Na západnom Slovensku, v okresoch pôsobnosti Regionálnych veterinárnych a potravinových správ Dunajská Streda a Trnava, sa potvrdila myxomatóza u zajacov poľných.
Slovenská poľovnícka komora upozornila, že z viacerých miest sú hlásené prípady jedincov s typickými príznakmi tohto smrteľného ochorenia. Myxomatóza vážne ohrozuje populácie zajacov poľných a môže narušiť ekologickú rovnováhu v poľnohospodárskej krajine.

Kde bol výskyt myxomatózy potvrdený
V posledných dňoch bola oficiálne potvrdená myxomatóza u zajacov poľných v okolí pôsobnosti RVPS Dunajská Streda a RVPS Trnava.
Slovenská poľovnícka komora informovala, že v okresoch pôsobnosti RVPS Dunajská Streda a Trnava bola oficiálne potvrdená myxomatóza u zajacov poľných.
Výskyt nebezpečného vírusového ochorenia na Žitnom ostrove môže spôsobiť, že zajaca poľného vo voľnej prírode len tak ľahko neuvidíte.
Podľa dostupných informácií sa ochorenie na Slovensko mohlo rozšíriť z Moravy. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč uviedol: „Mám informácie, že to prišlo z Moravy. V ČR majú s tým už dlhodobejší problém.“
Pôvod vírusu siaha do Portugalska, odkiaľ sa v posledných rokoch rozšíril do viacerých európskych krajín, Nemecka, Rakúska či Českej republiky. Tento rok sa jeho výskyt prvýkrát oficiálne potvrdil aj u nás.
Čo je myxomatóza
Myxomatóza je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie spôsobené vírusom Myxoma, ktorý patrí do rodu Leporipoxvirus a čeľade Poxviridae.
Vírusové ochorenie postihovalo kedysi prevažne králiky, dnes aj zajace poľné.
Choroba postihuje najmä králiky, no žiaľ v posledných rokoch aj zajace poľné.
U pôvodného hostiteľa - amerického zajaca, ktorý má určitý stupeň genetickej rezistencie, prebieha infekcia mierne, no u európskych druhov má ťažký, často smrteľný priebeh.
U pôvodného hostiteľa - amerického zajaca - prebieha mierne, no u európskych druhov má ťažký, často smrteľný priebeh.
Myxomatóza je ochorenie, ktoré sa v Európe šíri už niekoľko rokov. Tento rok zasiahlo populácie zajačej zveri v Nemecku, Rakúsku a Česku, a teraz sa objavilo aj na Slovensku.
Ako sa vírus prenáša
Vírus sa prenáša najmä krv sajúcim hmyzom, ako sú komáre, blchy či ovady, priamym kontaktom medzi jedincami alebo nepriamo cez kontaminované prostredie.
Ono je to závislé od toho, ako sa objavuje ten medzi hostiteľ, prenášač ktorým je komár, môžu byť aj blchy napríklad.
Hmyz môže vírus preniesť z chorého alebo uhynutého zvieraťa na ďalšie jedince. „Ako náhle nájdu nejakú mŕtvolku, zviera, ktorý je choré naletia, idú ďalej,“ priblížil MVDr. Jozef Rózsa.
Vírus sa môže šíriť aj nepriamo prostredníctvom šiat, oblečenia a krmiva.
Je veľmi odolný - prežíva mesiace v chladnom prostredí či v tkanivách uhynutých zvierat.
Je veľmi odolný, prežíva mesiace v chladnom prostredí či v tkanivách uhynutých zvierat.
Teraz k šíreniu prispieva aj mimoriadne teplé počasie a hojný výskyt hmyzu.
Sezónny charakter ochorenia
Ochorenie patrí medzi ohniskové nákazy so sezónnym výskytom a najviac sa šíri koncom leta a začiatkom jesene.
Myxomatóza prichádza vo 4- až 5-ročných cykloch, postihuje len králiky a zajace.
Počas neskoršej jesene, keď hlavný spôsob prenosu predstavujú komáre, spravidla nákaza ustupuje.
Sezónny charakter však neznamená, že riziko po ochladení okamžite zaniká. Vírus dokáže prežívať mesiace v chladnom prostredí či v tkanivách uhynutých zvierat.
Inkubačná doba a priebeh infekcie
Inkubačná doba trvá od troch do desiatich dní.
Inkubačná doba trvá 3 - 10 dní.
Akútna forma
Pri akútnej forme sa objavujú opuchy viečok, pyskov, uší a genitálií, hnisavý výtok z očí a nosa, apatia, dýchacie ťažkosti a smrť do 3 - 10 dní.
Upchatie slzných kanálikov spôsobuje výtok z očí a vypadávanie srsti okolo nich, nazývané tiež myxomatózne okuliare.
Chronická forma
Chronická forma má pomalší priebeh s tvorbou podkožných uzlov, myxómov, a často je spojená so sekundárnymi infekciami.
Typické príznaky u zajacov poľných
Príznakmi ochorenia sú strata plachosti, malátnosť, vyčerpanosť, zdurenie jednotlivých častí tela, najmä v okolí očí, nosa a úst zajaca, kde sa často objavujú aj červené škvrny.
- strata plachosti,
- malátnosť a vyčerpanosť,
- opuchy viečok, nosa, pyskov a uší,
- zdurenie v okolí očí, nosa a úst,
- červené škvrny na tele,
- výtok z očí a nosa,
- ťažkosti s dýchaním,
- vypadávanie srsti okolo očí,
- kruhy okolo očí,
- znížená plachosť a zmeny správania.
Typickým znakom sú takzvané „myxomatózne okuliare“ - opuchy a výtoky okolo očí, ktoré spôsobujú vypadávanie srsti.
Opuchnutý nos a opuchnuté oči sú príznaky tohto ochorenia.
Nakazené zajace strácajú plachosť, sú malátne, vyčerpané a majú opuchy v oblasti očí, nosa a úst, kde sa môžu objaviť aj červené škvrny.

Úmrtnosť pri myxomatóze
Smrtnosť myxomatózy dosahuje u zajacov 80 až 90 percent.
Úmrtnosť dosahuje 80-100 % u králikov a 60-90 % u zajacov v citlivých populáciách.
Zatiaľ čo u zajacov je úmrtnosť 60 až 90 percent, v nezaočkovaných domácich chovoch dosahuje takmer 100 percent.
Rozdiely v uvádzaných hodnotách súvisia s druhom zvieraťa a citlivosťou konkrétnej populácie. U európskych druhov má ochorenie ťažký, často smrteľný priebeh.
Ochorenie je smrteľné pre zajačiu zver, nepredstavuje však riziko prenosu na človeka.
Riziko pre ľudí a ostatné zvieratá
Myxomatóza nie je prenosná na človeka.
Nemôže sa prenášať na ostatné druhy zvierat ani na človeka.
Ochorenie nie je nebezpečné pre ľudí ani iné domáce zvieratá, ale jeho šíreniu medzi divými zajacmi nie je možné zabrániť.
Vírus nepredstavuje riziko pre človeka, ohrozuje však populáciu zajacov a môže vážne narušiť rovnováhu v poľnohospodárskej krajine.
Vplyv na populáciu zajacov
Myxomatóza vážne ohrozuje populácie zajacov.
Výskyt myxomatózy u zajacov poľných je jasným dôkazom, že vírus sa už šíri aj na Slovensku.
Škody sú obrovské.
„Termokamerou si väčšinou zvykávajú poľovníci kontrolovať zvery, kde počítali pred 10 dňami približne 150-180 zajacov, dneska počítajú okolo 30,“ uviedol MVDr. Jozef Rózsa z veterinárnej kliniky Dunajská Streda.
Pokles počtu pozorovaných jedincov však sám osebe nemusí predstavovať presné vyčíslenie úmrtnosti, pretože choré zajace môžu meniť správanie, strácať plachosť a pohybovať sa mimo obvyklých stanovíšť.
Koordinovaný postup poľovníkov, veterinárov aj verejnosti je podľa SPK nevyhnutný na ochranu biodiverzity Slovenska.
Čo robiť pri náleze chorého alebo uhynutého zajaca
Ak popri prechádzke v prírode narazíte na mŕtve zviera, nedotýkajte sa ho.
Poľovníkom aj verejnosti sa odporúča eliminovať choré alebo uhynuté jedince pri dodržaní všetkých hygienických zásad.
Poľovníkom Slovenská poľovnícka komora odporúča hlásiť výskyt podozrivých kusov príslušnej RVPS, dodržiavať hygienické zásady pri manipulácii a v prípade potreby spolupracovať so štátnymi orgánmi pri mimoriadnom love a monitoringu.
Uhynuté zviera treba bezpečne zneškodniť - zakopať, jamu vyvápniť a dezinfikovať okolie.
Odporúčané opatrenia zahŕňajú kalifilérne neškodné odstránenie jedinca, zakopanie zvieraťa, vyvápnenie jamy a dodržiavanie dezinfekčných postupov.
- chorého alebo uhynutého zajaca nechytajte holými rukami,
- nález oznámte príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe,
- pri manipulácii dodržujte všetky hygienické zásady,
- uhynutého jedinca bezpečne odstráňte,
- jamu po zakopaní vyvápnite,
- okolie a použité pomôcky dezinfikujte,
- pri monitoringu a prípadnom mimoriadnom love spolupracujte so štátnymi orgánmi.
Očkovanie a ochrana domácich králikov
Očkovanie je najúčinnejšou formou prevencie.
Domáce zajace je možné chrániť preventívnym očkovaním.
Králiky sú na infekciu mimoriadne citlivé.
Všetci registrovaní chovatelia a ich elektronicky zaregistrované zvieratá sú zaočkované proti chorobám, ako sú mor i myxomatóza králikov.
Oficiálni a zodpovední chovatelia preto obavu mať nemusia.
Králikárne by mali byť umiestnené ďalej od polí a trávnatých plôch.
Klietky, náradie a misky treba pravidelne dezinfikovať.
Vyhnite sa používaniu trávy alebo sena z oblastí s výskytom choroby.
Opuchy, výtoky z očí alebo nosa a zmeny správania sú dôvodom na okamžité kontaktovanie veterinára.
| Oblasť ochrany | Odporúčané opatrenie |
|---|---|
| Prevencia v chove | Domáce zajace je možné chrániť preventívnym očkovaním. |
| Umiestnenie chovu | Králikárne by mali byť umiestnené ďalej od polí a trávnatých plôch. |
| Hygiena | Klietky, náradie a misky treba pravidelne dezinfikovať. |
| Krmivo | Vyhnite sa používaniu trávy alebo sena z oblastí s výskytom choroby. |
| Zdravotné príznaky | Opuchy, výtoky z očí alebo nosa a zmeny správania sú dôvodom na okamžité kontaktovanie veterinára. |
Úloha poľovníkov a veterinárnych orgánov
Slovenská poľovnícka komora vyzýva poľovníkov, aby sa aktívne zapojili do monitorovania výskytu ochorenia.
Štátna veterinárna a potravinová správa SR nastavila komunikáciu s jednotlivými poľovnými združeniami z hľadiska informovanosti a monitoringu.
Poľovníkom sa odporúča hlásiť výskyt podozrivých kusov príslušnej RVPS.
Pri manipulácii s chorými alebo uhynutými jedincami je potrebné dodržiavať hygienické zásady a v prípade potreby spolupracovať so štátnymi orgánmi pri mimoriadnom love a monitoringu.
Richard Takáč uviedol, že riešením je podľa neho vakcinovanie zajacov. „To sa však nedá, keďže ide o voľne žijúce živočíchy,“ poznamenal agrominister.
„Robiť možno nejaký, z hľadiska redukcie odstrel týchto zajacov, aby sa to nešírilo ďalej, ale to ja nechám na odborníkov,“ vyjadril sa minister pôdohospodárstva Richard Takáč.
Reálnym riešením je podľa neho odstrel zajacov, aby sa ochorenie nešírilo ďalej. „Ale to ja už nechám vyslovene na odborníkov v teréne,“ dodal agrominister.
O prípadnom mimoriadnom love a jeho rozsahu majú rozhodovať odborníci v teréne v spolupráci s príslušnými veterinárnymi a štátnymi orgánmi.
Najdôležitejšie informácie v skratke
- Myxomatóza bola oficiálne potvrdená u zajacov poľných v regiónoch Dunajská Streda a Trnava.
- Ide o vysoko nákazlivé vírusové ochorenie spôsobené vírusom Myxoma.
- Vírus prenášajú najmä komáre, blchy a ovady.
- Šíriť sa môže aj priamym kontaktom a cez kontaminované prostredie, oblečenie či krmivo.
- Typickými príznakmi sú strata plachosti, malátnosť, opuchy okolo očí, nosa a úst, výtoky a dýchacie ťažkosti.
- Ochorenie nie je prenosné na človeka ani na ostatné druhy zvierat.
- U zajacov môže úmrtnosť dosiahnuť 60 až 90 percent, v citlivých populáciách 80 až 90 percent.
- U nezaočkovaných domácich králikov dosahuje úmrtnosť takmer 100 percent.
- Domáce králiky možno chrániť preventívnym očkovaním a dôslednou hygienou.
- Choré ani uhynuté jedince nemožno chytať bez dodržania hygienických zásad.
- Nález podozrivého zvieraťa treba oznámiť príslušnej RVPS.