Chodský pes je národní plemeno Českej republiky s bohatou históriou a významnou úlohou v živote Chodov. Oficiálne vzniklo v roku 1985 vďaka regenerácii Ing. Jana Findejsa, no už na začiatku 20. storočia sa hlava psa objavila na znak českých skautov a mal ju aj Mikoláš Aleš spolu s Chodmi, ktorí pri ochrane hraníc pomáhali v stredoveku.
Socha chodského psa na vrchu Hrádek nad obcí Újezd pri Domažliciach patrí medzi najvýraznejšie symboly plemena aj regiónu. Je to nadživotná betonová socha znázorňujúca chodského psa vytvorená Michalom Olšiakom, dokončená v roku 2011. Svými rozměry, čtyři metry na výšku a osm metrů na délku, jde o jedno z největších děl sochaře Michala Olšiaka. A zároveň o vůbec největší sochu psa u nás.
Historie chodských psov siaha až do 13. storočia, kedy Chodové strážili šumavskú hranicu a používali psy na ochranu majetku a pasenie. Chodové boli hraničáři, ktorí chodili kolem hranic už od dob Jana Lucemburského a střežili české země. Byli přímými poddanými krále. Věrnými pomocníky při ostraze jim byli psi, speciální plemeno zvané chodský pes. Za službu králi se Chodové těšili z řady výhod. O svoji pozici ale přišli v době po Bílé Hoře, tedy asi po 370 letech jejich služby na hranicích.
Počas kozínskej rebélie v roku 1695 sa služba na hraniciach ukončila a Chodovia zmizli z tradičného stráženia, pričom ich psy ostali v literárnych a umeleckých dielach až do 19. a 20. storočia. Neshody vyústily ve vzpouru, kteou v roce 1695 ukončila slavná poprava tehdejšího vůdce chodů Jana Sladkého Koziny. O několik set let později vznikla na vrchu nad Újezdem u Domažlic na památku vzpoury chodů socha Jana Sladkého Koziny v nadživotní velikosti.
V roku 1984 sa stal Ing. Jan Findejs iniciátorom obnovy plemena a o rok neskôr vzniklo prvé šteňa. Chodský pes dnes patrí do 1. skupiny FCI, 1. sekcie ovčiarskych psov s pracovnou skúškou, a je málokde stretnuteľný mimo ČR a ČS krajín.
Všeobecná charakteristika a temperment
Chodský pes je stredne veľký ovčiarsky typ s obdĺžnikovým rámcom tela. Tento pes sa vyznačuje vyváženou stavbou tela, dlhým chrbtom a výraznou hustou srsťou, ktorá mu dodáva odolnosť voči poveternostným vplyvom. Jeho pohyb je ľahký a voľný, so živou povahou bez nervozity.
Je prítulný k členom rodiny, najmä k deťom, no k cudzím osobám býva zdržalllivý. Pri ohrození blízkych alebo majetku vie byť ostrý a útočný, čo z neho robí vynikajúceho strážneho, ochranného a sprievodného psa pripraveného na náročný výcvik. Má výborný nos a zvláda čuchové práce s ľahkosťou, pričom sa dá využiť aj pri výcviku slepeckom a záchranárskych operáciách alebo vyhľadávaní osôb v lavínach.
Praktické využitie a vizuály Chodský pes - pracovné plemeno so schopnosťou zvládať náročný výcvik, ochranu a pastierstvo.
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Dĺžka trupu | 110 % výšky v kohútiku |
| Hĺbka hrudníka | 49 % výšky |
| Dĺžka nosnej partie | 46 % dĺžky hlavy |
Hlava a telo
Lebka je plochá, s miernym zúžením smerom k očiam. Očné pery sú pevné, s čistými zubami a nožnicovým zhryzom. Oči sú stredne veľké, mandľového tvaru, tmavohnedé a lesklé. Uši sú krátke, vzpriamené a dopredu otočené, so štetinkami po okrajoch. Krk je elegantne nesený, dlhý a pružný, s dlhou hustou srsťou.
Hruď je oválneho tvaru s miernym klenutím, chrbát je pevný a rovný, brucho vtiahnuté a zadok plynulo prechádza do chvosta. Chvost je voľne spustený, v sprievode aj zdvihnutý nad úroveň chrbta a je bohato osrstený. Celková línia tela je zložená z ladných kriviek a dĺžka trupu by mala byť o niečo väčšia ako výška v kohútiku.
Končatiny, srsť a farba
Predné aj zadné končatiny sú dobre uholné, s pevným svalnatým rámom a dlhým predlaktím. Labky sú stredne veľké s pevnými pružnými vankúšikmi, prsty sú zavreté s krátkymi pazúrmi. Srsť na tele je dlhá, hustá a tvrdšia, s podsadou kratšou a mäkšou.
Výnimky predstavuje tvárová časť hlavy, predná časť uší a končeky končatín, kde je srsť kratšia a hladká. Ušnice sú bohaté na srsť s dlhými štetinkami na koreni a okrajoch. Farba srsti je čierna až kovovo čierna so sýto žltými znakmi typu black and tan. Znaky sú umiestnené okrajovo a vo vnútri uší, nad očami, na lícach a ďalej po krku, na hrudi, končatinách a panvových končatinách; zodpovedajúci výraz tvoria maska na hlave. Hlavný pigment je čierny a farba znakov by mala byť čo najsýtejšia. Iné farebné variácie sú neprípustné.
Veľkosť, hmotnosť a odchýlky
Ideálny vek psa v kohútiku je 52-55 cm, u sučiek 49-52 cm; tolerancia je +/- 2 cm. Minimum a maximum sú 50-57 cm pre psov a 47-54 cm pre sučky. Hmotnosť sa pohybuje medzi 16-25 kg.
Chov a súčasnosť v Českej republike
Chodský pes je organizovaný Klubom priateľov chodského psa, ktorý zabezpečuje výstavy, bonitácie a chov pod jednou strechou. Ročne sa narodia viac ako 100 šteniat v rôznych chovateľských staniciach. Historicky si pes udržiava významnú úlohu ako sprievodca, ochranár a pastier a aj dnes sa využíva pri záchranárskych a asistenčných úlohách, vrátane slepeckého výcviku.
Na vyhlídku Hrádek putovali výletníci a milovníci historie, aby se poklonili chodským dějinám. A aby si odtud užili krásný výhled na Domažlicko. V údolí pod sochou je vidět obec Újezd, za ní se rozkládají Domažlice a dobře je vidět šikmá věž na náměstí. Panorama dokreslují majestátní vrcholky Českého lesa.
Pred rokom 1989 tu býval dokonca hotel, ktorý ale našťastie po revolúcii prešiel výraznou premenou v tradičnú chodskú chalupu. Pod pomníkem Jana Sladkého Kozinu, který stojí na kopci Hrádek, se nachází chovateľská a turistická zóna s ďalšími atrakciami, ktoré pripomínajú chodskú históriu a kultúru. Součástí areálu je kromě volně přístupné sochy psa také další prostranství s řadou atrakcí nejen pro děti.
Socha je umiestnená pred reštauráciou Chodská chalupa na vrchu Hrádek u obce Újezd, asi 4 km od Domažlic. Nedaleko sochy je ďalší pamätník, slávneho Choda Jana Sladkého Koziny. Socha i pamiatky sú súčasťou širšieho obrazu chodských dejín, kde chodiarska ľudová kultúra a symbolika psa zohrávala kľúčovú úlohu pri ochrane hraníc a živote miestnych obyvateľov.
Chodský pes, ako národný symbol, predstavuje spojenie medzi históriou, kultúrou a moderným využitím plemena v súčasnosti. Chodové byli hraničáři, kteří chodili kolem hranic už od dob Jana Lucemburského a střežili české země. Tyto výjevy zachytil kresby Mikoláš Aleš v ilustracích k románu Psohlavci - postava Choda, který pozorně střeží své okolí, má v rukou čakan a u jeho nohou sedí soustředěný pes. Symbolika psa se používala jako strážce hranice i na znaku bývalé pohraniční stráže, nebo znak skautské lilie.
Betonová socha je se svými rozměry 3,8 x 8,1 metrů jednou z největších děl ktoré sochař Michal Olšiak vytvořil. Zajímavostí je, že socha je dutá a úzkými dvířky se do jejích útrob dostanou nejen děti, ale i pružnější a tenší dospělí. Kdo byl v dětství na školním výletě na Domažlicku, určitě absolvoval výstup k pomníku Jana Sladkého Koziny nedaleko obce Újezd na vyhlídce Hrádek. A teď nastal důvod pro zopakování.
Objevte unikátní sochu chodského psa na vrchu Hrádek u Domažlic. Ano, socha je dutá a je možné se do ní dostat úzkými dvířky. Chodský pes stojí na vrcholu kopce Hrádek u Újezda nedaleko Domažlic. Cestujte pohodlně vlakem kamkoliv a kdykoliv.
| Miesto / objekt | Údaj |
|---|---|
| Socha chodského psa | 4 metre na výšku |
| Socha chodského psa | 8 metrov na dĺžku |
| Rozmery podľa druhej zmienky | 3,8 x 8,1 metrov |
| Dokončenie | 2011 |
| Hrádek | 585 m n. m. |
| Vzdialenosť od Domažlic | asi 4 km |
На závěr zbývá prozradit už jen jediné. Nadživotní sochy Michala Olšiaka. V Bělé pod Bezdězem stojí „cestovní sochy“ Karla Hynka Máchy. Vydejte se Cestou soch v České Třebové.