Chov koní na Slovensku má skôr regresívnu tendenciu, no napriek tomu mnoho ľudí túži vlastniť a starať sa o koňa. Postarať sa o plnohodnotný život koňa je finančne a časovo veľmi náročné.
Kôň je veľké, pohyblivé a čriedové zviera, ktoré potrebuje predovšetkým dostatok priestoru a denného pohybu, nie len box. Preto treba veľmi dobre zvážiť, či je pre vás výhodnejšia kúpa, alebo prenájom koňa, či len návšteva jazdiarne, kde vám aj vašim deťom poskytnú koňa z vlastného chovu.

Je možné chovať koňa doma?
Áno, kôň môže byť chovaný pri dome alebo na vlastnej farme, ak mu dokážete zabezpečiť vhodné podmienky, každodennú starostlivosť, dostatok pohybu, spoločnosť ďalších koní a pravidelnú odbornú pomoc.
Kôň domáci je vysoko čriedové (stádové) zviera so silnou sociálnou hierarchiou - osamotenie a nedostatok pohybu mu škodia, preto potrebuje spoločnosť druhov, pastvu/výbeh a dennú prácu.
Preto ho nemôžete nechať samotného pásť sa niekde pri dome na záhrade, potrebuje spoločníkov svojho druhu. Ideálna je spoločnosť iného koňa alebo poníka, prijateľný je aj osol alebo iné spoločenské zviera ako spoločník.
Osamotený kôň trpí stresom, nudou a stereotypiami, medzi ktoré patrí tkanie, klkanie alebo hryzenie zariadenia. V čriede funguje hierarchia a vzájomné sociálne väzby a „grooming“ (okusovanie sa) je prirodzené sociálne správanie.
Priestor a vhodné podmienky
Ideálny je chov s pastvou alebo výbehom, kde sa môže pásť, pohybovať a byť so spoločníkmi. Kôň domáci je zviera otvorených trávnatých biotopov - v chove obýva pastviny, lúky a výbehy, kde sa pasie a pohybuje, a stajňu s priestranným boxom na ustajnenie, najmä v zime a v noci.
Pri ustajnení sa počíta s priestranným boxom, orientačne aspoň približne 3 × 3 m a viac podľa veľkosti koňa, kde sa kôň pohodlne otočí, ľahne a vstane. Samotný box bez denného výbehu je pre koňa nevhodný.
Nevyhnutné je pevné a bezpečné oplotenie, napríklad drevené ohrady, bezpečné pásky alebo elektrický ohradník. Ostnatý drôt nie je vhodný.
Prístrešok alebo stajňa chránia koňa proti dažďu, vetru, snehu a letnej páľave. Stajňa a box musia mať suchú podstielku, dobré vetranie bez prievanu a čistotu, pretože amoniak a prach škodia dýchacím cestám.
Box a výbeh musia byť bezpečné, bez ostrých hrán, vyčnievajúcich klincov a nebezpečného oplotenia, pretože kôň je veľký a pri ľaku sa ľahko zraní.
Výbeh, stajňa a počasie
Kôň chlad znáša dobre, pri vhodnom prístrešku a kondícii môže byť vonku aj v zime. Horšie znáša horúčavu, vlhko, prievan a prach.
V lete potrebuje tieň, dostatok vody a je vhodné vyhnúť sa náročnej práci v poludňajšej páľave. Rizikové je trvalé vlhko, blato a prievan, ktoré môžu spôsobiť kopytové problémy, dermatitídu a respiračné ochorenia.
Pri náročnej práci sa kôň potí a po práci ho treba nechať vychladnúť a osušiť, nie zhriateho napájať veľkým množstvom studenej vody.
Citlivé na chlad a vlhko sú novonarodené žriebätá, ktoré potrebujú suché teplé zázemie a včasné mledzivo.
Pohyb a každodenná aktivita
Kôň domáci je energické a pohybu chtivé zviera. V prírode strávi väčšinu dňa pohybom a spásaním a prejde za deň značné vzdialenosti.
Je to vytrvalostné bežecké zviera, ktoré potrebuje denný pohyb, výbeh a prácu. Pri trvalom ustajnení bez výbehu a aktivity trpí.
Pre pohodu koňa je kľúčový dostatok pohybu, spoločnosť druhov, pravidelná práca alebo tréning a duševná stimulácia. Kôň ponechaný bez pohybu a podnetov sa nudí a stráda.
Kôň je tiež špecifickým športovým nástrojom - ako živý tvor potrebuje každodennú starostlivosť, očistiť aj nakŕmiť, ale hlavne potrebuje pracovať - jazdiť.
Nemôžete ho nechať v boxe stáť viac dní, nemôžete ho uložiť do skrine či na policu ako loptu alebo hokejku.
Výživa koňa
Najdôležitejším faktorom, na ktorý si kone nedajú dopustiť, je potrava. Kone sú bylinožravce, čo znamená, že živiny získavajú konzumovaním rastlín.
Kôň domáci je monogastrický, teda jednožalúdkový bylinožravec a fermentor v hrubom čreve. Vlákninu z trávy mu rozkladajú mikroorganizmy najmä v slepom čreve a hrubom čreve.
Nemá štvorkomorový žalúdok a neprežúva. Má naopak malý žalúdok a tráviaci trakt stavaný na priebežné prijímanie objemového krmiva.
Preto je základom stravy vláknina: paša, teda tráva a lúčne byliny, od jari do jesene a kvalitné seno v zime a pri ustajnení, ideálne stále k dispozícii.
Jadrové krmivo, napríklad ovos, jačmeň alebo kŕmne zmesi, je iba doplnok podľa záťaže pre pracovné, športové, rastúce a kojace kone a podáva sa v menších rozdelených dávkach, nikdy nie veľa naraz.
Kone sa zvyčajne kŕmia 2 až 3 krát denne, v závislosti od toho, či sú v boxe alebo sa voľne pasú vo výbehu. Ak sa kôň voľne pasie, stačí ho kŕmiť ráno a večer.
Zložkami stravy by mali byť prevažne jadro a seno a kôň by mal mať prístup k minerálnej líznej soli. Nevyhnutný je stály prístup k čistej vode a k minerálnemu lízu alebo soli.
Voda
Kôň potrebuje stály prístup k čistej čerstvej vode. Dospelý kôň vypije bežne 20-45 litrov denne, pri horúčave, záťaži a u kojacich kobýl výrazne viac.
Napájadlá udržujte čisté a v mraze nezamrznuté. Zhriateho koňa po náročnej práci nenapájajte naraz veľkým množstvom studenej vody.
Kolika a laminitída
Kôň má dve veľké slabiny v kŕmení: koliku a laminitídu.
Kolika, teda bolesť brucha, je najčastejšia naliehavá príhoda a častá príčina úmrtí. Spúšťa ju nesprávne, nárazové alebo nekvalitné kŕmenie, náhle zmeny a nedostatok vlákniny.
Laminitída, čiže schvátenie kopýt, je bolestivé poškodenie kopýt z nadbytku cukrov a škrobu, napríklad pri bujnej jarnej paši alebo po podaní priveľkého množstva jadra.
Mimoriadne dôležité je, že kôň nevie vracať. Čokoľvek nevhodné, čo prehltne, nedokáže vrátiť, preto sa všetko kŕmi opatrne a postupne.
Všetky zmeny krmiva robte pozvoľne, pretože črevná mikroflóra sa prispôsobuje pomaly.

Pastva a parazity
Na pastve sa odporúča rotačné spásanie. Striedanie oplôtkov dáva porastu čas na regeneráciu a hlavne prerušuje vývinový cyklus vnútorných parazitov.
Zber alebo odstraňovanie trusu z pastvy parazitárny tlak ďalej znižuje.
Pozor na bujnú jarnú pašu s vysokým obsahom cukrov a fruktánov, pretože je hlavným spúšťačom laminitídy. Prístup na ňu sa obmedzuje a kôň sa na ňu privyká postupne.
Čistenie a hygiena
Ďalšou dôležitou súčasťou samotnej starostlivosti je čistenie priestoru, kde kôň žije.
Tejto činnosti by ste sa mali venovať každý deň, pretože s nahromadením nečistôt sa hromadí aj množstvo múch, ktoré sú pre kone veľmi nepríjemné.
Stajňa musí byť suchá, dobre vetraná bez prievanu a s nízkou prašnosťou. Prach, pleseň zo sena a amoniak z trusu dráždia dýchacie cesty a vedú k respiračným ochoreniam.
Pri každodennej manipulácii treba koňa pokojne očistiť, skontrolovať jeho telo a venovať pozornosť najmä nohám a kopytám.
Veterinárna starostlivosť a kopytá
Každý kôň by mal mať zabezpečenú veterinárnu starostlivosť, ktorá sa odvíja od jeho využívania, teda či s ním športujete alebo jazdíte len rekreačne.
Kôň musí byť pravidelne očkovaný a odčervovaný. Raz ročne treba investovať aj do ošetrenia jeho zubov.
S tým súvisia aj služby kováča, pretože kopyto by sa po správnosti malo upravovať zhruba každých 6 týždňov.
Starostlivosť vyžaduje pravidelné strúhanie alebo úpravu kopýt podkúvačom každých približne 6-8 týždňov, odčervovanie, zubára a očkovanie.
Pravidelná kontrola kopýt je dôležitá aj preto, že vlhko a blato kopytám škodia. Suché a čisté podmienky pomáhajú predchádzať ich poškodeniu.
Bezpečnosť pri manipulácii s koňom
Treba si uvedomiť hlavne to, že kôň je plaché zviera. Kôň nikdy neútočí, chce len ujsť. Keď sa bojí, môže reagovať nepredvídateľne.
Kôň vycíti vaše vyžarovanie a podľa toho sa správa. Kôň je ako dieťa. Veľmi ľahko sa učí - zapamätá si veci, ktoré mu robia radosť, za ktoré dostáva odmenu, ale pamätá si aj nepríjemné zážitky a podľa toho sa správa.
Bojí sa všetkého, čo nepozná. Keď si ale získate jeho dôveru, bude na vás dávať pozor na vychádzkach aj v jazdiarni.
Pri zaobchádzaní nikdy nestojte priamo za koňom, pretože hrozí riziko vykopnutia. Pohybujte sa pokojne, predvídateľne a oznámte sa hlasom a dotykom.
Najbezpečnejšie je priblížiť sa z boku. Kôň má obmedzený výhľad v niektorých smeroch, preto ho môže zvuk prichádzajúci zozadu vyplašiť.
Pri jazde nezabudnite na pevnú obuv a prilbu. Nevyhnutné je vybavenie jazdca ochrannými pomôckami, ako sú prilba, chránič chrbtice, pevná obuv či jazdecké rukavice.
Deti a kone
Kôň môže byť pre deti úžasným spoločníkom. Pokojné, vycvičené kone a poníky deti milujú a kontakt s koňom má veľký výchovný, pohybový a terapeutický prínos.
Vždy však musí byť prítomný dohľad skúseného dospelého a treba rešpektovať veľkosť a silu zvieraťa.
Na jazdu a samostatnejší kontakt sú vhodné pokojné, vycvičené a spoľahlivé kone alebo poníky overenej povahy, nikdy nie mladé, plaché kone alebo žrebce.
Máme detičky, ktoré už v troch rokoch túžia vysadnúť do konského sedla. Im, samozrejme, odporúčame začať na menších poníkoch.
U dievčat nastupuje konské obdobie väčšinou, keď majú päť-šesť rokov. To však často končí pohladkaním koníkov na jarmokoch.
Nie každému vyhovuje stajňa či výpomoc v areáli s koňmi. Na to, aby dieťa dokázalo ovládať koňa sedom, holeňami, ale aj rukami, musí byť fyzicky dostatočne zdatné, čo je až okolo 12. roku života.
Treba si uvedomiť, že naučiť sa jazdiť na koni sa nedá za pár mesiacov. Dieťa aj rodičia musia mať dostatok trpezlivosti a času pre túto záľubu.
Pred tréningom treba koňa v kľude očistiť a nasedlať, po tréningu zase odsedlať a ošetriť mu kopytá.
Podávanie maškŕt
Kone, prosím, nekŕmte hocičím. Majú veľmi chúlostivé trávenie a konská kolika môže ľahko skončiť tragicky.
Keď vám to majiteľ dovolí, môžete im ponúknuť jablko či mrkvu. Maškrtu treba položiť na vystretú dlaň, aby ste neprišli o prsty.
Kôň vám nebude chcieť ublížiť naschvál, má však príliš veľké zuby.
Pri kontakte s koňom je dôležité dodržiavať bezpečnostné pravidlá, ktoré platia v stajni aj v jazdiarni, používať vhodné ochranné pomôcky a po kontakte si umyť ruky.
Komunikácia a správanie koňa
Kôň domáci je spoločenské a kontaktné zviera s úzkou väzbou na človeka. Pri pokojnom a dôslednom zaobchádzaní si vytvára k chovateľovi a jazdcovi silné puto a mnohé kone vyslovene vyhľadávajú kontakt, hladkanie a prítomnosť človeka.
Ako koristová a čriedová zver je však zároveň ostražitý a citlivý na reč tela. Reaguje na náhle pohyby, hluk a strach a vyžaduje kľud, dôveru a rešpekt.
Kôň má výbornú pamäť, rozozná tváre a hlasy a dlhodobo si pamätá dobré aj zlé zaobchádzanie.
Najlepšie sa hladká po krku, pleci a hrebeni. Vzájomné „okusovanie sa“ je prirodzené sociálne správanie.
Kôň domáci komunikuje predovšetkým erdžaním, teda rehotom. Je to hlasné, ďaleko nesúce volanie, ktorým udržiava kontakt s čriedou, ohlasuje sa pri kŕmení a vzrušení a reaguje na oddelenie od druhov.
Okrem toho vydáva frkanie, prefukovanie nozdrami, tiché „nickering“, ostré kvičanie alebo piskot pri stretnutí dvoch koní, vzdychanie a stonanie pri uvoľnení či námahe a dupanie alebo búchanie kopytami.
Veľká časť dorozumievania koňa je však nehlasná - ide o reč tela, postoj uší, hlavy a chvosta, mimiku a pohyb.
Kôň nenapodobňuje ľudskú reč. Nemá na to anatomické ani kognitívne predpoklady. Dokáže sa však naučiť množstvo hlasových a vizuálnych povelov, rozozná tváre a hlasy ľudí, zapamätá si cesty a situácie a reaguje na jemné signály jazdca.
Najhlučnejšie sú kone pri kŕmení, oddelení od druhov, príchode človeka a v období ruje. Črieda na pastve býva väčšinou tichá.
Chov koňa pri dome a susedské vzťahy
Pre vidiecke a poľnohospodárske prostredie je kôň akusticky nenáročný a bežný. Hlavným zvukom je erdžanie pri kŕmení, oddelení od druhov a príchode človeka, k tomu frkanie, „nickering“ a dupanie alebo búchanie kopytami v boxe.
V zastavanej oblasti treba počítať s ranným a večerným erdžaním a dupaním v boxoch. Pre suseda na vidieku ide o bežnú kulisu, v hustej obytnej zóne to však môže byť rušivé.
Pri umiestnení stajne treba zohľadniť bezpečnosť, hygienu, zápach, muchy, hluk, odtok vody a vhodné oplotenie.
Čistenie odpadových vôd pri stajni
Malá domová ČOV - čistiareň odpadových vôd je určená k biologicko-mechanickému čisteniu komunálnych či domácich odpadových vôd.
ASIO-SK, s.r.o. je inžiniersko-dodávateľská firma s vlastnou výrobnou základňou, pracujúca najmä v oblasti čistenia odpadových vôd a dodávok komplexných vodohospodárskych technológií.
Biokompaktný systém na čistenie odpadovej vody je určený na čistenie odpadových vôd z malých zdrojov znečistenia, ako sú rodinné domy samostatné a skupinové, penzióny, bytovky, reštaurácie, bufety, školy, lyžiarske centrá, chaty a malé prevádzky.
ČOV v typovom rade sú navrhnuté pre 2 až 60 ekvivalentných obyvateľov so zachovaním denného zaťaženia na 1 EO pri množstve odpadových vôd Q24 =150 l a znečistení BSK5 = 60 g za deň.
ČOV pozostávajú z jednej nádrže kruhového tvaru, ktorá je vyrobená z plastov. Vo vnútri nádrže sú stenami z plastov vytvorené priestory denitrifikačný, nitrifikačný a separačný.
Toto technické riešenie odbúrava organické znečistenie, dusík aj fosfor. Produkované druhotné znečistenie z ČOV je len vo forme odvodneného kalu o sušine 15 až 20 %, ktorý je možné použiť do kompostov, na zeleň alebo likvidovať s komunálnym odpadom.
ČOV sa vyznačuje tichým chodom, dlhodobou životnosťou a jednoduchou obsluhou, ktorú si vykonáva každý vlastník. Prebytočný kal z procesu čistenia nezapácha a likviduje sa v tuhej forme.
ČOV môže byť umiestnená pod terénom, nad terénom, v zeleni, zastrešená, v suteréne domu, v existujúcom septiku alebo v žumpe.
Pre prevádzku ČOV nie sú potrebné suroviny a chemikálie. Pracuje na princípe biologického čistenia, pričom je potrebná elektrická energia.
Technologický a technický servis je možné zabezpečiť do 24 hodín na základe uzatvorenej dohody alebo na požiadanie. Záručná doba na ČOV je 24 mesiacov od uvedenia do prevádzky.
Kúpa alebo prenájom koňa?
Dobrou alternatívou pred samotným zakúpením zvieraťa je prenájom koňa. Dnes sa to robí už úplne bežne.
Získate tak koňa spolu so stajňou, kde si budete za neho platiť a budete sa chodiť o neho starať.
Výhodou ustajnenia koňa je, že nemusíte každodenne riešiť starostlivosť o neho, pretože sa o neho môžu postarať aj ľudia, ktorí v stajniach pracujú.
Pri prenájme si môžete overiť, či máte dostatok času, trpezlivosti a skúseností na dlhodobú starostlivosť o koňa. Zároveň spoznáte konkrétne plemeno, jeho povahu, nároky a náklady na bežnú prevádzku.
Finančná náročnosť chovu
V dnešnej dobe je chov koní finančne veľmi náročná záležitosť.
Najväčšie pravidelné náklady tvoria ustajnenie, krmivo, veterinárna starostlivosť, úprava kopýt, jazdecké vybavenie a prípadné nepredvídateľné zdravotné problémy.
| Položka | Uvedená suma alebo interval |
|---|---|
| Pastvinové ustajnenie | 100 až 150 eur mesačne |
| Ustajnenie v boxoch | 200 až 300 eur mesačne |
| Úprava kopýt alebo podkúvanie | 20 až 60 eur |
| Ročné ošetrenie zubov | asi 100 eur |
| Sedlo | 150 až tritisíc eur |
Mestský človek musí svojho koňa niekde aj ustajniť, dokonca niekoľko desiatok kilometrov od svojho bydliska. To zrejme tiež niečo stojí.
Cena ustajnenia závisí od splnených podmienok, aké pre svojho koňa vyžadujete. Pastvinové ustajnenie stojí mesačne 100 až 150 eur vrátane kŕmenia senom.
Ustajnenie v boxoch vás vyjde podľa lokality a vybavenia stajne na 200 až 300 eur mesačne. V tejto cene už je väčšinou zarátané aj jadrové krmivo.
K základnej starostlivosti o koňa patrí aj manikúra, teda starostlivosť o kopytá, prípadne pravidelné podkúvanie každých šesť týždňov. To stojí od 20 do 60 eur.
Svojho koňa musíte pravidelne očkovať, odčervovať a raz ročne investovať aj do ošetrenia jeho zubov. To stojí asi 100 eur.
Okrem toho treba počítať s nepredvídateľnými zdravotnými problémami, napríklad s úrazom či prechladnutím, čo si vyžaduje platenie mimoriadnych výdavkov na veterinárnu starostlivosť.
Treba rátať aj s jazdeckým vybavením pre koňa. Najväčšou položkou je cena sedla, ktoré stojí od 150 až do tritisíc eur.
Ostatné vybavenie, ako podbrušník, strmene, uzda, uzdečka, podsedlové dečky a deky na koňa, sa počítajú rádovo v stovkách eur.
Potrebovať určite budete aj pomôcky na čistenie pre každého koňa - kefy, hrebene na hrivu a na chvost, špeciálne náradie ako žbilká, stierky či šparák na kopytá.
Jazdec potrebuje ochranné pomôcky, najmä prilbu, chránič chrbtice, pevnú obuv a jazdecké rukavice.
Výber koňa podľa účelu
Veterinárna starostlivosť sa odvíja aj od využívania koňa, teda či s ním športujete alebo jazdíte len rekreačne.
Kone sa chovajú na jazdu a šport, ťah, v niektorých kultúrach na mäso a mlieko a v hipoterapii.
Dnes je vyšľachtených asi 160 plemien koní, ktoré sa delia na teplokrvné kone určené na jazdenie, chladnokrvníky na ťahanie a poníky.
Na Slovensku má kôň dlhú chovateľskú a poľnohospodársku tradíciu. Domácimi a regionálnymi plemenami sú norik muránsky, hucul a slovenský teplokrvník.
Otužilé a nenáročné plemená, ako horský hucul a chladnokrvný norik muránsky, zvládajú horské a podhorské oblasti, náročný terén a drsnejšie počasie.
V nížinách a teplejších oblastiach sa darí teplokrvným a športovým plemenám, ako slovenský teplokrvník, plnokrvník a arab, aj ťažným plemenám pri poľnej práci.
Pri výbere koňa treba zohľadniť jeho povahu, zdravotný stav, vek, výcvik, skúsenosti a účel, na ktorý ho chcete využívať.
Pre deti a začínajúcich jazdcov sú vhodné pokojné, vycvičené a spoľahlivé kone či poníky overenej povahy.
Naopak, mladé, plaché alebo problémové kone a žrebce vyžadujú skúseného človeka a nie sú vhodnou voľbou pre úplného začiatočníka.
Jazdenie a výcvik
Niekde preferujú turistické jazdenie, inde sa prioritne venujú malým deťom alebo špeciálnemu športovému výcviku.
Pri výbere vhodného areálu treba zohľadniť, ako tréneri pristupujú k deťom a k výcviku, aké majú kone, technické vybavenie, povrch jazdiarne, finančné možnosti a dostupnosť z miesta bydliska.
Aktuálne spolupracujeme s viacerými chovateľmi koní a s trénermi, ktorí sa venujú deťom podľa ich úrovne jazdenia od úplných začiatočníkov až po športovú úroveň.
Na jazdecké preteky sa môžete prihlásiť prostredníctvom príslušnej federácie.
Jazdenie je mentálne obohacujúci šport, ktorý môže mať fantastický relaxačný účinok. Pri kontakte s koňom človek vníma jeho veľmi príjemné telesné teplo.
Dieťa sa pri práci s koňom naučí samostatnosti a zodpovednosti za živú bytosť. Kôň naučí dieťa dôverovať svojmu parťákovi a jazdca učí rozhodnosti.
Jazdenie zapája svalové skupiny tela a zlepšuje koordinačné schopnosti. Deti sa učia rozvážnosti a predvídavosti.
Hipoterapia
Kone sa využívajú aj v hipoterapii. Hipoterapia je veľmi špecifická a komplexná liečebná metóda.
Na to, aby sa človek mohol venovať hipoterapii na odbornej úrovni, musí mať licenciu Slovenskej hipologickej spoločnosti.
Na kurz sa môžu prihlásiť len osoby s fyzioterapeutickým alebo pedagogickým vzdelaním.
Je potrebné mať koňa cvičeného špeciálne na tento účel pre maximálnu bezpečnosť detí aj dospelých.
Táto činnosť si zároveň vyžaduje prítomnosť ďalšieho odborníka v tíme, ktorý má na starosti iba koníka.
Nutná je aj úzka spolupráca a dohľad lekára alebo odborníka na rehabilitáciu.
Starostlivosť o gravidnú kobylu a žriebä
Kobyla po približne 11-mesačnej ťarchavosti privádza na svet spravidla jedno žriebä, ktoré je úplne vyspelé, chlpaté a dobre vidí.
Gestačné obdobie sa pohybuje od 330 do 360 dní.
Kobyla je sezónne polyestrické zviera. Ruja sa spúšťa predlžovaním denného svetla na jar a v lete, takže žriebätá sa rodia na jar nasledujúceho roka, keď je dostatok paše a tepla.
Pohlavná dospelosť nastáva orientačne medzi 12 a 24 mesiacmi, no na chov sa kobyly a žrebce zaraďujú zvyčajne až po dosiahnutí telesnej a kostrovej zrelosti, spravidla okolo 3 rokov a viac.
Pri párení sa vyberajú jedinci s vysokými vonkajšími ukazovateľmi, dobrou dedičnosťou a pracovnou schopnosťou. Kone musia byť predovšetkým zdravé, bez fyzických chýb a nesmú byť agresívne.
Chov koní sa dá robiť rôznymi spôsobmi podľa cieľov chovateľa, napríklad čistokrvným párením zvierat rovnakých plemien, lineárnym krížením, metódou kríženia rôznych plemien alebo úvodným párovaním na zachovanie najlepších vlastností plemena.
Pri úzko súvisiacej reprodukcii sa často vyskytuje neživotaschopné potomstvo alebo potomstvo s vývojovými odchýlkami.
Pri správnej starostlivosti je gravidita u kobýl ľahko tolerovaná. Gravidná kobyla potrebuje primeranú výživu, veterinárny dohľad a vhodný režim pohybu.
Pôrod je vo väčšine prípadov rýchly. Po narodení žriebäťa by sa malo čo najskôr priložiť k vemenu matky a treba skontrolovať, či stojí na vlastných nohách.
Do 3 hodín kobyla vylučuje mledzivo, ktoré je pre žriebä veľmi dôležité. Ak sa žriebä dlho nemôže priblížiť k vemenu samostatne, treba mu pomôcť.
Žriebä musí byť šesť mesiacov vedľa svojej matky, potom mu môžete pridať samostatnosť.
História a vlastnosti koňa
Kôň domáci (Equus caballus) je nepárnokopytník z čeľade koňovité (Equidae) a spomedzi hospodárskych zvierat sa zásadne líši tým, že nie je prežúvavec.
Vývojová cesta koní smerovala k prispôsobeniu sa životu na suchšom a drsnejšom teréne. So zmenou podmienok prostredia sa postupne kryštalizoval aj vývoj koňa, od päťprstých cicavcov veľkosti líšky až po dnešnú formu a stavbu konského tela.
Hoci predchodcovia koní boli viacprsté nepárnokopytníky, kôň domáci ako ho poznáme dnes je jednokopytník.
Moderné domáce kone tvoria jednu líniu, ktorá podľa genomických výskumov pochádza z pontsko-kaspickej stepi, z oblasti dolného Volga-Don, približne pred 4200 rokmi.
Domestikácia koní viedla k širokej variabilite charakteristík daných plemien koní. Srsť sa líši farbou od bielej po čiernu vrátane červených, hnedých a žltých odtieňov, ako aj širokej škály vzorov, napríklad škvŕn či fľakov.
Kone boli domestikované z domácich zvierat ako posledné. Základy domestikácie koní sa datujú do obdobia okolo roku 4000 p.n.l.
Pôvodne ich človek lovil kvôli mäsu. Ich ťažnú využiteľnosť spoznal pred 3000-4000 rokmi pred naším letopočtom.
Zužitkovanie koňa sa menilo podľa miesta i času. Postupom času bol využívaný ako ťažné, pracovné či jazdecké zviera.
V staroveku usporadúvali preteky záprahových vozov, čo v súčasnosti vystriedali jazdecké i dostihové preteky.
Už vyše storočia stoja kone v službách lekárskej vedy, keď sa z nich získavali vzácne séra.
Dospelý kôň samčieho pohlavia sa nazýva žrebec, samica koňa je kobyla a konské mláďa je žriebä.
Kôň je cicavec strednej veľkosti a váži približne 400-500 kg. Jeho vysoké, štíhle nohy sú prispôsobené na beh.
Kôň má veľmi dobre vyvinuté zmysly vrátane pohyblivých ušníc a vynikajúceho zraku aj v noci. Hmat vníma chlpmi na papuli.
Kone majú podobne ako ľudia mliečne a trvalé zuby. V ústnej dutine majú riasnaté stoličky vhodné na rozdrvenie vláknitej rastlinnej potravy.
Prečo môže byť kôň dobrým spoločníkom?
Kôň je veľmi ušľachtilé zviera - správajme sa k nemu s úctou a láskou. Kone sprevádzali ľudstvo počas celého vývoja civilizácie, stáročia boli naším verným pomocníkom a spoločníkom.
Kôň je inteligentné, učenlivé a citlivé zviera s výbornou pamäťou. Pri pokojnom a dôslednom zaobchádzaní si k človeku vytvára silné puto.
Práca s koňom môže zlepšiť fyzickú kondíciu a psychickú vyrovnanosť detí, podporiť samostatnosť, zodpovednosť, rozhodnosť a schopnosť dôverovať svojmu partnerovi.
Takýto vzťah však vzniká iba pri pravidelnej starostlivosti, rešpekte a pochopení prirodzených potrieb koňa. Chov koňa je zodpovedná práca vyžadujúca priestor, pohyb, spoločnosť, odborné kŕmenie a pravidelnú veterinárnu a podkúvačskú starostlivosť.