Potkan hnedý v New Yorku: prečo sa mu v meste darí a aké riziká prináša

Keď si Newyorčania vyjdú na vychádzku americkým mestom, je zcela běžné, že narazí na potkana. Hlodavec se nebojí ani proběhnout davem lidí, zatímco svírá kousek okraje pizzy. Potkanov v New Yorku v poslednej dobe výrazne pribudlo.

V predchádzajúcej verzii textu sme chybne uviedli, že sa v New Yorku premnožili krysy. V skutočnosti sa jedná o potkany. Najpravdepodobnejšie ide predovšetkým o potkana hnedého, známeho aj ako potkan hnedastý, obyčajný alebo kanálový, latinsky Rattus norvegicus.

Prečo sa potkan hnedý v New Yorku tak dobre udomácnil

Potkan hnedý pochádza z oblastí východnej Ázie, pravdepodobne z Číny a Mongolska, kde sa vyvinul asi pred dvomi miliónmi rokov v samostatný živočíšny druh a začal obývať hlavne oblasti na brehoch riek a porastoch v ich okolí, kde nachádzal dostatok potravy.

Na rozdiel od Ázie sa do Európy potkany dostali iba pred niekoľkými storočiami, pričom do Ameriky, tzv. Nového sveta, sa dostali ešte neskôr, ako čierni pasažieri ukrytí v nákladných priestoroch lodí.

V roku 1776 sa potkany preplavili na lodiach cez Atlantický oceán a objavili sa v Severnej Amerike. Za niekoľko rokov sa rozšírili po celom kontinente.

Potkan hnedastý žije nielen vo voľnej prírode, kde si vyhrabáva diery v zemi, ale usídli sa aj v budovách, skladištiach, na smetiskách a po mestách sa šíri najmä kanálmi. Jeho pôvodnou domovinou je pravdepodobne východná Ázia.

New York poskytuje tomuto druhu množstvo podmienok, ktoré podporujú jeho prežívanie: hustú zástavbu, podzemné priestory, kanalizáciu, sklady, staveniská, odpadkové koše a veľké množstvo potravinových zvyškov.

„Odpadkové koše sú všade v New Yorku a každú noc môžete vidieť potkany, ako sa odpadkami napchávajú, pretože je to pre nich jednoducho ľahké.“

Vinu nesie tiež vysoký počet obyvateľov, New York je s viac než osem miliónovou populáciou najľudnatejším mestom Spojených štátov.

Viac potkanov však súvisí aj s inými faktormi než s globálnym otepľovaním. Teplejšie zimné mesiace predlžujú obdobie, v ktorom sa potkany rozmnožujú.

„V zime sa potkany kvôli chladu toľko nerozmnožujú. Pretože sú však zimy stále teplejšie, majú teraz potkany pravdepodobne o jeden vrh ročne viac.“

New York trápi zvýšený výskyt potkanov posledné štyri roky.

Potkan hnedý a potkan čierny nie sú to isté

Potkan hnedý sa môže často omylom zamieňať s potkanom tmavým, inými slovami krysou obyčajnou (Rattus rattus).

Potkan hnedastý (Rattus norvegicus) alebo hnedý, kanálový je značne väčší ako potkan čierny a má kratší chvost. Je zlý skokan a slabšie sa šplhá ako potkan čierny, zato je výborným plavcom, vie sa aj potápať a dostane sa aj k málo prístupnej potrave. Veľmi rýchlo sa rozmnožuje.

Potkan čierny (Rattus rattus), nazývaný aj potkan tmavý alebo povalový, býva 21 cm dlhý a chvost má dlhší ako telo. Obratne skáče a lezie, vylezie aj na stromy. Živí sa predovšetkým rastlinami.

Základným rozpoznávacím znakom potkana hnedého je jeho lysý a šupinatý chvost, pri koreni nápadne zosilnený, ktorý je zhruba rovnako dlhý ako telo.

Hlava potkana hnedého je spredu mierne zaoblená, oči sú drobné. Slabo osrstené ušnice sú krátke a pri prehnutí nedosahujú k očiam.

Vo sfarbení chrbta prevláda sivohnedý až hnedý odtieň, spodná strana tela je sivastá. Chvost je zvrchu tmavší než na spodku.

Veľkosť, nory a spôsob života

Potkany sú neveľké hlodavce príbuzné myšiam, ale väčšie ako ony. Majú veľmi vysokú reprodukčnú schopnosť, takže sa vedia veľmi rýchlo rozmnožiť. Sú schopné prispôsobiť sa veľkému množstvu odlišných životných podmienok a živiť sa akoukoľvek potravou.

Potkan hnedý žije v skupinách, tzv. klanoch, ktoré môžu mať niekoľko desiatok alebo aj stoviek členov.

Potkany prísne dodržujú hranice svojich kolónií a snažia sa ich nenarušovať. Potkan hnedý si vyhrabáva nory, v ktorých odpočíva, vychováva potomstvo a prináša si zásoby na zimu.

Nory majú oválny prierez s priemerom asi 8-10 cm.

V priebehu roka mávajú tri až štyrikrát mláďatá a v každom vrhu je sedem až osem, ale aj pätnásť až osemnásť mláďat.

Vývoj mláďaťa v matkinom tele trvá 21 dní. Slepé a holé mláďa takmer nepripomína rodičov. Tri týždne sa živí výlučne materským mliekom.

Troj­týždňový potkan je už pripravený na samostatný život. Ešte stále môže piť materské mlieko, ale čoraz viac času už trávi hľadaním normálnej potravy.

Narastie mu hustá srsť aj hmatové fúzy, ktoré sú dlhšie a hrubšie ako normálne chlpy a vďaka ktorým sa potkan môže pohybovať aj v noci.

Potrava z odpadkov a mestské prostredie

Potkan hnedý sa živí aj živočíchmi, zabíja napríklad kuriatka a domáce kačičky a žerie vajíčka v hniezdach postavených na zemi.

V mestskom prostredí však využíva najmä ľahko dostupnú potravu. Odpad z reštaurácií, otvorené vrecia, zvyšky jedál a potraviny vyhodené v okolí odpadkových košov mu umožňujú prežiť aj bez pravidelného hľadania prirodzenej potravy.

Potkany sú nebezpečné nielen pre svoje množstvo, ale aj pre veľkú žravosť. Zožerú takmer všetko, na čo prídu. Nevedia hladovať a už dvojdenný pôst je pre nich smrteľný.

Za rok pripraví potkan človeka o 15 kg obilia a omnoho viac potravín znehodnotí. Jedna krysa či potkan zničí za rok potraviny v cene 10 dolárov.

Potkany dokážu obhrýzať dosky, elektroizoláciu a prehryznúť sa aj kovmi. Raz sa celý New York ponoril do tmy, pretože potkany zničili izoláciu káblov a spôsobili krátke spojenie.

Spôsobili už aj poruchy signalizačného systému v uliciach a škody na priehradách a hrádzach.

Zuby potkanov neustále rastú. Keby si ich neobrusovali, zahynuli by od hladu, pretože by im prerástli. Môžu si ich brúsiť trením zubov o zuby alebo neustálym hryzením, a tak stále kúšu do všetkého, čo je k dispozícii.

Rozmnožovanie a vplyv teplejších zím

Potkany majú veľmi vysokú reprodukčnú schopnosť. Potkanie samičky sú schopné byť oplodnené už vo veku 6-8 týždňov, čo však nie je ešte správny vek na to, aby mali mláďatká.

Potkany sú schopné rozmnožovať sa veľmi skoro, vlastne už v mláďatkovskom veku. Z tohto dôvodu je potrebné dostatočne skoro od seba oddeliť samčekov a samičky, a to približne vo veku do 6 týždňov, odkedy je treba držať každé pohlavie zvlášť.

V mestskom prostredí môže mať dĺžka zimy významný vplyv na počet vrhov. Ak nízke teploty neobmedzujú rozmnožovanie tak výrazne ako v minulosti, potkany môžu mať počas roka viac príležitostí na odchov mláďat.

„V zime sa potkany kvôli chladu toľko nerozmnožujú. Pretože sú však zimy stále teplejšie, majú teraz potkany pravdepodobne o jeden vrh ročne viac.“

Potkany v uliciach, parkoch a turistických štvrtiach

Potkany sa podľa pozorovaní pohybujú po chodníkoch, pri smetných košoch a v burine, no v niektorých prípadoch sa presúvajú priamo do domácností.

New York nikdy nemal núdzu o atrakcie, no tá posledná na zozname je naozaj netradičná. Empire State Building, Socha slobody, Central Park, Times Square a najnovšie aj horda potkanov.

Je možno prekvapujúce, ale návštevníci New Yorku požadujú stále viac atrakcií s potkanmi.

Jedným z nich je Luke Miller, majiteľ Real New York Tours, ktorý pridáva turistom zastávku v Columbus Parku neďaleko Čínskej štvrte.

Mapuje nočné trasy potkanov v blízkosti Rockefellerovho centra a v štvrtiach Flushing, Sunnyside a Queens. Jeho živé vysielania zo zamorených miest si pozerajú desiatky tisíc divákov.

Aaron Lidwell a jeho manželka Christine sa spojili s Bollwerkom s nádejou, že uvidia hordy potkanov. Pár sprevádzal Bollwerka na stavenisko, kde spod preglejky na stavenisku vykúkali potkanie chvosty.

Bollwerk, ktorý nemá rád potkany, povedal, že jeho zámerom bolo podnietiť mesto, aby prišlo a zbavilo sa hlodavcov.

Požiadal ľudí, aby sa sťažovali na mestskú linku 311, kde môžu jednotlivci nahlasovať zamorenie potkanmi, a fungovalo to.

„Za jednu noc sme na tomto mieste mali asi 100 sťažností.“

Potkany a zdravotné riziká

S potkanmi sú spojené aj zdravotné riziká.

Napríklad minulý rok vyvolala poplach správa, že úrady v newyorskej štvrti Bronx zaznamenali jedno úmrtie na leptospirózu. Prejavy tejto choroby sa objavili ešte u ďalších dvoch ľudí.

Leptospiróza je bakteriálne ochorenie, niekedy nazývané „potkania žltačka“.

Krysy, potkany a myši roznášajú asi 40 rôznych nebezpečných chorôb. Krysy a potkany prenášajú tiež besnotu, tularémiu, týfus, črevné choroby a choleru.

Mor je už chorobou minulosti, ale dodnes stále existuje nebezpečenstvo vzniku epidémie. Vďaka všetkým preventívnym opatreniam je však reálna možnosť ochorenia mizivá.

Riziko nesúvisí iba s tým, že človek potkana uvidí na ulici. Problémom môže byť kontakt s močom, výkalmi, uhryznutie, kontaminované potraviny alebo znečistené povrchy.

Ako spoznať prítomnosť potkana

Prítomnosť potkanov v domácnosti prezrádzajú výkaly, poškodený nábytok, obhryzené elektrické káble či parkety.

Vonku ich možno identifikovať podľa dier v zemi, ktoré si vyhrabávajú ako úkryt.

• výkaly v okolí potravín, stien alebo skladovacích priestorov;
• obhrýzanie nábytku, dosiek, parkiet a káblov;
• potkanie nory v zemi;
• poškodené obaly a potraviny;
• stopy pohybu pri odpadkových košoch a v burine;
• potkaní zápach v uzavretých priestoroch.

Čo robí mesto proti potkanom

V boji mesta proti potkanom sa však objavujú náznaky nádeje.

Po niekoľkomesačnom úsilí New York v apríli konečne vymenoval svoju prvú mestskú potkaniarku. Kathleen Corradiová bola poverená úlohou dostať sa na kobylku „verejnému nepriateľovi číslo jeden“, uviedol starosta Eric Adams.

Mesto zriadilo v oblastiach s veľkým výskytom potkanov „zóny na zmiernenie ich výskytu“, v ktorých úradníci identifikujú oblasti s veľkou populáciou potkanov a zasahujú proti nim jedom.

Zaviedli sa aj nové pravidlá, ktoré reštaurácie nútia, aby odpad z jedla dávali do skutočných kontajnerov, a nie do tradičných newyorských vriec na odpadky na uliciach.

Viac potkanov však súvisí aj s inými faktormi než s globálnym otepľovaním. Úspešná ochrana mesta preto závisí aj od správneho nakladania s odpadom, obmedzenia dostupných zdrojov potravy a priebežnej kontroly miest, kde sa potkany ukrývajú.

Prečo mačky problém nevyriešia

Podľa štúdie, ktorú v septembri publikoval vedecký portál Frontiers in Ecology and Evolution, je tiež mylné domnievať sa, že by s odchytom a hubením potkanov mohli pomôcť mačky.

Potkan hnedý je fyzicky silný, prispôsobivý a žije v skupinách. Dokáže sa pohybovať v kanalizácii, pod podlahami, v stenách, pod preglejkou a v ďalších priestoroch, do ktorých sa mačky nemusia dostať.

Prirodzenými nepriateľmi potkana sú mačka, pes, kuna skalná, tchor aj sovy, príležitostne ho loví aj volavka popolavá.

Prítomnosť niekoľkých predátorov však sama osebe nerieši mestský problém, ak majú potkany nepretržitý prístup k potrave a bezpečným úkrytom.

Inteligencia, opatrnosť a sociálne správanie

Potkany sú vysoko sociálne, inteligentné, rozmýšľajúce, cítiace a teritoriálne založené tvory, ktoré žijú v skupinách.

V rámci potkanieho klanu panujú podobné pomery ako napríklad v rámci vlčej svorky, a to hierarchický alebo rangový systém, keď na jeho čele stojí vodca, tzv. alfa potkan, pričom ostatné potkany sú mu podriadené.

Alfa potkan môže mať svojho „zástupcu“, tzv. beta potkana, ktorý obyčajne v prípade pádu alebo úmrtia vodcu nahradí jeho pozíciu.

Medzi samcami potkanov existuje prísna hierarchia. Sú rozdelení do troch skupín.

Potkany prísne dodržujú hranice svojich kolónií a snažia sa ich nenarušovať. Každé porušenie disciplíny pre ne môže skončiť tragicky.

Potkani umierajú aj vplyvom stresu, a ten práve hrozí zvieraťu, keď vstúpi na cudzie územie.

Potkanom pomáha ich vynaliezavosť a chytrosť. Dokážu sa orientovať a nájsť cestu so zaviazanými očami v najprepletenejších labyrintoch.

Potkany sú zvedavé zvieratá. Priťahuje ich a zaujíma všetko nové a neznáme. Sú však aj veľmi podozrievavé.

Podľa pozorovaní a pokusov sú potkany zvieratá s vysokým stupňom inteligencie, ktorá im úplne nahrádza pomerne slabo vyvinuté zmysly.

Potkan často používa predné labky ako ruky, či už pri uchopovaní a konzumovaní potravy, čistení a umývaní sa alebo pri komunikácii s inými potkanmi.

Potkan hnedý ako celosvetovo rozšírený druh

Potkany sa dokážu nepozorovane dostať do lodí a z lodí, a tak sa šíria po celom svete.

Môžu sa prispôsobiť najrôznejším klimatickým podmienkam a víťazia i v zdanlivo nerovnom boji s človekom.

Je popísaných asi 140 druhov a poddruhov krýs a potkanov.

Najznámejšie druhy potkanov patria do rodu Rattus a niektoré z nich sú rozšírené aj v trópoch a subtrópoch Starého sveta. Hojné sú najmä v morských prístavoch.

Potkany nakoniec zaplavili celý svet. Prispeli síce k vytlačeniu krýs, ale to neznamená, že by boli pre ľudstvo menšou pohromou.

Tito hlodavci však trápia aj ďalšie americké mestá - Houston, Washington, Boston alebo Filadelfiu.

Americké médiá v posledných dňoch podotkli, že sa nevyhýbajú ani trávnikom Bieleho domu, teda sídlu amerického prezidenta.

O svoju skúsenosť sa nedávno podelil napríklad reportér televízie Fox News John Roberts, ktorý na severnom trávniku Bieleho domu narazil na „veľkého hnedého potkana“.

Prečo je potkan hnedý v mestách taký odolný

Potkan hnedý je výborným plavcom a vie sa aj potápať, čo mu umožňuje využívať kanalizačné siete a dostať sa k málo prístupnej potrave.

Dokáže sa prispôsobiť veľkému množstvu odlišných životných podmienok a živiť sa akoukoľvek potravou.

Potkany sú šikovné a obratné. Dokážu loziť, šplhať sa, skákať, naháňať sa, skúmať a utekať. Zmestia sa do takých malých otvorov, že by to človeka ani len nenapadlo.

Vzhľadom na svoju malú veľkosť majú veľkú silu, pričom ich sila je hlavne v labkách. To im pomáha liezť a udržať sa na rôznych povrchoch.

Väčšina potkanov nekoná napriek svojej šikovnosti zbrklo alebo bez premyslenia. Keď sa chystá potkan niekam skočiť, najprv si zameria vzdialenosť, a keď sa chystá niekam vliezť, najprv si otvor premeria hmatovými fúzmi.

V New Yorku sa tak stretávajú biologická odolnosť potkana hnedého, jeho sociálne správanie, schopnosť využívať mestskú infraštruktúru a neobvykle bohatá ponuka potravy.

Potkan hnedý ako domáce zviera a laboratórny potkan

Od roku 1890 sa potkany chovajú cielene na účely laboratórnych pokusov.

Z divého potkana hnedého bol cielene vyšľachtený ku človeku dôverčivejší a ľahšie manipulovateľný domestifikovaný laboratórny potkan prevažne albinotického sfarbenia (Rattus norvegicus var. alba).

Väčšina laboratórnych potkanov bola používaná na výskum rakoviny, pričom bola u nich umelo vypestovaná náchylnosť k nádorom.

Časom sa potkany z laboratórií dostali k ľuďom do domácností, pretože ľudia zistili, že ide o veľmi inteligentné, múdre a milé zvieratá, ktoré dokážu k človeku priľnúť silnou emocionálnou väzbou, takmer ako psy.

Potkan je veľmi spoločenský, inteligentný, rozmýšľajúci, cítiaci a teritoriálne založený tvor, z ktorého sa pri dostatočnej socializácii a venovaní môže stať úžasný domáci miláčik.

Spomedzi doma bežne chovaných hlodavcov je potkan bez pochýb najinteligentnejší. Nemožno ho porovnávať napríklad so škrečkami, myšami alebo morčatami.

Potkan je niekde inde, možno povedať na vyššej úrovni, čo sa týka vzťahu k človeku aj vzťahu v rámci vlastného živočíšneho druhu.

Rozdiel medzi samcom a samicou

Výber pohlavia závisí od toho, či máte radšej pokojnejšie a flegmatickejšie zvieratká alebo skôr energickejšie šidlá, a tiež od toho, koľko budete mať na svojho potkana času.

Samčekovia sa s pribúdajúcim vekom stanú väčší, pomalší, flegmatickejší, nemotornejší, zavalitejší, ťarbavejší, menej rýchli a niekedy viac prítulní.

Samičky ostanú až do staroby rýchle, zvedavé, čiperné, energické, lozivé a pohyblivé.

Samičky majú väčší problém obsedieť na mieste ako samčekovia, majú väčšiu potrebu šplhať, behať, špekulovať, skúmať a objavovať.

Samčekovia budú vekom menej obratní a budú si skôr radi hovieť niekde na poschodí v klietke, než stvárať kaskadérske kúsky.

Keď túžite po zvieratku, ktoré vám bude sedieť skôr staticky na pleci a bude vyžadovať menej pozornosti, bude pre vás vhodnejší samček.

Čo sa týka času potrebného na venovanie sa potkaníkom, viac si ho od vás budú vyžadovať samičky.

Samčekovia občas značkujú svoje územie, za ktoré pokladajú napríklad aj oblečenie svojho majiteľa či deku na gauči malými kvapôčkami moču.

Samičky značkujú menej, niektoré aj vôbec.

Pach je individuálna záležitosť a do veľkej miery ho môžeme ovplyvniť hygienou klietky a jej vybavenia, výberom podstielky či kŕmením.

Prečo potkany nežijú rady osamote

Potkany, či už divé alebo domáce laboratórne ušľachtilé, sú vysoko sociálne zvieratá, preto nie je vhodné chovať ich osamote, ale aspoň vo dvojici.

Chováme spolu v jednej klietke vždy potkany jedného pohlavia.

Ideálne je zadovážiť si potkaníkov naraz, či už súrodencov, polosúrodencov alebo potkanie mláďatká od jedného chovateľa, vtedy odpadajú neskoršie starosti so zoznamovaním zvierat, ktoré sa navzájom nepoznajú.

Pokiaľ človek z nejakého dôvodu trvá na chove iba jedného potkaníka, treba v takom prípade zvoliť samčeka, pretože tí o niečo ľahšie znášajú absenciu svojho živočíšneho druhu a v dospelosti sú menej aktívni.

Každodenný kontakt so samostatne chovaným potkanom musí byť úplnou samozrejmosťou.

Bezpečné zoznamovanie potkanov

Ak by sme si chceli zadovážiť potkaníka najskôr jedného a časom k nemu pridať druhého, aj tento postup je možný.

Ideálne je pridať nového k staršiemu samostatne chovanému potkaníkovi, kým ten prvý ešte nie je dospelý, teda ideálne do veku 4 mesiacov, pričom čím skôr, tým lepšie.

Vždy pridávame mladšieho k staršiemu, pretože pridanie cudzieho dospelého potkana k inému dospelému potkanovi by mohlo skončiť škaredou šarvátkou alebo aj smrťou.

Potkany, ktoré sa nepoznajú, zoznamujeme vždy pod dozorom na neutrálnej pôde.

Neutrálna pôda znamená mimo klietky, respektíve mimo územia, ktoré starousadlík považuje za svoje vlastné.

Neutrálna pôda môže byť napríklad gauč, váľanda, stôl alebo iná vhodná, dostatočne veľká plocha, kde by sme spolu potkany opatrne vypustili, aby sme mohli sledovať ich vzájomné reakcie.

Niektorí majitelia na tento účel zvolia zoznámenie vo vani, to však nemusí byť úplne ideálny spôsob, pretože veľa potkaníkov má z vane paniku.

Ak je všetko v poriadku, takto zoznámené potkany môžeme približne po 15-20 minútach vypustiť spolu do klietky, v ktorej býval starousadlík.

Klietku treba celú vyčistiť, zmyť čo najviac jeho pachov, dobre ju opláchnuť, vysušiť a znova zariadiť.

Zariadiť ju treba inak, než bola zariadená doteraz, aby bol z nej starousadlík trochu vyhúkaný.

Možno pridať nové predmety, zreorganizovať staré, pridať nové poschodie či hamak bez pôvodného pachu alebo použiť inú podstielku.

Pri prvých náznakoch agresívneho správania treba zakročiť a nového potkaníka dať z dosahu staršieho ihneď preč.

Pre tento prípad treba mať pripravenú samostatnú klietku, v ktorej by mladší potkaník býval, kým ho starší časom prijme na neutrálnom území.

Vhodné podmienky pre potkana

Najvhodnejším ubytovaním pre potkany je priestranná klietka.

Jej mriežky musia mať aspoň na dvoch stranách zo štyroch vodorovný smer, aby sa potkany po nich mohli šplhať.

Vhodná klietka pre potkany by mala mať:

• aspoň na dvoch stranách vodorovné mriežky;
• vysoké dno na minimalizovanie trúsenia podstielky von z klietky;
• dostatočne veľké dvierka na vyberanie potkanov;
• dostatočne malé medzery medzi jednotlivými mriežkami, aby odtiaľ nemohlo ujsť ani mláďa potkana;
• ideálne medzery 1 cm pre mláďatká a do 1,7 cm pre dospelé potkany;
• aspoň jedno poschodie alebo domáce poličky a preliezky.

Nesmieme zabudnúť na neprašnú podstielku, materiál na stavbu hniezda, napájačku na vodu a misky.

Ideálne sú keramické alebo kameninové misky, ktoré potkaník neohryzie ani neprevráti tak ľahko ako plastové.

V rámci podstielky máme na výber napríklad hobliny, drevenú štiepku, drevené peletky, savú podstielku vyrobenú z odpadu zo spracovávania detských plienok a dámskych hygienických potrieb, prípadne skartovaný papier.

Noviny slabšie sajú a veľmi rýchlo začnú zapáchať, podobne ako seno alebo slama.

Piliny a hobliny nie sú to isté. Piliny sú prach, ktorý vzniká pri pílení dreva. Hobliny sú hobľovance, stružlikance, ktoré vznikajú pri hobľovaní dreva.

Starostlivosť o domáce potkany

Potkan je tiež veľmi šikovný a obratný akrobat. Dokáže loziť, šplhať sa, skákať, naháňať sa, skúmať a utekať.

Ak klietka nemá poschodie, je potrebné do nej vyrobiť poličky a preliezky, aby sa v nej potkan nenudil.

Potkan potrebuje sociálny kontakt, pohyb, podnety a bezpečné prostredie.

Zadovážiť si potkaníka priamo od chovateľa je najlepšia voľba, pokiaľ ide o seriózneho chovateľa.

Chovatelia chovajú poväčšine čistokrvných potkanov určitých typov sfarbení, znakov a variet, ktoré majú preukaz pôvodu alebo rodokmeň.

Preukaz pôvodu alebo rodokmeň obsahuje informácie o predkoch potkana troch alebo aj viac či menej generácií.

Chovatelia si dávajú pozor na zdravotnú stránku svojich potkaníkov, vedú si záznamy o prípadných dedičných chorobách v predchádzajúcich generáciách a zvieratá, ktoré by mohli byť ich nositeľmi, vyraďujú z chovu.

Potkaníky od chovateľov nezvyknú bývať prehnane plaché, agresívne, asociálne, choré alebo inak nevhodné, čo sa nedá zaručiť pri potkanoch z chovproduktov.

tags: #potkan #hnedy #new #york