Čau-čau: povaha, správanie, výchova a vhodnosť pre majiteľa

Hrdý, majestátny a trochu tvrdohlavý - Čau Čau je plemeno, ktoré v sebe spája krásu, dôstojnosť a nezávislosť. So svojou ikonickou levou hrivou a modročiernym jazykom patrí k najzaujímavejším psom na svete.

Čau-čau je zložité plemeno. Väčšina ľudí ho má za hlúpeho a zlého psa. Pokiaľ si k nemu ale nájdete cestu a nebudete sa ho snažiť zmeniť, stane sa z čau-čaua ten najoddanejší a najvernejší pes pod slnkom.

Čau-čau v skratke

Aká je povaha čau-čaua?

Povaha čau-čau sa často prirovnáva k mačke: zdržanlivá, rezervovaná, nezávislá, dôstojná, inteligentná a tvrdohlavá.

Čau-čau je plemeno, ktoré nebude slepo plniť všetky povely, ktoré mu jeho pán dá. Dokáže byť veľmi tvrdohlavý, a napríklad naučiť ich spoľahlivo privolanie je naozaj veľký oriešok aj pre veľmi skúseného trénera.

Čau-čau sú nezávislí samotári, neradi sa objímajú a maznajú a nemajú radi nadmerné prejavovanie náklonnosti. Na druhej strane sú tieto psy oddané a budú vynikajúcimi strážnymi psami.

Čau-čau je pes, ktorý svojho pána väčšinu času ignoruje a neposlúcha, ale bez váhania by za neho položil život.

Je to pes jedného pána. Nie že by nebol vôbec vhodný do rodiny, ale spravidla si vyberie jedného človeka, ktorého bude milovať a rešpektovať 100%.

Čau-čau patria medzi psy, ktoré sa vážu na jedného človeka a dobre vychádzajú aj s jeho rodinou, na ktorú sú od mala zvyknuté. Ako hlavnú autoritu spravidla uznávajú jedného pána, voči ostatným sú viac či menej odťažité.

Svého človeka miluje, ale stačí mu byť v jeho prítomnosti a sledovať ho. Nie je to pes, ktorý by svojho pána prenasledoval ako tieň.

Vôči svojmu pánovi dokáže byť veľmi empatický. Ak vás prepadne smútok, bude čau tiež smutný. Máte zrovna veselú náladu?

Vzťah k rodine a cudzím ľuďom

Svou rodinu veľmi miluje, voči cudzím ľuďom je rezervovaný. K cudzím ľuďom sa správajú zdržanlivo a svojim blízkym sú večne verné.

Čau-čau sa zvyčajne drží bokom a vyhýba sa problémom. Radi sa hrajú so svojimi rodinnými príslušníkmi, ale cudzí ľudia ich zaujímajú len málo.

Cudzím ľuďom však dovolí, aby sa ho dotýkali, ak ich jeden z majiteľov riadne predstaví.

Čau-čau je dobrý strážca. Sice má čau čau vizáž medvídka, má ale také hlboký hlas, ktorým upozorňuje na rôzne nesrovnalosti.

Čau-čau psy sú dobrými strážnymi psami. Veľmi neštekajú. Hlas zvyšujú iba za zvláštnych okolností. Sú podozrievavé voči cudzím ľuďom.

Ich samostatnosť je do istej miery výhodou, v kombinácii s ostražitosťou bude v čase vašej neprítomnosti dobre strážiť dom aj záhradu.

Čau-čau je pod správnym vedením verný spoločník, ktorý dokáže spoľahlivo chrániť majetok aj rodinu.

Napriek svojmu zamračenému vzhľadu by dobre vychovaný čau-čau nemal byť nikdy agresívny ani plachý.

Dobre socializované čau-čau nie sú nikdy zúrivé ani nevyspytateľné, ale vždy kultivované a dôstojné.

Pri nesprávnej výchove však môže ich nedôvera voči cudzím ľuďom a teritoriálne správanie prerásť do problémového správania. Ak sa k domu priblíži niekto bez pozvania, čau-čau môže narušiteľa asertívne napádať.

Čau-čau a deti

Čau-čau sa neodporúčajú pre domácnosti s deťmi. Nemajú radi objatia, neústupnosť a prejavovanie náklonnosti, ktoré sú u malých detí bežné.

Čau-čau nepatrí k plemenám, ktoré by boli odporúčané k deťom. Vzhľadom k ich odťažitosti a potrebe pokoja je lepšie k deťom vyberať medzi inými plemenami.

Na druhú stranu sa dokáže prispôsobiť a väčšinou deti ignoruje. K väčším deťom možno teda zaobstarať aj čau-čaua, ale je nutné počítať s tým, že to nebude pes, ktorý bude celé popoludnie tráviť s deťmi a loptičkou na záhrade.

Čau-čau môže dobre vychádzať so staršími deťmi, pokiaľ určíte deťom pravidlá, aby sa správali voči nemu dôsledne a úctivo.

Vzťah k iným psom a zvieratám

Nebývajú priateľskí ani k cudzím psom. Sú to svojrázni psi, s ktorými to vôbec nie je jednoduché.

Je potrebné u nich celý život pracovať na socializácii voči cudzím psom aj cudzím ľuďom.

S inými psami je to u čau-čaua zložitejšie. Mnohí dospelí psi sú voči ostatným psom agresívni, pričom toto správanie sa dá zmierniť kastráciou a dôkladnou socializáciou od šteňacieho veku.

Problém môže vzniknúť medzi psami rovnakého pohlavia, predovšetkým medzi zástupcami iných plemien.

Opatrnosť je potrebná aj pri stretnutí s menšími psami, nakoľko by mohli v čau-čau prebudiť poľovnícky inštinkt.

Aj keď to môže znieť s ohľadom na vzhľad plyšového medvedíka zvláštne, má silný lovecký pud.

Ak už máte mačku a chcete ju spriateliť so psom plemena čau-čau, mali by ste si vybrať zviera, ktoré je zvyknuté na mačky už z chovu.

Staršie psy si len ťažko zvyknú na mačky, pretože ich môžu vnímať ako potenciálnu korisť.

Socializácia je pri čau-čau nevyhnutná

Aby z čau-čau vyrástol bezpečný a pokojný dospelý jedinec, je veľmi dôležitá rozsiahla socializácia počas šteňatstva.

Tá musí byť nasmerovaná hlavne na stále nových ľudí, psov a situácie.

Na to, aby bol čau-čau v dospelosti vyrovnaným psom, vyžaduje v období šteňaťa rozsiahlu socializáciu.

Správna socializácia pomáha šteňaťu zvyknúť si na rozličné prostredia, ľudí, zvieratá, zvuky a bežné situácie bez toho, aby ich vnímalo ako hrozbu.

V ideálnom prípade vyhľadajte psiu školu, ktorá už má skúsenosti s týmto plemenom pred príchodom vášho psa. Tu môže šteňa v rámci hry spoznať aj iných psov.

Čau-čau je hrdé a nezávislé plemeno, preto naň zvyčajne nefunguje nátlak, krik ani fyzické tresty.

Výchova a výcvik čau-čaua

Výcvik psov tohto plemena je náročná úloha. Najlepšie je začať skoro a byť trpezlivý.

Najlepšie výsledky prinesie výcvik, ktorý je dôsledný a založený na vzťahu založenom na dôvere a vzájomnom rešpekte.

Čau sú vysoko inteligentné a dokážu sa naučiť rôzne povely a triky. Slovná korekcia zvyčajne stačí na to, aby ste ich nasmerovali správnym smerom.

Úplne si vystačíte s verbálnou korekciou. Žiadny pes by nemal byť počas tréningu fyzicky trestaný, avšak u tohto plemena je to naozaj kontraproduktívne.

Fyzické týranie nie je nikdy vhodné, najmä v prípade tohto hrdého a nezávislého plemena.

Je to hrdý a nezávislý pes, ktorý na takéto maniere ľudí nereaguje.

Ak si jeho rešpekt získate dôsledným a pevným výcvikom počas šteňatstva, výsledkom bude dobre vychovaný a poslušný čau-čau.

Je veľmi dôležité nerozmaznávať roztomilé šteniatko a nesnažiť sa ho neskôr vycvičiť, pretože to môže viesť k problémom so správaním.

Pri výcviku vám povel predvedie maximálne dvakrát za sebou, prvýkrát aby ukázal, že ho vie a druhý raz pretože si myslí, že jeho pán je nemožný a nepozeral sa, keď mu ho ukazoval prvýkrát. Na tretíkrát sa už ale obťažovať nebude.

Ak ste sa v čau-čauovi vzhliadli kvôli jeho vzhľadu, ale nemáte skúsenosti s výcvikom psov, radšej sa porozhliadnite po inom chlpáčovi.

Vďaka svojej tvrdohlavej povahe patrí čau-čau v najlepšom prípade do rúk skúseného chovateľa, pretože využíva typické chyby začiatočníkov, čo môže v citlivých situáciách viesť k strate kontroly.

Ak máte málo skúseností so psami, mali by ste bezodkladne začať riešiť tému vzdelávania psov a nechať si poradiť od skúsených chovateľov.

Prístup k čau-čau a bezpečná komunikácia

Jeho oči sú hlboko posadené a obmedzujú mu periférne videnie. Ak nechcete psa vyľakať a dočkať sa nepríjemnej reakcie z jeho strany, je lepšie pristupovať k nemu spredu.

Jeho široká hlava a hlboko posadené oči sú komplikáciou pri komunikácii s ďalšími psami aj s ľuďmi.

Tento vzhľad takmer znemožňuje psovi vytvárať tradičné psie grimasy.

Kvôli typickej širokej hlave a hlboko posadeným očiam nedokážu čau-ovia používať rôzne grimasy ako iné plemená.

Vzhľad, stavba tela a typické znaky

Čau-čau sú mohutné, kompaktne stavané psy, ktoré v ramenách dosahujú výšku až 50 cm.

Čau-čau je väčší a mohutný pes, ktorý aj svojím vystupovaním pripomína hrdého leva. Stavba tela je kvadratická a kompaktná.

Široká hlava, hlboko zasadené tmavé oči a modrý jazyk sú spolu s huňatou srsťou najtypickejšími znakmi tohto plemena.

Medzi charakteristické znaky patria levia hriva okolo hlavy a ramien, modročierny jazyk, hlboko posadené mandľové oči, ktoré dodávajú zamračený, snobský výraz, a strnulá chôdza.

Tmavé oči sú hlboko posadené na plochej a širokej hlave. Malé uši majú trojuholníkovitý tvar.

Svalnaté končatiny sú rovné a sú zakončené okrúhlymi labkami podobnými mačacím labkám.

Jeho rovné zadné nohy mu dodávajú tuhú, trhanú chôdzu, preto nie je vhodný pre bežcov.

Vysoko nasadený chvost býva nesený nad chrbtom.

Čau-čau pripomína plyšového medveďa, ale svojou povahou má k nemu ďaleko. Prezentuje sa dôstojne a hrdo.

Srsť a farebné varianty

Čau-čau môže mať drsnú alebo hladkú srsť červenej, čiernej, modrej, škoricovej alebo krémovej farby.

Existujú krátkosrsté aj dlhosrsté psy, pričom aj krátkosrstí zástupcovia tohto plemena vynikajú plyšovým, mäkkým kožuchom.

Krátkosrsté „Smooth Chows“ sú oveľa menej časté než dlhosrstý variant.

Srsť môže byť kratšia, ale aj dlhšia a v oboch prípadoch veľmi hustá s jemnou podsadou.

Vonkajšia srsť je hrubá a podsada mäkká a vlnitá. V obidvoch prípadoch je srsť hustá a bujná pri krku.

Majú kolom dokola hrubú podsadu a pýšia sa bujnou „hrivou“ - tento leví vzhľad je typický pre toto psie plemeno.

Impozantná srsť je vždy jednofarebná, pričom na bruchu a na vnútornej strane stehien môže byť svetlejšia.

Možné farby sú čierna, červená, modrá, hnedá, krémová a biela.

Modročierny jazyk

Pre čau-čau je typický jeho modrý jazyk.

Zvláštnosť tohto plemena sa odhaľuje otvorením tlamy: jazyk, ďasná a podnebie sú modré.

Čo by bolo dôvodom na obavy u iných plemien - modrý jazyk a ústna sliznica - je u zástupcov tohto plemena štandardom a nepoukazuje na zdravotné problémy.

Neexistuje jasné vedecké vysvetlenie modrej farby jazyka, ale koluje mnoho legiend. Jedna z nich hovorí, že pri stvorení vesmíru a pripevňovaní hviezd popadali kúsky oblohy k zemi a tie potom pes čau-čau zlízol.

História plemena

Čau čau je jedno z najstarších psích plemien a genetické testy potvrdili, že ide o skutočne starobylé plemeno.

Toto staroveké plemeno pravdepodobne pochádza z Mongolska a severnej Číny.

Plemeno čau-čau patrí do skupiny špicov a primitívnych psov. Bolo zaradené do sekcie ázijských špicov a príbuzných plemien.

Psy čau-čau pochádzajú z Číny. Toto plemeno má veľmi dlhú históriu, pretože je známe už viac ako 2 000 rokov.

Predkovia čau-čaua by mohli byť mastifovia, ale aj severské plemená psov. Jeho pôvod zďaleka nie je objasnený.

206 rokov pred naším letopočtom sa čau-čau zobrazuje na keramike a obrazoch z dynastie Han.

V Číne sa tieto psy využívali rôznorodo: ako spoločníci, záprahové psy, na pasenie, lov, ťahanie bremien a hlídanie majetku.

Okrem poľovníctva boli psy využívané na ochranu majetku svojich pánov.

Čau-čau sa kedysi používal na lov vlkov a slúžil ako forma prepravy v horských oblastiach.

V dávnych dobách bol čau-čau skutočne používaný ako chrámový strážca v Číne, Mongolsku a Tibete, neskôr sa čoraz viac využíval ako lovecký pes alebo súkromný strážny pes.

Niektoré exempláre nápadného plemena však dlho slúžili cisárskemu dvoru ako symbol postavenia v spoločnosti.

V Číne malo toto plemeno niekoľko ďalších mien - čierny jazyk, medvedí či vlčí pes.

Vlastníci dnešných chovných psov tvrdia, že čau-čau sa za posledných 200 rokov zmenil len veľmi málo. Jeho pôvodné črty boli i napriek šľachteniu zachované.

Koncom 18. storočia sa psy dostali do Európy, a to vďaka britským obchodníkom, ktorí ich priviezli na svojich lodiach.

V 19. storočí sa toto plemeno dostalo do Európy. Vo Veľkej Británii sa prvý čau-čau, ktorý bol spozorovaný, nenachádzal na pohovke suseda, ale v zoologickej záhrade, kde vzbudil veľkú pozornosť návštevníkov.

V roku 1865 kráľovná Viktória dostala jedného z pútavých psov z Číny, čo vyvolalo dopyt po „leviom psovi“ ako po domácom maznáčikovi.

Niekoľko jedincov tohto plemena sa stalo súčasťou svorky kráľovnej Viktórie. Vďaka tomu toto plemeno veľmi rýchlo získalo v Anglicku na popularite.

Vo Veľkej Británii vznikol prvý klub plemena čau-čau v roku 1895. V USA boli títo psi prvýkrát uznaní v roku 1903.

Čau-ovia dokonca obývali aj Biely dom a fanúšikom plemena bol aj známy Sigmund Freud.

Bývanie a každodenný život

Čau-čau je všestranné plemeno, ktoré sa dokáže prispôsobiť rôznym životným situáciám, či už ide o veľkolepý palác alebo útulný byt.

Sú pokojné a prispôsobivé, nemajú žiadne špeciálne nároky na cvičenie a s radosťou sa prispôsobujú mestskému životu.

Čau-čau je ideálna voľba do mesta.

Väčšinou mu stačí niekoľko kratších prechádzok za deň.

Nie je príliš náročný na pohyb, preto nie je problém chovať ho v mestskom byte.

Nespornou výhodou plemena je, že výnimočne trpí separačnou úzkosťou a väčšinou spokojne spí doma, kým sa majiteľ vráti z práce.

Vždy by však mali byť chované vo vnútri so svojimi ľudskými spoločníkmi, a nie ponechané vonku na dvore alebo v búde.

Ich nezávislá povaha a huňatý kožuch neznamenajú, že by mali byť trvalo držané vonku.

Vzhľadom na ich neznášanlivosť voči teplu je veľmi dôležité držať ich v interiéri počas horúčav, aby sa zabezpečila ich pohoda.

Chow chow majú tendenciu byť domácimi miláčikmi a nie sú náchylné na túlanie, ale aj tak je nevyhnutné mať na dvore bezpečný plot, ktorý ich ochráni pred ruchom a zabráni neželaným kontaktom s cudzími ľuďmi vo vašej neprítomnosti.

Čau-čau je domased, ktorý miluje pokoj, ale môže mať tendencie k úteku. Oplatí sa preto vybaviť ho adresárom.

Pohyb a aktivita

Ako každý pes, aj dospelé čau-čau potrebujú každodenný pohyb, aby si udržali zdravie a šťastie.

Nepotrebujú však nadmerný pohyb a postačí im niekoľko 15-minútových prechádzok denne alebo jedna dlhšia prechádzka.

Čau-čau nie je vyložene lenivé, ale dlhé prechádzky nie sú niečo, čo by ho lákalo.

Jeho rovné zadné nohy mu dodávajú tuhú, trhanú chôdzu, preto nie je vhodný pre bežcov.

Čau-čau je na druhej strane vytrvalý, preto môže byť správnym spoločníkom na dlhšie prechádzky.

Agility, dogdance a behanie sú pre tieto pohodlné zvieratá skôr nevhodné.

Ich hustá srsť a strmé zadné nohy stoja v ceste väčšej záťaži.

Tento štvornohý priateľ oceňuje predovšetkým dlhé prechádzky s mnohými príležitosťami na čuchanie, pričom nekladie vysoké nároky na športovosť svojho chovateľa.

Ani vytrvalostné túry nie sú hlavnou disciplínou tohto psa.

Na zábavu je dobré zaobstarať mu hračky či kosti, ktoré bude môcť dlho žuť.

Čau-čau rád žuje. Preto je vhodné ponúknuť mu bezpečné predmety určené na žuvanie, aby si nemusel hľadať vlastnú zábavu.

Výcvik doma a prepravka

Tieto psy sa dajú ľahko naučiť na domácnosť.

Na uľahčenie tohto procesu a zabránenie deštruktívnemu správaniu počas vašej neprítomnosti sa odporúča výcvik v prepravke.

Prepravka by sa nemala používať ako forma trestu alebo zatvorenia na dlhší čas; je to jednoducho užitočný nástroj na výcvik a bezpečnosť.

Starostlivosť o srsť

Stredne dlhá a hustá srsť im dodáva vzhľad plyšáka, čo ovšem nie je zadarmo.

Psa je potrebné dôkladne a pravidelne vyčesávať.

Majitelia dlhosrstého čau-čaua by mali psa česať dvakrát až trikrát týždenne, v najlepšom prípade však denne.

Odporúča sa dôkladné týždenné česanie a ďalej menej intenzívne kefovanie raz denne.

Najmä za ušami a na krku má srsť tendenciu plstnatieť.

V období pĺznutia, na jeseň a na jar, sa odporúča systematické česanie aj každý deň.

Kefa umožní zbaviť sa odumretých chlpov, podsady a nečistôt, odstrániť uzlíky, masírovať pokožku a stimulovať rast srsti.

Na tento účel môžete použiť aj furminátor.

Zvyčajne využijete rôzne kefy: jednu na vrchnú srsť a ďalšiu na rozčesanie podsady.

V hustej srsti sa môžu pomerne ľahko schovať blchy a kliešte, preto je dôležitá pravidelná kontrola kože.

Krátkosrstý variant je oveľa menej náročný na starostlivosť.

Kúpaniu by ste sa mali vyhýbať a urobiť tak len v prípade silného znečistenia, ktoré sa nedá vyčesať.

Ak potrebujete psa vykúpať, dbajte na prírodné zložky a vyberte jemný šampón pre psov.

V lete počas horúčav treba venovať pozornosť kontaktným bodom chvosta s kožou, pretože môže dôjsť k rýchlemu podráždeniu kože.

Počas parného leta je potrebné dopriať psovi pokoj, tieň a dostatok vody.

Strava a sklon k nadváhe

Čau-čau môže byť obézny. Je to do značnej miery spôsobené neochotou pohybovať sa.

Preto je pre toto plemeno dôležité správne stravovanie prispôsobené veku, zdraviu a kondícii.

Každý pes má individuálne výživové požiadavky, ktoré nemôžu byť rovnaké pre všetkých psov.

Úlohu zohráva zdravotný stav, hmotnosť a vek.

Ak si nie ste istí výživovými nárokmi svojho psa, môže vám pomôcť poradiť sa s veterinárnym lekárom.

Krmivo pre psov by malo pozostávať prevažne z kvalitného mäsa.

Okrem kŕmenia suchým a mokrým krmivom môžete použiť metódu BARF. Pri tejto metóde sa psy kŕmia väčšinou surovým mäsom.

Okrem toho sa podávajú vnútornosti, ovocie, zelenina a vitamínové a minerálne doplnky.

Vždy dbajte na to, aby mal pes k dispozícii dostatok čerstvej vody.

Správne nastavenie porcií a pravidelné sledovanie hmotnosti sú dôležité najmä pri menej aktívnom psovi.

Zdravie čau-čaua

Všeobecne patrí čau-čau k plemenám s dobrým zdravím. Tak ako pri všetkých plemenách sa však aj u čau-čaua vyskytujú ochorenia častejšie.

Z chorôb, ktoré sa u neho vyskytujú, môžeme spomenúť entropión a dyspláziu bedrového kĺbu.

Entropión spôsobuje, že sa očné viečka stáčajú smerom dovnútra. Oko je podráždené a po určitom čase môže dôjsť k vážnemu poškodeniu oka.

Tento stav možno spozorovať cez tras oka.

Čau-čau môže trpieť na ekzémy a zápaly kože, alergie, autoimunitné ochorenia a dyspláziu bedrových či lakťových kĺbov.

U plemena je zvýšené riziko kožného melanómu.

Dysplázia bedrového kĺbu je dedičná, ale môže byť ovplyvnená aj environmentálnymi faktormi.

Pravidelné preventívne vyšetrenia a vhodná liečba môžu často spomaliť priebeh ochorenia, vďaka čomu nie je nutná operácia.

U psov čau-čau sa vo väčšej miere vyskytujú zápaly kože, ktoré môžu byť okrem iného vyvolané nevhodnou výživou. Ak sa objavia prvé príznaky, je vhodné navštíviť veterinárneho lekára.

Vzhľadom na genetické predispozície je pri kúpe šteňaťa obzvlášť vhodné venovať pozornosť riadne testovaným rodičom.

Správni chovatelia používajú na chov iba zdravé zvieratá.

Čau-čau v horúčavách

Hustá srsť psa spoľahlivo chráni proti zime, ale zároveň čau-čau ešte o niečo horšie než iné plemená znáša vysoké teploty.

Vzhľadom na veľmi hustú srsť nie je čau-čau príliš nadšený z teplejšieho počasia.

Dlhosrstý čau-čau neznáša horúčavu príliš dobre.

Počas parného leta je potrebné byť na psa opatrný a dopriať mu pokoj, tieň a dostatok vody.

Počas horúcich dní je veľmi dôležité obmedziť fyzickú záťaž a nenechávať psa na priamom slnku.

Pre koho je čau-čau vhodný?

Čau-čau je majestátne, hrdé a oddané plemeno, ktoré si zaslúži skúseného majiteľa, ktorý ocení jeho nezávislú povahu.

Je vhodným spoločníkom pre jednotlivcov, pretože má sklon vytvoriť si silnú väzbu len s jednou osobou.

Hodí sa k ľuďom, ktorí si vážia pokoj a netúžia po vtieravom psovi.

Čau-čau je vhodnou voľbou pre človeka, ktorý bude rešpektovať jeho jedinečnú osobnosť a bude ho cvičiť veľmi trpezlivo, konzistentne a pozitívne.

Jeho pokojná povaha a nízke nároky na pohyb môžu vyhovovať aj človeku žijúcemu v meste.

Pre koho čau-čau vhodný nie je?

Ak plánujete so psom absolvovať rôzne skúšky a psie športy, radšej si vyberte iné plemeno.

Ak sa chcete venovať obedience na pokročilej úrovni a plniť rôzne skúšky, potom sa radšej poobzerajte po inom plemene.

Čau-čau na toto skrátka nie je.

Nie je ideálnou voľbou pre človeka, ktorý očakáva okamžitú poslušnosť, neustály kontakt, intenzívne maznanie alebo psa ochotného bez váhania spolupracovať.

Nie je vhodný pre majiteľa, ktorý nemá čas na dôslednú socializáciu, výcvik a pravidelnú starostlivosť o srsť.

Výber šteňaťa a chovateľ

Čau-čau nie je bežné plemeno, napriek tomu nájdete v každej krajine serióznych chovateľov, ktorí sú súčasťou klubu chovateľov a chovajú zvieratá s vášňou, vedomosťami a papiermi.

Tomu by ste mali prikladať veľký význam, pretože už pri výbere pôvodu svojho nového štvornohého priateľa vylúčite veľkú časť tých, ktorým nejde o dobré životné podmienky zvierat, ale predovšetkým o obohatenie vlastného vrecka.

Každého dobrého chovateľa môžete navštíviť v jeho dome a spoznať nielen svoje vysnívané šteňa, ale aj jeho rodičov.

Chovateľ vás ochotne informuje o zdravotnej starostlivosti a rád vám pomôže so všetkými otázkami týkajúcimi sa požadovaného zvieraťa.

Pri odovzdaní šteňaťa dostanete nielen rodokmeň a očkovací preukaz, ale obvykle aj zdravotný certifikát a zviera je zvyčajne už začipované.

Buďte radi, ak sa vás chovateľ opýta na vašu životnú situáciu a na vaše skúsenosti so psami, pretože to svedčí o tom, že mu na blahu jeho psov záleží.

Vyhýbajte sa pochybným chovateľom a nekupujte od nich z ľútosti.

Ak môže ísť aj o staršie zviera, na internete nájdete veľa dospelých zvierat, ak skúsite vyhľadať napríklad čau-čau v núdzi.

V útulkoch môžete nájsť aj krížencov, ktorí sú plemenu čau-čau podobní a vykazujú typický charakter plemena.

Čo zvážiť pred zaobstaraním čau-čaua

• Čau-čau si vyžaduje skúseného a dôsledného majiteľa.
• Je potrebná skorá a celoživotná socializácia.
• Výcvik musí byť pokojný, trpezlivý, pozitívny a založený na rešpekte.
• Fyzické tresty a krik nie sú vhodné.
• Treba počítať s rezervovanosťou voči cudzím ľuďom a psom.
• Hustá srsť si vyžaduje pravidelné česanie.
• Počas horúčav potrebuje tieň, vodu, pokoj a pobyt v interiéri.
• Je potrebné sledovať hmotnosť, kožu, oči a kĺby.
• Pri výbere šteňaťa je dôležitý seriózny chovateľ a zdravotne testovaní rodičia.
• Pred zaobstaraním psa treba zvážiť zodpovednosť počas nasledujúcich viac ako 10 rokov.

Pred zaobstaraním si psa zvážte aj časovo veľmi náročnú starostlivosť o srsť, najmä v prípade dlhosrstých „levích psov“.

Premyslite si otázku možnosti ubytovania počas dovolenky a nezabudnite zvážiť aj nevyhnutnú starostlivosť o srsť.

Pri cestovaní so svojím psom nie sú vhodné príliš teplé destinácie.

Okrem potrebného základného vybavenia vo forme pelechu, vodítka, kefky a hrebeňa, misiek a zabezpečenia pre auto myslite aj na pravidelné krmivo a náklady na veterinára.

Výška veterinárnych nákladov môže byť v prípade choroby vášho štvornohého priateľa vyššia a výdavky sa tak môžu veľmi ľahko navýšiť.

Nechajte seba a prípadne aj členov rodiny žijúcich s vami v domácnosti otestovať na alergiu na psy.

tags: #cau #cau #pes #povaha