Kone sa vyvinuli tak, že trávia takmer celý deň pastvou - ako prvý krok v tráviacom procese používajú zuby na žuvanie sena, trávy alebo iných krmovín.
V skutočnosti sa kone prispôsobili dlhým hodinám pastvy niektorými jedinečnými spôsobmi. Mechanizmus je prispôsobený na mnohohodinové spásanie drsnej trávy. Domestikácia so sebou priniesla zmenené vzorce kŕmenia a mnoho koní teraz trávi málo času pastvou.
Nielenže sa trávi menej času žuvaním, ale tiež sa ukázalo, že typ krmiva podávaného koňovi môže zmeniť jeho spôsob žuvania. Rovnaké vlastnosti, ktoré robia lícne zuby ideálnymi pre život vo voľnom výbehu, ako napríklad nepretržitá erupcia a brúsny povrch, môžu u domestikovaného zvieraťa spôsobovať problémy.

Prečo je brúsenie zubov potrebné
Naša domestikácia a riadenie koní malo obrovský vplyv na ich žuvanie a trávenie. Napríklad je často nemožné zaistiť alebo dokonca napodobniť prostredie, ktoré umožňuje koňom neustále sa pásť.
Konské zuby sa pomaly vysúvajú z ďasna, asi 2-3 mm ročne, a zároveň sa obrusujú žuvaním. Konské zuby dorastajú po celú dĺžku života, ich rast sa zastaví, ale väčšinou dôjde skôr ku smrti koňa ako k ukončeniu rastu zubov. Tento typ chrupu sa nazýva hypsodontný.
Kvôli neustálej erupcii v ich zuboch a nedostatku primeranej pastvy sa môžu zuby koňa opotrebovávať vo vzorkách, ktoré vedú k ostrým hrotom, čo môže spôsobiť traumu v papuli a ulcerovať mäkké tkanivá.
Lícne zuby hornej čeľuste sú nastavené širšie ako zuby dolnej čeľuste a pri zmenenom spôsobe žuvania sa na vonkajších okrajoch horných lícnych zubov a vnútorných okrajoch dolných lícnych zubov môžu vyvinúť ostré body. Môžu sa trieť a chytiť o líca a jazyk a spôsobiť vredy.
Pri prežúvaní vytvára kôň spodnou sánkou krúživý pohyb, ktorý môže spôsobiť vznik rôznych pichliačov a hákov na zuboch v dôsledku toho, že medzi spodnými a vrchnými zubmi vzniká trenie, pretože horná čeľusť je širšia ako sánka.
Takto vzniknuté háky často spôsobujú to, že porania ďasná, tie sa môžu zapáliť a kôň cíti pri prijímaní potravy bolesť. Zubné problémy môžu viesť k bolesti, a dokonca k problémom so správaním.
Ako kôň používa zuby pri žuvaní
U koňa je jedlo uchopené rezákovými zubami a kombinovaným pôsobením svalov jazyka a líc sa pohybuje späť do arkád lícnych zubov.
Žuvací pohyb úst je riadený niekoľkými veľkými svalmi, ktoré pôsobia tak, že posúvajú horné a dolné lícne zuby proti sebe, čím rozbijú hrubé jedlo skôr, ako ho bude možné prehltnúť.
Zuby, ktoré odvádzajú všetku prácu pri drvení týchto tráv, aby ich pripravili na trávenie, sú lícne zuby. Kone majú celkom 12 premolárov a 12 črenových zubov, rozdelených do horného a dolného radu po 6 lícnych zuboch na ľavej aj pravej strane papule.
Lícne zuby sú zložené z troch tvrdých materiálov: skloviny, dentínu a cementu, ktoré sa navzájom dopĺňajú a poskytujú jedinečne abrazívny povrch ideálny na rozbíjanie potravinárskeho materiálu.
Napriek tomu, že sa obe arkády lícnych zubov skladajú zo 6 samostatných zubov, u zdravého koňa tieto zuby prerážajú v tesne nahromadenej jednotke a v podstate fungujú ako jeden obrusujúci zub.
Lícne zuby mladých koní majú veľké množstvo rezervných koruniek pod ďasnom a počas väčšiny života kone budú tieto zuby prerážať do papule, aby nahradili opotrebenie brúsneho povrchu zuba.
Stavba chrupu koňa
Dospelý kôň má zvyčajne 36-44 zubov.
V papuli dospelého koňa môžeme v závislosti od pohlavia napočítať u žrebcov a valachov okolo 40 zubov a u kobýl a skoro kastrovaných valachov 36 zubov.
V počte zubov sa prejavuje pohlavný dimorfizmus. U žrebca sú vyvinuté 4 výrazné špičiaky a spolu má 40 až 42 trvalých zubov. Špičiaky môžeme niekedy nájsť aj u kobýl, avšak sú výrazne menšie a väčšina kobýl ich nemá.
Rezáky
Rezáky sú u koní rozdelené na 6 horných a 6 dolných rezákov. Majú jednoduchú štruktúru, sú hlboko zakorenené a používajú sa na uchopenie a trhanie trávy.
Podľa postavenia poradia rezákov sa vnútorné nazývajú kliešte, prostredné zuby a vonkajší pár sa nazývajú krajné zuby. Rezáky sú k sebe kolmo, ale so zvyšujúcim vekom sa ich postavenie zošikmuje.
Špičiaky
Špičiaky alebo „kusy“, ako sú bežnejšie známe, sú krátke a často ostré zuby, ktoré sa nachádzajú v medzere medzi rezákmi a lícnymi zubami na hornej i spodnej strane papule.
Špičáky, alebo inak aj psie zuby, sú krátke a často ostré zuby nachádzajúce sa medzi rezákovými a lícnymi zubami na hornej aj dolnej strane chrupu.
Hoci sa všeobecne vyskytujú iba u samcov koní, malé očné zuby možno nájsť aj u niektorých kobýl. Špičiaky prerezávajú okolo 4-5 rokov veku.
Pôvodným účelom týchto zubov bola „bojová výzbroj“ a ako také neplnia v modernom svete koni žiadnu užitočnú funkciu.
Vlčie zuby
Vlčie zuby sú malé drobné zuby, ktoré je možné nájsť bezprostredne pred prvými hornými lícnymi zubami. V porovnaní s ostatnými premolármi je výrazne menší.
Vlčie zuby sa prerezávajú v 6-18 mesiacoch a značne sa líšia veľkosťou a polohou, zriedkavo ich možno nájsť aj pred prvými spodnými lícnymi zubami.
Nie všetci kone majú vlčie zuby, a nie všetci tí, ktorí ich majú, majú na každej strane plne prerazené vlčie zuby. Tieto sa vyskytujú asi u 10% koní a niekedy môžu spôsobovať problémy pri uzdení.
Vlčie zuby možno považovať za evolučnú slepú uličku, pretože kedysi boli „molarizovanými“ zubami a v modernom koni neslúžia žiadnemu účelu.
Výmena chrupu u mladého koňa
Zriebä sa rodí už s prerezaným prvým párom rezákov a posledný mliečny zub sa prerezáva približne vo veku 8 mesiacov.
Kone prerezávajú 24 mliečnych zubov vo veku od jedného do piatich rokov. Mliečny chrup má 42 zubov. Výmena mliečneho chrupu prebieha približne medzi 2,5 a 5 rokom.
K prvej výmene zubov dochádza vo veku 2,5 roka. Kôň vo veku 5 rokov má už kompletný trvalý chrup.
Do 5 rokov kone zhodia 12 lícnych zubných viečok a 12 rezákov a vybijú 36 alebo viac trvalých zubov. Táto „prívalová aktivita“ často znamená, že v mladých ústach sú ostré alebo uvoľnené zuby a je samozrejmosťou polročné vyšetrenie.
| Vek koňa | Zmeny v chrupe |
|---|---|
| 8-14 dní | Prerezávanie mliečnych kliešťov |
| 14-28 dní | Prerezávanie mliečnych stredných zubov |
| 5-9 mesiacov | Prerezávanie mliečnych krajných zubov |
| 2,5 roka | Prerezávajú sa kliešťové zuby |
| 3,5 roka | Prerezávajú sa stredné zuby |
| 4,5 roka | Prerezávajú sa krajné zuby |
| 5 rokov | Kôň má kompletný trvalý chrup |
Čiapky
„Čiapky“ sa zvyčajne vzťahujú na tenké zvyšky mliečnych lícnych zubov.
Kone prídu o celkovo 12 čiapočiek vo veku od 2,5 do 4,5 roka. Väčšinu času sa vylučujú úplne prirodzene, ale mladý kôň občas slintá alebo prejavuje príznaky bolesti úst v dôsledku čiastočne uvoľnenej čiapky.
Ich odstránenie je jednoduché a ľahko vykonateľné pri bežnom zubnom vyšetrení. Predčasné odstraňovanie sa neodporúča, pretože môže dôjsť k poškodeniu zuba „dospelého“ pod ním.
Čo znamená brúsenie alebo rašpľovanie zubov
Proces odstraňovania potenciálne škodlivých ostrých hrotov a hrán z lícnych zubov sa nazýva rašpľovanie.
Zbrúsenie je súčasťou základnej starostlivosti a údržby koňa. Vykonáva sa to pravidelne v závislosti od veku koňa a zdravia úst.
Pri nerovnomernom vývine zubov alebo pri strate niektorých zubov dochádza k nerovnomernému otieraniu zubov a vzniká schodovitý chrup. Aj tieto kone si taktiež vyžadujú pravidelnú úpravu chrupu.
U všetkých koní je postavenie premolárov a molárov, teda stoličiek, užšie v sánke ako v hornej čeľusti. Preto dochádza k výraznejšiemu otieraniu lícnej strany trecích plôch na spodných premolároch a molároch a na jazykovej strane horných zubov.
Trecie plochy sú šikmé a dochádza k vytvoreniu ostrých hrán na zuboch. Kôň za normálnych okolností využíva tieto hrany pri prežúvaní potravy.
Avšak niekedy sú tieto hrany tak ostré, že koňovi spôsobujú pri prežúvaní bolesť alebo okraje zubov tak rastú, že mechanicky obmedzujú žuvacie pohyby.
Ako prebieha zubné vyšetrenie a brúsenie
Pred škrabaním zubov by ste mali najskôr urobiť dôkladné vyšetrenie úst. To sa dá správne vykonať iba pomocou zariadenia nazývaného spekulum alebo „roubík“ na bezpečné udržanie otvorených úst.
Praktizujúci zootechnik alebo veterinár sa tak môže pozrieť a skontrolovať nielen ostré špičky, ale aj ďalšie problémy, ako sú zlomené alebo chýbajúce zuby.
Existuje mnoho rôznych typov zubných rašplí a odborník by mal mať k dispozícii celý rad nástrojov, ktoré umožnia vykonávať prácu na zuboch v rôznych častiach úst.
Rašpľovanie zubov sa môže vykonávať aj pomocou motorizovaného zariadenia. Motorizované zariadenie v správnych rukách môže byť veľmi efektívnym nástrojom aj pre špecifické riešenie zubných nezrovnalostí.
Kone veľmi dobre znášajú rašpľovanie zubov, ale príležitostne môže byť potrebné, aby mu veterinár podal sedatívum.
Pri väčšine dôkladných ošetrení áno - umožní bezpečnú prácu aj v zadnej časti papule a znižuje stres.
Z koňa odstránený OBROVSKÝ zlomený stoličkový zub 😱 | Bondi Vet Clips | Bondi Vet
Ako často kontrolovať a brúsiť zuby
Frekvencia ústnych a zubných skúšok u koní je založená na mnohých rôznych faktoroch.
Aj keď je rozumné kontrolovať zuby žriebäťa v mladom veku, aby zachytili všetky vývojové abnormality, často sa prvé dôkladné zubné vyšetrenie vykonáva vo veku 18 mesiacov až 2 rokov.
Mladé kone môžu mať prekvapivo ostré zuby. Frekvencia zubných prehliadok sa líši podľa individuálnych potrieb, ale spravidla je u mladších zvierat potrebné častejšie vyšetrenie.
Všeobecne konskí veterinári odporúčajú zubné vyšetrenie dvakrát ročne, kým kôň nedosiahne vek päť rokov. U dospelého koňa spravidla raz ročne, u mladých koní do 5 rokov a u seniorov nad 15-18 rokov často 2× ročne.
Vo veku od 5 do 15 rokov veterinári obvykle odporúčajú každoročné zubné vyšetrenie.
Akonáhle kone dosiahnu dôchodkový vek, zvyčajne koncom 20. rokov, veterinári všeobecne odporúčajú vrátiť sa dvakrát ročne k zubným vyšetreniam.
Keď kone dosiahnu starobu, je veľmi dôležité, aby neboli pri rašpľovaní príliš agresívni. Manažment starých koní často jednoducho zahŕňa kontrolu uvoľnených alebo zjavne chorých zubov.
| Skupina koní | Odporúčaná frekvencia |
|---|---|
| Kone do 5 rokov | Často dvakrát ročne |
| Kone od 5 do 15 rokov | Spravidla raz ročne |
| Seniori nad 15-18 rokov | Často dvakrát ročne |
| Staré kone s opotrebovaným chrupom | Podľa individuálneho stavu |
Počas tejto doby sa zuby koňa začnú opotrebovávať a sú menej účinné pri príjme krmovín, takže drobné úpravy zubov a stravy je potrebné vykonávať častejšie.
Príznaky, že kôň môže mať problém so zubami
Kôň môže trpieť rôznymi ochoreniami zubov, ktoré sa prejavujú klasickými príznakmi, ako je bolestivosť alebo opuch, ale často má kôň problémy so zubami bez týchto príznakov.
Nie vždy môže byť problém so zubmi očividný. Kôň môže normálne jesť, nechudne a netvári sa, že by niekde bol prítomný problém.
Dlhodobo neriešené a neupravované zuby môžu okrem iného spôsobiť to, že kôň začne viac slintať, peniť v papuli, vypľúvať jedlo alebo začne odmietať jesť, čo je úzko späté s rapídnym chudnutím.
- quidding, teda vypľúvanie alebo vypadávanie nedostatočne požutého krmiva,
- slintanie a penenie v papuli,
- odmietanie krmiva alebo pomalé prijímanie potravy,
- chudnutie,
- neobvyklý zápach z papule,
- opuch na hornej alebo dolnej čeľusti,
- výtok z nozdier,
- odpor k udidlu,
- hádzanie hlavou,
- jednostranné ohýbanie,
- zhoršenie správania alebo výkonu pod sedlom,
- kolika alebo zhoršenie pod sedlom.
Tento jav, quidding, býva príznakom bolestivých zubov alebo ostrých hrotov - kôň nedokáže krmivo poriadne požuť.
Bolesť v papuli spôsobuje odpor k udidlu, hádzanie hlavou a jednostranné ohýbanie. Papuľa je miesto, kde sa stretáva anatómia s výcvikom.
Kôň môže byť nepokojný, jazyk alebo „uteká“ pred udidlom.
Majiteľ koňa by si mal všímať akýkoľvek netypický zápach z dutiny ústnej, mäkký i tvrdý opuch na hornej alebo dolnej čeľusti a výtok z nosa.
Číry alebo zakalený výtok z nozdier nemusí byť iba „soplík“; môže ísť o vytekanie hnisu z vedľajších nosných dutín, ktorý vzniká v dôsledku silného zápalu v ústnej dutine.
Časté ochorenia a abnormality chrupu
Vývojové odchýlky
Niektorým koňom sa vyvíjajú zuby, ktoré nezvyčajne vyrastú. Jednou z vád, ktorá je často pozorovaná u koní, je vrodené skrátenie sánky, následkom čoho vzniká neúplné priliehanie trecích plôch zubov v čeľusti a v sánke.
U týchto koní nedochádza k prirodzenému otieraniu časti prvého premolára v hornej čeľusti a poslednej stoličky v sánke.
Na týchto zuboch vznikajú tzv. háky. Najbežnejším z nich je kôň, ktorý má predkus.
U niektorých koní sa vyvinie väčší počet trvalých zubov a niektoré základy zubov môžu byť založené na takých miestach, ako je báza ušnice alebo nosová škrupina.
Zub niekedy rastie zlým smerom a preto je potrebné vykonať extrakciu.
Uvoľnené a chýbajúce zuby
U starých koní sa zuby míňajú, môžu vypadávať a vznikajú medzery. Pri nerovnomernom vývine zubov alebo pri strate niektorých zubov dochádza k nerovnomernému otieraniu zubov a vzniká schodovitý chrup.
V starobe má neustála erupcia nakoniec za následok úplné opotrebovanie niektorých zubov.
Zubný kaz a infekcia
Zubný kaz sa našťastie pre kone vyskytuje u koní menej často ako u ich majiteľov.
Po zasiahnutí dreňovej dutiny dochádza k rozvoju infekcie, ktorá sa prejaví opuchom a výtokom hnisu nad koreňom zuba alebo hnisavým výtokom z nozdier. Takýto zub je potrebné extrahovať.
Kôň s „chorým zubom“ nemusí mať po určitú dobu žiadne klinické príznaky ani poruchu v príjme potravy a odhaliť problémový zub sa podarí veterinárnemu lekárovi pri pravidelnej úprave chrupu.
Zubným zrkadielkom či pátradlom môže odhaliť prasklinu zuba, zväčšený medzizubný priestor s nahromadeným krmivom, chýbajúcu časť zuba, obvykle aj s otvorenou zubnou dreňou, a dosť často je cítiť hnilobný zápach z dutiny ústnej.
Aj farba ďasien, hlavne v okolí rezákov, sa mení s prebiehajúcim zápalom zo svetloružovej na červenú až tmavofialovú, ďasná bývajú opuchnuté a bolestivé na pohmat, občas je aj prstami cítiť, že zub sa kýve.
Apikálny absces a zápal dutín
Ak zápal a infekcia prejde na koreň zuba, vznikne takzvaný apikálny absces, čo je infekcia koreňa zuba a následne aj okostice, ktorá sa navonok prejaví tvrdým opuchom čeľuste.
Na hornej i spodnej čeľusti v mieste postihnutého zuba potom nahmatáme tvrdú, bolestivú „hrču“.
Pri dlhšie trvajúcom zápale môže dôjsť až k vzniku fistuly, z tohto miesta potom vyteká hnisavý, často zapáchajúci sekrét.
Na hornej čeľusti môže v prípade postihnutia stoličiek č. 8-11 dôjsť k zápalu vedľajších nosových dutín, ktoré sa prejavia spravidla jednostranným výtokom z nosa. Stoličky č. 6-7 s vedľajšími nosovými dutinami nekomunikujú.
U závažnejších prípadov, napríklad pri fraktúre čeľuste alebo postihnutí viacerých zubov naraz, sa mení celkový zdravotný stav koňa, kôň prijíma krmivo horšie alebo vôbec, môže sa objaviť apatia, horúčka a chudnutie.

Vlčie zuby a ich odstraňovanie
Vlčie zuby väčšinou nerobia problémy, ale majitelia a jazdci ich tradične považovali za potenciálnu príčinu problémov s hryzením.
Keď sa vyberú vlčie zuby, je to zvyčajne kvôli tejto historickej neláske k nim, a nie kvôli akýmkoľvek preukázateľným problémom.
Vlčie zuby však môžu byť niekedy ostré alebo nesprávne vybité a môže sa zdať nelogické, aby bol zvyšok úst koňa pohodlný, ale nechával na mieste problémový vlčí zub, kde by mohol malým tlakom pritlačiť tvár.
Niekedy môže prítomnosť vlčích zubov narušiť dôkladné rašpľovanie prvého lícneho zuba a v týchto prípadoch je tiež odstránenie vlčích zubov odôvodnené.
Odstránenie vlčích zubov je niekedy jednoduché a niekedy náročné a často vyžaduje upokojenie veterinárnym lekárom a dokonca aj podanie miestnych nervových blokov.
Môžu prekážať udidlu alebo sa uvoľniť. Ak áno, veterinár ich zvyčajne odstráni, najmä pred zájazdením mladého koňa.
Kedy je potrebný veterinárny lekár
Tento materiál je vzdelávací prehľad, nie veterinárny návod na liečbu. Diagnostiku a ošetrenie chrupu vykonáva veterinárny lekár alebo certifikovaný equine dentista.
Sedáciu, extrakcie zubov a invazívne zákroky smie vykonávať výhradne veterinár.
Sedáciu a extrakcie robí len veterinár; rutinné rašpľovanie musí vykonávať odborne spôsobilá osoba v spolupráci s veterinárom.
Niektoré zákroky sa, bohužiaľ, nezaobídu bez špecializovanej veterinárnej kliniky v celkovej anestézii koňa.
Veterinár koňa najprv klinicky vyšetri, potom v sedácii s nasadeným rozvieračom identifikuje „problematický zub“ a pomocou röntgenologického vyšetrenia určí presnú diagnózu.
V mnohých prípadoch len röntgenologické vyšetrenie odhalí pravú príčinu problému so zubami.
V prípade výtoku z nosových dutín sa vykoná aj endoskopické vyšetrenie dutín a horných dýchacích ciest.
Pokročilá stomatológia koní
Kone väčšinou prechádzajú životom šťastne jednoducho s pravidelným rutinným ošetrovaním zubov. Existujú však prípady, keď môžu nastať problémy.
Naše konské pracovisko sa od svojho založenia venuje ošetreniu zubov u koní v rámci preventívnej starostlivosti.
Jedná sa hlavne o brúsenie zubov elektrickou brúskou, trhanie vlčích zubov a úpravu chrupu u mladých koní pred obsednutím kvôli lepšiemu prijatiu udidla.
Po absolvovaní zahraničných stáží, praktických kurzov a dokúpení nevyhnutného vybavenia boli služby rozšírené o vykonávanie zložitejších zákrokov.
Zložitejšie zákroky predstavujú hlavne extrakcie stoličiek na stojacom koni v sedácii, bez nutnosti celkovej anestézie, metódou vytrhnutia stoličky do dutiny ústnej, prípadne vytĺkaním pri komplikovanejších prípadoch.
Súčasťou môže byť aj ošetrenie zápalovo zmenených vedľajších nosových dutín, ktoré „chorý zub“ často sprevádzajú.
Na tieto zákroky sa využívajú špeciálne upravené priestory kliniky, kde je možná aj hospitalizácia koňa, ktorá je väčšinou nevyhnutná počas 1-2 týždňov.
Starostlivosť o zuby starších koní
Keď kone dosiahnu starobu, zuby sa opotrebúvajú, môžu vypadávať a vznikajú medzery.
Po určitom čase už zuby nemusia byť dostatočne účinné pri príjme a spracovaní krmiva, preto je potrebné upraviť aj spôsob kŕmenia.
Počas tejto doby sa zuby koňa začnú opotrebovávať a sú menej účinné pri príjme krmovín, takže drobné úpravy zubov a stravy je potrebné vykonávať častejšie.
Pri starších koňoch sa pri rašpľovaní nesmie postupovať príliš agresívne. Manažment starých koní často jednoducho zahŕňa kontrolu uvoľnených alebo zjavne chorých zubov.
Prevencia a každodenné sledovanie koňa
Pamätajte, že prevencia je vždy lepšia ako následná liečba, sami určite viete, aké to je, keď vás bolia zuby.
Majiteľ by mal sledovať, či kôň prijíma krmivo normálne, či nevyhadzuje z papule nedostatočne požuté sústa, či výrazne neslintá a či sa neobjavuje zápach z papule.
Rovnako je dôležité všímať si opuchy čeľuste, výtok z nozdier, zmenu správania pri uzdení, hádzanie hlavou alebo zhoršenie výkonu.
Ak sa objaví bolesť, chudnutie, odmietanie potravy, horúčka, apatia, jednostranný výtok z nosa alebo opuch čeľuste, je potrebné skontrolovať zuby a kontaktovať veterinárneho lekára.