Infekcie prirodzene prenosné zo zvierat na ľudí nazývame zoonózy. Zaraďujeme sem vírusy, baktérie, plesne, parazity a prióny.
V slovenských domácnostiach sa chovajú nielen psy a mačky, ale aj menšie hlodavce - krysy, potkany, morčatá, škrečky, malé šelmy (napríklad fretky) alebo rôzne druhy vtákov. Zväčša tieto zvieratká majú kontakt s okolitým svetom a keď nie aktuálne tak v minulosti pravdepodobne mali a preto treba poukázať aj na to, že nikdy nevieme či zvieratko, ktoré sme si doniesli domov nie je nakazené.
Riziko nákazy klesá u zvierat, ktoré sú striktne držané v byte a nepohybujú sa voľne vonku. Nemusí javiť žiadne známky choroby, len jeho stolica, moč alebo sliny môžu byť zdrojom infekcie.

Ako sa infekcia môže preniesť zo škrečka
K nákaze môže dôjsť priamo, odreninami na koži po pohryzení alebo poškriabaní zvieraťom. Nepriamo sa ochorenie šíri zle umytými rukami, kontaminovanou stravou alebo vodou, prípadne vdýchnutím aerosólu pri čistení zvieracích príbytkov.
Dermatofytóza sa prenáša dvoma spôsobmi. Priamym kontaktom s infikovaným zvieraťom alebo nepriamo - prostredníctvom kontaminovaných predmetov, ako sú hrebene, misky, deky, pelechy (všeobecne prostredie, v ktorom sa choré zviera pohybovalo).
Spôsob nákazy závisí od pôvodcu infekcie. Pri kožných plesniach je významný kontakt so zvieraťom, jeho srsťou a kožnými šupinkami, zatiaľ čo pri niektorých infekciách hlodavcov môže byť rizikový moč, trus alebo prach vznikajúci pri čistení klietky.
Dermatofytóza: najvýznamnejšia zoonóza spájaná so škrečkom
Nepríjemnými mykózami a rôznymi chorobami kože netrpia len ľudia, ale aj zvieratá. Jedným z ťažko rozpoznateľných ochorení je aj dermatofytóza - problémy kože, ktoré môžu byť prenosné aj na človeka.
Dermatofytóza predstavujú samostatnú skupinu kožných zápalových ochorení, ktorá nereaguje na protizápalovú ani antibiotickú liečbu, preto rozpoznanie príčiny zápalu je dôležité pre správne liečenie a protiepidemické opatrenia.
Zápalové ložiská na koži môžu mať rôznu príčinu - baktérie, vírusy, kvasinky, vláknité huby, parazity, neinfekčné zápalové ložiská z fyzikálno-chemických príčin a zápalové ložiská z porúch obranných mechanizmov.
Vláknité huby predstavujú širokú skupinu mikroorganizmov, ktoré pre svoj rast vyžadujú dusík, uhlík, kyslík, teplo a vlhko. Tieto podmienky spĺňajú rohovinové časti kože, a preto sa tieto mikroorganizmy tiež nazývajú keratinofilní huby.
Iné druhy sú schopné postihnúť pokožku, nechty a tiež vlasy (napr. Mikrosporia, favus). Spôsobujú ochorenia na miestach priameho kontaktu kože s hubou v ložiskách u človeka, zvierat (morča, škrečok, pes, kôň ...), pri kontakte s kontaminovanou pôdou, alebo sa môžu preniesť sprostredkovane kontaktom s predmetmi kontaminovanými šupinkami kože či vlasy chorého človeka, infikovanou srsťou z chorých zvierat alebo pôdou.
Prejavy dermatofytózy u škrečka
Prejavy u zvierat sú rôzne a v prvých štádiách veľmi ťažko rozpoznateľné. Zvierací pacienti spočiatku nejaví takmer žiadne symptómy, aj keď je ich kože už nakazené a v najbližšej dobe sa ochorenie prejaví aj navonok.
Hlavné príznaky ochorenia sú zápalové zmeny na koži a srsti. Existuje široká škála prejavov, od rednutie a vypadávanie srsti až po zmeny na koži, ktoré môžu byť sprevádzané svrbením.
Príznaky môžu zahŕňať aj malé lysiny, drobné šupinky, chrastičky, začervenanie alebo podráždenie kože. Pri škrečkoch je však niekedy ťažké odlíšiť kožnú infekciu od obyčajných lupín, podráždenia podstielkou či mechanického poškodenia.
Nemusíte však hneď panikáriť. V prípade drobných šupiniek v kožuchu nemusí vždy ísť o príznaky dermatofytózy, ale o obyčajné lupiny, preto je vždy lepšie poradiť sa s odborníkom.
Ako sa dermatofytóza prejavuje u človeka
Malé čiastočky odlúčené pokožky s hubou sa môžu uchytiť najčastejšie v priestoroch medzi prstami alebo v záhyboch kože a tam spôsobiť kožné prejavy.
Keratinofilné huby, ktoré sú schopné postihnúť len rohovinovú časť hladkej kože a nechtu, nie sú schopné postihnúť vlasy. Spôsobujú choroby hladkej kože v záhyboch (kde je vlhko a teplo), zriedka napadajú aj iné časti tela pri poruchách imunity alebo imunosupresívnej liečbe.
Kožné zápalové ložiská môžu mať rôzny vzhľad. Preto samotné začervenanie, svrbenie, šupinatenie alebo kruhovité ložisko ešte nemusí bezpečne určiť pôvodcu ochorenia.
Dermatofytóza u človeka nereaguje na protizápalovú ani antibiotickú liečbu, preto je rozpoznanie príčiny zápalu dôležité pre správne liečenie a protiepidemické opatrenia.
Ďalšie infekcie spájané s domácimi hlodavcami
Hlodavce (vrátane doma chovaných myší, krýs a potkanov) môžu človeka nakaziť leptospirózou a hantavírusovou infekciou.
V našom regióne sa na klinike infektológie a cestovnej medicíny stretávame s rôznymi bakteriálnymi, vírusovými a parazitárnymi zoonózami: tularémia, listerióza, ornitóza, choroba z mačacieho škrabnutia, hantavírusová infekcia, leptospiróza, lymfocytárna choriomeningitída.
Vzácnym ochorením je lymfocytárna choriomeningitída, prenášaná hlavne škrečkami.
Pri ochoreniach prenášaných hlodavcami nemusí byť zviera viditeľne choré. Zdrojom infekcie môže byť jeho stolica, moč alebo sliny, prípadne kontaminované predmety a prach v okolí klietky.
Lymfocytárna choriomeningitída
Lymfocytárna choriomeningitída je vzácne ochorenie prenášané hlavne škrečkami.
Pri infekciách prenášaných hlodavcami sa ochorenie môže šíriť zle umytými rukami, kontaminovanou stravou alebo vodou, prípadne vdýchnutím aerosólu pri čistení zvieracích príbytkov.
Niektoré z týchto ochorení sú zvlášť nebezpečné pre tehotné ženy a novorodencov.
Leptospiróza a hantavírusová infekcia
K veľmi častým antropozoonózam zaraďujeme leptospirózu. Ochorenie prioritne prenášajú hlodavce, kontamináciou prostredia svojím močom.
Hantavírusová infekcia môže mať závažný priebeh. Pri ochoreniach, ktoré postihujú obličky, je niekedy nutné pristúpiť k hemodialýze (napr. hantaviróza prenosná z hlodavcov).
Pri pátraní po príčine ťažkého zdravotného stavu sa lekári môžu dozvedieť, že pacient pred ochorením upratoval starý dom, v ktorom videl pobehovať myši a potkany. Pacient sa pri upratovaní domu nakazil vdýchnutím kontaminovaného prachu.
Salmonelóza a ďalšie črevné infekcie
Črevné infekcie často spôsobujú salmonelóza a kampylobakterióza.
Najčastejší zdroj salmonel predstavujú vajcia z domáceho chovu.
Pri podozrení na infekciu je dôležité zohľadniť nielen kontakt so škrečkom, ale aj stravu, vodu, hygienu rúk a ďalšie možné zdroje kontaminácie.
Kto je najviac ohrozený
Deti
Choroby prenosné zo zvieraťa na človeka sú najčastejšie zaznamenané u detí. Výnimkou nie sú ani tie menšie, dojčatá.
Prítulné zvieratá si ich pozornosť získavajú okamžite. Na druhej strane, deti bývajú veľmi spontánne a lásku k chlpatému kamarátovi prejavujú neraz aj bozkom či objatím.
Deti by si po manipulácii so škrečkom a po čistení klietky mali umyť ruky a nemali by si dávať zviera k tvári ani do blízkosti úst.
Tehotné ženy, novorodenci a ľudia s oslabenou imunitou
Tehotné ženy a novorodenci patria medzi skupiny, pri ktorých je potrebná zvýšená opatrnosť.
Niektoré ochorenia sú zvlášť nebezpečné pre tehotné ženy a novorodencov.
Rizikovou skupinou sú aj seniori alebo osoby s výrazne oslabeným imunitným systémom.
Ľudia s oslabenou imunitou môžu mať ťažší priebeh infekcií a pri podozrivých príznakoch by mali kontakt so zvieraťom spomenúť svojmu lekárovi.
Príznaky možnej zoonózy u človeka
Príznaky týchto chorôb sú veľmi ťažko včas rozpoznateľné. Človek infikovaný takouto chorobou môže mať príznaky chrípky s horúčkou alebo kašľom.
Podľa konkrétneho pôvodcu sa môžu objaviť aj kožné prejavy, hnačka, bolesti brucha, zväčšenie lymfatických uzlín, zápal dýchacích ciest alebo príznaky postihnutia obličiek.
Zväčšenie lymfatických uzlín môže byť bolestivé alebo nebolestivé a môže postihovať jednu alebo viac uzlín.
Ak sa objavia uvedené príznaky ochorenia u ľudí, je potrebné navštíviť lekára i odborníka - infektológa. Pri jeho návšteve je potrebné spomenúť údaj o prítomnosti zvieraťa v domácnosti.
Čo robiť, ak škrečok vyzerá chorý
Zdravý škrečok je čulý, zvedavý, pije a papá.
Škrečky sú zvyknuté skrývať svoje bolesti. Je to preto, aby vo voľnej prírode na seba neupútali hladné zraky predátorov.
Aj keď škrečok nepovie, že ho niečo bolí, ak prestane papať, piť alebo je zjavne apatický, je čas konať.
Ak si všimneš niektoré z týchto príznakov, navštív veterinára špecializujúceho sa na drobné hlodavce.
Kožné zmeny a vypadávanie srsti
Ak škrečok stráca chĺpky alebo má na koži chrastičky, môže ísť o parazity alebo roztoče.
Prvým krokom je výmena podstielky. Roztoče u škrečka totiž často prichádzajú v už napadnutej podstielke.
Ak problémy pretrvávajú, navštív veterinára.
Hnačka a mokrý chvost
Jednou z nich je choroba vlhkého chvosta, ktorá je nebezpečnou infekciou bakteriálneho charakteru.
Najčastejšie postihuje škrečky, ktoré sú obzvlášť citlivé na stres, napríklad mláďatá, ktoré boli príliš skoro oddelené od matky.
Ochorenie sa prejavuje silnou hnačkou a mokrými škvrnami v oblasti chvosta.
To, že má tvoj škrečok hnačku, spoznáš podľa zašpineného a mokrého bruška a zadočku.
Hnačku môže spôsobiť zlá strava, špinavá až smradľavá voda alebo vlhká podstieľka.
Ak máte podozrenie, že Váš škrečok má hnačku, nasaďte mu diétu (len suchú stravu, napr. zrnká, obilniny, vločky a pod., určite sa vyvarujte zelenine, jogurtu a púpavovým listom) a podávajte mu studený harmančekový čaj bez cukru.
Počas hnačky mu zabezpeč dostatok tekutín, aby nezostal dehydrovaný.
Ak sa jeho stav nezlepší, navštív veterinára.
Očné ochorenia
Ďalším typom ochorenia u džungárskych a sýrskych škrečkov je infekcia očí, ktorá sa môže prejaviť žmurkaním, prítomnosťou hnisu alebo úplným zaschnutím hnisu, ktoré nakoniec zabráni otvoreniu očí.
Bohužiaľ, u takých malých tvorov, ako je škrečok, je ťažké odhaliť očné ochorenia v počiatočnom štádiu.
Je však potrebné, aby ste svojho domáceho miláčika každý deň pozorne sledovali, pretože v neskoršom štádiu môže infekcia viesť k úplnej strate zraku alebo dokonca zasiahnuť mozog.
Ak má tvoj škrečok zalepené alebo zapálené očko, môže to byť spôsobené prachom z nevhodnej podstielky alebo príliš prašným kúpacím pieskom.
Skús mu vymeniť podstielku a piesok za úplne nový typ.
Očko mu jemne očisti vatovým tampónikom namočeným vo vode alebo v harmančekovom čaji izbovej teploty.
Ak sa mu to do 3 dní nepodarí pomôžte mu mokrým vrecúškom harmančekového čaja.
Ak však nie, navštívte veterinára.
Hrčky a nádory
Nádory sú u škrečkov pomerne časté.
Ak si všimneš, že škrečok má opuch alebo neobvyklú hrčku na tele, určite ho vezmi k veterinárovi.
Niektorý nádor u škrečka, najmä ak sa zachytí včas, je možné odstrániť operáciou.
Infekcie močových ciest a poranenia
Ďalším typom infekcie je infekcia močových ciest.
Príčinou môže byť nevhodná strava obsahujúca príliš veľa tuku, prievan alebo príliš chladné prostredie.
Infekcie močových ciest sa prejavujú častým močením, hematúriou a niekedy tichým piskotom pri močení.
Ak škrečok krváca z pohlavných orgánov, môže ísť o zápal močového ústrojenstva.
Závažnejšie poranenia sú zvyčajne zlomeniny alebo vnútorné krvácanie.
Škrečok si ich nespôsobí len tak, to by napr. musel spadnúť z veľkej výšky.
Diagnostika a liečba
Škrečok, ako každé zviera, nám nepovie, čo mu je. Okrem toho je vzhľadom na jeho veľkosť a pohyblivosť veľmi ťažké ho klinicky vyšetriť alebo odobrať vzorky na ďalšiu diagnostiku. Preto sú neoceniteľné pozorovania majiteľa.
Pri podozrení na dermatofytózu alebo inú infekciu je potrebné vyhľadať veterinára. Kožné prejavy totiž môžu ma viacero príčin a ich správne rozlíšenie je dôležité pre výber liečby.
Liečba sa navrhuje podľa druhu patogénu a okrem samotnej terapie je nutná aj dezinfekcia prostredí, kde zviera žilo.
Liečba nie je jednoduchá a trvá zvyčajne niekoľko týždňov.
Po stanovení správnej diagnózy je možné ochorenie správne liečiť. V liečbe sa používajú antibiotiká, antiparazitárna liečba, v niektorých prípadoch virostatická liečba.
Okrem tejto kauzálnej liečby je potrebná aj symptomatická a podporná terapia.
Niektoré ochorenia môžu mať aj smrteľný priebeh.
Hygiena pri čistení klietky
Rizikovým faktorom na vzniku infekcie u človeka je nedodržanie osobnej hygieny pri pobyte v prírode alebo po kontakte s voľne žijúcimi mäsožravcami, nedodržanie bezpečného spracovania potravín.
Pri čistení zvieracích príbytkov môže dôjsť k vdýchnutiu aerosólu alebo kontaminovaného prachu.
Pri manipulácii s podstielkou, trusom a predmetmi z klietky je vhodné používať rukavice, nevíriť prach a po skončení práce si dôkladne umyť ruky.
Nezabúdajte si pravidelne umývať ruky (nielen pred jedlom).
Pravidelné odstraňovanie trusu domácich zvierat, odčervovanie a vakcinácia domácich miláčikov patria medzi základné preventívne opatrenia.
Očkovania a pravidelné návštevy veterinára by mali byť samozrejmosťou a rovnako by ste mali veterinára vyhľadať v prípadoch, keď na svojom domácom miláčikovi objavíte podozrivé príznaky.
- pravidelne si umývajte ruky po kontakte so škrečkom a jeho klietkou;
- pri čistení klietky používajte ochranné rukavice;
- nedotýkajte sa po manipulácii so zvieraťom očí, nosa a úst;
- nedovoľte deťom bozkávať škrečka alebo si ho prikladať k tvári;
- kontaminovanú podstielku odstraňujte opatrne;
- misky, napájačky a ďalšie vybavenie pravidelne čistite;
- pri kožných zmenách, hnačke, apatii alebo krvácaní vyhľadajte veterinára;
- pri vlastných zdravotných ťažkostiach informujte lekára o chove škrečka.
Čo robiť pri podozrení na infekciu
Ak máte podozrenie, že škrečok má infekčné ochorenie, obmedzte zbytočnú manipuláciu s ním a zabráňte kontaktu s inými zvieratami.
Pri čistení klietky používajte ochranné pomôcky a postupujte tak, aby ste nerozvírili prach.
Škrečka neliečte svojvoľne ľudskými liekmi. O vhodnom postupe rozhoduje veterinár podľa príznakov a výsledkov vyšetrenia.
Ak sa u človeka po kontakte so škrečkom objaví horúčka, kašeľ, hnačka, kožné ložiská, zväčšené lymfatické uzliny alebo iné nezvyčajné ťažkosti, je potrebné navštíviť lekára i odborníka - infektológa.
Pri jeho návšteve je potrebné spomenúť údaj o prítomnosti zvieraťa v domácnosti.
Zoonózy a princíp One Health
Koncept „One health“ hovorí, že zdravie ľudí, zvierat a rastlín sú vzájomne závislé a viazané na zdravie ekosystémov, v ktorých existujú.
One health zahŕňa sektor verejného zdravia, veterinárstva a životného prostredia.
Je dôležitý pre bezpečnosť potravín a vody, výživu, kontrolu zoonóz, riadenie znečistenia a boj proti antimikrobiálnej rezistencii.
Ako si dôkladne čistím klietky!
Ochrana zdravia pri chove škrečka preto nespočíva v úplnom vyhýbaní sa kontaktu so zvieraťom, ale v zodpovednej starostlivosti, dôslednej hygiene, včasnom rozpoznaní príznakov a spolupráci s veterinárom a lekárom.