Čierny kocúr je zbierka dvanástich poviedok Edgara Allana Poea, ktoré ponúkajú dvanásť výletov na pomedzie rozumu a šialenstva. Kniha je určená čitateľom od 15 rokov, ktorých priťahuje psychologická próza, gotická literatúra a hľadanie temnejšej stránky ľudskej povahy.
Pravdepodobne vás to nevydesí na smrť, veď koho by už v dnešných časoch desili staromódne príbehy? No raz za čas, uprostred bezsennej noci, keď vonku bude zúriť búrka a stromy za oknom budú vo svetle bleskov vrhať na vašu posteľ pokrivené mihajúce sa tiene, raz za čas si spomeniete, že najstrašnejšie príšery nečíhajú v temných hrobkách ani v ponurých zámkoch, ale v nás samých.
Edgar Allan Poe a jeho miesto v literatúre
Edgar Allan Poe (1809-1849) bol americký básnik, prozaik a literárny kritik. Počas svojho života pracoval ako redaktor viacerých literárnych časopisov, kde publikoval väčšinu svojich najznámejších poviedok. Je považovaný za priekopníka detektívnej prózy a jedného z kľúčových predstaviteľov amerického romantizmu a gotickej literatúry.
Výrazne ovplyvnil vývoj hororového žánru a stal sa jedným z otcov hororových a detektívnych príbehov. Edgar Allan Poe je pre mňa jeden z mála autorov, ktorý vo svojich knihách dokázal brilantne vylíčiť znepokojivú atmosféru plnú tajomna a napätia, ktorá vás vtiahne priamo do deja a nepustí až do samého konca.
Nechýbajú stiesnené priestory, záhadné udalosti a často aj psychologický rozklad hlavného hrdinu. Ba čo viac, Poe s vami rozohrá komplikovanú hru, ktorá vám nedá spať. Jeho diela nemajú za účel vystrašiť čitateľa iba prvoplánovo, ale čitateľ si musí uvedomiť posolstvo každej jednej poviedky, ktorá sa dotkne jeho duše.
Edgarove poviedky rozprávajú príbehy tých najtemnejších emócií a činov, ktorých sú ľudia schopní. Keď si to človek uvedomí, dozaista ho zamrazí. Avšak nie všetci sú schopní jeho mysleniu a dielam porozumieť.
„V krátkej poviedke má autor možnosť predviesť celý svoj zámer bez prerušenia. Počas hodiny čítania je čitateľova duša pod kontrolou autora.“
Keď autor ako Edgar Allan Poe prevezme kontrolu nad vašou dušou, zavedie ju na pomedzie normálneho a abnormálneho, prinúti ju preskúmať hranice šialenstva a zvrátenosti a ukáže jej, čo sa ukrýva v najtajnejších zákutiach vyšinutej ľudskej mysle.
Čo obsahuje zbierka Čierny kocúr
Výber Čierny kocúr prináša tucet hororových poviedok, tucet majstrovských dielok, pretože, ako tvrdil samotný Poe: „poviedka je skúškou najväčších géniov“ a práve tento génius výrazne ovplyvnil vývoj uvedeného literárneho žánru.
- Čierny kocúr
- Diablik zvrátenosti
- Rukopis nájdený vo fľaši
- Pád domu Usherovcov
- Skokan
- Skutočnosti v prípade M.
- Predčasný pohreb
- Jáma a kyvadlo
- Pád do Malströmu
- Podlhovastá bedňa
- Správa vo fľaši
- Senzácia s balónom
Zbierka krátkych poviedok Edgara Allana Poea je oceňovaná pre svoju temnú, gotickú atmosféru a psychologické vyťaženie témy smrti. Poviedky sú krátke, čítajú sa rýchlo a často šokujú nečakanými zvratmi, pričom text môže byť miestami náročnejší pre svoju archaickú skladbu viet.
Zbierka však nie je jednotvárna. Niektoré poviedky môžeme pokojne označiť za fantasy, pretože autor skutočne využíva prvky výrazne vytrhnuté z reality. Výber sa pohybuje od hororu a detektívnych príbehov cez grotesku až po milostné alebo dobrodružné príbehy.
Poviedky boli svojou úrovňou veľmi rozličné a nie všetky môžu zaujať každého čitateľa rovnako. Niektoré príbehy môžu pôsobiť nudnejšie alebo nezrozumiteľnejšie, zatiaľ čo iné sa pamätajú výborne a ponúkajú silnú atmosféru, napätie aj výraznú pointu.
Čierny kocúr: psychológia viny a ľudskej zvrátenosti
Titulná poviedka Čierny kocúr sleduje muža, ktorého alkoholizmus a narastajúca krutosť vedú k tragickému zločinu - a k nevyhnutnej odplate. Je to jeden z Poeových najpresvedčivejších obrazov psychológie viny a ľudskej zvrátenosti.
Hlavná postava je alkoholik a miluje zvieratá, najmä kocúra Pluta. Po tom, čo sa oženil, si domov zaobstaral veľa nových zvierat, mal psa, vtáky, králiky, opičku a čierneho kocúra, ktorý v príbehu zohrá dôležitú úlohu a ktorého mal najradšej.
Nikdy nevztiahol ruku a nikdy žiadne zviera neudrel. Jedného dňa však pod vplyvom alkoholu a hnevu kocúrovi vypichne oko a následne ho obesí. Krátko nato mu zhorí dom a zachovaná časť steny sa podobá Plutovi.
Po tomto incidente sa snaží kocúra nahradiť. Podarí sa mu to. Druhý kocúr má na bruchu škvrnu, ktorá vyzerá ako šibenica. Následne muž pod vplyvom alkoholu kocúra naháňa, jeho manželka sa ho snaží zastaviť, no v návale hnevu ju zabije a zamuruje.
Na druhý deň sa ho policajti vypytujú, čo sa stalo. Muž predstiera, že nič nevie. Omylom zaklope na stenu, odkiaľ sa ozve mňaukanie.
Čierny kocúr tak nie je iba príbehom o zvierati, alkohole a vražde. Je predovšetkým psychologickým portrétom človeka, ktorý sa postupne zbavuje zábran a pokúša sa svoju vinu ukryť za náhodu, alkohol a okolnosti. Najväčšia hrôza nevychádza z nadprirodzeného prvku, ale z poznania, že človek je schopný premeniť lásku na násilie a výčitky svedomia na zúfalú snahu uniknúť trestu.
Na konci poviedky som krútila neveriacky hlavou, čo sa hlavnej postave stalo. Je to neuveriteľná zhoda náhod. Čierny kocúr je jasným predchodcom románu Hrob zvieratiek, ďalšie podobnosti však musí čitateľ hľadať sám.
Smrť, vina a temné zákutia ľudskej mysle
Smrť má tisíce podôb, sama je však nesmrteľná. V literatúre má svoje pevné miesto. V knihe poviedok Čierny kocúr sa na smrť autor pozerá z viacerých uhlov a čitateľovi to miestami pripadá, akoby sa v jej opisoch autor vyžíval.
V tejto knihe môžeme nájsť veľa pohľadov autora na smrť. Smrť sa objavuje ako trest, tajomstvo, hrozba, výsledok ľudskej posadnutosti aj ako hranica, na ktorej sa rozpadá rozum.
Poviedky sú koncipované tak, že čitateľovi sa zdá, akoby s ním autor viedol dialóg a dokonca hľadal útechu či pochopenie pre konanie hlavných hrdinov. Rozprávači často nehovoria iba o udalostiach, ale zároveň sa snažia obhájiť, vysvetliť alebo ospravedlniť vlastné konanie.
Poe tak čitateľa nepozýva iba k sledovaniu príbehu. Núti ho premýšľať o tom, kde sa končí šialenstvo a začína zodpovednosť, či možno veriť rozprávačovi a či je človek schopný rozpoznať vlastnú zvrátenosť skôr, než spôsobí nenapraviteľné škody.
Gotická atmosféra a práca so strachom
Témou je táto červená kniha zameraná skôr na gotický horor. Ukazuje Poeove schopnosti v tom najlepšom šere.
Gotická atmosféra vzniká zo spojenia chátrajúcich domov, temných miestností, stiesnených priestorov, smrti, tajomných udalostí a psychického rozkladu postáv. Autor často vytvára pocit, že z príbehu niet úniku a že vonkajší priestor je iba obrazom vnútorného stavu hrdinu.
Niekomu môže prekážať, že poviedky nie sú dostatočne strašidelné podľa dnešných predstáv. Strašidelné však nie sú ani staré hororové filmy, a napriek tomu tieto poviedky vytvárajú zvláštnu tajomnú atmosféru.
Pri dobrej predstavivosti a schopnosti predstaviť si atmosféru a prostredie príbehov čitateľa každá poviedka určite vtiahne. Niektoré scény môžu vyvolať zimomriavky, pocit nepokoja alebo potrebu obzrieť sa, či je človek v miestnosti sám.
Jedna čitateľka uvádza, že po prvých stranách jej bolo jasné, že štýl je trochu iný a slová použité v príbehoch sú neraz archaické. Niekoľkokrát si preto nalistovala posledné strany s poznámkami a vysvetlivkami autora. Napriek tomu ju príbehy nesklamali, neraz ju mrazilo a po dočítaní zostala ešte dlho zamyslená.
Vybrané poviedky
Pád domu Usherovcov
Pád domu Usherovcov prináša ťaživú gotickú atmosféru upadajúceho rodu. Patrí medzi poviedky, ktoré čitatelia často hodnotia ako najvydarenejšie.
Príbeh pôsobí ako sústredenie všetkých typických Poeových postupov: chátrajúce prostredie, rodinný úpadok, tiesnivá nálada a neistota, či udalosti možno vysvetliť rozumom. Dom nie je iba kulisou, ale súčasťou celkového pocitu ohrozenia a postupného rozpadu.
Spolu s poviedkami Čierny kocúr, Jáma a kyvadlo a Skokan patrí Pád domu Usherovcov medzi príbehy, ktorých čítanie si viacerí čitatelia skutočne užívali.
Metzengerstein
Metzengerstein je Poeova vôbec prvá uverejnená poviedka. Pracuje s motívom odvekého prekliatia a posadnutosti.
Už v tomto ranom texte sa ukazuje autorov záujem o temnú atmosféru, osudovosť a vnútorné sily, ktoré človek nedokáže ľahko ovládnuť. Poviedka zároveň naznačuje smer, ktorým sa jeho tvorba neskôr uberala.
Rukopis nájdený vo fľaši
Rukopis nájdený vo fľaši uvrhne čitateľa do surreálneho dobrodružstva na záhadnom mori. Namiesto uzavretého gotického priestoru prináša neistotu, cestu do neznáma a pocit, že realita prestáva fungovať podľa bežných pravidiel.
Jáma a kyvadlo
Rozprávač je inkvizíciou odsúdený na smrť a prebúdza sa v úplnej tme kobky. Postupne zisťuje, že sa nachádza v miestnosti, uprostred ktorej je hlboká jama, pasca, ktorá ho má zabiť.
Hlavná postava sa však nevzdáva. Pomocou jedla priláka krysy, ktoré mu prehryzú putá, a tesne pred dopadom kyvadla sa zachráni. Vtom sa steny kobky rozžeravia a začnú sa pomaly posúvať smerom k jame, aby ho prinútili skočiť do otvoru.
Jáma a kyvadlo je príbeh, v ktorom niet kam uniknúť a v ktorom sa strach rodí z rafinovane pripravenej pasce. Práve preto môže dnešnému čitateľovi pripomenúť moderné príbehy o psychologickom terore a premyslených skúškach odolnosti.
Skokan
Skokan patrí medzi poviedky, ktoré čitatelia často uvádzajú ako obľúbené. Spolu so Skutočnosťou v prípade M., Čiernym kocúrom a Pádodom domu Usherovcov vytvára jednu z najsilnejších častí výberu podľa viacerých čitateľských hodnotení.
Skutočnosti v prípade M.
Skutočnosti v prípade M. zaujali viacerých čitateľov najmä svojou atmosférou a spôsobom, akým Poe buduje napätie. Pre niektorých patrí táto poviedka medzi najlepšie texty v celej zbierke.
Diablik zvrátenosti
Diablik zvrátenosti je poviedka, ktorá môže zaujať temnou predstavou vnútornej sily vedúcej človeka k činom, ktorým sám nerozumie. Jeden z čitateľov ju označil za výborné čítanie a uviedol, že pri dobrej predstavivosti dokáže každá poviedka čitateľa stiahnuť do svojej atmosféry.
Predčasný pohreb
Predčasný pohreb patrí medzi obľúbené poviedky v zbierke. Jej téma prirodzene zapadá do Poeovho záujmu o smrť, strach, telesnú zraniteľnosť a hranicu medzi istotou a predstavou.
Pád do Malströmu a Podlhovastá bedňa
Nie všetky poviedky pôsobili na čitateľov rovnako. Niektorých nezaujali napríklad Pád do Malströmu a Senzácia s balónom, zatiaľ čo Čierny kocúr, Jáma a kyvadlo, Skokan a Podlhovastá bedňa ich zaujali a dobre sa pamätali.
Aj táto rozdielnosť ukazuje, že zbierka je žánrovo aj tematicky pestrá a jej jednotlivé časti môžu na rôznych čitateľov pôsobiť veľmi odlišne.
Jazyk, štýl a čitateľská náročnosť
Vzhľadom na to, že poviedky sú pomerne staré, sú napísané veľmi pútavým štýlom. Čítajú sa ľahko a rýchlo, pretože pozostávajú z niekoľkých kratších príbehov.
Na druhej strane môže byť text miestami náročnejší pre archaickú skladbu viet a staršie výrazy. Po prvých poviedkach môže čitateľ zistiť, že štýl je odlišný od súčasnej prózy a že slová použité v príbehoch sú neraz archaické.
Samotné vyjadrovanie, skladba viet a obsah viet pôsobia veľmi pútavo. Pre niektorých čitateľov ide o niečo nové v oblasti hororovej literatúry. Inteligenciu autora možno badať už v samotnej skladbe viet.
Poe však nie je jednoduchý autor a ani v poviedkach, ktoré možno považovať za prototypy detektívok, neponúka čitateľom lacné riešenia. S trochou nadsádzky by sa dalo povedať, že čitateľ, ktorý číta Poeove poviedky iba kvôli prvoplánovému vzrušeniu zo záhad a tajomna, sa s autorom míňa.
Jeho poviedky vyžadujú pozornosť, predstavivosť a ochotu vnímať aj skryté významy. Kniha môže byť pre jedného čitateľa fascinujúca, zatiaľ čo iný ju môže považovať za príliš depresívnu, zvláštnu alebo miestami nezrozumiteľnú.
Humor, irónia a širší obraz Poeovej tvorby
Edgar Allan Poe nebýva vždy iba pochmúrny, vážny, tajomný a záhadný autor. Poviedky, ktoré sa v rôznych výberoch opakovane objavujú, patria k jeho svetovo najznámejším textom, no jeho dielo má aj ďalšie vrstvy.
Poe miloval literatúru, ktorá mu väčšinou ako jediná spolu s alkoholom uľahčovala neľahký osud. Svoju citlivosť na literárnu neúprimnosť a neschopnosť si vybíjal v často kruto ironických výpadoch proti dobovým literárnym manierom a konformným názorom.
Čas obrusil ironické ostne, ktoré v mnohých poviedkach tohto výberu museli pociťovať Poeovi súčasníci, a predsa zostala plnohodnotná tvorba, ktorej satirická sviežosť k nám prehovára dodnes.
Poe nám za svojimi vetami neustále uniká a pri opakovanom návrate k niektorým vrcholným dielam možno vycítiť aj pod povrchom tejto „krajiny tieňov“ všadeprítomný jemný humor.
Aj preto nie je vhodné vnímať Čierneho kocúra iba ako zbierku prvoplánových strašidelných príbehov. Temnota, groteska, irónia, psychológia a dobrodružstvo sa v nej prelínajú spôsobom, ktorý ukazuje šírku Poeovej predstavivosti.
Vizuálne spracovanie a vydanie
Vydanie má pekný dizajn a obal, čím poteší zberateľov a milovníkov klasiky. Viacerí čitatelia vyzdvihli obálku a celkové prevedenie knihy, pričom podľa jedného hodnotenia je radosť takú knihu držať v rukách.
Vo vydavateľstve SnowMouse Publishing oživujú klasické literárne diela, pretože chcú, aby boli tieto poklady dostupné a príťažlivé aj pre dnešného čitateľa. Nové preklady, dizajn a ilustrácie, ktoré pripravujú, ladia s duchom príbehu a pridávajú mu na hodnote.
Čitateľské hodnotenie
Čitateľské reakcie na zbierku sú rôzne, no väčšinou oceňujú atmosféru, nápaditosť a schopnosť autora vytvoriť napätie. Jedna čitateľka uviedla, že hororové poviedky sú jej šálkou kávy a že autorov štýl aj dĺžku poviedok si obľúbila.
Iní čitatelia oceňujú najmä Pád domu Usherovcov, Skutočnosti v prípade M., Predčasný pohreb, Diablika zvrátenosti, Skokana, Jámu a kyvadlo a Čierneho kocúra.
Pre niekoho je táto kniha ideálnym čítaním na chladné jesenné dni, ktoré vytvára melancholickú a hrôzostrašnú atmosféru. Iný čitateľ ju označil za knihu, pri ktorej sa niekedy zľakne, čo vlastne číta, a prekvapí ho, že sa mu to tak páči.
Presne taká je kniha, ktorú človek nenávidí za to, že ju miluje. Je to svojské, výborné čítanie, ktoré môže osloviť ľudí ochotných preskúmať samých seba a svoj postoj k temným príbehom génia Edgara Allana Poea.
Nie všetci však boli nadšení. Jednej čitateľke bolo po prvých štyroch poviedkach psychicky aj fyzicky zle, najmä z Čierneho kocúra. Po približne mesačnej prestávke knihu dočítala, no väčšina ďalších poviedok jej pripadala buď veľmi nudná, alebo im vôbec neporozumela.
Ďalší čitateľ považuje zbierku za zvláštnu a v dnešnej dobe by ju určite nezaradil pod horory, hoci pri jednej z poviedok mu naskakovali zimomriavky po chrbte. Iný čitateľ ocenil rozmanitosť žánrov, ale zároveň upozornil, že poviedky boli svojou úrovňou veľmi rozdielne.
Takéto rozdielne reakcie sú pri Poeovi prirodzené. Jeho texty nefungujú iba ako jednoduché horory, ale ako psychologické, symbolické a niekedy aj ironické príbehy, ktoré od čitateľa vyžadujú vlastnú interpretáciu.
Pre koho je kniha vhodná
Zbierka Čierny kocúr je určená čitateľom od 15 rokov, ktorých priťahuje psychologická próza, gotická literatúra a hľadanie temnejšej stránky ľudskej povahy.
- Pre milovníkov hororových poviedok a gotickej atmosféry.
- Pre čitateľov, ktorých zaujíma psychologický rozklad postáv.
- Pre záujemcov o klasickú literatúru a počiatky moderného hororu.
- Pre študentov, ktorí hľadajú dielo vhodné na maturitné čítanie.
- Pre čitateľov, ktorí oceňujú krátke príbehy s výraznou pointou.
- Pre ľudí s dobrou predstavivosťou, ktorí si dokážu vytvoriť atmosféru a prostredie príbehov.
Naopak, kniha nemusí vyhovovať čitateľom, ktorí očakávajú rýchly moderný horor, jednoznačné vysvetlenia alebo rovnomernú kvalitu všetkých poviedok. Niektoré texty môžu pôsobiť príliš archaicky, depresívne, zvláštne alebo náročnejšie na pochopenie.
Ak milujete Kinga - kráľa hororu, nemôžete si nezamilovať Poea - otca hororu. Poeove poviedky zároveň výrazne ovplyvnili ďalších velikánov žánru, spisovateľov aj filmárov.
Bez Poea by to, čo nás dnes desí, nebolo také nepríjemné. Jeho texty ukazujú, že aj príbehy napísané v 40. rokoch 19. storočia dokážu zaujať súčasného čitateľa, ktorý nemusí byť fanúšikom desivých príbehov ani sci-fi.
Čierny kocúr je preto vhodnou voľbou pre čitateľov, ktorí sa neboja pomalšieho budovania napätia, staršieho jazyka a temných otázok o vine, smrti, šialenstve a ľudskej povahe.