Primitívne lovecké plemená psov patria medzi najstaršie a najautentickejšie typy domácich psov. Označenie „primitívne“ nevypovedá o ich inteligencii ani kvalite, ale o tom, že si zachovali viac vlastností typických pre divokých predkov a nachádzajú sa na nižšej úrovni domestikácie.
V rámci kynológie sú akousi „spomienkou na minulosť“, pretože ustrnuli na najnižšej úrovni udomácnenia a uchovali si mnoho vlastností typických pre divoké psy. Rozhodne to neznamená, že by títo psi boli niečím horší, len sú jednoducho iní.
Čo znamená pojem primitívne plemeno
Primitívne plemená sa viac podobajú svojim divokým predkom a nie sú natoľko poznačené výberovým chovom. Nenájdeme u nich žiadne do extrému vyhnané exteriérové znaky.
Slovo „primitívne“ v ľudskej mysli vyvoláva trochu hanlivé asociácie. U psov však vychádza z pôvodného významu slova a označuje predovšetkým stupeň domestikácie.
Primitívne plemená psov aj špicovité typy boli vyšľachtené na prácu bez priameho ľudského vedenia - či už išlo o ťahanie saní, lov alebo stráženie majetku. Spája ich silná vnútorná autonómia, prispôsobivosť a silný inštinkt.
Skupina 5 združuje plemená s najstaršími genetickými líniami. Mnohé z nich majú priamu väzbu na pôvodnú domestikáciu psa z vlka. Ich história je často spätá s extrémnymi podmienkami - od polárnych mrazov až po africké savany.

Primitívne plemená v systéme FCI
FCI je skratka francúzskeho názvu Fédération Cynologique Internationale, teda Medzinárodnej kynologickej federácie. Ide o medzinárodnú kynologickú federáciu so sídlom v Belgicku, ktorá zastrešuje národné kynologické organizácie.
Plemená uznané FCI sú rozdelené do desiatich hlavných skupín označených rímskymi číslicami I až X. FCI skupina 5 patrí medzi najrozmanitejšie a zároveň najpôvodnejšie skupiny psích plemien.
Skupina 5 sa delí na sedem sekcií:
| Sekcia | Zameranie | Príklady |
|---|---|---|
| 1 | Severské sánkarské psy | sibírsky husky |
| 2 | Severské poľovné psy | nórsky losí pes, fínsky špic |
| 3 | Severské strážne a pastierske psy | islandský pes, nórsky lundehund |
| 4 | Európsky špic | nemecký špic |
| 5 | Ázijský špic a príbuzné plemená | shiba inu, akita inu |
| 6 | Primitívny typ | basenji, kanaánsky pes |
| 7 | Primitívny typ - psy na poľovnícke využitie | faraónsky pes, podengové |
Špice a primitívne plemená majú rôzne tvary a farby. Spája ich však niekoľko charakteristických znakov: vztýčené uši, charakteristická srsť a často zatočený chvost nesený nad chrbtom.
Najrýchlejšie je vyhľadať plemeno v oficiálnom zozname FCI alebo národnej kynologickej organizácie. Pri plemene nájdete číslo štandardu, skupinu, sekciu a často aj informáciu o pracovnej skúške.
Ktoré plemená sa označujú ako primitívne lovecké
Medzi primitívne plemená patria napríklad:
- basenji,
- kanaánsky pes,
- thajský ridgeback,
- faraónsky pes,
- mexický naháč,
- peruánsky naháč,
- portugalský podengo,
- ibizský podengo,
- kanársky podengo.
Medzi primitívnymi plemenami nájdeme niekoľko plemien, ktoré sa používali na lov králikov a zajacov v teplých južných oblastiach.
Primitívny typ predstavujú psy, ktoré si zachovali výraznú samostatnosť, prirodzenú ostražitosť, rýchlosť, obratnosť a silný lovecký pud. Na rozdiel od moderných poľovných psov neboli vždy šľachtené na úzku spoluprácu s človekom.
Basenji
Basenji patrí medzi najznámejšie primitívne lovecké plemená. Vyznačuje sa samostatnosťou, rýchlosťou, čistotnosťou a výrazným loveckým inštinktom.
Niektoré primitívne plemená neštekajú, ale komunikujú pomocou iných zvukov, napríklad vytím, kňučaním alebo jódlovaním. Nechuť ku štekaniu môže byť v bytových podmienkach výhodou.
Faraónsky pes a podengové
Faraónsky pes a podengové boli využívané najmä na lov králikov a zajacov v teplých oblastiach. Pri love využívajú viacero zmyslov naraz a dokážu sa pohybovať veľmi rýchlo.
Nespoliehajú sa prevažne na čuch ako moderné lovecké psy, ani nepreferujú zrak ako chrty, ale čuch, zrak a dokonca aj sluch využívajú takmer v rovnakej miere.
Thajský ridgeback
Thajský ridgeback patrí medzi primitívne plemená, ktoré obstáli v tropickom teple. Je samostatný, odolný a výrazne orientovaný na vlastné rozhodovanie.
Primitívne plemená psov, ako sú basenji či thajský ridgeback, obstáli aj v tropickom teple. Väčšina plemien má výrazný lovecký alebo obranný pud.
Shiba inu
Shiba inu patrí do sekcie ázijských špicov a príbuzných plemien skupiny FCI 5. Je očarujúci, aj keď tvrdohlavý pes, a skôr nevhodný pre začiatočníkov.
Shiba inu boli pôvodne vyšľachtené na samostatný lov, a preto sa pohybujú po svete sebavedomo a nezávisle. Ich lásku a dôveru si pravdepodobne musíte zaslúžiť o niečo ťažšie ako u väčšiny iných plemien.
Keď si raz získate náklonnosť shiba inu, tak vás rýchlo nepustí. Kvôli svojmu výraznému loveckému inštinktu však vo voľnej prírode rýchlo zabúda na svoj vzťah k človeku, a preto nie je psom na prechádzky bez vôdzky.
Malú shiba inu s priemernou výškou v kohútiku 37 - 40 cm si netreba mýliť s väčšou akitou inu, ktorá dosahuje 61 - 67 cm.
Typická povaha primitívnych loveckých psov
Primitívne plemená sa spoliehajú predovšetkým samy na seba a niektorí jedinci existujú do istej miery skôr vedľa človeka než s ním.
Špice a primitívne plemená psov sú veľmi inteligentné, ale nepatria medzi psy, ktoré slepo poslúchajú. Majú silnú osobnosť a potrebujú pochopiť zmysel každého povelu.
Od žiadneho z primitívnych plemien nemožno očakávať bezvýhradnú poslušnosť. Slepú poslušnosť od nich nečakajte.
Hoci pôsobia rezervovane, primitívne plemená psov si vytvárajú hlboký vzťah k svojej rodine. Mimoriadne citlivo vnímajú nálady a emócie svojho človeka.
K svojej ľudskej svorke bývajú milí, hraví, nežní a oddaní. Keď dospejú a podarí sa ich dobre vychovať, bývajú nakoniec vcelku pohodoví a bezproblémoví.
Samozrejme vždy záleží na individuálnej povahe každého psa.
Lovecký pud a bezpečný pohyb
Výrazný lovecký pud je jednou z najdôležitejších vlastností primitívnych loveckých plemien. Ak sa v ich blízkosti objaví srnka alebo utekajúci zajac, môžu svojmu inštinktu veľmi ťažko odolať.
Samozrejme, že sú títo psi schopní naučiť sa privolanie, avšak ich lovecké pudy sú natoľko silne vyvinuté, že pri objavení koristi nemusí byť privolanie spoľahlivé.
Navyše sú veľmi rýchli, takže sa zvyšuje pravdepodobnosť dostihnutia koristi či stratenia psa. Voľný pohyb preto vyžaduje bezpečné prostredie.
Silná reakcia na rýchlo sa pohybujúce zviera môže prísť v priebehu okamihu. Privolanie, oplotený priestor a správne zvolené istenie sú dôležitejšie než predstava, že pokojný pes doma nebude vonku loviť.
Mnohí majitelia preto používajú vodítko, stopovačku alebo postroj ako každodennú súčasť pobytu v prírode.
Naučte svojho psa, aby k vám PRÍŠEL ZAKAŽDÝM! Dokonalý výcvik privolania
Ako zabezpečiť dostatok pohybu
Primitívne plemená sú veľmi aktívne, rýchle a vytrvalé. Pred ich zaobstaraním treba zvážiť, či im môžete poskytnúť dostatok príležitostí na fyzické vyžitie.
Vyblázniť sa môžu napríklad na bežeckých ováloch či coursingových dráhach. Môžete ich brať aj na flexi vodítku na niekoľkohodinové prechádzky do prírody.
Ideálne sú aj oplotené ihriská a ďalšie chránené priestory, kde môžete psy púšťať na voľno. Pomôže samozrejme aj veľká záhrada, ale pes sa pochopiteľne potrebuje pohybovať aj mimo nej.
Veľký alebo malý poľovnícky pes, ktorý zostane dlho v meste, riskuje stratu niektorých svojich inštinktov. Následne nebude schopný správne vykonávať úlohy, ktoré sa od neho očakávajú.
Výber loveckého psa by sa mal veľmi dobre zvážiť. Dôležitú úlohu zohrávajú podmienky v dome, bytové požiadavky psa a vzdialenosť od loveckej oblasti.
Plot a záhrada musia byť bezpečné
Primitívne plemená majú obdivuhodnú schopnosť zdolávať aj zdanlivo neprekonateľné prekážky, napríklad vysoké ploty, strmé steny či malé medzery.
Preto je nutné záhradu naozaj dôkladne zabezpečiť pred prípadnými tuláckymi pokusmi. Veľká záhrada sama osebe nestačí, pretože pes sa potrebuje pohybovať, zamestnať a pracovať aj mimo nej.
Väčšina plemien je vzhľadom na svoju krátku srsť teplomilná, takže sa nehodí na celoročný pobyt na záhrade. V zime by trpeli, naopak v lete dobre znášajú vysoké teploty.
Navyše potrebujú úzky kontakt s majiteľom, aby „nezvlčeli“.
Socializácia a výchova
U primitívnych plemien je viac ako u iných psov dôležitá včasná a dobrá socializácia. Šteňa treba brať do najrôznejších prostredí a odmalička ho dôsledne vychovávať.
Preto ak túžite po týchto ušľachtilých prírodných tvoroch, kúpte si šteniatko v štandardnom veku dvoch mesiacov, radšej nie neskôr.
Včasné zoznamovanie s ľuďmi, psami, zvukmi a prostredím je mimoriadne dôležité. Primitívne plemená psov bývajú prirodzene rezervované - je to normálne a nie je to chyba.
Veľa psov skončilo na prevýchove po tom, čo boli ako malé šteňatá odložené na záhradu a vo výchove ponechané svojmu osudu. Z takých psov sa potom stávajú divokí jedinci, ktorí nerešpektujú svojho pána a majú tendencie biť sa s ostatnými psami.
Aj keď sa socializácia a výchova podaria, je pravdepodobné, že psí spoločník bude menej dôverčivý, odťažitojší a plachejší, než bývajú psy obvykle.
Citlivý, ale dôsledný výcvik
Výchova musí byť dôsledná, ale napriek tomu citlivá. Rozhodne na ne neplatí tvrdý dril.
Je nutné vyvážiť hranicu medzi dôslednosťou a prehnanou tvrdosťou, pretože na túto reagujú neposlušnosťou a plachosťou.
Tieto psy výborne reagujú na odmeny, hravé formy učenia a rutinu s primeranou obmenou. Kliker, maškrty, spoločná hra a práca s nosom sú ideálnou cestou k úspechu.
Celý tréningový proces navyše vyžaduje tichý a veľký priestor.
Primitívny pes ako poľovnícky pomocník
Poľovný pes je štvornožec patriaci do rôznych plemien, ktorý po vycvičení pôsobí ako pomocník pri love. Poľovný pes môže účinne podporovať lovca počas lovu.
Poľovný pes hrá pri love veľa úloh, ktoré predtým získal počas výcviku.
Vzhľadom na predispozíciu k práci môže byť:
- všestranný - lov vo vode, na poli a v lese,
- viacstranný - lov v dvoch z troch spomenutých prostredí,
- jednostranný - lov v jednom z uvedených prostredí.
Primitívne lovecké plemená však nemožno automaticky porovnávať s modernými stavačmi, duričmi alebo retrievermi. Každá skupina opisuje inú časť poľovnej práce.
Rozdiel medzi hlavnými typmi poľovných psov
Duriče a farbiare
Duriče pracujú prevažne nosom a sledujú stopu zveri, často vytrvalo a samostatne. Farbiare sa špecializujú na dohľadanie poranenej raticovej zveri.
Najpôvodnejšia a najpočetnejšie zastúpená skupina poľovných psov sú duriče. Duriče sa rozdeľujú na veľké, stredné a malé duriče.
Príbuzné plemená zahŕňajú dalmatína a rodézskeho ridgebacka. Rodézsky ridgeback bol určený na lov levov a inej zveri v teplej Afrike.
Stavače
Kontinentálne stavače a britské či írske pointre a setre vyhľadávajú zver a vystavením upozorňujú poľovníka na jej polohu.
Práca ostrovných a kontinentálnych stavačov sa líši. Kým ostrovné pointre si udržujú špecifikáciu svojej práce vo vyhľadávaní a vystavovaní zveri, kontinentálne stavače sa vyznačujú všestrannosťou.
Vyžla je jediný poľovný pes, ktorý vystavuje zverinu.
Sliediče, retrievery a vodné psy
Retrievery prinášajú zver, sliediče ju vyhľadávajú a zdvíhajú z porastu a vodné psy boli šľachtené na prácu vo vode.
Retrievery sú zvláštnou skupinou psov, ktorú vyšľachtili na britských ostrovoch ako špecialistov na prinášanie zveri. Vyznačujú sa mohutnejšou stavbou tela, vytrvalosťou a veľkou chuťou k prinášaniu, obzvlášť z vody.
Chrty
Pôvodom sú chrty najstaršou skupinou poľovných psov. Už v starovekom Egypte ich používali na lov zajacov. Mali za úlohu zver uštvať a zadusiť.
Chrty sa používajú na chytanie a prenasledovanie zveri na otvorenom priestranstve. Ich štíhla atletická stavba, hlboký hrudník a dlhé končatiny súvisia s rýchlym pohybom.
Všetky sekcie spája chrtí typ, ale jednotlivé plemená sa líšia veľkosťou, odolnosťou, históriou aj nárokmi na starostlivosť.
Teriéry a jazvečíky
Skupina teriérov predstavuje väčšinou malé pracovné psy, ktoré sa vyšľachtili na vyháňanie líšok a jazvecov z nôr na dostrel poľovníkovi, prípadne na ich zadržanie.
Z pohľadu poľovníctva sú zaujímavé veľké, stredné a malé teriéry. Väčšinou majú hrubú drsnú srsť, ktorá sa trimuje. Telom sú kompaktné, s kratšími nohami, ktoré ich predurčujú na prácu pod zemou.
Jazvečíky sú kontinentálnou obdobou teriérov. Získali si obľubu nielen ako brloháre, ale aj ako duriče a farbiare.
Starostlivosť o primitívne plemená
Starostlivosť o špice a primitívne plemená psov závisí predovšetkým od typu srsti a pôvodnej funkcie plemena. Vo všeobecnosti platí, že potrebujú pravidelnú aktivitu a kontakt so svojím človekom.
Väčšina špicov aj primitívnych plemien je veľmi odolná a dlhoveká. Väčšina plemien skupiny 5 sa dožíva 12 - 16 rokov.
Menšie špicovité plemená, ako pomeranian alebo japonský špic, sa často dožívajú aj viac ako 17 rokov.
Výhodou primitívnych plemien býva krátka srsť, ktorá takmer nemá prirodzený psí pach. Navyše bývajú veľmi čistotné a niekedy sa dokonca umývajú na spôsob mačiek.
Výživa
Špice a primitívne plemená psov majú často úsporný metabolizmus, prispôsobený podmienkam, v ktorých potrava nebola vždy dostupná.
Väčšina špicovitých psov aj primitívnych plemien dobre reaguje na kvalitné granule s jednoduchým zložením. BARF je vhodný, ak je správne nastavený a má vyvážený pomer živín. Mokré krmivo možno striedať s granulami.
Pri zdravotných alebo výživových otázkach je vhodné obrátiť sa na kvalifikovaného odborníka, najmä veterinárneho lekára alebo trénera psov.
Pre koho sú primitívne lovecké plemená vhodné
Psy FCI skupiny 5 si zamilujete, ak hľadáte parťáka s osobnosťou, nezávislého mysliteľa a verného ochrancu.
Nie sú to psy pre každého. Budú vyhovovať človeku, ktorý rešpektuje ich samostatnosť, dokáže zabezpečiť dostatok pohybu, venuje sa socializácii a prijme skutočnosť, že voľný pohyb v prírode môže byť dlhodobo obmedzený.
Pri výbere psa prepojte FCI zaradenie so štandardom plemena, pôvodným využitím, zdravím a reálnymi skúsenosťami z chovu.
Najdôležitejšia otázka neznie iba „do akej skupiny pes patrí“, ale „ako sa pôvodný účel prejaví v každodennom živote“.
- Pes určený na pasenie, stopovanie, stráženie alebo aportovanie bude pravdepodobne potrebovať iný druh aktivity.
- Nejde iba o počet kilometrov, ale aj o spôsob zamestnania.
- Niektoré plemená boli vedené k úzkej spolupráci s človekom, iné k samostatnému rozhodovaniu.
- To ovplyvní štýl výcviku, motiváciu aj náročnosť privolania.
- FCI zaradenie samo osebe nezaručuje zdravie.
- Sledujte zdravotné vyšetrenia rodičov, funkčný pohyb, dýchanie, oči, kožu, chrbticu a problémy typické pre konkrétne plemeno.
Štandard opisuje ideálne znaky plemena, ale každodenné nároky najlepšie doplnia zodpovední chovatelia, majitelia a tréneri, ktorí plemeno skutočne poznajú.
tags: #primitivne #lovecke #plemena #psov