V ideálnom svete bude môcť pes kedykoľvek ísť na záhradu, prebehnúť sa a vykonať potrebu. Lenže praxe je často iná - ľudia majú psíkov doma, nech už preto, že ich nechcú nechávať samotných na záhrade, alebo žiadny pozemok proste nemajú.
Tak sa môže stať, že ich po návratu z práce čaká v byte malé alebo väčšie nadelenie - napr. v podobe mláčky. A netýka sa to len šteniatok, ale aj dospelých psov. Pes je čistotné zviera a rozhodne nie je jeho cieľom pobývať v mieste, ktoré si najskôr znečistí výkalmi.
Prečo sa dospelý pes pocikáva doma
Trochu inou motiváciou už môžu mať dospelejšie psy, ktorí doma, v byte alebo dokonca v páníčkovej posteli cikajú. Väčšinou hraje rolu psychika.
Keď pes (aj cez to, že je zdravý a pravidelne venčený) doma vykonáva potrebu a napr aj počúráva vaše veci, mali by ste problém riešiť a pokúsiť sa psa toto chovanie odnaučiť.
Príčinu je treba hľadať individuálne - niekedy môže byť dôvodom skutočnosť, že pes je ustrašený, inokedy sa môže pokúšať dať najavo svoju dominanciu alebo si proste žiada vašu pozornosť.
Ono sa ťažko poradí takto na fóre z pár slov.. Základ je toho psa fakt odsledovať. Vedieť presné situácie, v ktorých to robí.. Nie len na návšteve, ale kedy? Má to nejaký spoločný bod? Keď sa mu nevenuje toľko pozornosť, napr.? Urobí to cielene pred vami, či sa schová?
Najčastejšie situácie, v ktorých môže dochádzať k močeniu
- pes sa pociká po návrate majiteľa z práce,
- pes vykoná potrebu po príchode návštevy,
- pes močí vtedy, keď zostane sám,
- pes močí na posteľ, periny, vankúše alebo osobné veci,
- pes sa pociká od radosti pri vítaní,
- pes sa pomočí zo strachu alebo pri kontakte s cudzími ľuďmi.
V každom prípade, ja na vašom mieste za 1. riadne sledujem psa, za 2. zamyslím sa nad celkovým režimom psa + režim by sa mal +- dodržiavať aj keď psa stráži niekto iný, za 3. pred návštevou riadne vyvenčím, za vyvenčenie vonku veľmi pochválim.. na návšteve psa neustále sledujem, aby môžem už len v náznakoch na močenie zareagovať 4. prehodnotím správanie návštevy voči psovi a nás samotných na návšteve..
Najprv treba vylúčiť zdravotnú príčinu
Pes je čistotné zviera a rozhodne nie je jeho cieľom pobývať v mieste, ktoré si najskôr znečistí výkalmi.
Keď dospelý pes, ktorý bol predtým čistotný, začne náhle močiť doma, príčinu je potrebné hľadať individuálne. Problém nemusí súvisieť iba s neposlušnosťou alebo výchovou. Dôležité je pozorovať, kedy a za akých okolností sa mláčky objavujú.
Močenie zo strachu alebo od radosti
Stalo sa vám, že sa váš psík po tom, čo prídete domov z práce od radosti pociká ? Alebo sa vždy pociká keď k vám príde na návštevu niekto cudzí ? Neviete si rady s týmto problémom ?
Strach je normálnou reakciou mozgu na podnety, ktoré sú nepríjemné, nebezpečné alebo sa...
V prvom rade psíka za toto chovanie nikdy netrestajte, nerobí to naschvál.
Dôvodom prečo sa psík pociká v situáciách keď je rozrušený (či už od radosti alebo zo strachu) je, že má ešte nedostatočne vyvinuté svalstvo, ktoré je zodpovedné za zadržiavanie moču z tohto dôvodu nedokáže zadržať moč a tak sa pociká.
Nemusí to byť len vítanie sa s cudzími ľuďmi, čo u niektorých psov spôsobuje submisívne pomočovanie. Submisívne močiace psy nesmiete za ich počurávání trestať a ani peskovať. Bola by to chyba, ktorá by celú situáciu iba zhoršila.
Aj keď vás počínanie vášho psa naštve, prejdite ho radšej bez akýchkoľvek komentárov. Je dobré na psa hovoriť miernym hlasom a nerozčuľovať sa, aby ste rýchlymi či výraznými gestami svojho psa ešte viac nerozrušili. Potom vezmite psa von vyvenčiť.
Prečo sa to stáva najmä mladším psom
Zvyčajne sa tento problém vyskytuje u šteniat.
Šteňatá nemajú dostatočne vyvinuté svalstvo, a tak nedokážu udržať moč a počúrajú sa, keď sú rozrušené. S pribúdajúcim vekom a spevnením svalstva obvykle tieto problémy odznievajú.
Problémy tohto typu mávajú najčastejšie kokeršpanielé.
V prípade, keď psík urobí doma mláčku z vyššie spomenutých dôvodov, vyhnite sa jeho trestaniu, naozaj za to nemôže. Jednoducho po tom ako sa vyciká, nereagujte na to, zoberte čistiace prostriedky, mláčku utrite a psíka vezmite von. Keď sa následne vyciká von, veľmi ho pochváľte.
Čo robiť pri vítaní návštevy
Ideálne je zoznamovať také psy s novými ľuďmi vonku, všetko by malo prebehnúť v pokoji, bez veľkých emócií.
Pri zoznamovaní sa s cudzími osobami sa skrátka pomočia strachy.
Priateľov skúste požiadať, aby si k vášmu psovi kľakli a nechali ho oňuchať ruku. Rozhodne by sa ale nemali nad psa nakláňať, aby si to pes nevyložil ako hrozbu.
Lepšie je si sadnúť blízko psa a dať mu dosť času na priblíženie a zoznámenie sa.
Ak sa chcete vyhnúť neustálemu utieraniu podlahy doma, môžete ho zoznamovať s návštevou vonka.
aby pes dostal patričnú pozornosť, ale zároveň aby tam nebol práve naopak príliš emocionálne vo vytržení a nepretekal mu "stresový kýbliček".. psa by som tam naučila oddychovať + odkladačku na mieste (napr. deka -> ak oddychovať v odkladačke na mieste nevie, nácvik by som robila najskôr doma)...
A čas strávený na návšteve by som až postupne zvyšovala. Prišla by som len na kratšiu dobu, sledujem psa, dbám na emocionálne primerané zvítanie, venujeme pozornosť aj psovi, ale zároveň tam aj odpočíva na mieste a odchádzam. Nabudúce čas predĺžim...
Ale to je to, že človek nevie ako sa na tej návšteve inak pes správa, ako sa správajú ľudia okolo neho, a tak...
Močenie doma ako prejav samoty alebo psychického problému
V niektorých prípadoch nie je dôvodom psej mláčky strach, smútok alebo iné negatívne pocity, ale naopak radosť. Ta môže súvisieť s tým, že vás pes víta skákaním, pričom sa môže aj počúrať. Skúste sa s psíkom naučiť správne vítať - odnaučte ho skákať.
Jedna z diskutujúcich o tejto problematike sa podelila so svojou skúsenosťou: „Každý deň nachádzame po príchode prečúrané periny aj vankúše. Keď sme mu raz zavreli dvere do obývačky, tak nariekal tak, že si potom sťažovali všetci susedia. Pokiaľ je totiž doma sám, tak spinká stále pod posteľou a keď zistil, že tam nemôže, tak nariekal, až z toho potom chraptil.
Riešením v takej situácii môže byť pre začiatok aspoň to, že sa postel pokryje igelitmi, čo zabráni najväčšej pohrome.
Majitelia by sa potom mali psíkovi venovať. Stráviť s ním nejaký čas a trpezlivo ho učiť samostatnosti - napríklad pokynom čakaj.
Intervaly medzi tým, kedy psík doma čaká a jeho páníčok sa potom vracia, by sa mali postupne predlžovať.
Preto „nadielku“ ignorujte. Zavrite psa do inej izby a mláčku upracte až vo chvíli, kedy vás nevidí. Späť do miestnosti ho vpusťte až potom, čo bude všade čisto.
Správny postup pri mláčke v byte
Keď vás šteňa privíta mláčkou, o ktorej už dávno ani nevie, netrestajte ho.
Pri učení psíka cikať vonku a nie doma, by sme mali zvoliť pozitívny prístup. To znamená, že ho netrestáme za to, keď potrebu vykoná doma, ale chválime ho, keď mláčku urobí vonku.
Za mláčku psa nikdy netrestáme.
Pokiaľ je psík prichytený pri čine, netrestáme ho, ale napomenieme prostým „fuj“ alebo „nesmieš“. Biť alebo inak trestať psa za to, že urobí mláčku, neodporúča väčšina kynológov a skúsených odborníka.
Aj tak by mu „nehoda“ nemala prejsť len tak, aby sa z nej neskoršie nestal štandard.
Keď sa vrátite domov a nájdete mláčku na podlahe alebo napr. v posteli, robte, že sa nič nestalo.
Môže sa totiž stať, že pes počúráva byt kvôli tomu, aby si vynútil pozornosť (v takom prípade stojí za zamyslenie, či sa mu dostatočne venujete, či netrpí samotou alebo psychickými problémami).
Čistenie miest, kde pes močil
Obecne, čistota v byte je dôležitá.
Akonáhle raz pes niekde značkoval a stále je to „cítiť“, môže ho to podnecovať k tomu, aby tam potrebu opäť vykonal.
To sa môže týkať napríklad kvetníkov s hlinou, ktorú je treba vymeniť apod.
Obzvlášť precikaná miesta (napr.
Ako naučiť psa vykonávať potrebu vonku
Pre začiatok to chce rozhodne veľký diel trpezlivosti - každému šteniatku pôjde učenie inak a inak rýchlo.
Začať s výchovou psa je nutné už odmalička.
Naučiť šteniatko to, že sa „mláčka a bobček“ robia vonku je základom. Učíme ho to ešte pred tým, než začneme s jednoduchým výcvikom typu „sadni“ alebo „daj pac“.
So šteniatkom je treba pravidelne chodiť von!
Niektorí kynológovia vravia, že sa dá riadiť zhruba týmto pravidlom: každý mesiac života znamená jednu hodinu naviac, kedy by mal psík vydržať bez cikania.
| Vek šteniatka | Orientačná výdrž bez cikania |
|---|---|
| tri mesiace | tri hodiny |
Napríklad pokiaľ sú šteniatku tri mesiace, malo by vydržať tri hodiny, bez toho aby urobilo mláčku.
To je ale len obecné pravidlo a rovnako ako človek je aj pes živá bytosť, ktorá môže mať rôzne potreby.
Keď sa šteňa prebudí, je čas vyniesť ho von, postaviť ho na trávnik a povzbudiť ho pokynom: „sprav mláčku“ alebo „cikaj“.
Ak sa šteniatko (popr. starší psík, ktorého sa snažíme odnaučiť cikať doma) vyspí alebo naje, je vhodná chvíľa vziať ho von.
Psíka povzbudzujeme stále rovnakým povelom - napríklad „čúrajj“ alebo „urob mláčku“.
Pokiaľ psík počúvne a mláčku urobí, musíme ho zavaliť chválou, odmenou, pohladením alebo maškrtou - a v túto chvíľu to skutočne preháňame: „ty si ale dobrý psíček, ty si šikovné šteniatko“.
Vhodné je súčasne ho osloviť jeho menom.
Chvála je v tomto prípade naozaj veľmi dôležitá.
Pokiaľ mláčku urobí, takmer prehnane ho chválime.
Tón hlasu je v tomto prípade rozhodujúci.
Psa odmeníme napr.
Výcvik pomocou klikera
Dnes už sa bežne pri výchove psov používajú elektronické obojky a ďalšie pomôcky, ktoré môžu v mnohých prípadoch (niekedy už doslova zúfalým) majiteľom pomôcť.
Pri odnaučovaní cikania psov v byte nejde používať výcvikové obojky, pretože psa by sme trestať nemali.
Poslúžiť ale môže tzv. kliker (alebo clicker), ktorý pomocou zvukového signálu psíka naopak chváli a potom spravidla nasleduje odmena v podobe maškrty.
Táto metóda výcviku je teda tzv. Výcvik pomocou klikeru, ako je napríklad naučenie psíka robiť mláčky vonku, podľa niektorých odborníkov prispieva k upevneniu vzťahu medzi štvornohým kamarátom a jeho dvojnohým páníčkom.
Okrem toho zvyšuje psie sebevedomie.
Režim, pozorovanie a pokojný prístup
Začať s výchovou psa je nutné už odmalička.
Základom úspechu je jasné stanovenie rolí - ja som pán, vodca svorky, a ty si pes, ktorý počúva. Na tom nie je nič zle, naopak.
Na návšteve psa neustále sledujem, aby môžem už len v náznakoch na močenie zareagovať.
Pred návštevou riadne vyvenčím, za vyvenčenie vonku veľmi pochválim.
Venujeme pozornosť aj psovi, ale zároveň tam aj odpočíva na mieste a odchádzam.
Váš citlivý pes potrebuje hlavne vašu trpezlivosť.
Keď pes zároveň neposlúcha povely
Psy občas nerobia to, čo od nich žiadame. Otravne musíme opakovať povel niekoľko krát - hlasnejšie a prísnejšie každý jeden raz, zvyčajne s veľmi malým efektom.
Často je pes označovaný ako tvrdohlavý. Je predsa jednoduché myslieť si, že to je dôvod toho, že nepočúva.
Chápem. Trochu to vyzerá, že Váš pes na Vás kašle.
Alebo hrá s Vami hru „Chyť ma“.
Inokedy ho požiadate, aby sadol a namiesto toho otočí hlavu inam alebo horšie, odkráča preč.
Myslíte si: „Ale on to predsa vie.
Nuž, sú tu aj lepšie vysvetlenia toho, prečo sa to deje a to, že pes je „tvrdohlavý“ nie je jedným z nich.
Možné príčiny môžu zahŕňať jednoduché veci ako: pes trpí bolesťami chrbta a snaží sa vyhnúť aktivitám, ktoré bolesť vyvolávajú, alebo to, čo používate ako odmenu, nie je pre psa dostatočne chutné, motivujúce ...
Pes musí najprv vedieť, že hovoríte na neho
Často predpokladáme, že vydávame povel, ale náš pes nevie, že to patrí jemu.
Ako to má vedieť?
Je to naša práca, ujasniť, že povel adresujeme jemu, predtým než samotný povel vyslovíme.
Musíte dať psovi vedieť (alebo komukoľvek inému), že hovoríte na neho a to buď oslovením, alebo očným kontaktom, pred tým než začnete.
Dobrý spôsob je začať oslovením, ešte lepší je osloviť psa a počkať na potvrdenie, že Vás počul, potom povedzte to, čo chcete, aby urobil.
Toto je obzvlášť praktický zvyk aj v prípade,že v domácnosti žije viac psov, alebo ste vonku s viacerými psami.
Preto, ak je Váš pes stále niečim rušený a Vy ho chcete privolať, vyslovte najskôr jeho meno.
Možno bude potrebné pridať aj nejaké zvuky ako cmukanie či pískanie.
Keď pes povel ešte dostatočne nepozná
Váš pes jednoducho nepozná povel, ktorý mu dávate, tak dobre, ako si myslíte.
Ak dáte psovi povel a niekedy dostanete správnu odpoveď, neznamená to, že zvyšok času si jednoducho vyberá, že to neurobí.
Je úplne možné, že keď to urobil správne, iba tipoval.
Toto je dosť jednoduché opraviť pomocou zábavných hodín tréningu.
V tomto tréningovom pláne som použila povel „ľahni“ ako príklad, ale podstata je rovnaká pre akýkoľvek spôsob správania, ktorý si myslíte, že Váš pes vie, ale nerobí ho zakaždým, keď dáte povel.
Postup pri učení povelu „ľahni“
- Buďte tvárou oproti psovi (napr. obaja seďte).
- Bez slova, pomaly posúvajte ruku smerom k zemi v rovnakej vertikálnej línii, tak aby pes ruku nasledoval. Predlaktia a hruď psa by mali spočinúť na zemi. Ak sa postaví, robili ste úkon prirýchlo a mali by ste spomaliť.
- Keď sa vaša ruka dotkne zeme, pomaly ju posúvajte po zemi smerom k sebe. Mali by ste opísať písmeno L - od nosa psa k zemi vertikálna časť, od zemi ku vám horizontálna.
- V sekunde, keď sa jeho lakte dotknú zeme a on je v správnej pozícii „označte“ správne správanie kliknutím na klikri alebo slovom „áno“ a dajte psovi odmenu na zem medzi jeho predné labky.
- Zopakujte túto časť tréningu ešte dva alebo tri razy (s pamlskom), potom rýchlo pokračujte ten istý cvik, ale bez pamlsku.
- Zopakujte túto časť s prázdnou rukou ešte niekoľko krát.
- Vyslovte meno psa a za ním povel „Ľahni“ (alebo akýkoľvek príkaz, ktorý precvičujete). Po vyslovení mena a vyslovení povelu (nie pred ani počas neho), urobte gesto rukou od ňufáku po zem.
- Teraz, vyslovte jeho meno s príkazom - „Fido, ľahni“, ale nepoužite gesto rukou.
- Keď už pochopil slovný povel „ľahni“, je na čase začať trochu meniť koncept. Zmeňte izbu, skúste to vonku.
Preferujem dať pamlsok na zem namiesto toho, aby bol daný psovi priamo do úst, pretože pamlsok na zemi ho povzbudí v tom, aby zostal v danej pozícii.
Týmto opakovaním učíte psa reč tela / signál rukou pre povel „ľahni“.
Všimnite si však, že doteraz ste nepoužili verbálne povel „Ľahni“, v tejto chvíli používate len gesto rukou.
Aj keď to vyzerá ako príliš jednoduché cvičenie pre vás a vášho psa, nezabudnite, že idete s cvičením od nuly s úsilím urobiť to tento krát lepšie.
Je dôležité, aby ste nevyslovili povel a nerobili gesto rukou naraz.
Chcete aby si váš pes vytvoril asociáciu medzi verbálnym povelom a gestom, ktoré už pozná.
Keď si ľahne, povedzte „áno“ a dajte odmenu na zem medzi jeho predné labky.
Ak neurobí žiadny pohyb do 10-15 sekúnd, ticho mu ponúknite gesto rukou.
Neopakujte slovný povel.
Skúste opakovať túto časť cvičenia až po kým si neľahne len na slovný povel.
Zakaždým, keď vykoná daný povel, odmeňte ho.
Neskôr, keď ste si istý, že rozumie Váš povel v rôznych situáciách, môžete ho začať odmeňovať „skutočnými živými odmenami“ namiesto pamlskov.
Požiadajte, aby ľahol a potom sa ponaťahujte s jeho obľúbenou hračkou.
Otrávený povel a negatívna asociácia
Tento názov „otrávený povel“ je ilustratívny.
Znamená, že sa povel stal pre psa nepríjemným na vykonanie.
Čo môže byť komplikovaný problém na vyriešenie.
Váš pes zvykol šťastne odpovedať na povel a teraz, keď ho vyslovíte, sklopí uši a začne sa zakrádať preč.
Občas mimovoľne spôsobíme, že pes si vytvorí negatívnu asociáciu medzi povelom a udalosťou, ktorú považuje za odpornú alebo desivú.
Ďalšia možnosť je príčina v prostredí, ktoré predpovedá nepríjemnú vec.
Povedzme, napríklad, že zdvihnete vodítko a pes sa utečie schovať predtým, než vôbec dostanete možnosť mu ho pripnúť.
Odvtedy, ako si vybudoval negatívnu asociáciu s príkazom, je Vašou úlohou mu pomôcť vybudovať novšiu, príjemnejšiu asociáciu.
Keď pes sadne potom, čo počuje povel, dostane extra chutnú domenu (zvoľte jednu konkrétnu odmenu, ktorú za iný povel nedostáva napr. - syr pes dostane len vtedy, ak sadne po tom, čo dostal povel, aby sadol.
Jednoduchší spôsob zmeny správania zahŕňa jednoducho nový povel.
Nie je to tak, že musíte použiť povel „sadni“ práve na tento typ správania.
Naozaj môžete použiť akékoľvek slovo, aké chcete, napríklad aj „špagety“, ktoré bude znamenať ľahnutie.
Psovi je to jedno, on si spojil slovo s gestom a odmenou.
Zmena mena psa
Pokiaľ plánujete adoptovať psíka z útulku, alebo si akýmkoľvek spôsobom idete zaobstarať psíka a nie ste si istý jeho históriou (alebo viete, že predchádzajúci psíkov osud nebol pozitívny), pouvažujte nad zmenou mena, keď príde bývať k Vám a Vašim blízkym.
Ak psík často počul svoje meno iba v kontexte trestu („Fido, NIE! Zlý pes!“) možno bude mať vybudovanú negatívnu asociáciu s týmto menom.
Inak povedané, jeho vlastné meno môže pre neho predstavovať otrávený povel a indikovať mu niečo zlé.
Obdobie dospievania a zmena správania
Zbadali ste, že váš dovtedy poslušný psík sa zrazu správa ako rebel?
Okolo ôsmeho mesiaca života začína u psov obdobie, ktoré by sme mohli nazvať psia puberta.
Z poslušného maznáčika sa stane tvrdohlavý „teenager“, ktorý má vlastný názor na všetko.
Poviete mu „sadni“, a on sa na vás len povýšenecky pozrie, otočí sa a spokojne si ďalej žužle svoju obľúbenú hračku.
Podľa štúdie prechádzajú psy počas dospievania zmenami podobnými tým, aké poznáme u ľudí.
V tomto období testujú hranice - zisťujú, čo si môžu dovoliť, ako ďaleko môžu zájsť a kde sa končí trpezlivosť ich majiteľa.
Možno ste si všimli, že váš pes, ktorý predtým nikdy neskákal na nábytok, sa zrazu s radosťou rozbehne a pristane prednými labkami na stole alebo sa vám bez hanby uvelebí v posteli.
Nie, nejde o to, že by zabudol všetko, čo ste ho naučili.
Vedci sledovali správanie 69 psov - labradorov, border kolií a ich krížencov - a zamerali sa na to, ako sa mení ich poslušnosť v súvislosti s hormonálnymi zmenami a začiatkom puberty.
psy, ktoré mali nestabilný alebo napätý vzťah s majiteľom, prechádzali pubertou ťažšie a častejšie vzdorovali.
Ak bol pán nervózny, používal tresty alebo nekonzistentné povely, pes reagoval negatívnejšie a pubertu začínal skôr.
Obdobie dospievania môže mať rôzne podoby - od drobných zlozvykov až po poriadne rebelstvo.
Niektorí majitelia v tejto fáze podliehajú panike, no všetky tieto správania sú úplne normálne.
Dobrou správou je, že puberta netrvá večne.
Väčšina psov sa okolo jedného roka veku vracia k svojej pôvodnej poslušnosti - často dokonca ešte väčšej než predtým.
Najlepšou cestou je pozitívna motivácia, pochvala a dôslednosť.
So správnym prístupom, dávkou pochopenia a trpezlivosti sa väčšina psov po niekoľkých mesiacoch opäť „vráti do formy“.
Ak teda váš štvornohý kamarát práve prežíva svoje „divoké roky“ a tvári sa, že vaše povely nepočul, nezúfajte.
Ako postupovať krok za krokom
- Riadne sledujem psa a zapisujem si presné situácie, v ktorých sa pociká.
- Zamyslím sa nad celkovým režimom psa a dbám na jeho pravidelnosť.
- Pred návštevou psa riadne vyvenčím a za vyvenčenie vonku ho veľmi pochválim.
- Pri návšteve sledujem jeho správanie, aby som mohol už pri náznakoch močenia zareagovať.
- Prehodnotím správanie návštevy voči psovi a dbám na pokojné zoznámenie.
- Psovi umožním oddychovať na určenom mieste, napríklad na deke.
- Čas strávený na návšteve postupne zvyšujem.
- Za vykonanie potreby vonku psa výrazne pochválim a odmením.
- Za mláčku doma psa netrestám.
- Ak problém pretrváva, hľadám jeho príčinu individuálne.
Váš citlivý pes potrebuje hlavne vašu trpezlivosť.
