zdraviu ekosystémov.

Na Slovensku žije jediný jedovatý had - vretenica obyčajná, odborne nazývaná aj vretenica severná.

V skutočnosti ide o veľmi užitočného živočícha, ktorý kontroluje a znižuje populačné stavy drobných cicavcov, najmä hlodavcov - myší a hrabošov.

Zabraňuje tomu, aby sa premnožili a nadmerne poškodzovali lesné a s lesmi susediace lúčne spoločenstvá.

Vretenica loví najmä drobné cicavce a ďalšiu malú korisť.

Reguláciou hlodavcov pomáha udržiavať rovnováhu medzi jednotlivými zložkami prírody a zároveň sama tvorí súčasť potravového reťazca.

Rozmnožovanie a vývoj

Po prebudení zo zimného spánku vyhľadávajú vretenice vhodné miesta na párenie.

V období rozmnožovania sa dospelé jedince stretávajú, pričom samice neskôr privádzajú na svet mláďatá.

Vretenica patrí medzi hady, ktorých životný cyklus je úzko spätý s teplotou prostredia.

Mláďatá musia po narodení alebo vyliahnutí zvládnuť obdobie, v ktorom sú zraniteľnejšie voči predátorom, nedostatku potravy a nepriaznivému počasiu.

Jedince, ktoré prežijú prvé roky života, môžu pri vhodných podmienkach dosiahnuť vek 20 až 25 rokov.

Prečo vretenica človeka obyčajne nenapadne

Hady to na Slovensku nemajú ľahké.

Spája sa s nimi množstvo mýtov, ktorým ľudia veria často viac ako pravde.

Veria, že im vretenica chodí piť mlieko z vemena kravy, že sa dá prilákať na misku s mliekom, alebo že im hady kradnú vajcia spod sliepok.

Nič z toho ale nie je pravda.

Odborníci odmietajú tvrdenia, že vretenice „skáču" na človeka, naháňajú ho, alebo dokonca prenasledujú.

Tieto zvieratá sú v skutočnosti pomerne plaché, pokojné a zvyčajne sa pred človekom ukrývajú.

Vretenica vždy volí útek pred konfrontáciou.

Pre hada sme predátori my.

Had zbytočne útočiť a hrýzť nebude.

Vretenica môže uhryznúť najmä vtedy, keď na ňu človek stúpi, pokúša sa ju chytiť alebo sa k nej priblíži na príliš malú vzdialenosť.

Ak vretenica nestihne ujsť, pravdepodobne zaujme obrannú pozíciu, stočí sa a vystrčí hlavu.

Hoci to vyzerá ako príprava na útok, zväčša iba robí pohyby hlavou, ktorými nás chce odplašiť.

Bezpečné správanie v prírode

Riziko napadnutia vretenicou sa zmenšuje vhodným správaním človeka v prírode.

Predchádzať konfliktom s týmto plazom sa dá najmä upozornením na našu prítomnosť, pretože vretenica sa cíti v ohrození najmä vtedy, keď nestihne ujsť a ukryť sa.

Odporúča sa napríklad rozhŕňanie vegetácie palicou.

Naopak, odborníci varujú pred prehmatávaním vegetačného koberca holými rukami, vsúvaním rúk do starých pňov, stromových dutín a štrbín v skalách.

Pri prechode územím, kde sa predpokladá ich výskyt, je dôležitá zvýšená opatrnosť a pozornosť, kam šliapeme, ale aj kam si sadáme a líhame.

V nijakom prípade ju nechytáme do ruky.

Odháňanie vretenice hlučným chovaním nemá žiadny zmysel.

Vibrácie sú snímané brušnými šupinami, štruktúrami medzirebrových priestorov a dolnou čeľusťou.

Had je teda v našom zmysle slova „hluchý“.

Bezpečná vzdialenosť človeka od nich a odhad možnosti útoku súvisí s rýchlosťou a chovaním jedovatých hadov.

Čím rýchlejší je had v pohybe a pri útoku a čím väčšia je jeho veľkosť, tým musí byť dodržaná väčšia bezpečná vzdialenosť.

Pozícia hada je pre bezpečnú vzdialenosť tiež podstatná.

Uhryznutie vretenicou

Uštipnutie vretenicou však môže predstavovať riziko pre starších ľudí a ľudí s oslabeným imunitným systémom.

Najohrozenejší sú deti, ľudia vo vyššom veku, alergici na živočíšne jedy, osoby s oslabenou imunitou a srdcovo-cievnymi problémami.

Uhryznutie človeka vretenicou je veľmi zriedkavé a následná smrť ešte zriedkavejšia.

Vretenica má dva duté zuby, cez ktoré sa po uhryznutí dostáva do koristi jed.

Pri obrannom uhryznutí však nemusí jed vždy vypustiť.

Veľmi často sa stáva, že po uhryznutí nie sú žiadne klinické príznaky, pretože had nevypustí jed.

Často to robí vretenica, pretože ona má toho jedu veľmi málo a šetrí si ho pre seba, na lov potravy.

Je to tzv. suché uhryznutie vreteníc, ale lekársku pomoc treba vyhľadať vždy.

Reakcie tela môžu nastať aj bez vpravenia jedu, keď uhryznutie spustí šokovú reakciu organizmu.

Prvé príznaky intoxikácie u vreteníc vrátane V. berus sú nauzea (nutkanie na zvracanie), nadmerné potenie, zvýšená teplota a smäd.

Zvracanie môže nastať už po niekoľkých minútach a býva sprevádzané bolesťami brucha, preháňaním, krvácaním a inkontinenciou.

Postupne však začne zasiahnuté miesto opúchať a bolieť.

Postihnutý má závraty a bolesti hlavy, hučí mu v ušiach, cíti mrazenie, je bledý, začína sa potiť.

Niekedy sa pridajú aj hnačky a zvracanie.

Pulz sa zrýchľuje, krvný tlak klesá.

Okolie rany čoraz viac opúcha, objaviť sa môžu aj krvné výrony.

Nezávažné príznaky zvyčajne ustúpia do 3 - 4 dní po uhryznutí.

Ťažšie prípady môžu trvať približne 10 dní alebo aj dlhšie.

Tieto príznaky ukazujú na stredne závažnú až závažnú intoxikáciu a môžu trvať až 48 hodín po uhryznutí.

Pri bežnej intoxikácii je možné očakávať úplné zotavenie do 1 - 3 týždňov.

Prvá pomoc po uhryznutí

Uhryznutie nikdy nepodceňujme.

V každom prípade treba okamžite vyhľadať lekára, nielen pri ťažšom, ale aj pri miernejšom priebehu otravy.

Zavolaj rýchlu zdravotnícku pomoc na čísle 112.

Pacienta stabilizuj, najlepšie v ležiacej polohe.

Pacienta psychicky upokojuj.

Vyhni sa zbytočnému pohybu.

Na postihnutú končatinu aplikuj dlahu a voľnú bandáž, nikdy nepoužívaj tlakovú imobilizačnú bandáž.

Postihnutú končatinu môžeš mierne podložiť, aby si znížil opuch a bolestivosť.

Bandáž postupne posúvaj vyššie od postihnutého miesta, približne každých 15 minút o 10 cm, a dbaj na to, aby zostala voľná.

Ak u neho nie sú prítomné pokles krvného tlaku, točenie hlavy, slabosť alebo mdloby, môže sedieť.

Ak sa neprejavia príznaky celkovej intoxikácie, podávaj nápoje, ale vyhni sa káve a alkoholu.

Akékoľvek lieky alebo sérum môže podať len kvalifikovaný lekár, ktorý zohľadní prítomnosť známok systémovej reakcie.

Protijed sa aplikuje iba pri závažných stavoch.

Keďže samotný protijed sa vyrába z konského séra, tak až 95 % ľudskej populácie dostane po jeho aplikácii alergickú reakciu.

Vysatie jedu z rany ústami sa neodporúča, jed sa totiž môže vstrebať sliznicou ústnej dutiny do obehu záchrancu.

Zabudnúť by sa nemalo ani na odstránenie predmetov alebo šatstva z tela postihnutého, ktoré môžu sťahovať zasiahnutú oblasť alebo jej okolie.

Po uhryznutí vretenicou odborníci odporúčajú postihnutému, aby spomalil svoju činnosť, keďže zrýchlenie krvného obehu by mohlo viesť k šíreniu jedu do organizmu.

Ak nie je možný rýchly transport do nemocnice, treba stiahnutie chvíľami uvoľniť, keďže vzniká riziko odumretia končatiny následkom nedostatočného prekrvenia.

Vretenica a ostatné hady na Slovensku

Ľudia si často hady mýlia, nevyznajú sa v nich.

Slovensko nie je bohaté na množstvo druhov hadov.

Máme tu len štyri druhy užoviek a jednu vretenicu - jedovatú vretenicu severnú.

Okrem nich žijú na Slovensku štyri druhy neškodných užoviek.

Rozlíšiť ich môžeme tak, že na rozdiel od jedovatých vreteníc so štrbinovou zrenicou majú užovky okrúhlu očnú zrenicu.

Užovka obojková

Azda najrozšírenejšou je u nás užovka obojková, známa aj pod starším názvom ako užovka obyčajná (lat. Natrix natrix).

Užovka obojková alebo staršie užovka obyčajná (lat. Natrix natrix) je európsky prakticky nejedovatý had z čeľade užovkovitých, podčeľade Natricinae a rodu Natrix.

Na Slovensku je najhojnejším druhom hada.

Charakterizujú ju dva žlté, polmesiačikovité útvary za hlavou.

Farbu tela má hnedú, sivú, alebo olivovozelenú s tmavšími škvrnami pozdĺž tela, no môže mať aj čisto čierne sfarbenie.

Má veľké oči so zrenicami kruhovitého tvaru.

Vyskytuje sa v blízkosti vlhkých a podmáčaných miest, močiarov, okrajov jazier, potokov a riek.

Je dobrý plavec, pláva s hlavou vynorenou nad vodou.

Užovka hladká

Vretenicu si najčastejšie môžeme pomýliť s užovkou hladkou.

Užovka hladká (lat. Coronella austriaca) je had menšieho vzrastu, dorastá do dĺžky len 50 až 70 cm.

Je charakteristická sivým sfarbením, s kresbou tvorenou bodkami, ktoré sa môžu na chrbte spájať, čím pripomína vretenicu, no na rozdiel od nej má oči so zrenicami kruhovitého tvaru.

Za hlavou má tmavú škvrnu tvaru písmena V.

Užovka hladká a vretenica dosahujú takmer identickú veľkosť a vyskytujú sa na rovnakých miestach, teda na okrajoch lesov, na rúbaniskách, maliniskách, v okolí vyhriatych lesných ciest či vo vyšších polohách na skalách, kde sa zvyknú vyhrievať na slnku.

Užovka fŕkaná

Užovka fŕkaná žije v tesnej blízkosti vodných zdrojov.

Užovka fŕkaná (lat. Natrix tessellata) sa vzrastom a spôsobom života podobá užovke obojkovej, no je agresívnejšia.

Telo má štíhle, sploštené zo strán, s dlhým chvostom.

Dorastá až do dĺžky 100 cm.

Oči má veľké s kruhovou zrenicou.

Užovka stromová

Užovka stromová je naším najdlhším hadom.

Užovka stromová (lat. Zamenis longissimus) patrí k našim najdlhším hadom, dorastá až do dĺžky 2 metre.

Stavbou tela je to štíhly a svalnatý had s úzkou hlavou.

Má veľké oči, s oválnou zrenicou, ktorá je typická pre hady aktívne počas dňa.

Dospelé užovky stromové majú olivovohnedé, sivožlté alebo čiernohnedé sfarbenie tela, bez škvŕn.

Mláďatá majú až do dospelosti za hlavou žltú škvrnku, preto si ich možno spliesť s užovkou obojkovou.

Ochrana vretenice

Vretenica je zákonom chránený živočích a jej spoločenská hodnota je vysoká.

Nemožno chytať hady, pretože sú u nás zákonom chránené.

Vretenica je dôležitým činiteľom pri udržiavaní biologickej rovnováhy, a preto si zasluhuje našu ochranu.

Na jej dlhodobé prežívanie má vplyv zachovanie vhodných stanovíšť, dostatku potravy a úkrytov.

Ochrana tohto druhu neznamená približovať sa k nemu, ale ponechať mu priestor a nerušiť ho.

tags: #aky #had #sa #doziva #25 #rokov