Čo potrebujeme na chov králikov

Králiky sú milé, spoločenské a pri správnej starostlivosti aj veľmi vďačné zvieratá. Často sa však vnímajú ako nenáročné zvieratá, ktoré si vystačia v malej klietke s niekoľkými mrkvami. To však nie je celkom pravda.

Ak chcete začať s chovom králikov doma alebo na záhrade, dôležité je poznať základné pravidlá - od výberu správneho plemena králikov, cez vhodnú králikáreň až po každodennú starostlivosť. Králiky vyžadujú špecifickú stravu, pravidelné čistenie obydlia, dostatok pohybu, spoločnosť a lekársku starostlivosť od veterinára.

Najprv si ujasnite, či chcete chovať králiky alebo zajace

Frázu „chováme zajace“ často počujeme od ľudí a niekedy aj od chovateľov. No uveďme pojmy na pravú mieru hneď v úvode. Zajac a králik nie je to isté zviera, ba dokonca ani ten istý druh. Ony sa len nápadne podobajú.

A práve z tohto králika divého boli vyšľachtené všetky dnes známe plemená trpasličích, ozdobných a mäsových plemien králika domáceho. Oficiálne ich dnes máme okolo 100.

Čo treba zvážiť pred zaobstaraním králikov

Králik je spoločenské, pomerne nenáročné a finančne nenákladné zviera. Realita býva ale niekedy iná. Dôsledkom nesprávnych predstáv nasleduje nesprávny chov a starostlivosť o tieto zvieratá.

Králiky majú - napriek tomu, že to navonok nedávajú poznať - dôležité potreby, ktoré by ich majitelia nemali ignorovať. Králiky vyžadujú toľko pozornosti ako akékoľvek iné zvieratá, vrátane špecifickej stravy, pravidelného čistenia ich obydlia, či lekárskej starostlivosti od veterinára.

Králiky sa dožívajú až 10 rokov - ako zvieratá na “vyskúšanie” sú preto nevhodní. Králik domáci sa dožíva priemerne 6 až 8 rokov, občas sa stane, že sa niekomu dožije aj 10 rokov, ale to sú vzácne výnimky.

Pred nákupom si dobre rozmyslite, kde a ako chcete králikov chovať. Máte na záhrade, resp. Kto sa o králika postará napr. Čím skôr sa na nového člena rodiny pripravíte a ujasníte si, kto sa o neho bude starať, tým viac radosti z neho budete mať.

• počítajte s každodenným kŕmením a kontrolou vody,
• zabezpečte pravidelné čistenie klietky alebo králikárne,
• premyslite si priestor na trvalý pohyb,
• zistite si dostupnosť veterinára,
• naplánujte starostlivosť počas dovolenky a neprítomnosti,
• zvážte, či dokážete zabezpečiť starostlivosť počas celého života zvieraťa.

Králik by nemal byť chovaný sám

Jednou z najzákladnejších potrieb králikov je interakcia a komunikácia s ostatnými králikmi. Králiky sú veľmi spoločenské - králiky sú teritoriálne zvieratá, ktoré vo voľnej prírode žijú v skupinách a vytvárajú komplikované sociálne štruktúry.

Ani človek, ani ostatné domáce zvieratá, ako napr. morčatá nemôžu túto potrebu utíšiť. Ani dieťa, ktoré sa s králikom každý deň hraje niekoľko hodín, nemôže nahradiť králičích „kamarátov“. Preto by králik nemal byť nikdy chovaný sám.

Kto sa rozhodne si králika zadovážiť, mal by počítať s nákupom minimálne dvoch zvierat. Aj tu platia určité zásady. Napríklad dva králiky sú vždy lepšie ako jeden. Jedna zo základných životných potrieb králikov je totiž vzájomná komunikácia. Morča a chovateľ sa nepočítajú.

Ak si zaobstaráte len dvoch králikov, je najlepší pár - samička a samček. Samec by mal byť kastrovaný, samička môže mať mláďatá 5 - 10 krát za rok. Kastrácia zabráni nielen nechcenému rozmnožovaniu, ale v prípade viacerých samcov tiež bojom o územie.

Králiky sú teritoriálne a v skupine majú jasne stanovenú hierarchiu. Pri spoločnom chove však treba zvieratá vhodne zoznamovať a zabezpečiť dostatok priestoru. Pri chove dvoch králikov preto nestačí iba zdvojnásobiť počet misiek alebo úkrytov.

Výber plemena

Existujú rôzne plemená králikov, z ktorých si môžete vybrať. Keďže starostlivosť o všetky králiky je veľmi podobná, je len na vás, ktoré plemeno zvolíte. Najvhodnejšie plemená králikov pre začínajúcich chovateľov sú stredné a malé.

Veľké a obrovské plemená sú náročnejšie na veľkosť priestoru a majú aj svoje ďalšie špecifiká. Vyberte si však len jedno, chovať naraz viacero rôznych plemien sa začiatočníkom neodporúča. Neskôr, keď už nadobudnete určité nevyhnutné zručnosti a skúsenosti, môžete svoj chov králikov obohatiť o ďalšie plemená.

Pre začínajúceho chovateľa sú najvhodnejšie malé a stredné plemená. Po získaní skúseností môžete prejsť na veľké a obrovské plemená.

• Novozélandský králik,
• viedenský králik,
• francúzsky králik,
• slovenský sivomodrý králik,
• malá činčila,
• veľká činčila.

Najmenej náročné na chov sú napríklad novozélandský, viedenský, francúzsky králik, slovenský sivomodrý, prípadne malá či veľká činčila.

Medzi najznámejšie patrí napríklad zakrpatený králik, ktorý váži menej ako dva kilogramy, ďalej potom dlhosrsté králiky, ako je napr. angorský alebo králik s baraními ušami, ktoré visia po bokoch alebo obrí králik, ktorý váži viac ako päť kilogramov.

Kde králiky zohnať

Najlepšie je zohnať králiky od známeho chovateľa. Okrem spoľahlivých zvierat môžete získať aj rady, ktoré sú pre začiatočníka vždy cenné. Ak nemáte v okolí žiadneho chovateľa, obráťte sa na inzertné portály.

Rovnako problémové je kupovanie zvierat z neoverených zdrojov, kde môže ísť o králiky so skrytými zdravotnými problémami.

Králikáreň a jej umiestnenie

Pri chove králikov sa samozrejme nezaobídete bez králikárne, ktorú musíte zaobstarať skôr ako samotné králiky. Na králikárni sa nesnažte za každú cenu ušetriť - aby vám dlho vydržala, musí byť dostatočne pevná, stabilná a dobre spracovaná.

Králikáreň by mala mať niekoľko oddelení. Pravidlom by malo byť, že jeden králik by mal mať jeden vlastný “chlievik”. Výnimkou býva samica s mladými.

Najviac sa využívajú vonkajšie králikárne, ktoré majú jedno, dve alebo až tri poschodia. Veľkosť každého koterca závisí od chovaného plemena. Platí však pravidlo, že králikom je lepšie poskytnúť väčší než menší priestor.

V jednom koterci môžu byť spolu matka s mláďatami, odrastené mláďatá alebo králiky chované na mäso. Králiky sa môžu chovať v klietkach určených pre veľkochov s drôtenou alebo drevenou podlahou s podstielkou, prípadne na voľno v chlieviku na zemi.

Hoci domáce králiky prežijú aj vo voľnej prírode, iste je lepšie venovať pozornosť dobrej králikárni. Pre jednotlivého králika bude stačiť aj rozmer klietky 60 x 60 centimetrov, pre samicu s mladými radšej 120 x 60 centimetrov.

Pri chove domácich králikov však dnes už prekonaná predstava, že domácemu králikovi stačí klasická klietka s rozmermi približne 60 × 60 cm. Súčasné odporúčania pre chov domácich králikov počítajú s výrazne väčším priestorom.

Pre dvojicu priemerne veľkých králikov sa ako minimálny trvalý priestor uvádza približne 3 × 2 metre s výškou aspoň 1 meter. Králiky k nemu majú mať prístup nepretržite, nie iba počas krátkeho každodenného vypustenia.

Rozdiel medzi uvedenými rozmermi vyplýva z rozdielneho spôsobu chovu: menšia klietka môže slúžiť ako samostatný koterec v chove alebo dočasné zázemie, zatiaľ čo pre dvojicu domácich králikov je potrebný výrazne väčší trvalý priestor na pohyb.

Dôležitá je najmä súvislá podlahová plocha. Poschodia, police alebo tunely môžu priestor obohatiť, ale nenahrádzajú dostatočne veľkú plochu na behanie. V byte je preto vhodnejšia veľká ohrádka alebo bezpečne upravená časť miestnosti než klasická malá klietka.

Celý priestor musí byť zabezpečený proti úniku a nebezpečným predmetom. Podlaha musí byť pevná, suchá a protišmyková. Králik by mal mať zároveň mäkké a pohodlné miesto na odpočinok.

Klietka by mala byť umiestnená na dobre vetranom mieste, treba dať však pozor na prievan a vlhkosť. Králiky sú náchylné na zmeny počasia a napríklad prievan. Na prievan sú králiky veľmi citlivé, vysoká vlhkosť im zase môže spôsobiť ochorenie dýchacích ciest.

Králiky veľmi dobre znášajú zimu. Suchú zimu. Naopak, vlhko ani letné horúčavy nemajú rady.

Králikáreň umiestnite tak, aby jej čelná strana s dvierkami smerovala najlepšie na juhovýchodnú stranu. Tak budú koterce pekne presvetlené. Králiky však nemajú radi veľké horúco, takže najmä v lete je dobré, keď im do kotercov svieti slnko ráno a dopoludnia, ale popoludní už vnútro nerozpaľujú priame slnečné lúče.

V parných letných dňoch, keď králiky budú horúco znášať viditeľne zle,tak im môžete uľaviť inštaláciou tieniacej steny alebo striešky. Vo vonkajšom prostredí by mala byť klietka chránená pred poveternostnými vplyvmi.

Taktiež je dobré umiestniť králikáreň ďalej od ostatných zvierat. Králiky sú od prírody bojazlivé a ostražité, neustály hluk a vyrušovanie im môže spôsobiť stres.

Vonkajší výbeh

Či už sa jedná o veľkých alebo zakrpatených králikov: Každý králik potrebuje priestor a výbeh. Bežné klietky, ktoré sú k dostaniu v obchodoch, nie sú pre trvalé usídlenie králikov vhodné.

Králik by mal mať k dispozícii veľký vonkajší výbeh alebo vnútorný výbeh s dostatkom úkrytov, zábavných prvkov a pravidelný pohyb.

Veľký, bezpečný a pred poveternostnými vplyvmi chránený výbeh vo vlastnej záhrade rozhodne najlepšie vyhovuje potrebám roztomilých ušiakov. Ak máte možnosť, postavte králikovi výbeh na záhrade.

Ideálna je ohradená plocha s rozlohou asi šiestich metrov štvorcových, kde sa môžu králiky vyblázniť do vôle.

Okrem dostatočnej veľkosti je dôležité, aby bol povrch dobre zabezpečený, tak hore, ako aj dole. Plot by mal byť ukotvený čo najhlbšie, aby sa králik nemohol podhrabať. Strecha alebo mriežka by mala chrániť králikov pred mačkami alebo inými nepriateľmi.

V prípade, že súčasťou králikárne nebude výbeh, kúpte králikom samostatný výbeh alebo kovovú ohrádku, kam ich za pekných dní pustíte, nech sa môžu poriadne pretiahnuť a zahopsať si na čerstvej tráve. Konštrukciu je dobré z času na čas premiestniť, aby králiky stále mali k dispozícii čerstvú trávu.

Králikom v kotercoch, búdkach a klietkach je veľmi vhodné zabezpečiť zelený výbeh s prírodnými prvkami, krytmi, krmivom, vodou a za pekného počasia ich vykladať von.

Pokiaľ však výbeh nie je krytý, nenechávajte v ňom králiky bez dozoru. Vonkajšie výbehy treba ochrániť aj pred predátormi.

Králiky môžu žiť celý rok vonku - za predpokladu, že je výbeh vybavený miestom, kam sa môžu zvieratá schovať pri zlom počasí alebo nízkych či naopak vysokých teplotách. K tomuto účelu poslúži drevený domček, dutý kmeň stromu alebo iný druh kukane.

Chov králikov v byte

Vonkajší výbeh na záhrade je samozrejme ideálny, ale aj ľudia, ktorí žijú v mestskom byte bez záhrady sa nemusia rozlúčiť s prianím mať králika. Chov zajaca v byte je za určitých podmienok možný, ale mali by byť dodržané určité pravidlá, aby sa králik cítil dobre.

Králik, ktorý musí celý deň sedieť v malej klietke, bude mentálne zaostávať. Doprajte mu preto každý deň niekoľko-hodinový výbeh.

Aby králik neohlodával koberce, kabely, zásuvky alebo izbové rastliny, mali by ste mu vytvoriť bezpečnú oblasť, v ktorej sa môže nejakú dobu pohybovať bez dozoru.

Vnútorný výbeh by potom mal byť vybavený rôznymi úkrytmi a zábavnými prvkami: kukaňami a priechodmi z kvetináčov, dutými kmeňmi, trúbkami, koreňmi a hniezdočkami - najlepšie usporiadané v niekoľkých rovinách, ktoré sú vzájomne prepojené pomocou rámp.

Samotná veľkosť priestoru nestačí. Prostredie by malo králikovi umožniť behať, skákať, hrabať, ukrývať sa a hľadať potravu. Časť potravy môžete umiestniť tak, aby ju králik musel hľadať.

Králik potrebuje miesto, kde sa môže schovať a nerušene odpočívať. Úkryt musí byť dostatočne veľký a bezpečný.

Priestor pre králika umiestnite na pokojné miesto s dobrým vetraním. Vyhnite sa priamemu slnku, radiátorom a miestam, kde sa môže výrazne zvyšovať teplota. Zároveň ich nevystavujte neustálemu hluku, prudkým pohybom a inému stresujúcemu prostrediu.

Vybavenie králikárne a výbehu

Na chov králikov nebudete potrebovať veľa doplnkov, no je mimoriadne dôležité zaistiť im senník, napájačku na vodu alebo misky. Jednu na vodu a jednu na jedenie.

• stojan alebo jasle na seno,
• napájačku alebo stabilnú misku na vodu,
• pevnú misku alebo zásobník na krmivo,
• suchú podstielku a slamu,
• domček alebo inú bezpečnú kukaň,
• tunely, priechody a predmety na obohatenie prostredia,
• vetvičky, korienky alebo kúsky kôry na okusovanie,
• hniezdo pre samicu s mláďatami.

Okrem domčekov na spanie a zaujímavých prvkov na hranie, pohyb a ukrývanie sa, by mala byť klietka vybavená stojanom na seno a pitítkom.

Každú klietku v králikárni je nutné vybaviť niekoľkými zariadeniami, nevyhnutnými na chov. V prvom rade je to napájačka. Zabudnime na misky s vodou. Moderná niplová napájačka (možno aj pripojená na rozvod pitnej vody) zaistí dostatok čistej vody a ochráni králiky pred chorobami.

Králikom je dobré podávať aj vitamíny a doplnkové krmivo obohatené o potrebné látky, ktoré podporia ich správne trávenie, zlepšia imunitný systém a zabránia tak bežným chorobám, ktoré králiky postihujú.

Na objemové krmivo, ako je seno a tráva, sú ideálne jasle pre králiky. Krmivo králikom podávame z misiek. Pevná kameninová miska alebo nerezová miska je to správne kŕmidlo, ktoré odolá hlodavým zubom králikov.

Králikáreň pritom nemusí vyzerať nudne, dostupné sú napríklad králikárne pripomínajúce chatku a vďaka tomu slúžia zároveň ako záhradný doplnok.

Podstielka, podlaha a toaleta

Králik by mal mať mäkké a pohodlné miesto na odpočinok. Materiál však musí zostať suchý a čistý.

Dno klietky by malo byť vystlané novinami, ktoré pri čistení ľahko vymeníte za nové. Na noviny položte vrstvu steliva a slamy.

Pri všetkých spôsoboch je dôležité udržiavať čistotu chovného zariadenia. Na to slúžia aj špeciálne mierne zošikmené podlahy s úpravou na odtok moču a trusu, ktorými disponujú moderné koterce.

Chovné klietky sú vyrobené z materiálu, ktorý nie je pre králikov nebezpečný, dajú sa ľahko čistiť a dezinfikovať a na dne majú umiestnené rošty, cez ktoré ľahko prepadá trus na zošikmený výsuvný plech.

Králik si často vyberie konkrétne miesto na vylučovanie. Toto správanie môžete využiť pri učení na toaletu.

Kŕmenie králikov

Králiky sú bylinožravce, čo znamená, že ich potrava by mala predovšetkým pozostávať z veľkého množstva trávy, sena a listov, ale aj niektorých druhov zeleniny a ovocia.

V neobmedzenom množstve by sa malo králikom každý deň podávať seno, najlepšie kvalitné lúčne seno, ktoré konzumujú v malých dávkach počas celého dňa. Nakoľko ide o najdôležitejšiu súčasť králičej stravy.

Seno je bohaté na vitamíny, minerály, bielkoviny a vlákninu, ktorá podporuje správne trávenie. Okrem toho, králikom pravidelné žuvanie sena zabezpečuje primerané opotrebenie zubov, ktoré im rastú počas celého života a musia byť pravidelne obrusované.

Seno, seno a zase len seno. Kvalitné, lúčne a voňavé, a to minimálne 70 % z dennej kŕmnej dávky.

Králik by mal mať neustále k dispozícii seno, napr. v stojane na seno. Samotné seno však nestačí. Aby mal králik dostatok živín, doplňte seno suchou potravou, čerstvou zeleninou, ovocím a zeleným krmivom.

Králiky zjedia pomerne veľké množstvo potravy, preto myslite na ich brušká a zabezpečte im dostatok krmiva. Mimoriadne dôležitá je zásada, že králik nesmie nikdy vyhladnúť! Stále musí mať naložené krmivo!

Jednak to potrebuje na trávenie, lebo iba príjem ďalšieho krmiva mu posúva v črevách už natrávenú hmotu, a jednak preto, že keď nemá čo, začne žrať znečistenú podstielku.

Zajačiky tiež obľubujú rôzne druhy zeleniny, trávy, ďatelinu, lucernu, púpavu, skorocel, myší chvost. Listová zelenina sa odporúča na doplnenie sena a dodanie ďalších vitamínov a živín.

Do každodennej stravy králika môžete tiež zahrnúť aj ovocie. Vhodná je aj zelenina a ovocie.

Zvyšok môže byť jadro. Najvhodnejší je ovos a jačmeň, ale všetko s mierou a len mladým zvieratám. Starším zvieratám ponúknite radšej ovocie a zeleninu.

Ďalším vhodným doplnkovým krmivom sú vetvičky brezy, topoľov, liesky alebo ovocných stromov. Aby králiky mali čo hlodať, vložme im do klietok aj konáre ovocných stromov či vŕby.

Nesmiete podávať zaparené, plesnivé alebo hnilobou napadnuté krmivo.

Dokonca aj hotové krmivá z obchodu obvykle nestačia ako kompletná strava, ale môžu byť podávané ako doplnková. Uistite sa, že Váš králik má rozmanitú stravu a dostatok balastných látok.

Dvakrát denne - ráno a večer - im podávajte zrno, granule alebo zelené krmivo v menších dávkach, aby sa predišlo prekŕmeniu a zaťaženiu trávenia.

Králiky sa do krmiva púšťajú každú chvíľu v priebehu celého dňa, takže musíte viackrát za deň kontrolovať, či ho v koterci stále majú dostatok. Dopĺňať krmivo v zásobníkoch či miskách by ste ideálne mali aspoň trikrát denne. Najväčšiu porciu im doprajte večer, pretože králiky viac ako polovicu svojej dennej stravy zjedia cez noc.

Dobrou voľbou pri voľbe krmiva sú kŕmne zmesi určené špeciálne pre králiky, ktoré obsahujú všetko potrebné a kŕmenie je vďaka nim ľahké. Krmivá na výkrm poskytujú králikom správne množstvo živín, minerálnych látok a vitamínov, čím prispievajú k udržaniu priaznivého zdravotného stavu.

Zloženie kvalitných kŕmnych zmesí podporuje vysokú zmäsilosť a pritom zachováva jedinečnú chuť králičieho mäsa.

Voda

Nezabúdajte na dostatok čistej čerstvej vody, ku ktorej by mali mať králiky neustále prístup.

Čerstvá voda musí byť králikovi k dispozícii počas celého dňa. Použiť môžete stabilnú misku alebo vhodnú napájačku.

Voda na pitie by mala byť vždy čerstvá, neodporúča sa nechávať králikom misky s vodou, nakoľko si ju môžu veľmi ľahko znečistiť trusom.

Vodu je najlepšie naliať do napájačky, nakoľko v miske ju môžu králiky v klietke vyliať. Nedostatok vody môže králikom spôsobiť tráviace ťažkosti a je tiež pomerne častým dôvodom, prečo samičky požierajú svoje mláďatá.

Trávenie a zuby

Na rozdiel od človeka má králik len veľmi slabé gastrointestinálne svaly. Potraviny preto nesmú byť transportované zažívacím traktom cez sťahovanie svalstva.

Králik trávi tak, že neustále je. Novo zožratá potrava tak tlačí na skôr skonzumovanú potravu a posúva ju ďalej.

Králiky majú nezvyčajný tráviaci systém - počas trávenia potravy vzniká v ich črevách špeciálny trus, nazývaný cekotrofy. Králiky tieto cekotrofy následne jedia, čo im umožňuje opätovné požitie potravy, čím sa ubezpečia, že dostanú z potravy čo najviac výživy.

Zvláštnosťou králikov je, že požierajú časti vlastného trusu. Jedná sa o tzv. mäkký trus, ktorý je produkovaný slepým črevom a ktorý zásobuje organizmus králika dôležitými živinami a vitamínom B.

Len vylučovaním a opätovným požieraním trusu môže organizmus vitamíny využiť. Nebráňte králikovi v tomto správaní. Požieranie mäkkého trusu je nevyhnutné pre správne trávenie a zdravie Vašeho králika.

Králiky majú neustále rastúce zuby - zuby králika rastú počas celého ich života. Králičie zúbky stále dorastajú a potrebujú permanentné obrusovanie.

Nedostatočné obrusovanie rýchle rastúcich zubov alebo chybná pozícia zubov by preto mali byť čo najskôr skonzultované s veterinárnym lekárom.

Poruchy trávenia a s nimi súvisiace následky predstavujú pre králikov vážne zdravotné riziko. Príčinou väčšiny ochorení je citlivý zažívací systém králikov. Vedľa genetických príčin sú zažívacie poruchy často spôsobené zlou stravou alebo problémami so zubami.

Hygiena a čistenie

Hygiena hrá zásadnú rolu v zdraví Vašich zvierat. K tomu patrí aj vyčistenie celej klietky aspoň raz týždenne.

Mali by ste vymeniť podstielku a dno klietky umyť teplou vodou. Na čistenie použite teplú vodu, prípadne zmiešanú s malým množstvom octu. Antibakteriálne prostriedky použite len v prípade, že zviera ochorie.

Znečistenú podstielku, trus a zvyšky potravy pravidelne odstraňujte. Misku na vodu, napájačku a toaletu čistite podľa potreby.

Fľašky na kŕmenie a pitie, rovnako ako králičiu toaletu (obvykle samostatný roh v klietke alebo krabici s podstielkou) musíte čistiť denne.

Pravidelný režim kŕmenia a čistenia je základom zdravého chovu. Podstielku je vhodné vymieňať 2-3× týždenne, pri väčších plemenách aj častejšie.

Raz týždenne odporúčame dôkladnejšie čistenie - odstránenie steliva, prepláchnutie roštov a dezinfekciu miest, kde sa hromadí vlhkosť.

Minimálne raz mesačne urobte hlboké čistenie, pri ktorom prejdete celú králikáreň, skontrolujete poškodenia, dezinfikujete rohy a doplníte suchú podstielku.

Celá klietka by sa mala tiež pravidelne dôkladne čistiť a dezinfikovať. Odporúča sa každých šesť mesiacov, prípadne podľa potreby.

Králikárne pravidelne dezinfikujeme vápenným mliekom alebo iným netoxickým a nepáchnucim prostriedkom.

Najviac podceňovaná býva práve čistota klietky, konkrétne starostlivosť o podstielku. Tú veľakrát tvorí seno, ktoré je potrebné denne vymieňať, inak sa budú králiky kŕmiť týmto znečisteným senom, čo môže viesť k rôznym zdravotným problémom.

Častým problémom býva aj vlhká podstielka, pre ktorú sa u králikov môže vyskytnúť závažné ochorenie - kokcidióza.

Najčastejšie choroby a ochrana pred nimi

Aj pri tej najlepšej starostlivosti sa môže stať, že králiky ochorejú, či dokonca na chorobu uhynú. Preto je dôležitá prevencia v podobe očkovania a zvýšenie odolnosti organizmu vďaka podávaniu minerálnych a vitamínových preparátov.

Základnou prevenciou proti všetkým chorobám je dobrá zoohygiena, kvalitné krmivo a podpora trávenia, činnosti pečene, obličiek a detoxikačných mechanizmov organizmu.

Tak či tak si treba naštudovať príznaky týchto nebezpečných chorôb a byť v kontakte so svojím veterinárom.

Mor králikov

Mor králikov - vírusové ochorenie s takmer 100 % mortalitou. Vyskytuje sa najmä na jar a na jeseň.

Mor sa objavuje najmä na jar a na jeseň. Je to vysoko nákazlivá choroba, ktorá dokáže zlikvidovať celý chov v krátkom čase.

Často prebieha takmer asymptomaticky, králiky hynú bez príznakov do 24 hodín. Mor dokáže v priebehu niekoľkých dní zlikvidovať celé chovy.

Kokcidióza

Kokcidióza - parazitárne ochorenie vyvolané prvokmi z rodu Eimeria, najčastejšie postihuje mladých jedincov.

Prejavuje sa vodnatými hnačkami, nafúknutím brucha, kŕčmi a nezriedka končí úhynom.

Kokcidióza sa prejavuje hnačkami, slabosťou a stratou hmotnosti. Je spôsobená parazitmi a najlepšou prevenciou je hygiena chovu a používanie antikokcidík v krmive a vode.

Najnáchylnejšie sú nádejné mladé zajace do veku asi 10 týždňov a staré kusy.

Myxomatóza

Myxomatóza - vírusové ochorenie králikov prenášané bodavým hmyzom (komármi).

Prejavuje sa tvorbou uzlíkov, tzv. myxómov na ušniciach, výtokom z očí a problémami s dýchaním.

Myxomatóza sa prejavuje opuchmi viečok, tváre a uší, zápalom spojiviek a nechuťou žrať. Je takmer rovnako smrteľná ako mor.

Prenáša ju najmä bodavý hmyz, ale môžete si ju do chovu doviezť aj s novým zvieraťom, ktoré niekto ponúkal za podozrivo výhodnú cenu.

Mor králikov a myxomatóza sú neliečiteľné, prenáša ich bodavý hmyz a väčšinou zahynie celý chov. Riešením je vakcinácia.

V rámci prevencie chorôb sa ako aj pri ďalších zvieratách odporúča pravidelné očkovanie. Králičí mor a myxomatóza sú smrteľné ochorenia, ktoré sa prenáša okrem iného aj hmyzom a vzduchom.

Ako spoznať chorého králika

Bohužiaľ, králiky majú tendenciu svoje ťažkosti znášať v tichosti a príznaky tak nemusia byť rozpoznané včas. Preto by ste mali pravidelne kontrolovať zuby, správanie pri kŕmení a trávenie králikov.

Chorého králika spoznáte najmä podľa toho, že sa správa inak ako zvyčajne - je apatický, menej žerie alebo sa izoluje od ostatných.

Každé náhle zníženie príjmu potravy či odmietanie vody je varovný signál, pretože králikovo trávenie sa môže zastaviť už v priebehu niekoľkých hodín.

• matná alebo rozstrapkaná srsť,
• slzenie alebo výtok z nosa,
• zrýchlené dýchanie či kýchanie,
• zlepený zadok v dôsledku hnačky,
• nafúknuté bruško,
• krívanie alebo neochota skákať,
• veľmi malé bobky alebo ich úplná absencia,
• skrývanie sa a časté ležanie v rohu,
• škrípanie zubami alebo nervózne prešľapovanie.

Problémom sú aj zmeny v pohybe - krívanie, neochota skákať alebo zvláštna tuhosť tela. Všímajte si tiež zmeny v truse - hnačka, veľmi malé bobky alebo ich úplná absencia sú nebezpečné a vyžadujú rýchlu reakciu.

Králik, ktorý často leží v rohu, skrýva sa, škrípe zubami alebo nervózne prešľapuje, môže trpieť bolesťou.

Veterinárna starostlivosť

Tiež by ste mali ako zodpovedný majiteľ absolvovať so svojim zvieraťom rutinné veterinárne vyšetrenia a odporúčané očkovania proti králičím chorobám, ako sú RHD a myxomatóza.

Ďalším dôležitým preventívnym opatrením je podávanie antikokcidík a probiotík ako ochrana samíc počas pôrodu, po pôrode, mladých králikov pred vnútrobunkovými protozoárnymi parazitmi.

Najväčší imunitný orgán je sliznica tráviaceho systému, hlavne čriev, je to „vnútorný vonkajšok organizmu“. Práve túto imunitu viete podporovať podávaním probiotík, prebiotík, humínových kyselín.

V neposlednom rade je tu starostlivosť o pazúre. Králikom, chovaným v klietkach, je potrebné pravidelne strihať pazúriky.

Prerastené pazúre králikom môžu spôsobovať bolesti v kĺboch a vykĺbenie, zlé držanie tela, ako aj pocit nepohodlia.

Rozmnožovanie králikov

Ak chcete chovať králiky, nie je nutné mať doma aj samca. Na druhej strane je to vhodné, pretože ak si sami zaistíme samca, budeme vedieť, že nie je príbuzný so samicami.

Samice v závislosti od veľkosti pohlavne dospievajú vo 4. až 6. mesiaci života. Veľké plemená v 7. mesiaci. Samci taktiež.

Vzhľadom na to, že v tomto veku ešte nie je úplne dokončený ich telesný vývoj a rast, neodporúčam pripúšťanie v tomto veku, keďže gravidita spôsobí pozastavenie alebo spomalenie rastu samičky. Ideálny vek na pripúšťanie je 8. až 10. mesiac.

Chovný samec aj samica by mali mať aspoň pol roka, u väčších plemien až osem mesiacov.

Samica môže mať za ideálnych podmienok mláďatá až osemkrát za rok, rozumné ale je, ak má len dva vrhy.

Dĺžka gravidity je 32 dní (29 - 33). Zistiť sa to dá už od 12. dňa sonografom u veterinára, skúsený chovateľ to dokáže diagnostikovať hmatom na 16. - 18. deň od pripustenia.

Králiky sú gravidné približne mesiac. Na konci tohto obdobia si samica pripravuje hniezdo. Gravidným samiciam začína vypadávať srsť, preto im aspoň týždeň pred plánovaným vrhom vložte do koterca hniezdnu búdku.

Pôrod králikov prebieha spravidla v noci. Pôrod nastáva zvyčajne v noci. Nezabudnime samici pripraviť dostatok vody do napájačky.

Počet mláďat býva okolo 8 (6 - 10). Malý králiček má cca 30 až 80 g a rodí sa holý a slepý. Oči otvárajú približne na 10. deň.

Mláďatá sa počas prvých dvoch týždňov živia výlučne materským mliekom. Samicu zbytočne nevyrušujeme. Ak potrebujeme zasiahnuť do hniezda, používame rukavice.

Po troch týždňoch začnú malé zajačiky vyliezať z hniezda. Treba si dať pozor a dostatočne zavčasu oddeliť samce od samíc.

Králiky sa môžu rozmnožovať už od troch až štyroch mesiacov veku a veľmi ľahko a rýchlo môže dôjsť k nechcenému množeniu mladých zvierat.

Čo potrebujú deti vedieť o starostlivosti

Väčšina detí si praje domáceho miláčika, ale neuvedomujú si rozsah starostlivosti o neho. Ako rodičia si musíte byť vedomí toho, že väčšia časť starostlivosti bude na Vás.

Malé deti čistenie klietky nezvládnu a väčšie deti nebudú ochotné plniť tieto povinnosti celých desať alebo viac rokov.

Napriek tomu sú králiky pre deti vo väčšine prípadov obohatením: Naučia ich prevziať zodpovednosť a zohľadňovať potreby iných živých bytostí.

Interakcia so živými zvieratami prináša radosť a v ťažkých momentoch útechu.

Rodičia, ktorí chcú dieťaťu splniť prianie a zaobstarať mu králička, ale pritom majú obavy, že všetka práca zostane na nich, by sa mali poobzerať v útulku po staršom zvierati.

Môžu tak poskytnúť zvieraťu druhú šancu na dobrý domov a zároveň vyskúšať, či chov králika zvládnu.

Komunikácia a prirodzené správanie

Králiky sú veľmi komunikatívne zvieratá, ktoré reagujú hlasitými prejavmi a rečou tela. Kto rozumie „reči“ králikov, môže zodpovedajúcim spôsobom reagovať na ich potreby.

Aj deti sa rýchlo naučia interpretovať správanie králika a reagovať.

• Králik sa skrčí na podlahe a sklápa uši: Dôvodom býva choroba alebo strach. Králika by ste mali v takom prípade nechať v kľude.
• Králik sedí nehybne so široko otvorenými očami: Toto správanie signalizuje, že králik nechce, aby ste sa ho dotýkali.
• Králik sedí vo vzpriamenej polohe a sklápa uši: Pozor! Váš králik sa pripravuje na útok.
• Králik dupe zadnýma nohami: Králiky sa týmto spôsobom navzájom varujú.
• Králik leží rovno na zemi, otáča sa na stranu alebo na chrbát a preťahuje končatiny: Králik sa cíti dobre.
• Králik skáče a kľučkuje vo svojom úkryte: Zdá sa, že Váš králik má dostatok miesta.

Vďaka svojej komunikatívnosti a spoločenskej povahe sa môžu králiky stať cennými sociálnymi partnermi.

Králik chovaný ako domáci miláčik potrebuje bezpečné, čisté a dostatočne veľké prostredie, v ktorom sa môže voľne pohybovať, odpočívať, ukrývať sa a prejavovať prirodzené správanie. Nestačí mu preto iba miesto na spanie a kŕmenie.

Najčastejšie chyby začínajúcich chovateľov

Začínajúci chovatelia králikov sa často dopúšťajú chýb, ktoré môžu negatívne ovplyvniť zdravie aj rast zvierat.

• Jednou z najčastejších je príliš malá alebo zle vetraná králikáreň spôsobuje vlhkosť, zápach a rýchle šírenie chorôb.
• Rovnako častým problémom je aj nedostatočné čistenie, ktoré vedie k parazitom a kožným ochoreniam.
• Ďalšou chybou je nesprávne kŕmenie.
• Mnohí začiatočníci králikom podávajú priveľa zrnovín alebo zeleniny, čo môže spôsobiť nadúvanie a vážne tráviace problémy.
• Začiatočníci taktiež podceňujú potrebu tieňa a ochrany pred prievanom, čo môže viesť k prechladnutiu či tepelnému stresu.
• Medzi časté omyly patrí aj nesprávny výber plemena - niektoré králiky sú náročnejšie na starostlivosť alebo potrebujú viac priestoru.
• Rovnako problémové je kupovanie zvierat z neoverených zdrojov, kde môže ísť o králiky so skrytými zdravotnými problémami.
• Dôležité je vyvarovať sa aj nedostatočnej pozornosti.

Králiky potrebujú pravidelnú kontrolu zdravotného stavu, sledovanie trusu, srsti a správania.

Krátky kontrolný zoznam pred začiatkom chovu

1. Vyberte vhodné malé alebo stredné plemeno.
2. Zaobstarajte králikáreň alebo veľký bezpečný vnútorný či vonkajší výbeh ešte pred príchodom králikov.
3. Pripravte senník, napájačku, krmítko, podstielku, úkryty a predmety na okusovanie.
4. Zabezpečte neobmedzený prístup ku kvalitnému senu a čerstvej vode.
5. Premyslite spoločnosť druhého vhodne zvoleného králika.
6. Odstráňte káble, zásuvky, jedovaté rastliny a ďalšie nebezpečné predmety.
7. Naplánujte pravidelné čistenie, kontrolu pazúrov, zubov, srsti a trusu.
8. Kontaktujte veterinára a informujte sa o očkovaní proti RHD a myxomatóze.
9. Pri chove samca a samice zabráňte nechcenému rozmnožovaniu.
10. Pripravte osobu, ktorá sa o králiky postará počas vašej neprítomnosti.

Tí, ktorí sa naučia venovať pozornosť potrebám zvierat, poskytnú im dostatočný výbeh a postarajú sa o pravidelné čistenie a starostlivosť, sa budú môcť radovať zo spokojných a priateľských zvierat.

tags: #co #potrebujeme #nato #ze #by #sme