Väčšina majiteľov psov dobre pozná túto situáciu: sedíte pred televíziou po dlhom dni, sledujete napínavý príbeh, keď zrazu začujete srdcervúce psie skučanie a škrabkanie labiek. Čo sa to deje? Je váš pes v poriadku? Vstanete a idete sa naňho pozrieť zblízka a zistíte, že psík si spokojne spí hlbokým spánkom a asi sa mu niečo sníva!
Ak fenka počas spánku zavýja, kňučí, šteká alebo sa trasie, vo väčšine prípadov ide o prirodzený prejav snívania, nie o vedomé volanie o pomoc. Hoci po prebudení nám nedokáže porozprávať, či a čo sa jej snívalo, máme k dispozícii viacero vedeckých teórií, ktoré dokazujú, že psom sa naozaj snívajú sny.
Prečo psy snívajú
Áno, naši štvornohí spoločníci snívajú! Štruktúra psieho mozgu je veľmi podobná tomu ľudskému a vykazuje počas spánku podobnú aktivitu a vzorce mozgových vĺn. Napriek tomu, že je samozrejme veľa rozdielov medzi mozgom človeka a psa, existuje celková podobnosť na ich štrukturálnej úrovni. To je hlavný dôvod, prečo sa môžeme domnievať že pes pravdepodobne dokáže počas spánku snívať.
Psy počas spánku prechádzajú rôznymi štádiami spánku, tak ako aj my, a zahŕňa to REM cyklus, čiže cyklus rýchlych očných pohybov (rapid eye movements), počas ktorého snívajú. Tak ako ľudia, aj psi upadajú do tzv. hlbokého spánku, ktorý býva sprevádzaný rýchlymi pohybmi očných viečok a nepravidelným dýchaním.
Vtedy sa nachádzajú v stave, ktorý poznáme ako fázu snenia. Naši psi ležiaci na chrbte pohybujú vo vzduchu labkami alebo vrčia na neviditeľné čudo.
Psy strávia v priemere 44% času bdelé a čulé, 21% času ospalé, 12% času v REM fáze, čiže snívaním a 23% času v najhlbšej fáze spánku.
Koľko spánku fenka potrebuje
Spánok je veľmi dôležitý pre každého živého tvora a pre psy obzvlášť. Potrebujú ho veľa - v priemere spia 12 hodín za deň, čiže polovicu svojho života! U šteniatok to môže byť dokonca až 20 hodín za deň!
Šteniatka vydávajú 100% svojej energie na hranie sa a behanie, a tak sa rýchlo unavia a potrebujú si energiu doplniť spánkom, pretože v tomto období rýchlo rastú. Aj staršie psy potrebujú extra spánok.
Zatiaľ čo ľudia cez deň bdejú a v noci spia, psy si dajú šlofíka vždy, keď sú unavené. Spánok je veľmi dôležitý pre ich telesné aj duševné zdravie. Prináša odpočinok, upevnenie spomienok a zručností, pretriedenie poznatkov a vytvorenie nových spojení a súvislostí v mozgu.
Spánok je u psov veľmi potrebný najmä vtedy, keď sa zotavujú z choroby. Posilňuje ich imunitný systém a dodáva im energiu.
| Obdobie alebo fáza | Informácia |
|---|---|
| Priemerný spánok psa | 12 hodín za deň |
| Spánok šteniatok | až 20 hodín za deň |
| REM fáza | 12% času |
| Najhlbšia fáza spánku | 23% času |
Čo sa fenke môže snívať
Otázkou zostáva, čo sa našim psom sníva? Pravdepodobne ich nočné zážitky vychádzajú z toho, čo poznajú z každodenného života.
Je preto veľmi pravdepodobné, že aj váš pes sníva o veciach, ktoré zažil počas dňa! Možno sníva o tom, že ide na výlet, naháňa mačky, dostáva pochúťky, hrá sa s loptou alebo možno dokonca sníva o vás!
Čítate správne: Je celkom možné, že váš pes sníva o vás. Vedci predpokladajú, že úzke puto medzi psom a jeho majiteľom vedie k tomu, že sa “jeho” človek objavuje v snoch psa.
Anglickému pointerovi sa môže snívať, že naháňa zajaca alebo bažanta, a naznačuje to ohýbaním prednej labky. Strážny pes, ako je dobermann môže v sne vyháňať zlodejov z dvora, zatiaľ čo spoločenský pes, ako napr.
A či sa rôznym plemenám snívajú iné sny? Pravdepodobne áno - podľa toho, čo zažívajú počas dňa.
Keďže ich zrak vníma farby v obmedzenom spektre medzi modrou a žltou, tento pohľad na svet sa premieta aj do ich snov.
Prečo fenka vo sne zavýja, šteká alebo kňučí
Jeho reč tela počas spánku vám však tiež môže prezradiť obsah sna. Myká fúzmi, akoby cítil nejakú vôňu? Šklbe mu labkami, akoby utekal? Šteká zo sna?
Ak cca za 20 minút uvidíte psa ako sa zľahka hýbe v spánku alebo vydáva mumlavé zvuky akoby štekal či vrčal - je jasné, že váš pes práve prežíva nejaké spánkové psie dobrodružstvo.
Počas REM spánku časť nášho mozgového kmeňa paralyzuje telo, aby naše svaly počas snívania nevykonávali dej sna. U šteniatok ešte tento systém nie je úplne vyvinutý a u starších psov je už menej funkčný, čo vysvetľuje, prečo sa šteniatka a staršie psy počas spánku viac hýbu.
Ľudský mozog nám umožňuje snívať ale nedovolí nám v sne konať. Je to vďaka špecifickej časti mozgu, kt. sa volá Varolov most. Keď vedci túto časť mozgu deaktivovali u psov, tí začali počas spánku kopať imaginárnu jamu, bojovať s fiktívnymi zlodejmi a naháňať mačky v sne.
Keď vedci znefunkčnili tento proces, psy začali fyzicky vykonávať dej svojho sna.
To znamená, že zavýjanie vo sne môže byť súčasťou deja, ktorý fenka v spánku prežíva. Môže reagovať na imaginárneho psa, privolávať členov svojej „svorky“, upozorňovať na nebezpečenstvo alebo jednoducho vydávať zvuk, ktorý súvisí s jej dennými zážitkami.
Vek a veľkosť ovplyvňujú sny
To, ako pes spí a sníva, záleží od jeho veku a veľkosti. Malé psy a šteniatka majú krátke a časté sny, napríklad minútový sen každých 10 minút, zatiaľ čo väčšie psy majú dlhšie a menej časté sny, napríklad 5-minútový sen, po ktorom nasleduje hodina spánku bez snov.
Zdá sa, že v snoch zohráva úlohu aj veľkosť zvieraťa: Podľa emeritného profesora psychológie Stanleyho Coreena sa malým psom, ako sú čivavy, sníva častejšie než väčším psom, ako napr. nemeckým dogám.
Nikto vlastne nevie povedať prečo je to tak, ale malí psi v porovnaní s veľkými, mávajú častejšie živé sny.
Napríklad čivava alebo toy pudel mávajú sen až každých desať minút, kdežto väčší zlatý retríver si zasníva cca každých 90 minút.
Väčšie psy zvyčajne potrebujú spať dlhšie ako malé psy, a to najmä anglický mastif a bernardín.
Potkany a výskum snov zvierat
Hoci nemôžete nahliadnuť do hlavy svojho miláčika, veľa sa o psích snoch môžeme dozvedieť z experimentov.
Vedci v istej MTI štúdii pozorovali potkany, ktoré boli počas dňa zavreté v bludisku a snažili sa ho vyriešiť. Keď spali, polovici z nich sa snívalo o behaní v bludisku - ich mozgová aktivita počas REM spánku bola rovnaká ako počas dňa, keď boli v bludisku naozaj.
Vedci dokázali dokonca z ich snívajúceho mozgu presne zistiť, na akom mieste v bludisku sa potkan vo svojom sne nachádzal a či práve utekal alebo stál na mieste.
Z tohto experimentu vyplýva, že zvieratá si v spánku prehrávajú dlhé úseky spomienok a pravdepodobne snívajú o veciach, ktoré zažili.
Presne ako u psov, aj u potkanov bola preukázateľne zaznamenaná elektrická aktivita v mozgu počas spánku, tak ako u ľudí. Napriek tomu potkaní mozog je vo veľkej miere odlišný od ľudského.
Nočná mora alebo bežný sen?
Psy môžu mať tiež nočné mory.
Aj psíkov môžu trápiť nočné mory. O čom? Môžu sa týkať niečoho, čoho sa boja, napríklad ohňostrojov alebo desivej situácie, ktorú zažili.
Ak váš psík počas spánku kňučí, zavíja alebo sa trasie, pravdepodobne má nočnú moru.
Pri posudzovaní však treba sledovať celý kontext. Samotné zavýjanie ešte neznamená, že fenka trpí alebo prežíva zlý sen. Dôležité je všímať si aj držanie tela, intenzitu pohybov, dýchanie a správanie po prebudení.
Treba fenku počas zavýjania zobudiť?
Mali by ste ho zobudiť? Možno máte nutkanie hneď si ho k sebe pritúliť a uchlácholiť ho. Buďte však opatrní.
Ak prejavuje intenzívne známky strachu a agresie, napríklad výhražne vrčí, ak ho zobudíte, môže ho to vyľakať, nebude vedieť, kde je a môže vás v strachu a sebaobrane pohrýzť.
V takom prípade radšej počkajte pri ňom, kým nočná mora skončí a ak sa po nej váš psík zobudí, hladkajte ho a ukľudnite ho.
Hovorte na neho tichým hlasom a sledujte, či sa upokojí. Ako už bolo spomenuté, radšej by ste ho nemali budiť.
Ak ale viete, že ho náhle zobudenie nevystraší, môžete ho jemne pohladkať a prihovoriť sa mu na upokojenie počas toho, ako sníva.
Ako rozlíšiť sen od bolesti alebo zdravotného problému
Je to normálne a prirodzené Aj keď niekedy psie sny vzbudzujú u nás majiteľov strach alebo obavu, či sa niečo zlé nedeje s naším psom, ich správanie je úplne prirodzené, normálne a zdravé.
Psy nedokážu vyjadriť bolesť rovnakým spôsobom ako my ľudia, preto je dobré, aby ľudia poznali svoje psy natoľko, že z ich správania vyčítajú prípadné zmeny.
To isté sa týka aj zvukov, ktoré psy vydávajú. Pri miernych a stredne veľkých bolestiach psy nevykazujú takmer žiadne príznaky. Vokalizovanie bolesti je spojené s ďalšími zvukmi, ako napríklad kňučanie, pišťanie či stonanie.
Psy často vyjú od bolesti. Takéto vokalizovanie znamená, že nášho miláčika niečo bolí. Môžeme si ho všimnúť, keď mu nechtiac šliapnete na labku alebo chvost. Pokiaľ nevieme určiť, čo psa trápi, mali by sme s ním zájsť k veterinárovi.
Veterinárna kontrola je namieste najmä vtedy, ak sa zvuky objavili náhle, fenka zavýja aj počas bdenia, má problémy s pohybom, zmenil sa jej apetít alebo správanie, prípadne sa po prebudení správa dezorientovane.
Prečo psy zavýjajú, keď sú hore
Zavýjanie patrí medzi najstaršie komunikačné prejavy psov. Nie je to „zlozvyk“. Pes týmto spôsobom vyjadruje emócie, reaguje na podnety alebo sa snaží niečo oznámiť - vám alebo okoliu.
Korene siahajú k vlkom - predkom našich psov. Potreba vytia je silno zakódovaná v DNA.
Vytie používajú psy na privolanie ďalších členov stáda - niekedy aj majiteľa a ostatných členov domácnosti. Zavýjajúci pes oznamuje, že čaká na príchod.
Pes tiež zavýja, keď sa v jeho okolí objaví cudzia osoba. Môže teda signalizovať prítomnosť votrelca okolo domu.
Štvornožce môžu zavýjať z nudy aj nedostatku zábavy. Vytie je tiež spôsob na získanie pozornosti. Veľmi často za zavýjaním stojí nuda alebo nedostatok podnetov.
Nie všetky psy zavýjajú rovnako často. Niektoré lovecké plemená napr. To však neznamená, že iné plemená nezavýjajú vôbec.
Najpodobnejšie vlkom, pokiaľ ide o vytie a nielen to je plemeno husky. Mali by sme na to pamätať, keď sa rozhodneme vziať si zástupcu tohto plemena.
Reakcia na sirény a zvuky iných psov
Prečo pes zavýja na sirény?
Ďalšou príčinou zavýjania psa je reakcia na podnet, súvisiaca s tzv. genetickou pamäťou. Keď pes začuje signál sanitky, polície, hasičov, Prebúdza sa v ňom inštinkt.
Tu si vieme odpovedať aj na otázku, prečo psy reagujú vytím na sirény. Hoci to nie je výskumom potvrdené, vedci sa domnievajú, že psy vnímajú sirénu ako vytie iného psa.
V iných prípadoch si pes označuje teritórium vytím vtedy, ak vníma neďaleké situácie a neznáme zvuky ako potencionálne nebezpečenstvo.
Takto predkovia, ale aj dnešní vlci, odrážajú možný príchod iných predátorov na ich územie.
Už si zažil vyť niekoľko psov naraz na jednej ulici, či v jednom parku? Ide o istý spôsob komunikácie a sociálneho cítenia.
Prejavujú tak svoju prítomnosť a radenie sa do určitého živočíšneho druhu, v ktorom majú spoločnú reč.
Zavýjanie počas neprítomnosti majiteľa
Prečo pes zavýja, keď je sám doma? Najčastejšie ide o separačnú úzkosť alebo nudu.
Ak pes vyje počas neprítomnosti majiteľov, existuje podozrenie, že má problémy s odlúčením. Je osamelý, túži po spoločnosti a potrebuje svojho pána.
Nechápe prečo musel zostať sám. Bojí sa, že zostal opustený a jeho pán sa už nevráti.
Túto situáciu veľmi často sprevádza ničenie vecí v dome a nadmerná radosť po návrate člena domácnosti.
Vytie u psov, ktoré sú zanechané doma, je celkom bežné. Štekot a vytie používajú ako komunikáciu, ktorou sa ti v tejto chvíli snažia povedať len jedno: „Neopúšťaj ma.“
Zároveň ide aj samoukľudňovacie správanie v týchto situáciách.
Pes často zavýja, keď zostane sám z nudy. Ak ho opustíte bez toho, aby ste mu zorganizovali tento čas, spôsobí to veľkú frustráciu.
Zviera vyje, pretože nemá k dispozícii žiadnu zábavu, t.j. spôsob na vybitie energie. Takéto vokalizovanie je spôsob na vyventilovanie svojej nespokojnosti.
Ak je zviera samo, mali by sme mu zaobstarať rôzne hračky a hryzádlá.
Občas to majitelia tento problém nezvládajú alebo ho ešte zhoršujú utešovaním psa. Okamžitá reakcia na vytie mu ukáže, že je to efektívny spôsob komunikácie. Kvôli tomu môže byť vytie ešte intenzívnejšie.
Vtedy je dobré vyhľadať pomoc behavioristy.
Vplyv hárania, plemena a podnetov z okolia
Potreba párenia sa. Najmä fenky, pokiaľ sa hárajú, vyjú.
Príklad fenky husky, ktorá začala odpovedať zavýjaním na štekot susedovho psa, ukazuje, že spúšťačom môže byť aj konkrétny zvuk z okolia. Keď k nám prišla nezavýjala mala ostatných psov na háku, prikladáme to k haraniu.
Predkovia psov vyli aj pri love, táto schopnosť ostala zakódovaná v génoch a niektoré súčasné lovecké plemená dodnes vyjú. Hoci možno už ani sami nevedia prečo to robia.
Väčšinou sa jedná o lovecké plemená, alebo psy určené na stráženie. Tiež častejšie vyjú psy, ktoré vyžadujú väčšiu spoločenskú interakciu.
Čo robiť, keď fenka zavýja
Nie vždy treba zavýjanie „zastaviť“.
Kroky, ktoré podnikne majiteľ, by mali byť vyvodené z podstaty problému. Majiteľ musí najskôr pochopiť, prečo jeho pes zavýja.
Cnenie alebo nudu je možné napraviť, ale nesprávna eliminácia takéhoto správania ho môže iba prehĺbiť.
Je potrebné mať na pamäti, že vytie v mnohých situáciách je spôsobené prirodzenými potrebami a inštinktom psa.
Pozitívne efekty by malo priniesť zväčšenie väčšej pozornosti voči psovi a zaistenie pocitu bezpečia.
Ak zavýjanie súvisí s nudou, pomôcť môžu rôzne hračky a hryzádlá, dostatok pohybu a primerané podnety počas dňa. Ak sú príčinou odlúčenie, strach alebo dlhodobý stres, vhodné je obrátiť sa na behavioristu.
Pri zavýjaní počas spánku však netreba fenku automaticky cvičiť ani napomínať. Najskôr sledujte, či ide o krátky prejav sprevádzaný pohybmi labiek, rýchlejším dýchaním alebo mumlavými zvukmi, ktorý po chvíli ustúpi.
Najčastejšie mýty o zavýjaní
- Mýtus: Pes zavýja, lebo je neposlušný.
- Mýtus: Zavýjanie treba vždy zastaviť.
- Mýtus: Zavýjanie znamená, že pes je smutný.
Povery hovoria, že počuť psa vyť prináša smolu, že sa stala nehoda, alebo je vo vzduchu smrť.
Pravda je však taká, že pes vyje preto, lebo to má v génoch. Štekanie a vytie je primárny prostriedok prostredníctvom ktorého psy odovzdávajú svoje zámery.
Najdôležitejšie je všímať si kontext. Pes, ktorý je pochopený, je pokojnejší.
Ak teda fenka zavýja vo sne, samotný zvuk zvyčajne nepredstavuje dôvod na paniku. Psy počas spánku spracúvajú zážitky, spomienky a emócie podobne, ako ľudia. Opatrnosť je potrebná vtedy, ak sa k zavýjaniu pridajú nezvyčajné prejavy bolesti, výrazná dezorientácia alebo zmeny správania počas bdenia.