Bullteriér a jeho deformizmus: vývoj telesnej stavby, hlavy a typických exteriérových znakov

Bullteriér je odvážny, plný života a miluje zábavu. Jeho charakteristickým znakom je klabonos a vajíčkovitá hlava.

Pri téme deformizmu bullteriéra je dôležité rozlišovať medzi typickými znakmi plemena, historickými zmenami telesnej stavby a skutočnými exteriérovými chybami, ktoré môžu negatívne ovplyvniť zdravie, pohyb alebo pohodlie psa.

Pôvod a historický vývoj bullteriéra

Bulteriér je pes pôvodom z Veľkej Británie. Bulteriér bol vyšľachtený v polovici 19. Storočia. Vznikol krížením starého typu bulldoga a už neexistujúceho starého anglického bieleho teriéra.

Bulteriér bol vyšľachtený medzi rokmi 1860 - 1870 krížením anglických buldokov s bielymi, dnes už neexistujúcimi staroanglickými teriérmi. Cieľom bolo vyšľachtiť ostrého psa ako sú teriéry a odolného, tvrdého a odvážneho psa ako je buldog.

Za vznikom tohto na prvý pohľad zvláštneho a zábavného plemena stojí Angličan James Hinks. V 19. storočí bola medzi anglickou strednou triedou v obľube dnes už odsúdenia hodná „zábavka“ - psie zápasy. Hinks chcel preto vytvoriť plemeno zdatného zápasníka v aréne, ale zároveň aj priateľského k ľuďom.

James Hinks je teda právom považovaný za otca bulteriéra. Bulteriér bol vyšľachtený Jamesom Hinksom v anglickom Birminghame.

Čo všetko, teda aké rôzne psy sa na plemenitbe podieľali, nie je možné presne určiť. V tých časoch bola totiž plemenitba tajomstvom chovateľa. Ani záznamy z vtedajších plemenných kníh veľa neozrejmia.

Jedno je však isté, krížením svojich najlepších psov získal veľmi rýchlo psa, ktorý sa konštitučne stal stabilným. Je však isté, že telesná konštrukcia a prvotný vzhľad vytvoril použitím už spomínaných plemien, poslúžili mu aj na zafixovanie bielej farby a krátkej srsti.

Na zafixovaní povahových kvalít sa nesporne podieľal hlavne starý biely anglický buldog. Starý anglický teriér odovzdal potomkom ľahkosť, rýchlosť a poľovné vlohy. Výškovo ich znížil a dal im potrebné vlohy.

Na zušľachtenie exteriéru použil už vtedy prešľachteného stafordšíra. Účasť pinča, chrta, dalmatína a pointra je sporná.

Použil kvalitné gény príbuzenskou plemenitbou a uložil ich do svojho produktu tak pevne, že ani po viac ako 150tich rokoch sa s nimi nedá pohnúť. Vedel, čo chcel a vytýčil si aj chovateľský cieľ. Vypestovať nové plemeno, pracovne vynikajúce a aj pekné. Chcel, aby v malom tele bol veľký bojový duch.

Od bojového psa k výstavnému a spoločenskému plemenu

Bulteriér mal byť zdatný zápasník v aréne, pričom však mal byť priateľský k ľuďom. Zo začiatku sa na exteriér veľmi neprihliadalo, išlo najmä o vyšľachtenie psa na zápasy, neskôr sa však s vývojom v spoločnosti aj z bulteriéra stal pes atraktívny, vhodný na výstavy.

Nové plemeno prekvapilo a oslnilo nielen silou a bojovnosťou v arénach, ale aj nezvyčajným vzhľadom na výstavách. Práve jeho vzhľad bol dôvodom udržania chovu aj po páde záujmu o psie zápasy.

Bulteriér nebol veľmi využívaný v boji psa proti psovi. Anglická šľachta si pre ne našla aj iné miesto v arénach pri zabíjaní potkanov, býkov, medveďov a inej zveri. Vyznamenal sa hlavne v zabíjaní krýs v aréne.

Okolo roku 1860 prišli do módy aj výstavy psov. Zápasy v arénach boli zároveň striktne zakázané a človek sa naučil týchto psov posudzovať aj z iného hľadiska, nielen ako bojovníka.

Dnes je bulteriér predovšetkým spoločenské plemeno. Je šľachtený predovšetkým ako plnohodnotný člen ľudskej svorky.

Zmeny telesnej stavby a hlavy

Tak ako každé plemeno určite aj bulteriér prešiel určitými premenami. Prvýkrát uzrel svet bulteriéra na výstave v roku1862.

Po fyzickej stránke sučke chýbal široký hrudník, vytočené predne nohy a obrovská hlava. V tých časoch sa ešte kupírovali uši.

Na silnejúci tlak obrancov zvierat sa však tento zákrok zhruba od roku 1889 stal nezákonným a do kruhov na posudzovanie mohli nastúpiť len psy, ktoré takýto zákrok neabsolvovali.

Takto nastupovali do kruhu bulteriéri s ušami sklopenými i postavenými. V rámci plemenitby sa uprednostňovali do kruhu psy s postaveným uchom, čo sa zanedlho stalo aj požiadavkou štandardu.

Krížence buldoga a starého bieleho anglického teriéra sa rodili s pomerne malým čelným stopom. Vyberaním jedincov s rovnejšou hlavou neskôr dospelo k hlavám bez známky čelného stopu.

Nová forma hlavy, tzv. klabonos, sa stala v r. 1948 realitou. Jemný oblúk od temena až po nos sa stal módnym a hlavne jedným z kritérií štandardu.

Napriek tomu sa však šľachtitelia stále snažili tvar hlavy zdokonaľovať. Oblúk na hlave sa stával stále výraznejším, ale na druhej strane vznikalo mnoho psov s predkusom, čo sa aj vtedy považovalo za chybu.

Z histórie vieme že prvým bulteriérom, ktorý ako tak mal dnešnú bulteriérsku hlavu, bol Lord Gladiátor, vystavovaný v roku 1917 - W. J.

Vajcovitá hlava a klabonos

Jeho typickým znakom je rímsky nos (downface) a vajcová hlava.

Hlava dlhá, silná a hlboká až po koniec papule, ale nie hrubá. Pri pohľade spredu má mať vajcovitý, úplne vyplnený tvar, bez priehlbín a výstupkov.

Pri pohľade spredu je ako vajíčko, vyplnená, povrch má bez priehlbín a výstupkov. Temeno mezi ušami je taktiež ploché.

Od hornej časti lebky, ku špičke ňufáka, je profil mierne klenutý smerom nadol. Ňufák by mal byť čierny a smerom ku špičke zošikmený nadol.

Bulteriér má dlhú, silnú, hlbokú hlavu so špecifickým - pri prednom pohľade - vajcovitým tvarom a "klabonos". Vrchol lebky je plochý. Nos musí byť čierny a zahnutý nadol. Spodná čeľusť pevná a hlboká.

Správna hlava má pôsobiť plynulo, bez výrazného čelného stopu, priehlbín alebo ostrých prechodov. Práve plynulý oblúk od temena smerom k nosu patrí medzi najvýraznejšie znaky moderného typu bullteriéra.

Oči, uši a chrup

Oči

Oči sa javia úzke. Šikmo nasadené, trojuholníkového tvaru. Sú čierne, alebo čo najviac tmavohnedé, tak aby vyzerali takmer čierne, a srší z nich prenikavé iskrenie.

Pomer dĺžky od očí k špičke ňufáku je značne väčší, ako pomer dĺžky od očí k vrcholu lebky.

Oči bulteriéra by mali byť čierne alebo tmavohnedé, malé, šikmé, trojuholníkové.

Malé, úzke a hlboko šikmo uložené trojuholníkové oči so smutným výrazom. Oči sú hnedé až čierne, nežiadúca je modrá alebo svetlá farba.

Modré alebo aj trochu modré oči sú nežiadúce.

Uši

Uši malé, tenké, postavené blízko seba. Pes by ich mal držať pevne vztýčené, takže smerujú priamo nahor.

Malé, tenké, blízko posadené a priliehajúce uši nosi vzpriamene.

Uši: Malé, tenké, postavené blízko seba. toporne vzpriamené, takže ich špička smeruje priamo dohora.

Chrup

Chrup má silný s nožnicovým skusom, spodné zuby za prednými.

Čeľuste a chrup: spodná čeľusť hlboká a silná.

V súvislosti s vývojom tvaru hlavy sa objavoval aj predkus, ktorý sa považoval za chybu. Niekedy sa vyskytne aj predkus (zuby spodnej čeľuste pred zubami hornej čeľuste).

Telesná stavba a proporcie

Celkový vzhľad bullteriéra má byť silne stavaný, svalnatý, harmonický a aktívny, s prenikavým, rozhodným a inteligentným výrazom.

Bulteriér je stredne veľký, svalnatý a mohutný pes. Má pevné a silné končatiny so širokými tlapkami.

Bez ohľadu na veľkosť, pes musí mať samčí a suka samičí výraz.

Krk

Krk veľmi svalnatý, dlhý, klenutý, zužujúci sa od ramien k hlave, koža je pevná.

Tak ako celé telo, aj krk je svalnatý a mohutný.

Vzpriamené postavenie ramien. Identická krivka je v kombinácii dlhšieho chrbáta a kratšieho krku.

Ramená a predné končatiny

Ramená silné a svalnaté, ale nie ťažkopádne. Lopatky sú široké, ploché a priliehajú tesne k hrudníku.

Zdola nahor majú veľmi výrazný sklon, takže s ramennou kosťou tvoria takmer pravý uhol.

Lakte nesené rovno a pevne, zápästia vzpriamene. Predné končatiny majú okrúhle, kvalitné kosti najsilnejšieho typu.

Lopatky tesne priliehajú k hrudnému košu s výrazným spätným sklonom, takže zvierajú až pravý uhol.

Lakte: rovné, pevne priliehajú, predlaktia rovné. Predné končatiny majú kosti najlepšieho typu, silné, okrúhle a veľmi kvalitné. Sú rovnobežné a psy na nich pevne stoja.

Predné nohy sú rovnobežné. Zadné končatiny sú postavené súbežne s prednými - t. j. pri pohľade spredu ich predné končatiny prekrývajú.

Trup

Trup dobre zaoblený, s výrazným klenutím rebier a veľkou hĺbkou od kohútika k hrudnej kosti, takže je hrudná kosť bližšie k zemi ako brucho.

Chrbát krátky, silný, chrbtová línia za kohútikom v rovine, v časti panvy mierne vystupuje, bedrá dobre osvalené.

Spodná línia prebieha od hrudnej kosti k bruchu v elegantnej stúpajúcej krivke. Hrudník spredu široký.

Pri prednom pohľade pôsobí hruď masívnym až zavalitým dojmom.

Zadné končatiny

Zadné končatiny zozadu paralelné. Stehná svalnaté a lýtka dobre vyvinuté.

Kolená dobre ohnuté a päty dobre zauhlené, s krátkymi a silnými kosťami na labách. Zadné končatiny správne zauhlené.

Stehná: musia byť svalnaté, lýtka dobre vyvinuté a kolenný kĺb dostatočne zauhlený.

Problémy s kĺbami zadných končatín sa môžu u plemena niekedy vyskytnúť.

Laby

Laby okrúhle a kompaktné, s dobre klenutými prstami.

Naľavo korektná laba spredu a zboku. Správny tvar stopy. Napravo tenké nohy s mäkkými zápästiami, tzv. "zajačie laby".

Silné, okrúhle kosti, pevné zápästia a kompaktné laby sú dôležité pre stabilitu postoja a správny pohyb.

Chvost

Chvost je krátky, nízko nasadený a vodorovne nesený. Pri koreni hrubý, zužuje sa do jemnej špičky.

Krátky, štíhly chvost je nízko nasadený a nosený vzpriamene.

V štandarde sa uvádza krátky, nízko nasadený a vodorovne nesený chvost.

Výška a veľkostné varianty

Bulteriér je stredne veľký pes so silne stavanou a svalnatou postavou. Dospelí jedinci majú veľkosť 35-50 cm a hmotnosť 20-35 kg.

Štandard miniaturného bullteriéra je rovnaký ako štandard bullteriéra, s výnimkou veľkosti.

Výška v kohútiku by nemala prekročiť 35,5 cm. Jedinec musí vzbudzovať dojem maximálnej hmoty v pomere k veľkosti, s prihliadaním na vek a pohlavie. Nie je hmotnostný limit.

V samostatnom opise štandardu sa zároveň uvádza: Veľkosť: nie je predpísaný limit na veľkosť a hmotnosť.

Pri posudzovaní je preto potrebné rozlišovať medzi veľkým bullteriérom a miniatúrnym bullteriérom. Pri miniatúrnom bullteriérovi je výška v kohútiku limitovaná na 35,5 cm, zatiaľ čo štandard veľkého bullteriéra nemá uvedený hmotnostný limit.

Veľmi obľúbená je aj trpasličia verzia tohto plemena, pomenovaná miniatúrny bulteriér. Tento pes bol vyšľachtený z malých šteniat veľkého bulteriéra, ktoré boli ďalej prekrížené s ďalšími psami, pri ktorých sa šľachtenie na trpaslíčiu verziu príliš nevydarilo.

V roku 1918 sa zdalo, že toto plemeno vyhynulo, ale dôvodom bolo, že jeho milovníci len nezapisovali nové šteňatá a nestarali sa o preukazy pôvodu. Minibulteriér sa znovu objavil v 30. rokoch 20. storočia a zdá sa, že je to pes s veľkou budúcnosťou.

Srsť a zmeny sfarbenia

Srsť krátka, rovná, na dotyk drsná, s jemným leskom. Koža je pevná. V zime sa môže vytvoriť mäkká podsada.

Bulteriéri pĺznú celý čas priemerne rovnako. Srsť je hrubšia, viacmenej bez podsady, na niektorých miestach veľmi krátka.

Bullteriér má krátku, priliehavú, lesklú srsť, ktorá je tvrdá na dotyk. Ich podsada sa vyvíja iba v zime.

Podstatnou zmenou od svojho vývoja po súčasnú dobu prešiel bulteriér hlavne v jednom znaku, a to vo farbe srsti.

Hinks chcel, aby jeho pes bol biely. Pravdepodobne preto aby sa všetci jeho psi na seba podobali a tým aj jednoduchšie získal uznanie plemena.

Samozrejme, dominovala biela farba bez farebných znakov. Po čase sa však začali objavovať psy s farebnými znakmi na hlave.

Vyskytujúca sa farebne psy vznikali prikrížením stafordširského bulteriéra a jemu podobným plemenám. Farebne psy boli však nežiaduce a najmä z výstav boli vyradované.

Napriek tomu sa však v plemenitbe objavovali a získavali si čoraz viac zástancov. Okrem toho museli chovatelia bielych psov uznať, že u farebných sa v podstate nižšej miere objavovali ochorenia ako hluchota a úplná strata pigmentu.

Po uvedomení si, že pri párení bieleho jedinca s farebným vznikajú aj biele šteniatka a výskyt chorôb je nižší, vstúpili na javisko dejín aj farebný jedinci a stali sa v kruhu rovnocennými súpermi bielych.

O uznanie farebných bulteriérov sa postarala najmä slečna Montague Johnstonoeová so svojou chovateľskou stanicou Romany.

Víťazní postup farebného bulteriéra kulminoval v roku 1931, kedy víťazom plemena Cruftovej výstavy sa stal farebný bulteriér.

Biela znamená čisto bielu srsť. Pigmentácia kože a znaky na hlave sa nepenalizujú.

Pri farebných jedincoch musí prevládať farba, v prípade viacerých farebných jedincov rovnakej kvality sa uprednostňuje pásikavá.

Čierna s pásikmi, červená, piesková a trikolóra sú prijateľné. Bodkovanie v bielej srsti, vysv. dalmatínske, je nežiaduce.

Najbežnejšie sú čiernobiele psy, menej často žíhané, plavé a trikolóry.

Schválenými farebnými variáciami je okrem čisto bielej aj tricolor, trojfarebná kombinácia biela, hnedá a čierna, a žíhaná, tmavé pásovanie na hnedom podklade.

Nežiadúce je modré a pečeňovohnedé, do fialova, zafarbenie.

Pohyb a funkčná stavba tela

V pohybe pôsobí dobre zviazaný, ľahko pokrýva veľa priestoru, má typický vzdušný, živý krok.

V kluse sa predné a zadné končatiny pohybujú rovnobežne, iba pri zrýchlení sa končatiny mierne zbiehajú smerom do stredu.

Predné končatiny majú dlhý krok, v bedrách sa plynulo hýbu zadné končatiny, v kolenách a pätách dobre pružný, s mohutným záberom.

V pohybe vyzerá dobre zviazaný, bez námahy pokrýva veľa priestoru, pohybuje sa voľnými ľahkými krokmi, typicky rýchlo a uvoľnene.

V kluse sa predné a zadné končatiny pohybujú rovnobežne. Len v rýchlom pohybe sa končatiny mierne zbiehajú.

Funkčná stavba tela sa prejavuje tým, že pes sa pohybuje ľahko, plynulo a bez zjavnej námahy. Odchýlky v postavení končatín, mäkké zápästia alebo nedostatočné zauhlenie môžu túto schopnosť zhoršovať.

Čo je deformizmus a čo typický znak plemena

Výrazná vajcovitá hlava a klabonos nie sú samy osebe deformitou, ale základnými znakmi plemena. Za problém možno považovať až takú odchýlku, ktorá narúša funkciu čeľustí, zraku, dýchania, pohybu alebo celkovú pohodu psa.

Pre výstavných psov je dôležitú vzhľad hlavy, podľa možnosti ideálne vajce, celkový postoj, rovné predné nohy, zadné bez vykrúcania do strán, osvalenie, dôležitý je celkový vyvážený, rovnomerný výraz, a tvar očí, zošikmené, prižmúrené, nie okrúhle.

Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa má pokladať za chybu, ktorej hodnotenie je v presnom pomere k stupňu odchýlky. Žiadna chyba ale nesmie ovplyvňovať zdravotný stav a pohodu psa.

Medzi nežiadúce alebo problematické odchýlky patria najmä predkus, modré alebo svetlé oči, mäkké zápästia, „zajačie laby“, vykrúcanie zadných končatín a nesprávne zauhlenie.

Takáto stavba môže byť nielen estetickou odchýlkou, ale môže ovplyvniť aj stabilitu postoja, kvalitu stopy, schopnosť správne prenášať záťaž a efektívnosť pohybu.

Zdravotné súvislosti bielej farby a telesného typu

Priemerná dĺžka života bulteriéra je 12-14 rokov.

Bulteriér je pomerne zdravé, genetickými chorobami pomerne nezaťažené plemeno.

Tieto zvieratá sú náchylné na také dedičné choroby, ako je hluchota, chronický nedostatok zinku, interdigitálny ekzém, atopická dermatitída. Najčastejšie sa vyskytujú u psov s dominantnou bielou srsťou.

Pri šľachtení boli použité plemená biely anglický teriér a dalmatín, ktoré vďaka svojmu zafarbeniu nesú genetickú vlohu pre hluchotu. Preto sa najmä u bielych bulteriérov aj dnes môže vyskytnúť hluchý jedinec.

Občas sa prejavujú ochorenia srdca, biele jedince sú náchylné na kožné problémy a ochorenie obličiek.

Bulteriér je tiež náchylný na kožné onemocnenia, brucho má takmer holé, ľahko sa pri prechádzke poškriabe a môže dostať infekciu kože ktorá sa len obtiažne lieči.

Najbežnejšou chorobou plemena je demodikóza, čo je parazitárne ochorenie kože spôsobené roztočami. Roztoč napáda chlpové folikuly a spôsobuje vypadávanie srsti a druhotnú bakteriálnu infekciu.

Srsť je hrubšia, viacmenej bez podsady, na niektorých miestach veľmi krátka. Preto sa bulteriér musí chrániť v lete pred spálením na slnku a v zime pred omrzlinami a prechladením.

Povaha a správanie

Bulteriér pôsobí dojmom inteligentného, rozhodného a živého psa.

Má vyrovnanú povahu a je ochotný poslúchať. Hoci je tvrdohlavý, k ľuďom je mimoriadne priateľský.

Bulteriér je sebavedomý, odhodlaný a dosť tvrdohlavý pes. Môže prejavovať tendencie k dominácii.

Zároveň je to však veselý pes, ktorý má rád maznanie a pohladenie a je naviazaný na svojich majiteľov.

Bulteriéri sú veľmi prítulní a "rodinne" založení. Bulteriér je pes, ktorý je predurčený milovať svoju rodinu a je viac než isté, že je verným spoločníkom v každej situácii.

Miluje priamy kontakt so „svojimi“ ľuďmi. Je tiež priateľský, dôverčivý a rozhodne nie je vhodný ako strážny pes, aj keď občas svojim zovňajškom vzbudzuje rešpekt.

Bulteriér je inteligentný, ale tiež veľmi energický, preto môže mať ťažkosti so sústredením.

Bulteriér miluje "svoju svorku" a nedopustí žiadny útok na ňu, treba však naňho pri prechádzkach dávať pozor, aby prehnaná "obranná iniciatíva" neskončila napadnutím iného zvieraťa, alebo človeka.

Bulteriér reaguje na všetky "bojové" podnety, na bitky medzi deťmi a fyzické dotyky, hlavne cudzích osôb, s členmi "svorky" a ihneď sa zamieša do sporu resp. napadne protivníka.

Preto je treba dávať pozor, aby príliš horlíve privítanie návštevy nevyhodnotil ako povel na útok.

Je však na mieste spomenúť aj niektoré negatívne vlastnosti tohoto plemena. Vďaka svojmu pôvodnému určeniu, bojový pes, a sile vyžaduje pevnejšie vedenie.

Príslovečná je jeho tvrdohlavosť a zaťatosť, s ktorou noví neskúsení majitelia nerátajú a nedokážu ju zvládnuť a preto viacero mladých psíkov končí eutanáziou.

Slovami nemožno vyjadriť tvrdohlavosť tohoto plemena. Ak bulteriér chce niečo dosiahnuť, snaží sa o to za každú cenu.

Ak nechce ísť na prechádzku neurobí ani jediný krok a budete ho musieť ako sochu nosiť.

Tohoto psa pritom nemožno vychovávať žiadnym násilím. Takáto "výchova" len zvyšuje jeho zaťatosť a nezvládnuteľnosť.

Pes je známy aj pomstychtivosťou, čo je inak len ľudská vlastnosť, a ak mu zabránite urobiť niečo čo chce, pomstí sa vám zničením niečoho iného.

Nemá rád samotu, majiteľ ktorí ho necháva dlho samého riskuje zdemolovanie bytu.

Tohoto psa by mal vonku viesť len človek, ktorý ho dokáže plne zvládnuť. Bulteriér nevaruje brechotom, má skôr tendenciu "preventívne" prekvapivo zaútočiť.

Socializácia a výchova

Vyžaduje dôsledného, trpezlivého a skúseného majiteľa.

Bulteriér je vhodný pre skúseného chovateľa, ktorý mu už od malička vie poskytnúť láskavú, ale za to ráznu výchovu.

Je dôležité od šteniatka začať so socializáciou. Je pre neho dôležité zoznámiť sa so všetkým, čo by mohlo bulteriéra počas života stretnúť či sú to iné zvieratá alebo malé deti.

Výcvik môže byť podporený špeciálnym príslušenstvom a samozrejme pozitívnym posilnením v podobe maškŕt.

Nie sú vhodné metódy založené na fyzickom nátlaku. Nemysliteľné je bulteriéra vychovávať násilím, pretože takáto „výchova“ zvyšuje jeho zaťatosť a tvrdohlavosť.

Bulteriér je veľmi citlivý na vonkajšie podnety a vo svojom vývojovom období má medzi 5 - 8 mesiacom tzv. "obdobie strachu", často popisované v odbornej literatúre.

Pes odmieta chodiť von, prehnane reaguje na každý hluk a snaží sa zaliezť do čo najtesnejšieho priestoru.

Neexistuje na to liek, iba láskyplné správanie a veľa trpezlivosti pokiaľ to neprejde.

Pohyb, zamestnanie a každodenná starostlivosť

Je veľmi aktívny a má rád pohyb. Dnes sú to strážne zvieratá a spoločenské psy.

Bavia ich psie športy ako flyball a agility.

Bulteriér si užije pohyb v podobe flyballu, agility a tréningov na ťahanie.

Okrem každodennej fyzickej aktivity by sa nemalo zabúdať ani na psychickú stimuláciu. Z tohto dôvodu budú užitočné vzdelávacie a interaktívne hračky.

Vďaka svojej vytrvalosti a krvi teriéra nie je vhodný "na gauč", alebo "na reťaz", potrebuje trvalé zamestnanie - preto je vhodný na rôzne kynologické športy.

Uplatní sa aj v poľovnom výcviku. Je nadmieru pohyblivý, vie vynikajúco behať a skákať, čo je na plemeno s tak krátkymi končatinami až udivujúce.

Česanie je nevyhnutné raz týždenne. V prípade potreby sa kúpu, ale iba so šampónom pre psy s citlivou pokožkou.

Oči a uši si vyžadujú čistenie každý mesiac. Musíte pamätať na strihanie pazúrov, najmä tzv. vlčí pazúr, ktorý sa nedotýka zeme.

Výživa

Strava bulteriéra by mala obsahovať dostatok vysoko kvalitných bielkovín. Je nevyhnutný pre rozvoj svalovej hmoty.

Najlepšie je dávať krmivo pre psa stredného plemena.

Pri kŕmení je dôležité prihliadať na vek, veľkosť, aktivitu a telesnú kondíciu konkrétneho jedinca, pretože bullteriér má výraznú svalovú stavbu a vysokú potrebu pohybu.

Štandard a organizované posudzovanie

Bulteriér v klasifikácii FCI patrí do skupiny III a sekcie III.

V roku 1888 bol publikovaný štandard bulteriéra anglickým klubom „The Bull Terrier Club“, ktorý bol založený ako prvý klub chovateľov tohto plemena v roku 1887.

V roku 1895 bolo plemeno uznané v „American Kennel Clube“.

V roku 1888 bol publikovaný prví štandard Bulteriéra anglickým klubom.

Čo sa farieb týka, celkom jasno v tejto problematike urobil štandard, vydaný Anglickým Kennel Clubom v roku 1986.

Od týchto rokov sa štandard niekoľkokrát menil, v súčasnosti sa používa štandard z 24.06.1987. uvádzajúca eventuálne odchylky.

Štandard F.C.I. opisuje bullteriéra ako gladiátora medzi plemenami psov, temperamentného a statočného psa s vyrovnanou a disciplinovanou povahou, ktorý je prístupný k disciplíne.

Chyby sa hodnotia v presnom pomere k stupňu odchýlky. Žiadna chyba však nesmie ovplyvňovať zdravotný stav a pohodu psa.

Vývoj farebných a výstavných línií

Najväčší úspech bulteriéra je zaznamenaní ako celkoví víťaz Crufts v roku 1972, kedy výstavu vyhral pes Abraxas Audacity.

Od pôvodného bojového využitia sa plemeno postupne pretvorilo na atraktívne výstavné a spoločenské plemeno.

Najväčší rozmach zaznamenal bulteriér koncom devätnásteho storočia, kedy patril medzi najmódnejšie psi v Anglicku, obľúbený aj medzi vyššími vrstvami.

Vďaka tomu sa pretvoril z pôvodne čisto bojového plemena na plemeno spoločenské.

Rozšírenie plemena v Európe a v Československu

V roku 1864 sa dostal do Nemecka prvý bulteriér, priamo od Jamesa Hinksa. Bol to zakladateľ chovu v Európe.

Vlastnil ho Dr. Wolf a spolu s chovateľom L. Escha, takisto z Nemecka, produkovali psov, ktorí sa stali predkami bezmála všetkých psov, ktoré sú dnes v Európe.

Od pána Wolfa pochádzajú prvé psy vo Švajčiarsku, Rakúsku a mnohých iných štátoch.

Vo Švajčiarsku sa prvý zápis bulteriéra datuje od roku 1883.

V USA sa toto plemeno chová od roku 1869.

V Nemecku sa už v roku 1887 na výstave v Stuttgarte zúčastnilo až 12 bulteriérov.

Prvý písomný doklad o výskyte bulteriéra v Československu sa datuje od roku 1946, kedy si František Horák z Klánovic v Čechách, doviezol od rakúskej chovateľky Theresy Wochian bieleho psa - Therresen´s Tajjar.

V nasledujúcom roku boli do Čiech z rovnakej chovateľskej stanice dovezení ešte dvaja jedinci, biely pes Therresen´s Froh-Sinu a farebná sučka Therresen´s Fidelia, tento pár založil dvoma spoločnými vrhmi český chov bulteriérov.

Fidelia v rokoch 1952, 1953 a 1954 získala titul šampióna ako prvá bulteriérka v Českej republike.

Lesník a veľký obdivovateľ bulteriérov, František Anderlem založil chovateľskú stanicu Gladiátor.

V roku 1969 získala fena City Gladiátor titul interšampiónky ako prvý český bulteriér.

Dátum prvého zapísaného bulteriéra na Slovensku nie je celkom zrejmý, nakoľko organizácia slovenskej kynológie prešla mnohými podstatnými zmenami.

Poľovnícky zväz má prvú zmienku o tomto plemene z roku 1969, či sa jedná naozaj o prvého bulteriéra na našom území, je však len veľmi ťažké zistiť.

Zmienka o možnom prvom vrhu pochádza z roku 1971.

Význam správnej konštrukcie pre život psa

Pri bullteriérovi nemožno posudzovať tvar hlavy oddelene od chrupu, krku, ramien, trupu a končatín.

Vyvážený jedinec má mať silnú, svalnatú a harmonickú stavbu, pevné zápästia, rovnobežné končatiny, správne zauhlené kolená a päty a kompaktné laby.

Celkový výraz má zostať harmonický a funkčný. Dôležitý je celkový vyvážený, rovnomerný výraz.

Výstavný ideál preto nemožno oddeľovať od zdravotného stavu a pohody psa. Každá odchýlka od štandardu sa má hodnotiť podľa stupňa, v akom ovplyvňuje celkovú kvalitu jedinca.

Bulteriér je inteligentný, silný a temperamentný pes, ktorého typický vzhľad vznikal postupným výberom. Jeho vajcovitá hlava, klabonos, malé šikmé oči, vztýčené uši, svalnaté telo a kompaktné laby tvoria charakteristický plemenný typ, no zároveň musia zostať späté s funkčným pohybom, zdravím a vyrovnanou stavbou.

tags: #bull #terrier #diformizmus