Andulka vlnkovaná patrí medzi najmenšie papagáje chované v domácnostiach, no zároveň medzi najschopnejších imitátorov ľudskej reči. Andulky komunikujú nielen hlasom, ale aj rečou tela. Z jednotlivých zvukov, intenzity spevu, správania a situácie možno často odhadnúť, či je andulka spokojná, zvedavá, vystrašená, podráždená alebo potrebuje viac kontaktu.
Andulka vlnkovaná (Melopsittacus undulatus) je mimoriadne spoločenský a hravý vták. Miluje pozornosť, interakciu a komunikáciu so svojím chovateľom. Je zvedavá, učenlivá a vnímavá - reaguje na hlas, pískanie aj melódie.
Čo znamená spev andulky
Obdobie toku sa prejavuje zvýšenou aktivitou, častým spevom a vzájomným kŕmením medzi párom. Sameček sa dvorí samičke zdvíhaním krídel, kývaním hlavy a tichým spevom.
Mrmlanie (tiché mumlanie alebo pískanie) je naopak známkou radosti a sociálneho kontaktu - andulka si tým „rozpráva“ sama so sebou alebo s človekom.
Andulky milujú vydávať rôzne zvuky, napodobňovať reč, a niekedy sa môžu naučiť zopár slov alebo fráz.
Andulka je jedným z najlepších „rozprávajúcich“ druhov medzi malými papagájmi. Samečkovia sa učia rozprávať ľahšie a ich výslovnosť býva zreteľnejšia.
| Zvuk alebo prejav | Možný význam |
|---|---|
| Častý spev | Zvýšená aktivita, sociálny kontakt alebo dvorenie |
| Tiché mumlanie alebo pískanie | Radosť a pokojná komunikácia |
| Napodobňovanie slov | Sociálne učenie a snaha získať pozornosť |
| Útočné syčanie | Podráždenie alebo obrana |
| Nafúknuté perie | Pohoda, chlad, únava, nervozita alebo pocit ohrozenia |
Keď andulka spieva, píska a napodobňuje zvuky
V austrálskej prírode andulky žijú v početných kŕdľoch, kde je hlasová komunikácia nevyhnutná na orientáciu, varovanie aj sociálne väzby.
Rovnako ako ostatné papagáje patrí medzi tzv. vokálne učiace sa druhy. To znamená, že sa učí zvuky napodobňovaním.
Rozprávanie sa andulka neučí mechanickým tréningom, ale sociálnym napodobňovaním. Slová si osvojuje najmä vtedy, keď sú spojené s konkrétnou situáciou a emóciou.
Z odborného pohľadu je dôležité zdôrazniť, že andulka nerozumie jazyku ako človek. Slová sú pre ňu zvukové vzory, ktoré si spája so situáciami, reakciami alebo pozornosťou.
Slovám nemusí rozumieť, ale andulka pochopí, že ak sa jej podarí často používané slová zopakovať, získa si vašu pozornosť, alebo nadšenie.
Prečo andulka niekedy nespieva
Nerozpráva? Môže byť úplne v poriadku. Rozprávanie nie je znakom šťastia zvieraťa a ani ukazovateľom inteligencie.
Andulka môže byť úplne zdravá, spokojná a mentálne aktívna aj bez toho, aby niekedy vyslovila jediné slovo.
Rozhodujúca je povaha konkrétneho jedinca. Niektoré andulky sú prirodzene komunikatívne, iné tichšie.
Andulky sú veľmi spoločenské a osamelosť im môže spôsobovať stres a úzkosť. Preto sa neodporúča chovať ich osamote. Najlepšie je chovať ich vo dvojici, alebo v menšej skupine.
Pri samostatnom chove sa andulke musíte veľa venovať a tráviť s ňou dostatok času.
Ako rozpoznať strach, podráždenie a obranu
Naopak útočné syčanie, zdvihnutý zobák a nafúknuté perie na hlave značí podráždenie alebo obranu.
Človek by sa tiež mal bezpodmienečne vyvarovať toho, aby do ruky chytal ešte nenavyknutú andulku. Všetky vtáky pri tom prežívajú smrteľný strach.
Andulky sú od prírody konzervatívne a nedôverujú zmenám. Nie je preto vhodné premiestňovať napríklad nádobku na zrno na iné miesto v klietke.
„Nafukovanie“ (tzv. „čuchorenie“ peria) je jedno zo špecifických správaní anduliek. Andulky sa môžu nafukovať z rôznych dôvodov, môže to znamenať pohodlie, reakciu na chlad, únavu, alebo dokonca chorobu.
Nafukovanie peria je pre andulky bežný spôsob, ako si udržiavať telesnú teplotu, najmä keď sú v pokoji, alebo spia.
Môže tiež signalizovať emocionálne stavy, napríklad pohodu, nervozitu, alebo pocit ohrozenia.
Preto je dôležité venovať pozornosť kontextu, v ktorom sa toto správanie vyskytuje, a sledovať iné prejavy, ako sú pohyb, zvuky alebo interakcie s inými andulkami, alebo ľuďmi.
Rozprávanie andulky a učenie slov
Väčšina ľudí si podľa nej želá andulku, ktorá by bola krotká, dôverčivá, hravá a zvedavá. A hlavne sa naučila hovoriť.
Nie je pravda to, čo sa traduje, že hovoriť sa naučí len samčeky. Naučiť hovoriť sa dajú i samičky, len je nutné sa im viac venovať.
Schopnosti anduliek sú individuálne. Niektoré sa naučia zopakovať sotva pár slov, iné tvoria i vety. Najlepší rečníci prednášajú až sto slov.
S vyučovaním je však nutné začať čo najskôr. Najväčšiu šancu naučiť andulku rozprávať má človek vtedy, ak je vták mladý.
Najvhodnejšie obdobie je niekoľko prvých mesiacov života, keď je mozog andulky najplastickejší (v zmysle ovplyvniteľnosti).
Staršie jedince sa môžu naučiť slová tiež, no proces býva pomalší a menej úspešný.
Rovnako dôležité je, aby bola andulka zvyknutá na ľudský kontakt a nebála sa človeka. Skrátka, aby tam bol vzťah a dôvera.
Vták kúpený zo zverimexu, kde niekoľko týždňov bez záujmu a kontaktu čelil náhlym očiam pri klietke, kriku, vresku, rôzne hlasným a cudzím ľuďom, nie je úplne v poriadku.
Praktický postup učenia
Každý chovateľ má svoj systém aj preto, že sám musí vedieť, čo dokáže dodržať ako pravidlo.
Prípadne rodina a jej členovia, aké výrazy sa môžu snažiť spoločne používať pri andulke a motivovať ju slová zopakovať.
Stanovte si presný tvar slov a pojmov, ktoré chcete s andulkou skúšať, opakovať ich.
Bežne sa začína s menom andulky, pri jeho oslovení.
Krátke, jasné slová vyslovované pokojne a opakovane majú výrazne vyššiu úspešnosť než krátke, či nebodaj dlhé vety.
Sotva si vták privykne na nové prostredie, hneď si sadnite ku klietke a trpezlivo opakujte krátke zvučné slovo.
Než sa ho naučí, môže trvať niekoľko dní, i mesiac.
Najsofistikovanejšie pokusy sú tie, ktoré sa spájajú s činnosťami.
- Ak opakujete „Voda“, pomaly a pokojne pri výmene a doplnení čerstvej vody.
- „Papať“ s doplnením stravy.
- Bežne sa začína s menom andulky, pri jeho oslovení.
Pri tom nadšení je však dobré sa krotiť, pretože dočasné domáce šialenstvo z nadšenia pre vtáka môže pôsobiť ako hrozba a zmena bezpečia na chaos.
Mnohí medzi prvé slová vtesnajú vulgarizmy, pretože mať nadávajúceho papagája je dobré pre lajky.
Aké prostredie podporuje spev a učenie
Veľmi dôležitým faktorom je prostredie. Andulka sa učí najlepšie v pokojnom priestore bez neustáleho hluku.
Ak je okolo neustále zapnutý televízor alebo rádio, vták nedokáže rozlíšiť dôležité zvukové vzory.
Útočiskom pre andulku je klietka. Preto by mala mať svoje stále miesto, najlepšie v obývacej izbe, pretože tam sa rodina zdržuje najčastejšie.
Andulka je totiž od prírody vták žijúci v spoločenstvách, potrebuje teda spoločnosť.
Klietka by mala byť umiestnená pokiaľ možno v rohu pri okne na stabilnej doske v výške očí, aby vták mohol vidieť človeku do tváre.
Priestor nad klietkou by mal zostať voľný, pretože andulka má strach, keď sa nad jej hlavou s niečím manipuluje.
Miestom pre klietku nesmie byť v prievane, pretože andulka môže z prievanu ochorieť.
Ochočenie ako základ dôvery
Ochočenie andulky vyžaduje trpezlivosť, pokoj a pravidelný kontakt.
Najlepšie sa ochočujú mladé andulky, ktoré ešte nemajú zakorenený strach z ľudí.
Prvým krokom je získanie dôvery - hovorte na vtáka tichým hlasom, pohybujte sa pomaly a ponúkajte mu maškrty.
Keď začne bez obáv prijímať potravu z ruky, môžete ju pomaly vkladať dovnútra klietky a nechať andulku, aby na ňu sama vyliezla.
Postupom času si zvykne aj na dotyky a voľný pohyb po ruke.
Odchytiť sa môže len skrotený vták, ktorý „svojmu“ človeku už dôveruje.
Vždy ponúkajte andulke na sedenie chrbát ruky, dlane sa mnoho vtákov bojí.
Starostlivosť, ktorá ovplyvňuje správanie andulky
Musíte však na ňu mať dostatok času. Pozornosť bude vyžadovať možno viac než nasledujúcich desať rokov, pretože takého veku sa pri správnej starostlivosti dožíva.
Kto má času málo, mal by si radšej kúpiť andulky dve.
Klietka by mala byť čo najväčšia, aby mala andulka dostatok miesta na pohyb a lietanie.
Jej ideálna dĺžka je 100 cm, šírka 50 cm a výška 80 cm.
Bidielka by mali byť drevené rôzne hrúbky, 12 až 20 mm, vták ich nesmie svojimi prstami celkom obchytiť.
Hračky sú pre andulky dôležité, aby sa nenudili a zostali aktívne.
Obľúbené sú hojdačky, laná, zvončeky a hryzacie hračky z dreva alebo sisalu.
Hračky pravidelne obmieňajte, aby vták nestratil záujem.
Najmä v páre sa andulky hrajú spoločne - prenášajú predmety, skúmajú priestor a napodobňujú zvuky.
Andulku je vhodné púšťať z klietky pravidelne, ideálne každý deň aspoň na 30-60 minút, aby si mohla pretiahnuť krídla a udržať kondíciu.
Vták by mal mať možnosť bezpečného pristávania, napríklad na bidielkach alebo operadle stoličky.
Spev v páre a sociálna komunikácia
Najlepšie prospieva v páre alebo v malej skupinke.
Osamelá andulka môže trpieť stresom, apatiou alebo si začne vytrhávať perie.
Chovať ich spolu s vtákmi iných druhov, ako sú kanáriky, zebričky alebo iné malé papagáje je možné, ale treba byť opatrný a sledovať ich správanie.
Každý vták má svoju jedinečnú povahu a niektoré andulky môžu byť teritoriálne, alebo agresívne voči iným druhom.
Obdobie toku sa prejavuje zvýšenou aktivitou, častým spevom a vzájomným kŕmením medzi párom.
Ak máte samicu andulky ako maznáčika a nechcete ju nechať hniezdiť, je dôležité tokové správanie zkludniť, aby nedošlo k nadmernému stresu alebo kladeniu neoplodnených vajec.
Kedy môže ticho alebo zmena hlasu upozorniť na problém
Preperovanie je prirodzený proces, pri ktorom andulka vymieňa staré perie za nové, zvyčajne dvakrát ročne - na jar a na jeseň.
V tomto období môže pôsobiť neupravene, strácať perie po celom tele a byť unavenejšia. Ide o fyziologický jav, nie chorobu.
Nafukovanie môže znamenať pohodlie, reakciu na chlad alebo únavu, ale môže signalizovať aj chorobu.
Postihnuté miesta môžu svrbieť, praskať a vták si ich často škrabe.
K nákaze dochádza priamym kontaktom s infikovaným vtákom alebo cez kontaminované bidielko či krmítko.
Základom liečby je izolácia chorého jedinca a ošetrenie antiparazitárnou masťou alebo kvapkami na báze ivermektínu.
Klietka či voliéra musí byť dôkladne vyčistená a dezinfikovaná.
Čo ešte ovplyvňuje hlasovú aktivitu
Základ tvorí zmes pre malých papagájov obsahujúca proso, ovos, senegalské proso a lničku.
Ideálne je, aby mala andulka k potrave voľný prístup, zvyšky ovocia a zeleniny je potrebné odstraňovať, aby nezplesniveli.
Voda by mala byť vždy čerstvá a menená aspoň 1× denne.
Pretože vtáky majú veľmi rýchlu látkovú výmenu, vyžadujú viac minerálnych látok než iné živočíchy.
Prevenciou je pravidelná výmena podstielky, dostatok svetla, vyvážené kŕmenie a dostatok pohybu.
Andulka vlnkovaná je dokonalým príkladom toho, ako drobný vták dokáže priniesť do domácnosti radosť, farbu aj život.
