Dlhosrstý jazvečík: povaha, vzhľad, starostlivosť a zdravie

Jazvečík je malý pes s veľkou osobnosťou. Bol vyšľachtený na samostatnú prácu na povrchu aj pod zemou, preto v sebe spája odvahu, vytrvalosť, inteligenciu a značnú dávku vlastného názoru.

Dlhosrstý jazvečík je symbolom elegancie a ladnosti, čo z neho robí častého účastníka výstavných kruhov. Povahovo je dlhosrstý jazvečík jemnejší a pokojnejší ako jeho hladkosrstý a drsnosrstý náprotivok.

Vzhľad dlhosrstého jazvečíka

Jazvečík má výrazne pretiahnutú, ale pevnú a dobre osvalenú stavbu tela. Hlava je dlhá a smerom k nosu sa postupne zužuje bez toho, aby pôsobila špicato. Oči sú stredne veľké a majú pozorný, priateľský výraz.

Jazvečík má nízku, krátkonohú a predĺženú, no zároveň kompaktnú postavu. Jeho telo je dobre osvalené, hlava je nosená smelo a výraz tváre je pozorný a odhodlaný.

Jazvečíkov poznáte veľmi rýchlo podľa stavby ich tela: krátke nôžky nesú svalnaté, dlhé telo. Vzpriamene držaná hlava a uši visiace dole sú tiež typickým znakom jazvečíkov. Charakteristický je pre jazvečíka v pomere so zvyškom tela aj veľmi dlhý chrbát, čo mu vyslúžilo žartovné prirovnanie k párku.

Telo i nohy sú však svalnaté so súmerne pretiahnutou hlavou so zvedavými očkami mandľového tvaru, v ktorých sa zračí nielen inteligencia, ale aj šibalstvo. Ušká sú široké, dole zaoblené, ovisnuté smerom dole. Cez svoje krátke nohy, sú psy tejto rasy pomerne dosť rýchli a obratní.

Veľkostné variety jazvečíka

FCI rozlišuje štandardného, trpasličieho a králičieho jazvečíka. Každá veľkosť existuje ako hladkosrstá, dlhosrstá a hrubosrstá varianta, takže spolu vzniká deväť uznaných variet.

Štandardný jazvečík

Štandardný jazvečík je najuniverzálnejším variantom, ideálnym pre poľovnú prácu aj rodinný život. Jeho drsnosrstá verzia je obľúbená medzi poľovníkmi najmä pre výbornú ochranu srsti pred chladom a nástrahami lesa, zatiaľ čo hladkosrstý jazvečík exceluje odolnosťou voči bodliakom a trávam, ale zato nie je príliš nadšený pri práci v zimných mesiacoch, pretože ho krátka srsť tak neochráni.

Obvod hrudníka je od 35 do 45 cm u sučiek a od 37 - 47 u psov. Hmotnosť sa pohybuje v závislosti od pohlavia, od 8 - 12 kg.

Trpasličí jazvečík

Trpasličí jazvečík je vhodný najmä ako spoločník, aj keď pri dôslednom výcviku už od šteniatky môže byť využitý aj na poľovanie. Tento typ je vzrastovo najmenší a obvod hrudníka sa pohybuje do 30 cm u sučiek a do 32 cm u samcov.

Menší ako štandardný jazvečík, no stále dostatočne odolný a obratný na prácu v lese.

Králičí jazvečík

Kostra králičieho jazvečíka musí byť dostatočne silná pre pracovné určenie, príliš drobné a jemné jedince nie sú žiadúce. Veľkostne sa len veľmi jemne líši od trpasličieho jazvečíka.

Najmenší z jazvečíkov; bol vyšľachtený účelne na lov králikov v králičích norách, práve preto je obvod hrudníka až životne dôležitý - zaseknutím sa by mohol uhynúť.

Pri správnom poľovnom vedení vie prejaviť veľkú chuť pracovať a neraz dokáže prekvapiť a ukázať čo všetko sa v tak malom tele skrýva. Tento typ je svojou veľkosťou a výzorom veľmi populárny ako domáci spoločník.

Králičí jazvečík je početne najmenej zastúpené plemeno, nakoľko v jednom vrhu sa rodia v priemere jedno až štyri šteniatka - ich cena začína na 1200€.

Trpasličí a králičí jazvečík sa môžu navzájom páriť a v jednom vrhu môžu byť šteniatka trpasličie aj králičie - záleží len na tom, ako v dospelosti dorastú.

Finálne meranie by sa malo vykonať vo veku 15 mesiacov, kedy sa kostra psa považuje za definitívne vyzretú a ustálenú.

Dlhosrstý jazvečík

Dlhosrstý má rovnú, lesklú srsť so zástavami na ušiach, končatinách a chvoste. Dlhosrstý jazvečík je zase obľúbený na výstavách, vďaka svojej elegantnej, krásnej srsti.

Dlhosrstý jazvečík je symbolom elegancie a ladnosti, čo z neho robí častého účastníka výstavných kruhov. Tento typ vznikol vďaka kríženiu s španielmi a inými plemenami, ktoré mu dodali jemnosť srsti a elegantné proporcie.

Najčastejšie farby zahŕňajú červenú, čiernu s pálením a hnedú s pálením, pričom stále väčšiu popularitu získava aj merle.

Existuje teda dlhosrstý hodvábny lesklý jazvečík, mierne strapatý drsnosrstý jazvečík so srsťou ako drátiky vrátane fúzov alebo krátkosrstý jazvečík s lesklou hebkou srsťou.

Dlhosrstý jazvečík má obvod hrudníka od 30 do 35 cm u sučiek, od 32 do 37 cm u samcov. Vzrastom je o niečo menší, než jazvečík štandardný, ale zároveň väčší, ako jazvečík králičí. Hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí 4 - 6,5kg.

Ostatné typy srsti

Hladkosrstý jazvečík

Hladkosrstý jazvečík má krátku, hustú a lesklú srsť. Hladkosrstý jazvečík, často označovaný aj ako „krátkosrstý“, je najstarším variantom tohto plemena a svojím vzhľadom a praktickosťou patrí medzi najviac cenené typy.

Historicky sa prvé jazvečíky vyskytovali vo farbe čierna s pálením, ktorá je dodnes jednou z najrozšírenejších. Neskôr, vďaka kríženiu s inými plemenami, sa objavila aj elegantná červená farba, ktorá je dnes rovnako obľúbená.

Hladkosrstý jazvečík vyniká svojou krátkou a hladkou srsťou, ktorá je nenáročná na údržbu. Jednoducho sa čistí od blata a nečistôt, a po osprchovaní alebo kúpaní schne oveľa rýchlejšie ako srsť drsnosrstého či dlhosrstého variantu.

Tento praktický typ srsti tiež znižuje riziko, že si pes z prechádzky v lese prinesie množstvo bodliakov alebo lepivých tráv.

Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že hladkosrstý jazvečík si vyžaduje minimálnu údržbu, v určitých obdobiach, najmä počas pĺznutia, môže jeho starostlivosť predstavovať výzvu. Krátke, tvrdé chlpy majú tendenciu pevne sa zachytávať do kobercov, sedačiek a odevov, čo môže byť pre majiteľov frustrujúce.

Počas zimných mesiacov je potrebné venovať zvláštnu pozornosť ochrane psa pred chladom, keďže jeho krátka srsť neposkytuje dostatočnú izoláciu. Dlhodobé vystavenie mrazu môže viesť k zdravotným problémom, ako je vypadávanie srsti (najmä na chvoste a ušiach) alebo podchladenie.

Drsnosrstý jazvečík

Hrubosrstú varietu pokrýva priliehavá hrubá srsť s podsadou, typickou bradou a výrazným obočím.

Drsnosrstý jazvečík, nazývaný aj „drôtosrstý“ alebo „drsnosrstý“, je služobne najmladším typom jazvečíka, no aktuálne patrí medzi najobľúbenejšie varianty.

Vznikol krížením s plemenami ako bradáč a rôzne typy teriérov, čo prispelo k jeho výraznému vzhľadu a robustnej osobnosti.

Drsnosrstý jazvečík vyniká svojou univerzálnosťou, no v jeho exteriéri je najväčšia variabilita. Rôzne línie sa odlišujú nielen veľkosťou, ale aj farbou, štruktúrou srsti a celkovým typom.

Starostlivosť o drsnosrstého jazvečíka zahŕňa pravidelné trimovanie srsti, aby sa odstránili odumreté chlpy a podporil zdravý rast novej srsti.

Hrubosrstého jazvečíka je potrebné trimovať (odstraňovanie odumretej srsti), približne každé 2 až 3 mesiace. Ak sa s úpravou srsti začne už v šteňacom veku (4-6 mesiacov), pes si na tento proces zvykne a nebude ho vnímať ako stresujúci.

Hrubosrstí jazvečíci potrebujú tiež občasné vyčesávanie, aby sa predišlo zamotávaniu srsti.

Pôvod a história

Jazvečík pochádza z Nemecka a jeho vývoj je spojený s poľovníckymi psami používanými na vyhľadávanie a prácu v norách.

Jazvečík, známy aj ako dakel alebo tenkel, patrí medzi plemená s dlhou a fascinujúcou históriou, ktorá siaha až do stredoveku. Bol šľachtený z rôznych duričov s cieľom vytvoriť psa vhodného na prácu pod zemou.

Najskoršie zmienky o existencii krátkonohých psíkov s dlhým telom pochádza už zo Starého Egypta, kde bolo nájdené ich vyobrazenie na rytinách a soškách. Konkrétnejšie zmienky o plemene nápadne sa podobajúce dnešným jazvečíkom nájdeme v období okolo 15. storočia.

A následne sa objavujú poznatky o tejto rase konečne aj v Nemecku, ktoré je považované za jeho domovinu. Ich obľuba v tejto krajine je nevídaná.

Označenie plemena bolo účelné: jazvečíky sprevádzali poľovníkov a boli nasadení predovšetkým na lov lišiek a jazvecov (odtiaľ teda označenie jazvečík).

Krátke nohy umožňovali vniknutiu do nor jazvecov a lišiek, pričom úloha jazvečíka spočívala hlavne v tom, aby vyhnal zviera z úkrytu. Do boja s dotyčným obyvateľom nory sa jazvečík nemal púšťať.

Krátke končatiny, pretiahnuté telo, odvaha a dobrý nos mu umožňovali sledovať zver pod zemou aj na povrchu.

Jazvečík vyniká svojimi schopnosťami na povrchu aj pod zemou - je známy hlasitosťou na stope, durením a prácou na pofarbenej stope.

Tiež na zemi ukazovali jazvečíky mimoriadny talent a podávali skvelé výkony, napr. pri stopovaní.

Nemecký klub Deutsche Teckelklub bol založený v roku 1888 a systematický chov sa následne ďalej rozvíjal.

Ako už bolo spomenuté, Nemecko bolo pre jazvečíkov krajinou zasľúbenou, a preto ani nie je divu, že tu vznikol prvý a najstarší chovateľský spolok týchto roztomilých psíkov, a to v roku 1888.

Oficiálne chovy pre držiteľov pochádzajúcich aj zo šľachtických kruhov vznikli na konci 19. storočia, ale štandard pre chov pochádza až z roku 1925.

Podľa štandardu kynologickej spoločnosti FCI spadajú tieto psy do skupiny Jazvečíky.

Jazvečík v kultúre a spoločnosti

K najznámejším prívržencom plemena jazvečíkov patril Napoleon Bonaparte, ktorý sa s nimi rád nechával vyobrazovať a dokonca pomenoval jedného zo svojich miláčikov Napoleon.

Jeho posledný štvornohý priateľ našiel po svojej smrti miesto posledného odpočinku vedľa sarkofágu, v ktorom spočíva samotný Napoleon.

Cisár Vilém II. nechal svojmu milovanému jazvečíkovi Erdmannovi vytesať na náhrobok: „Spomíname na našeho verného jazvečíka Erdmanna (1890 - 1901)“.

Aj britská kráľovna Alžbeta II., známa svojou veľkou vášňou pre welšských corgi, nenechala na jazvečíky dopustiť, dokonca chovala plemeno zvané Dorgis, čo je kríženec Corgi a jazvečíka.

Ani umelci nezostali voči jazvečíkom chladní a nechali sa nimi inšpirovať. Maliar Pablo Picasso a jeho jazvečík Lump tvorili nerozlučnú dvojku, čo dokazujú aj mnohé fotografie.

Aj umelec Andy Warhol zvečnil svojich jazvečíkov Archie a Amosa v svojich dielach.

Olympijské hry z roku 1972 napomohli etablovaniu plemena. Ich maskotom sa stal bodkovaný jazvečík Waldi, ktorý mal reprezentovať hosťovskú zem a bol prezentovaný ako „typicky nemecký“.

Povaha a správanie

Jazvečík je živý, sebavedomý a inteligentný pes s výrazným loveckým inštinktom. Pri práci sa musí rozhodovať samostatne, čo sa v domácom prostredí môže prejaviť tvrdohlavosťou.

Jazvečík je priateľský a vyrovnaný pes, nie je bojazlivý ani agresívny. Je veľmi temperamentný, inteligentný a sebavedomý, niekedy až priveľmi odvážny.

Šľachtené boli tak, aby boli v teréne samostatné a vytrvalé, čo môže viesť k tvrdohlavosti a svojhlavosti. Tieto črty sú však dôležité najmä pri práci pod zemou, kedy sa pes musí spoliehať sám na seba.

Jazvečíky boli pôvodne vyšľachtení na norovanie a tomu tiež zodpovedajú ich povahové vlastnosti. Keďže pri vyháňaní zveri z nory je pod zemou odkázaný sám na seba, musí sa tiež samostatne rozhodovať a spoľahnúť sa tiež len na svoje schopnosti.

Z toho pramení ich hlavné povahové črty, a to určitá tvrdohlavosť, veľké sebavedomie a dominantnosť. V spojení s veľkou inteligenciu je to vražedná kombinácia.

Malý psík s veľkým sebavedomím: keďže bol jazvečík pôvodne vyšľachtený pre samostatnú prácu pri love, rástlo s touto úlohou aj jeho sebavedomie.

Tento charakterový rys sa môže hlavne pri stretnutí s väčším psom prejaviť a vyvolať konflikt, pretože jazvečík sa zdráha prejaviť náležitý rešpekt.

Jazvečíky patria medzi psov, ktorí pracujú samostatne a radi tiež určujú všetko, ako sa len dá.

Hoci majú sklony k tvrdohlavosti a neuznávaniu autorít, sú to spravidla vyrovnaní sprievodcovia, ktorí nie sú agresívni ani ustrašení.

K svojej rodine býva veľmi lojálny a často si vytvára mimoriadne silné puto k jednému človeku.

Charakteristickou vlastnosťou jazvečíka je nedôverčivosť voči cudzím ľuďom. Pri návšteve často hlasitým štekotom dávajú najavo príchod.

Bude tiež aktívnym strážcom vášho obydlia a každú neprávosť bude hlásiť prenikavým štekotom, niekedy možno aj aktívnym zákrokom voči nepozvanej návšteve.

Jazvečík v rodine

S deťmi môže vychádzať dobre, ak sa k nemu správajú ohľaduplne a rešpektujú jeho chrbát aj potrebu pokojného odpočinku.

Jazvečík je vhodným plemenom aj pre mladšie deti, s ktorými rád trávi čas a hrá sa. Je však dôležité, aby bol správne socializovaný - rovnako aj deti.

Na okolie s deťmi alebo inými psami by si malo toto plemeno zvykať už od šteniatka, aby s nimi neskôr zvládli vychádzať.

S inými zvieratami vychádzajú dobre, ale to závisí od včasnej socializácie.

Tak sa ho dá naučiť spolužitie aj s inými zvieratami, ale pokiaľ sa budú menší jedinci pohybovať voľne po trávniku, stanú sa v očiach jazvečíka korisťou.

Čo sa obydlia týka bude mu vyhovovať ako rodinný domček, tak aj menší byt. Vďaka správnej socializácii bude dobre vychádzať aj s malými členmi svojej rodinnej svorky.

Len je nutný dozor, úplný flegmatik to nie je a dokáže sa v prípade nekomfortu aj ohnať.

Jazvečík nebol, aj napriek svojej veľkosti, nikdy typickým gaučovým psom, aj keď má samozrejme rád hladkanie.

Toto platí aj pre rodinné spolužitie s týmto psíkom a mali by ste tento rys určite zohľadniť nielen Vy, ale hlavne deti.

Výcvik a socializácia

Výcvik má byť krátky, pestrý a založený na odmenách. Dôležitá je včasná socializácia, spoľahlivé privolanie, pokojná chôdza na vôdzke a nácvik samostatného odpočinku.

Konzistentnosť a trpezlivosť sú kľúčom k úspešnému výcviku jazvečíka. Je vhodné venovať sa mu viac krát denne v kratších intervaloch, pretože rýchlo strácajú pozornosť.

Pre milovníkov jazvečíkov platí jedno heslo: začať už od štenacieho veku s láskyplnou, ale dôslednou výchovou!

Tým sa posilňuje aj prepojenie medzi majiteľom a zvieraťom, ktoré by malo byť pri jazvečíkoch vytvárané pozvoľna a opatrne.

Jazvečíky majú svoju vlastnú (tvrdú) hlavu a ich výchova vyžaduje veľkú trpezlivosť, empatiu a dôslednosť.

Ich pôvodné využitie ako loveckých psov hrá v tomto ohľade veľkú rolu. Ako takí boli často v pozícii, keď sa museli sami rozhodnúť a jednať sebavedome a odvážne.

Preto stanovte jazvečíkovi pevné pravidlá a buďte hlavne dôslední! Jazvečík sa naučí rýchlo, čo sa od neho očakáva - a drží sa toho.

Pokiaľ sa náhodou necháte zmiasť psím pohľadom, ktorý na Vás pri výchove vrhne, bude to potom bez hanby zneužívať.

Výcvik si vyžaduje dôslednosť, trpezlivosť a čas, pretože jazvečík má sklony skúšať hranice svojho majiteľa - a to nielen v šteňacom veku, ale aj v dospelosti.

Záujemci o toto živé plemeno by si mali v prvom rade uvedomiť to, že jazvečík je pôvodom poľovné plemeno. Tento pes nie je vhodný ako prvý spoločník pre neskúsených majiteľov.

Lovecký inštinkt a privolanie

Jazvečík má veľmi silné lovecké pudy, a preto je dôležité, aby bol vždy pod kontrolou. Vodítko je nevyhnutnosťou, najmä v oblastiach, kde sa môže stretnúť so zverou.

Pri voľnom pohybe je vhodné použiť GPS obojok s dlhým dosahom - niektoré modely ponúkajú pokrytie až 30 km, čo je užitočné najmä v prípade, že by sa jazvečík rozhodol nasledovať stopu.

Celkovo voľný pohyb v prírode bez vodítka odporúčame len pri maximálne poslušných a špičkovo vycvičených psoch.

Ako lovecký pes má jazvečík v sebe prirodzenú túžbu po koristi - cieľom výchovy by teda malo byť zvládnutie lovu.

Pohyb a mentálna stimulácia

Aj keď je malý vzrastom, jazvečík má veľa energie a potrebuje dostatočný pohyb a mentálnu stimuláciu.

Hlavnou časťou starostlivosti o jazvečíka je poskytnúť mu dostatok pohybu a rôznych aktivít (napríklad rýchla chôdza, plávanie), ktoré zamestnajú jeho hlavu a telo (nosework, poľovanie, pachové práce).

Len prechádzka okolo domu nie je dostatočná.

Jazvečík je atletické plemeno, zvládne aj dlhšie túry s prihliadnutím na vhodný terén - pravidelná pohyb je potrebný pre budovanie svalstva a pre lepšie držanie tela "core" a samotnej chrbtice.

Je prekvapivo dobrým plavcom a rád bude tráviť čas pri jazere, kde si môže zaplávať.

Hoci je jazvečík ideálny pre aktívnych majiteľov, ktorí radi trávia čas v prírode, je zároveň skvelým rodinným psom. Má veľmi blízky vzťah so svojou rodinou a vyžaduje byť jej aktívnou súčasťou.

Chytré hlavičky sa potrebujú stále niečím zaoberať, aby na nich neprišla dlhá chvíľa.

Aportovanie, hľadanie skrytých predmetov v dome či na záhrade, trénovanie trikov - to všetko je pre chytrých psíkov vítaná zmena, a zároveň tieto činnosti posilňujú puto medzi človekom a zvieraťom.

Pre športové aktivity, ako sú agility, nie sú jazvečíky veľmi vhodní, zato radi podnikajú prechádzky - zaistenie dostatku pohybu je najlepší spôsob ako predísť ochoreniu chrbta, na ktoré jazvečíky trpia.

Pokiaľ beriete jazvečíka na prechádzku, určite zaistite, aby mal dostatok priestoru k ňuchaniu a blázneniu.

Starostlivosť o dlhosrstú srsť

Dlhosrstý jazvečík potrebuje pravidelné vyčesávanie, najmä v oblastiach, kde sa srsť ľahko zamotáva (za ušami, na chvoste a nohách).

Kefujte svojho psíka najlepšie viackrát týždenne - nezáleží na tom, či sa jedná o dlhosrsté alebo krátkosrsté plemeno. Starostlivosť o dlhú srsť je samozrejme náročnejšia.

Svojimi krátkymi nôžkami jazvečíky často šramotia v hustom kroví. Preto pri kefovaní nezabúdajte ani na kontrolu prípadnej hávedi, ktorá sa mohla v srsti Vášho miláčika ubytovať.

Dlhosrstú srsť je vhodné kontrolovať najmä po prechádzkach v lese, pretože sa v nej môžu zachytiť bodliaky, lepivé trávy alebo parazity.

Zdravie a ochrana chrbtice

Celkovo sú jazvečíky zdravé psy, avšak ako každé plemeno, aj oni sú náchylní na niektoré ochorenia.

IVDD : degenerácia medzistavcových platničiek; riziko úrazu vplyvom degenerácie sa dá znížiť udržiavaním zdravej váhy jedinca, dobrým osvalením a zabránením častým skokom - najmä smerom dolu.

Už pri pohľade na jeho stavbu tela je jasné, že takto dlhá chrbtica je náročnejšia na prevádzku.

Kvôli dlhému chrbátu, v pomere ku krátkym nohám, sú jazvečíky veľmi náchylní práve na ťažkosti s chrbátom a stavcami, hlavne vyskočenie platničky sa im často stáva.

Pri tomto ochorení dochádza k stlačeniu nervu vo vnútri stavca, vďaka čomu potom psík nemôže ovládať napr. zadné končatiny.

Pokúsiť sa tomuto problému predísť je samozrejme lepšie, ako ho potom liečiť: preto je treba psíkovi dopriať veľa pohybu, aby posilňoval svalstvo v oblasti chrbta a tiež si udržoval správnu hmotnosť, čo je veľmi dôležité pre zdravie Vášho štvornohého miláčika.

Veľmi dôležité je preto dbať už od šteňacieho veku na správny pohyb, kedy by sa malo vyvarovať zbytočným zoskokom z výšok alebo častému chodeniu po schodoch.

Tiež chodenie po schodoch je pre tohto psíka nebezpečné, keďže aj toto prispieva k skorému nástupu ochorenia chrbta, preto jazvečíka cez schody pokiaľ možno preneste.

Pokiaľ už ku krívaniu zapríčinenému ochorením došlo, nie je možné stav zvrátiť, ale je možné zmierňovať symptómy liekmi, fyzioterapiou alebo chirurgickým zákrokom.

Výživa a telesná hmotnosť

Dôležité je správne nastaviť kŕmnu dávku, pretože jazvečíky majú sklony k obezite.

Nie však vinou ich metabolizmu - ich pohľad, vytrvalosť a pažravosť obmäkčí nejedného majiteľa.

Množstvo podávaného krmiva vždy závisí od veľkosti, veku a aktivity psa.

Výživa preto musí vždy zodpovedať jeho veku a fyzickej aktivite, ktorú vykonáva.

S maškrtami si tiež dajte pozor.

Dôležité je vybrať krmivo s vysokým obsahom mäsa a bez častých alergénov, ako sú kukurica a obilie.

Výber šteniatka a chovateľa

Každý, kto si toto plemeno zamiloval, by si mal šteniatko kúpiť len od zodpovedného chovateľa, ktorý má veľa znalostí o povahe a zdraví plemena.

V prípade "náhodných vrhov" alebo dokonca množiteľov, ktorí psy množia hlavne kvôli zárobku, bez preukazu o pôvode psa a bez členstva v klube chovateľov, nemáte záruku, že ide o pravého jazvečíka.

Či už výzorovo alebo povahovo, zdravie a charakter takéhoto psíka môžu byť narušené.

Prehľad chovných jedincov nájdete na klubových stránkach chovateľov jazvečíkov.

Pri návšteve chovateľa môžete spoznať aj rodičov a vidieť, ako šteniatka vyrastajú.

Šteniatka by mali pôsobiť zdravo, spokojne.

Chovateľ vám tiež rád poskytne informácie o zdravotných prehliadkach a poradí vám, ktoré zo šteniatok by sa ku vám najlepšie hodilo.

Už v prvých týždňoch sa totiž prejavuje ich temperament.

Následne s vami preberie výživu a správnu starostlivosť o psíka a ochotne vám poradí.

Váš malý jazvečík sa k vám nasťahuje najskôr v ôsmich týždňoch veku.

Chovateľ by určite mal byť členom jedného zo spolkov alebo klubov pre chovateľov jazvečíkov.

Hoci i tu sa môžu vyskytnúť čierne ovce, väčšinou práve členstvo je základným znakom seriózneho chovateľa.

Oplatí sa zoznámiť s prostredím, kde chovateľ žije, aby ste si spravili obrázok o tom, kde šteňa vyrastalo a aké malo podmienky.

Mali by ste vidieť aj súrodencov a rodičov vami zvoleného psíka.

Seriózny chovateľ sa zaujíma o tom, ako bude jeho chránenec žiť ďalej a kladie otázky ohľadne trávenia voľného času so psom a tiež to, kde bude bývať.

Kúpna zmluva je samozrejmosťou.

Veľký pozor by ste si mali dávať hlavne na tých chovateľov, ktorí ponúkajú zvieratá za „výhodnú“ cenu.

Keď zodpovedným chovateľom záleží na psíkovi, prevezmú za neho zodpovednosť a starajú sa o neho poctivo, ale „čiernym“ predajcom záleží len na zisku.

Psíci sú odobraní od matky často príliš skoro, pričom tá je vnímaná len ako továreň na ďalšie šteňatá.

Toto jednanie so sebou nesie aj sociálne a zdravotné deficity, ktoré prinesú vám aj vašej peňaženke mnohé utrpenia: šteňatá sú potom chronicky choré alebo sa u nich krátko po zakúpení rozvinie choroba.

Milovníci jazvečíkov by mali v tomto prípade myslieť do budúcnosti viac než inokedy a tiež nekupovať šteniatko z ľútosti, keďže každým takto zakúpeným jedincom podporujú dopyt po zvieratách za nízku cenu.

Naozajstní priatelia jazvečíkov vedia, že: jazvečík z dobrého chovu je síce nákladný, ale k nezaplateniu!

Starší jazvečík alebo útulok

Pokiaľ netrváte na šteňati, existujú aj spolky, ktoré ponúkajú starších jedincov a tí tiež hľadajú nový domov.

Starší jedinec býva dobre vychovaný, čo určite oceníte.

To je pre začínajúceho chovateľa veľké plus, keďže nemusí preberať elementárnu, kompletnú výchovu mladého psíka.

Chovatelia rovnako ako sprostredkovatelia starších psíkov vám dokážu dobre poradiť.

Aj v útulku nájdete často vďačných jedincov, ktorí sa tešia, až získajú nový domov.

Čo si premyslieť pred zaobstaraním psa

Jazvečíky sa dožívajú 15 rokov aj viac - ste pripravení prijať za psíka zodpovednosť na tak dlhú dobu?

Premyslite si tiež, čo spravíte s psíkom v prípade vašej neprítomnosti, napr. kvôli ochoreniu alebo dovolenke.

V mnohých hoteloch môžu zostávať aj psíci - informujte sa teda na prípadné možnosti.

Tiež je dobré spýtať sa iných chovateľov jazvečíkov na spolužitie s týmto psíkom.

Na internete nájdete veľmi skoro spústu milovníkov tohto plemena, ktorí sa s vami podelia o svoje tipy či skúsenosti.

Je vhodný pre človeka, ktorý ocení inteligentného, odvážneho a osobitého psa.

tags: #dlhy #rozpravkovy #jazvecik