Hyperkalciémia je abnormálne vysoká hladina vápnika v krvi psa. Tento metabolický stav môže vážne poškodiť obličky, srdce a nervový systém, preto zvýšený vápnik nemožno riešiť iba náhodným pridaním alebo odobratím určitej potraviny.
Vápnik, označovaný aj ako kalcium alebo Ca, je nepostrádateľný minerál, ktorý pomáha psom pri raste a vývoji, udržuje zdravé kosti a zuby, napomáha správnej tvorbe a funkcii svalov, podieľa sa na zrážaní krvi a udržiava nervový systém v rovnováhe.
Najdôležitejšie pravidlo: najprv potvrdiť skutočnú hyperkalciémiu
Hyperkalcémie býva obvykle definovaná ako koncentrácia vápnika vyššia než 3 mmol/l, hoci v rôznych laboratóriách sa referenčné hodnoty môžu mierne líšiť.
Diagnóza hyperkalciémie je založená na opakovanom preukázaní vysokej koncentrácie vápnika, najlepšie ionizovaného.
Pri stanovení celkového vápnika, ktorý zahŕňa ionizovaný vápnik, vápnik viazaný na proteíny a vápnik viazaný v komplexoch, by sa mala kalcémia vždy interpretovať s ohľadom na sérovú koncentráciu albumínu.
Všeobecne platí, že koncentrácia celkového vápnika sa zvyšuje so zvyšujúcou sa koncentráciou albumínu, pretože rastie podiel vápnika viazaného na proteíny.
U pacientov so zníženou alebo zvýšenou koncentráciou albumínu sa v minulosti používala korekcia koncentrácie vápnika pomocou korekčných vzorcov, v súčasnosti však tento postup nie je pre nespoľahlivosť vzorcov a slabú koreláciu s koncentráciou ionizovaného vápnika odporúčaný.
Zápal čriev môže spôsobiť dehydratáciu, ktorá zmení laboratórne hodnoty, ale sám osebe hyperkalciémiu nevyvoláva.
Dehydratácia môže vzniknúť, keď má pes tráviace problémy, je mu zle a má hnačku; to, že pes stále pije, ešte nemusí znamenať, že je dostatočne hydratovaný.
Ak je pes chorý, vracia alebo má hnačku, môže byť vhodné po stabilizácii stavu zopakovať krvné vyšetrenie.
Aké vyšetrenia má veterinár zvážiť
Diagnostika u veterinára je kľúčová na potvrdenie skutočnej hladiny vápnika a na hľadanie príčiny.
ionizovaný vápnik, teda biologicky aktívna forma minerálu;
opakované stanovenie celkového vápnika;
sérová koncentrácia albumínu;
fosfor;
horčík;
parathormón, teda PTH;
parathormónu podobný peptid, teda PTH-rP;
krvný obraz a biochemický profil;
analýza moču;
podľa príznakov röntgenové alebo ultrasonografické vyšetrenie.
Pre diferenciálnu diagnózu hyperkalciémie je dôležité stanovenie PTH.
Pre nádorovú hyperkalciémiu je typická nízka koncentrácia PTH a vysoká koncentrácia PTH-rP.
Naopak pri hyperparatyreóze je koncentrácia PTH vysoká aj napriek hyperkalciémii.
Diagnózu nádorovej hyperkalciémie môže podporiť nález azotémie alebo stanovenie PTH a PTH-rP.
Nádor sa z krvi samotnej nepotvrdí, ale krvné výsledky môžu pomôcť určiť, ktoré ďalšie vyšetrenia sú potrebné.
Čo môže zvýšený vápnik spôsobovať
Hyperkalciémia je často znakom základného ochorenia, nie samostatným problémom spôsobeným iba jednou potravinou.
Nádorové ochorenia sú najčastejšou príčinou hyperkalciémie psa.
Paraneoplastická hyperkalciémia, označovaná aj ako hyperkalciémia malignity, bola opísaná pri niekoľkých typoch nádorov.
Najčastejšie býva popisovaná pri lymfóme.
Ďalšie typy nádorov spájané s hyperkalciémiou zahŕňajú adenokarcinóm paranálnych vačkov, mnohopočetný myelóm, nádory kostí, tymóm, karcinóm štítnej žľazy, skvamocelulárny karcinóm, karcinóm a adenokarcinóm mliečnej žľazy, melanóm, primárne nádory pľúc, chronickú lymfocytárnu leukémiu, renálny angiomyxóm, orálny melanóm a nádory prištítnych teliesok.
Mechanizmy vzniku nádorovej hyperkalciémie najčastejšie zahŕňajú ektopickú produkciu parathormónu alebo takzvaného peptidu podobného parathormónu.
PTH aj PTH-rP zvyšujú spätnú resorpciu vápnika v obličkových tubuloch a absorpciu vápnika v čreve a stimulujú činnosť osteoklastov.
Na vzniku nádorovej hyperkalciémie sa podieľajú aj lýticke metastázy do kostí, primárna hyperparatyreóza a niektoré typy prostaglandínov a cytokínov produkovaných nádormi.
V prípade nádorov obličiek sa môže uplatniť zvýšená koncentrácia kalcitriolu.
Medzi ďalšie možné príčiny patria primárna hyperparatyreóza, ochorenie obličiek, toxicita vitamínu D, Addisonova choroba a v niektorých prípadoch idiopatická hyperkalciémia.
U psov s problémami obličiek je prístup k vápniku individuálny.
Prolongovaná hyperkalciémia, najmä v spojení so súčasnou vysokou alebo zvýšenou koncentráciou fosforu v sére, môže spôsobiť nefrokalcinózu, zhoršiť renálnu insuficienciu a azotémiu.
Príznaky zvýšenej hladiny vápnika
Klinické príznaky hyperkalciémie najčastejšie zahŕňajú:
zvýšený smäd;
častejšie močenie;
stratu chuti do jedla;
vracanie;
dehydratáciu;
letargiu a apatiu;
svalovú slabosť;
zápchu.
Vážnejšie prípady môžu viesť ku kalcifikácii mäkkých tkanív, problémom s obličkami, poruchám srdcového rytmu a postihnutiu nervového systému.
Pri fyzikálnom vyšetrení možno zistiť bradykardiu a elektrokardiografické monitorovanie môže odhaliť predĺžený interval PR, rozšírený komplex QRS, skrátený interval QT, skrátený alebo chýbajúci úsek ST a rozšírenú vlnu T.
Čo podávať psovi pri potvrdenej hyperkalciémii
Liečbu musí určiť licencovaný veterinár podľa príčiny a závažnosti hyperkalciémie.
Úspešná terapia hyperkalciémie vyžaduje identifikáciu vyvolávajúcej príčiny.
Pri nádorovej hyperkalciémii je zásadná vhodná liečba onkologického ochorenia.
Ďalšia terapia závisí od závažnosti hyperkalciémie a od klinických príznakov.
Liečba miernej hyperkalciémie a miernych klinických príznakov môže zahŕňať infúznu terapiu roztokmi bez obsahu vápnika, pričom roztokom prvej voľby je fyziologický roztok.
Stredne závažná hyperkalciémia môže vyžadovať infúznu a diuretickú terapiu.
Závažná hyperkalciémia predstavuje akútny stav, pri ktorom sa používa infúzna a diuretická terapia a v refraktérnych prípadoch aj bisfosfonáty a kalcitonín.
Použitie kortikosteroidov je pri nádorovej hyperkalciémii kontraindikované.
Domáce podávanie infúzií, diuretík, bisfosfonátov, kalcitonínu alebo iných liekov bez pokynov veterinára nie je bezpečným riešením.
Prečo pri zvýšenom vápniku nepridávať ďalší vápnik naslepo
Vysoký obsah vápnika, odborne špecifikovaný ako hyperkalciémia, môže viesť k nezvratnému poškodeniu obličiek.
Kombinácia viacerých zdrojov vápnika môže byť riskantná.
Multivitamíny s obsahom vápnika, kostná múčka a mleté vaječné škrupiny môžu rýchlo prekročiť odporúčané množstvo vápnika.
Pri podozrení na hyperkalciémiu je potrebné do vyjasnenia výsledkov neexperimentovať s ďalšími kalciovými doplnkami.
Ak pes dostáva kompletné a vyvážené krmivo, pridávanie doplnkov môže narušiť rovnováhu Ca:P.
Prídavný vápnik môže u veľkých šteniat spôsobiť zdravotné problémy.
Pre šteňatá veľkých plemien predstavuje nadbytok vápnika veľké riziko a môže viesť k problémom s rastom, dysplázii bedrového kĺbu a osteochondróze.
Vápnik a fosfor v strave psa
Fosfor a vápnik sú prvky, ktoré spolu úzko súvisia a ich rovnováha v tele psa má zásadný vplyv na jeho zdravie.
Spolu tvoria nerozlučný pár, ktorý sa podieľa na správnej stavbe a vývoji kostí a zubov.
Fosfor hrá významnú úlohu aj pri zásobovaní telesných buniek potrebnou energiou.
Vápnik úzko súvisí s fosforom a ich pomer by mal byť približne 1,5-2 : 1 v prospech vápnika.
Pre pevné kosti a zdravé zuby sa uvádza pomer vápnika a fosforu u psov medzi 1,2 : 1 a 1,4 : 1.
Podľa smerníc FEDIAF a AAFCO potrebujú psy v období rastu, gravidity a laktácie pomer od 1,2 do 1,5 : 1.
Podiel vápnika a fosforu u dospelého psa by mal byť približne 1,2-2 : 1.
Pri hodnotení pomeru je dôležité zohľadniť vek, veľkosť plemena, zdravotný stav a celkové zloženie krmnej dávky.
Pri nízkom príjme vápnika a veľkom množstve fosforu môže dôjsť k nutričnej sekundárnej hyperparatyreóze.
Ak hladina vápnika v krvi poklesne, aktivuje sa parathormón, ktorý zabezpečí zvýšené vstrebávanie vápnika z čreva, zvýšenú resorpciu v obličkách a vyplavovanie vápnika z kostí.
Zároveň podporí vylučovanie fosforu močom.
V krvi tak môže vzniknúť normokalcémia, pričom klesá fosfor.
Tento stav sa nazýva sekundárna nutričná hyperparatyreóza, pri ktorej strava s menším množstvom vápnika a väčším množstvom fosforu aktivuje prištítne telieska, ktoré začnú vyplavovať parathormón.
BARF a domáca strava
Psy na BARF alebo varenej diéte vyžadujú pozorný prístup, pretože bez správnej suplementácie môže dôjsť k nesprávnemu pomeru Ca:P.
Svalovina sama nestačí na plnohodnotnú výživu.
Mäso je bohaté na fosfor, čo môže pri nevyváženej diéte viesť k nedostatku vápnika v tele.
Pri domácej príprave jedál alebo pri stravovaní psa podľa BARF metódy je nutné vychádzať z analytických údajov potravín.
Do výpočtu je potrebné zahrnúť mliečne výrobky, kosti, kostnú múčku a ďalšie zložky stravy.
Aby sme BARF dávku vápnika prispôsobili obsahu fosforu v mäse a orgánoch, musíme byť presní.
Je dôležité pravidelne plánovať nákupy a prípravu jedál, aby dávky minerálov zostávali konzistentné.
Pri domácej diéte by sa mali krmné dávky presne percentuálne rozpočítavať a vážiť, nie určovať iba odhadom.
Zhodnotenie varených receptov by sme mali zveriť veterinárnemu nutričnému špecialistovi, čo pomôže znížiť riziko nevhodného zloženia jedál.
Ak pes dlhodobo odmieta orgány alebo kosti, treba prepočítať celú dávku a nájsť kontrolovaný zdroj chýbajúcich minerálov, nie iba náhodne pridávať jednotlivé doplnky.
V prípade, že má pes problém s príjmom kostí, je možné obsah vápnika a fosforu doplniť vo forme kostnej múčky vhodnej pri BARFovaní.
Čo možno použiť ako zdroj vápnika v domácej diéte
Suplementácia vápnika je užitočná iba vtedy, ak sa zohľadní príjem vápnika z mäsa, kostí a ostatných zložiek jedla.
Kosti a kostná múčka
Kosti sú prirodzene tvorené vápnikom a fosforom, ale na získanie dostatočného množstva vápnika ich pes musí úplne skonzumovať, nielen obhrýzť.
Pri podávaní kostí je potrebné dbať na ich bezpečnú úpravu a správnu veľkosť.
Každá konzumácia kostí by mala prebiehať pod neustálym dohľadom, pretože hrozí udusenie psa alebo uviaznutie kosti v krku.
Surové kosti nie sú také suché ako varené, a preto nie sú tak náchylné na lámanie a štiepenie.
Varené kosti sa môžu rozštiepiť a stať sa nebezpečnými.
Pri podávaní surových kostí je nevyhnutné dodržiavať správne dávkovanie a bezpečnostné pravidlá.
Ďalším problémom môže byť vyšší obsah tuku v kostiach, preto nie je od veci viditeľný tuk z kostí odstrániť.
Bezpečnejšie varianty predstavujú mleté kosti alebo kostná múčka špeciálne určená pre potreby psov.
Vaječné škrupiny
V domácej kuchyni sa hodí použitie jemne pomletých vaječných škrupín.
Mleté vaječné škrupiny obsahujú približne 380 mg vápnika na gram prášku.
Sterilizované a pomleté škrupiny obsahujú približne 3800 mg Ca na 10 g prášku.
Dávka musí zodpovedať hmotnosti psa a obsahu fosforu v jedle.
Vaječné škrupiny preto nemožno dávkovať bez výpočtu iba podľa odhadu.
Mliečne výrobky, ryby a rastlinné zdroje
V prípade mliečnych výrobkov sú vhodné iba pre psy bez intolerancie laktózy.
Mlieko sa psom všeobecne neodporúča, pretože mnoho psov laktózu netoleruje, čo môže viesť k tráviacim ťažkostiam, hnačke a nadúvaniu.
Pre tolerujúce psy môžu byť zdrojom vápnika tvaroh alebo kefír.
Aj celé ryby, napríklad sardinky, môžu byť vhodným zdrojom.
Rastlinné zdroje môžu jedálny lístok spestriť, ale nemôžu pokrývať celkovú potrebu vápnika.
Zelené listy obsahujú vápnik, no jeho biologická dostupnosť sa líši.
Vápnik pri kompletnom krmive
Zdravý pes kŕmený komerčne vyrobenými granulami dostáva odporúčané množstvo vápnika každý deň.
Výber nutrične kompletného krmiva pre psy sa opiera o receptúry spĺňajúce normy AAFCO alebo FEDIAF.
Takéto diéty zabezpečujú vyvážený pomer vápnika a fosforu podľa veku psa.
Pri kvalitných granulách alebo inom kompletnom krmive sa vápnik obyčajne nepridáva.
Pri krmivách s vyváženým obsahom vápnika môže pridávanie doplnkov narušiť rovnováhu Ca:P.
Je dôležité čítať etikety, ktoré uvádzajú množstvo popola, vápnika a fosforu.
Pri pochybnostiach možno údaje o pomere Ca:P v krmive overiť priamo u výrobcu alebo sa poradiť s veterinárom.
V prípade kvalitných granúl dodatočné dopĺňanie vápnika často nie je potrebné.
Úloha vitamínu D, K2 a horčíka
Vstrebávanie vápnika a fosforu z tráviacej sústavy, ich ukladanie v kostiach a vylučovanie z organizmu reguluje vitamín D.
Vitamín D zohráva kľúčovú úlohu v regulácii vápnika u psov prostredníctvom metabolizmu kalcitriolu.
Tento proces aktivuje špecifické transportéry v tenkom čreve, čo napomáha lepšiemu vstrebávaniu vápnika.
Vitamín D zvyšuje vstrebávanie vápnika v črevách.
Vitamín K2 pomáha riadiť distribúciu vápnika do kostí.
Jeho kľúčovou úlohou je aktivovať proteín známy ako osteokalcín, čo pomáha predchádzať nežiaducemu ukladaniu vápnika v mäkkých tkanivách.
Horčík slúži ako kofaktor pre kľúčové enzýmy, ktoré umožňujú spracovanie vitamínu D.
Bez dostatočného množstva horčíka môže dôjsť k zníženiu efektivity metabolizmu kalcitriolu.
Pri doplnkoch je dôležité myslieť na vzájomné pôsobenie výživových prvkov.
Správny pomer bielkovín posilňuje kostnú matricu, zatiaľ čo prebytok sodíka môže podporovať zvýšené vylučovanie vápnika.
Výber krmiva s jasnými údajmi o obsahu Ca, P a Mg je dôležitý.
Kedy môže ísť o nedostatok vápnika
Ak má pes nízku hladinu vápnika v krvi, jeho telo prestane správne fungovať; tento stav sa odborne nazýva hypokalcémia.
Pri nedostatku vápnika u mladých psov vzniká krivica, u starších jedincov sa môže vyskytnúť lámavosť kostí alebo osteomalácia a svalové kŕče.
Nedostatok vápnika sa môže prejaviť nepokojom, svalovými zášklbmi, svalovou slabosťou, poruchami rovnováhy, chvením a zníženou chuťou do jedla.
Pri tetánii sa u psa vyskytujú stuhnuté pohyby a napnuté končatiny.
Pes môže byť citlivý na dotyk a hluk.
Náhle a nečakané kŕče sú ďalším varovným signálom.
Dojčiace suky môžu trpieť akútnymi kŕčmi, vysokou teplotou a silným trasom v dôsledku eklampsie.
Pri akútnej hypokalcémii, najmä u súk počas laktácie, je potrebná okamžitá liečba eklampsie.
V tejto situácii je nevyhnutná okamžitá odborná pomoc.
Vápnik v rôznych životných obdobiach
Šteňatá, ktoré rýchlo rastú, potrebujú viac vápnika na svoj vývoj.
Veľké plemená majú osobitné potreby a obrie plemená sú náchylné na problémy s kosťami a kĺbmi.
U mladých, rýchlo rastúcich psov je dôležité pozorne monitorovať pomer Ca:P.
Pre veľké šteňatá je však nadbytok vápnika osobitným rizikom, preto sa dopĺňanie vápnika vykonáva veľmi konzervatívne.
Potreba vápnika u gravidných súk sa zvyšuje v druhej polovici gravidity.
Po pôrode je dôležitá podpora laktácie, pretože tvorba mlieka vyžaduje viac minerálov.
So starnutím sa mení metabolizmus kostí u psov.
Staršie psy potrebujú šetrný príjem vápnika a primeranú fyzickú aktivitu.
Fyzicky náročné aktivity vyžadujú zvýšenú pozornosť venovanú výžive.
Predovšetkým športové psy potrebujú cielenú suplementáciu.
Psy so špecifickými zdravotnými problémami môžu mať ťažkosti so vstrebávaním minerálov.
Príčinou môžu byť problémy s črevami, obličkami a nízka hladina vitamínu D.
Hyperkalciémia a tráviace ťažkosti
Vysoká hladina vápnika v krvi alebo strava s príliš vysokým obsahom vápnika môže byť spájaná aj s metabolickými ochoreniami.
Hyperkalciémia môže sprevádzať stratu chuti do jedla, vracanie, dehydratáciu, letargiu a slabosť, takže jej príznaky sa môžu prekrývať s ochoreniami tráviaceho traktu.
Pri tráviacich problémoch je prioritou stabilizovať trávenie a až potom hodnotiť dlhodobé nastavenie domácej diéty.
Počas akútnej epizódy vracania alebo hnačky nie je vhodné pridávať veľké množstvo nových surovín, kostí, vnútorností či doplnkov.
Po zlepšení stavu možno krmivo meniť postupne podľa pokynov veterinára.
Ak pes opakovane vracia, odmieta potravu, je výrazne unavený, má hnačku, kňučí alebo je slabý, potrebuje veterinárne vyšetrenie.
Hyperkalciémia a pankreas
Pankreatitída u psov môže byť veľmi bolestivé ochorenie.
Vysoká hladina vápnika v krvi alebo strava s príliš vysokým obsahom vápnika môže byť jedným z faktorov spájaných s metabolickými ochoreniami.
Pes s akútnou pankreatitídou býva charakterizovaný stratou chuti do jedla a neustálym vracaním.
Akútny zápal sa môže vyvinúť cez noc a môže ho sprevádzať vysoká horúčka.
Častým príznakom je aj hnačka, ktorá môže byť obzvlášť zapáchajúca.
Zápal sprevádza mimoriadne intenzívna bolesť a zviera môže v priebehu niekoľkých hodín spadnúť z nôh.
Ak sa zápal stane závažným, môže viesť k zlyhaniu obličiek alebo ťažkej poruche funkcie pečene.
Najprv je potrebné stanoviť diagnózu, čo zahŕňa všeobecné fyzikálne, manuálne a laboratórne testy.
Najdôležitejším prvkom liečby je zavedenie a dodržiavanie správnej diéty.
U psov, ktoré prekonali zápal pankreasu, je najdôležitejším aspektom diéta s nízkym obsahom tuku.
Vhodnou stravou môže byť chudšie mäso, napríklad králičie mäso, jahňacie mäso alebo chudé bravčové mäso.
V každom prípade je nevyhnutné odstrániť z mäsa mastné časti a kožu.
Počas tohto obdobia sa treba vyhnúť maškrtám s vysokým obsahom tuku.
Je dôležité kŕmiť zviera často v menších dávkach, aby sa šetrili orgány.
Kedy vyhľadať veterinára okamžite
K veterinárovi je vhodné ísť, ak si všimneme kŕče, svalové zášklby alebo náhlu slabosť psa.
Bolesti kostí a opakujúce sa zlomeniny takisto signalizujú problém.
Okamžité vyšetrenie je potrebné pri opakovanom vracaní, výraznej apatii, odmietaní vody alebo potravy, silnom smäde, častom močení, zápche, dehydratácii alebo kolapse.
U dojčiacej suky so silným trasom, vysokou teplotou, stuhnutými pohybmi alebo kŕčmi ide o urgentný stav.
Pri závažnej hyperkalciémii môže byť potrebná infúzna a diuretická terapia a v refraktérnych prípadoch ďalšia nemocničná liečba.
Časté chyby pri riešení vápnika
„Viac vápnika je lepšie“ - nadmerné množstvo môže spôsobiť problémy, najmä u rýchlo rastúcich psov.
„Stačí pridať vápnik“ - pri zvýšenej hladine vápnika v krvi môže byť takéto konanie nebezpečné.
„Kvalitným granulám treba vždy pridať vápnik“ - toto tvrdenie nie je správne, ak ide o kompletné a vyvážené krmivo.
„Stačí riešiť vápnik, fosfor a vitamín D netreba“ - rovnováha minerálov závisí od celkovej diéty a regulácie vitamínom D.
„Kosti sú vždy bezpečné“ - varené kosti sa môžu rozštiepiť a surové kosti vyžadujú správnu veľkosť, dávkovanie a dohľad.
„Mlieko vyrieši nedostatok vápnika“ - mnoho psov laktózu netoleruje a môže dostať hnačku alebo nadúvanie.
„Laboratórny výsledok stačí interpretovať samostatne“ - celkový vápnik treba posudzovať spolu s albumínom, ionizovaným vápnikom a ďalšími výsledkami.
Praktický postup pre majiteľa psa
Pri zvýšenom celkovom vápniku nezasahujte do diéty náhodným pridaním ďalšieho kalcia.
Požiadajte veterinára o posúdenie hydratácie, albumínu, fosforu, obličkových parametrov a celkového biochemického profilu.
Zvážte opakované vyšetrenie vápnika po stabilizácii trávenia a hydratácie.
Ak výsledok zostane zvýšený, doplňte vyšetrenie ionizovaného vápnika a podľa nálezu PTH a PTH-rP.
Pri BARF alebo domácej diéte nechajte krmnú dávku prepočítať veterinárnym nutričným špecialistom.
Skontrolujte všetky zdroje vápnika vrátane kostí, kostnej múčky, vaječných škrupín, multivitamínov a mliečnych výrobkov.
Nové suroviny zavádzajte postupne a sledujte reakciu psa.
Pri výrazných príznakoch alebo zhoršovaní stavu vyhľadajte veterinárnu pohotovosť.
Pri podávaní kalciových doplnkov je potrebné na etikete hľadať konkrétny obsah elementárneho vápnika.
Nie je dostačujúce pozerať sa iba na zložky ako citrát alebo uhličitan.
Citrát vápenatý sa hodí pri nižšej kyslosti žalúdka, zatiaľ čo uhličitan vápenatý je vhodnejší pri vyššej kyslosti.
Pri užívaní doplnkov s vápnikom treba postupovať opatrne, sledovať zdravotný stav psa a pri podozrení na hyperkalciémiu okamžite prehodnotiť dávkovanie s veterinárom.
Vápnik potrebuje každý pes, ale pri zvýšenej hladine vápnika v krvi nie je správnou odpoveďou automaticky podávať viac kalcia. Najdôležitejšie je potvrdiť výsledok ionizovaným vápnikom, zohľadniť hydratáciu a albumín, vyšetriť fosfor, obličkové parametre, PTH a podľa potreby PTH-rP a následne liečiť príčinu pod dohľadom veterinára.