Bakteriálna enteritída u hlodavcov: Objavte príznaky, liečbu a účinnú prevenciu!

Bakteriálna enteritída hlodavcov je zápal tenkého čreva vyvolaný patogénnymi baktériami. Ak sú súčasne postihnuté tenké aj hrubé črevo, hovoríme o enterokolitíde. Ochorenie môže prebiehať od miernej hnačky až po závažný stav s krvou v stolici, celkovou infekciou a dehydratáciou.

Gastroenteritída je infekcia tráviaceho systému, ktorú spôsobujú parazity, vírusy, baktérie alebo ich toxíny. Bakteriálna gastroenteritída je zvyčajne výsledkom konzumácie jedla alebo vody, ktoré sa kontaminovali baktériami alebo ich toxínmi. Môže spôsobiť celý rad príznakov vrátane hnačky, kŕčov v bruchu, nevoľnosti a zvracania.

Čo znamená bakteriálna enteritída

Enterokolitída je zdravotný stav, ktorý postihuje črevá, konkrétne tenké črevo a hrubé črevo. Je charakterizovaná zápalom týchto oblastí, ktorý môže viesť k celému radu gastrointestinálnych symptómov a komplikácií.

Enterokolitída je definovaná ako zápal tenkého čreva (enteritída) aj hrubého čreva (kolitída). Tento stav môže vzniknúť z rôznych príčin vrátane infekcií, autoimunitných porúch a faktorov súvisiacich s výživou. Zápal môže narušiť normálnu funkciu čriev, čo vedie k príznakom, ako je hnačka, bolesť brucha a horúčka.

Pri hlodavcoch je potrebné brať do úvahy nielen samotný zápal čreva, ale aj rýchle šírenie infekcie v skupine, kontamináciu podstielky a krmiva a možný prenos niektorých pôvodcov na človeka.

Najčastejší pôvodcovia

Medzi bežné bakteriálne patogény patria Escherichia coli, Salmonella, Shigella a Clostridium difficile.

Najčastejšie baktérie spôsobujúce bakteriálnu gastroenteritídu sú escherichia coli (E. coli), schigella, staphylococcus, salmonella a yersinia enterocolica.

Patogénne mikróby môžu infikovať a množiť sa v organizme rôznych druhov zvierat. Mnohé baktérie sa môžu množiť aj v prostredí - v organickej hmote napr. vo zvyškoch krmiva, resp. dlhodobo prežívajú v prostredí - v pôde, vo vode.

Pri ochoreniach hlodavcov môžu mať význam najmä salmonely, kampylobaktery, patogénne kmene E. coli a klostrídie. Konkrétny pôvodca však musí byť potvrdený vyšetrením, pretože podobné príznaky môžu vyvolať aj vírusy, parazity, nevhodné krmivo alebo toxíny.

Campylobacter a enteritída prenášaná zo zvierat

Campylobacterová enteritis neboli kampylobakterióza je celosvetovo rozšírená zoonóza projevujúca sa ako akútne průjmové onemocnění.

Jedná sa o zoonózu (onemocnění přenosné ze zvířat na člověka), zdrojem jsou teplokrevná zvířata, včetně domácích zvířat a ptáků, v jejichž střevech se kampylobakter nachází.

Jednou možností způsobu přenosu je na člověka přímo ze zvířat, nepřímo ze zvířecích produktů a vody, nebo kontaminovanými předměty. Nejčastější cesta šíření infekce je alimentární.

Campylobacter proniká sliznicou jejuna, ilea a duodena a vyvolává enterokolitidu. Pokud mikrob pronikne do krevního oběhu, vzniká generalizované onemocnění.

Campylobacter prenos medzi zvieraťom a človekom

Ako sa infekcia šíri v chove

Bakteriálna gastroenteritída sa rýchlo šíri z človeka na človeka. Škodlivé baktérie sú prítomné aj v stolici jedincov s bakteriálnou gastroenteritídou.

Pri hlodavcoch sa infekcia môže šíriť najmä fekálno-orálnou cestou. Baktérie sa dostávajú do krmiva, vody, podstielky, napájačiek, klietok a na ruky alebo predmety, ktoré prichádzajú do kontaktu s výkalmi.

Prenos: priamy kontakt, prehltnutie kontaminovanej vody a potravín.

Prenos: k prenosu dochádza najčastejšie povrchovou vodou, prípadne vlhkou pôdou kontaminovanou močom infikovaných zvierat.

Zdrojom nákazy môžu byť choré zvieratá, bezpríznakoví nosiči, kontaminované krmivo, voda, podstielka, pracovné pomôcky, povrchy a voľne žijúce zvieratá.

Hydina a jej produkty sú podľa štatistík najčastejším zdrojom salmonelových infekcií pre ľudí. Salmonely však môžu prenášať aj ošípané, vtáky, hlodavce, doma chované plazy a korytnačky.

Inkubačná doba a priebeh ochorenia

Inkubačná doba závisí od druhu baktérie, infekčnej dávky a odolnosti hostiteľa. Pri kampylobakterióze je inkubačná doba 2-11 dní, pri salmonelóze 6 až 48 hodín.

Po uplynutí inkubačnej doby sa objavujú typické klinické príznaky - vzostup teploty, nevoľnosť a bolesti hlavy, po ďalších 12-24 hodinách nastupujú kolikovité bolesti brucha, často v pravom dolnom kvadrante - môžu sa javiť ako zánět slepého střeva, krvavé průjmy s příměsí hlenu.

Väčšina nemocných nezvrací. U detí sa častejšie vyskytuje bolesť svalov, závrat a vracanie.

Príznaky bakteriálnej enteritídy u hlodavcov môžu zahŕňať hnačku, znečistenie srsti v okolí konečníka, bolesti alebo napätie brucha, nechutenstvo, apatiu, úbytok hmotnosti, dehydratáciu a zhoršenú kvalitu srsti.

Pri ťažšom priebehu sa môže objaviť krv alebo hlien v stolici, výrazná slabosť, podchladenie, poruchy koordinácie a rýchly úhyn.

Príznaky obvykle trvajú od dvoch do šiestich dní. Dĺžka zotavenia sa líši v závislosti od príčiny a závažnosti enterokolitídy.

Salmonelóza

Pôvodca nákazy je baktéria - salmonela.

Viaceré sérovary salmonel nespôsobujú klinické príznaky u zvierat, ale kolonizujú tráviaci trakt a sú vylučované do prostredia infikovanými jedincami aj niekoľko týždňov.

Salmonelóza môže u zvierat prebiehať subklinicky, ale pri oslabení organizmu môže spôsobiť apatiu, nechutenstvo, vodnatú alebo hlienovitú hnačku, dehydratáciu, horúčku a úhyny.

Nákaza môže prebiehať aj bezpríznakovo. Po prekonaní ochorenia môže vzniknúť na niekoľko týždňov nosičstvo.

Nové poznatky z liečby a prevencie salmonelových infekcií poukazujú na to, že používanie antibiotík, resp. iných antibakteriálnych látok nepriaznivo ovplyvňuje prospešnú laktoflóru, a tým umožňuje patogénnym baktériám vrátane salmonel trvalo sa usídliť v tráviacom systéme zvierat.

Kampylobakterióza

Onemocnění způsobené bakterií z rodu Campylobacter neboli kampylobakterióza je celosvětově rozšířená zoonóza projevující se jako akutní průjmové onemocnění.

Po uplynutí inkubační doby (2-11 dnů) se objevujú typické klinické príznaky - vzostup teploty a bolesti hlavy, po ďalších 12-24 hodinách nastupujú kolikovité bolesti brucha, často v pravom dolnom kvadrante (syndróm pravej jamy bedrovej) - môžu sa javiť ako apendicitída, krvavé hnačky s prímesou leukocytov a hlienu a nausea.

Hlavnou komplikáciou je dehydratácia. Pri miernom priebehu nie je potrebná špecifická liečba, hlavný význam má hydratácia, prípadne náhrada strát minerálov.

Klostrídiová enteritída

Nekrotická enteritída je spôsobená toxínmi baktérie C. perfringens - pri ich premnožení.

Klostrídie sú bežne prítomné v hrubom čreve zvierat, ich spóry sú v pôde a vo vode.

Nekrotická enteritída sa prejaví hnačkou aj s prímesou krvi, spomalením rastu a úhynmi. Klinické príznaky sú veľmi podobné a často sa zamieňajú za kokcidiózu.

Podmienky podporujúce premnoženie klostrídií zahŕňajú zmeny krmiva, vysoký podiel bielkovín v krmive, zlé trávenie, dysbakteriózu a zdravotne závadné alebo zaplesnivené krmivo.

Escherichia coli a ďalšie baktérie

Patogénne kmene E. coli môžu vyvolať črevný zápal, hnačku, poruchy vstrebávania živín a celkové oslabenie. Pri preniknutí baktérie do krvi môže vzniknúť generalizované ochorenie.

Medzi ďalšie možné pôvodce bakteriálnej gastroenteritídy patria Shigella, Staphylococcus a Yersinia enterocolica.

Takéto baktérie sa môžu vyskytnúť v nedostatočne tepelne upravenom mäse, vajciach, mliečnych výrobkoch, v neumytom ovocí a zelenine a v kontaminovanej vode.

Príznaky, ktoré si vyžadujú rýchle vyšetrenie

výrazná alebo opakovaná hnačka;
krv alebo hlien v stolici;
silné kŕčovité alebo trvalé bolesti brucha;
časté vracanie a neschopnosť udržať tekutiny;
vysoká horúčka;
výrazná apatia, slabosť alebo poruchy koordinácie;
rýchle chudnutie;
malé množstvo moču alebo úplné zastavenie močenia;
náhle zhoršenie stavu alebo úhyn ďalších zvierat v skupine.

Enterokolitída môže byť závažná, najmä ak sa nelieči.

Hoci si mnohí z nás povedia, veď to za pár dní prejde, táto diagnóza môže byť nebezpečná najmä u detí a seniorov, a to najmä z dôvodu ťažkej dehydratácie organizmu.

Dehydratácia ako najčastejšia komplikácia

Nebezpečné je rýchle odvodnenie organizmu.

Medzi príznaky dehydratácie patrí celková únava, závraty, bolesti hlavy, svalové kŕče, vylučovanie malého množstva moču, sucho v ústach, slabosť a podráždenosť.

V prípade závažnej dehydratácie sa objavuje zmätenosť, rýchla srdcová frekvencia, kóma a produkcia veľmi malého množstva moču.

Pri ťažkej dehydratácii je nevyhnutné okamžité vyhľadanie lekárskej pomoci.

Diagnostika

Diagnózu nemožno spoľahlivo určiť iba podľa vzhľadu stolice alebo podľa jedného príznaku. Podobné ťažkosti môžu sprevádzať bakteriálne, vírusové aj parazitárne infekcie.

V prípade podozrenia na bakteriálnu gastroenteritídu sa odoberie vzorka stolice na identifikáciu typu baktérie spôsobujúcej infekciu.

Laboratórne testy môžu skontrolovať príznaky infekcie alebo zápalu.

Pri vyšetrení zvieraťa môže byť potrebná kultivácia stolice, PCR vyšetrenie, krvné testy, parazitologické vyšetrenie a pri úhyne aj pitva s bakteriologickým vyšetrením.

Pri ochoreniach prenášaných hlodavcami je dôležité informovať lekára alebo veterinárneho lekára o kontakte s chorým zvieraťom, podstielkou, trusom, močom, kontaminovanou vodou alebo krmivom.

Liečba bakteriálnej enteritídy

Pri miernom priebehu nie je potrebná špecifická liečba, hlavný význam má hydratácia (dostatok tekutín), prípadne náhrada ztrát minerálov.

Bakteriálna gastroenteritída sa často vylieči sama bez akejkoľvek liečby. V závažných prípadoch bakteriálnej gastroenteritídy sa podávajú antibiotiká.

Pri bakteriálnych infekciách sa môžu predpisovať antibiotiká, zatiaľ čo pri vírusových alebo parazitárnych príčinách sa môžu používať antivírusové alebo antiparazitárne lieky.

Antibiotiká sa nemajú používať bez potvrdenia alebo dôvodného podozrenia na bakteriálnu infekciu. Nesprávne užívanie môže poškodiť črevný mikrobióm, oslabiť imunitu a prispieť k antibiotickej rezistencii.

Pri kolikovitých bolestiach břicha lze podat spasmolytika.

Pri zvieratách musí výber lieku, dávku a dĺžku liečby určiť veterinárny lekár. Niektoré antibiotiká vhodné pre človeka môžu byť pre hlodavce nevhodné alebo nebezpečné.

Hydratácia a podporná starostlivosť

Hlavnou zásadou liečby gastroenteritídy je včasná a dostatočná rehydratácia s úpravou minerálov.

Vhodné sú chladnejšie nápoje podávané po malých množstvách v častejších intervaloch.

U zvierat je potrebné zabezpečiť ľahko dostupnú čistú vodu a sledovať, či zviera skutočne pije. Pri výraznej dehydratácii môže byť potrebné podanie tekutín veterinárnym lekárom.

Počas akútnych epizód sa môže odporučiť diéta s nízkym obsahom vlákniny, pričom sa vláknina postupne zavádza so zlepšovaním príznakov.

Pri hlodavcoch je vhodné vyhnúť sa náhlym zmenám krmiva, sladkým pochúťkam a krmivu s nejasným pôvodom. Krmivo musí byť suché, čerstvé a chránené pred vlhkosťou a hlodavcami.

Probiotiká a črevný mikrobióm

Veľmi dôležitým ochranným faktorom proti všetkým črevným infekciám vrátane salmonel, E. coli, kampylobakterov, ale aj listérií či klostrídií, je udržiavanie zdravej črevnej mikroflóry v tráviacom systéme.

Pri užívaní antibiotík sú probiotiká takmer nevyhnutnosťou - chránia črevá pred antibiotickou hnačkou, zmierňujú nadúvanie a pomáhajú obnoviť rovnováhu mikrobiómu.

Pri vírusových infekciách síce probiotiká nebojujú priamo proti vírusu, ale pomáhajú telu reagovať efektívnejšie.

Podporné prípravky však nenahrádzajú diagnostiku, hydratáciu, hygienické opatrenia ani liečbu predpísanú veterinárnym lekárom.

Hygiena pri starostlivosti o hlodavce

Prevencia vzniku alimentárnych ochorení spočíva v dodržiavaní základných hygienických pravidiel.

časté umývanie rúk pred kontaktom so zvieraťom a po ňom;
umývanie rúk po čistení klietky a manipulácii s podstielkou;
pravidelné čistenie a dezinfekcia klietok, napájačiek a misiek;
oddelené pomôcky na čistenie klietky a predmety používané v kuchyni;
bezpečné odstraňovanie výkalov a použitej podstielky;
zabránenie kontaktu krmiva s trusom a močom;
bezpečné skladovanie krmiva v uzatvorených nádobách;
izolácia chorého zvieraťa od ostatných;
časté umývanie pracovných plôch;
zamedzenie prístupu voľne žijúcich hlodavcov, vtákov a iných zvierat ku krmivu.

Ruky si treba umývať vždy po kontakte s predmetmi, ktoré prišli do styku so záplavovou vodou alebo kalmi, pred jedením a pitím, pred fajčením, pred a po použití WC.

Počas prác treba používať ochranné prostriedky - najmä gumené rukavice, gumený plášť a pevnú nepremokavú obuv.

Okamžite treba ošetriť, predovšetkým vydezinfikovať každé zranenie a odreniny.

Je treba dávať pozor na zanesenie infekcie do očí a nosa pri pretieraní očí, čistení nosa a podobne.

Bezpečnosť krmiva a vody

Kontaminované krmivo a voda patria medzi najčastejšie zdroje črevných infekcií. Voda musí byť pravidelne vymieňaná a nádoby na vodu treba čistiť, aby sa v nich nevytváral biofilm.

Krmivo musí byť chránené pred vlhkosťou, plesňami a kontaktom s výkalmi. Mykotoxíny sú akútne alebo chronické intoxikácie zapríčinené produktmi plesní - ich toxínmi, ktoré ostávajú po raste plesní na obilí v krmivách alebo pri zlom skladovaní obilia a krmovín.

Ochrana proti týmto chorobám je hlavne v používaní kvalitného krmiva.

Náhle zmeny krmiva môžu narušiť trávenie a podporiť dysbakteriózu. Postupné zmeny krmiva pomáhajú znížiť riziko tráviacich problémov.

Prevencia v chove

Dobré chovateľské a hygienické podmienky sú základnou podmienkou úspešného tlmenia salmonelózy v chove.

Sú to všetky zoohygienické opatrenia, kde patrí aj karanténa prikúpených zvierat, pravidelná sanácia chovu, dezinfekcia, dezinsekcia a deratizácia.

V malochovateľských podmienkach sa niektoré bakteriálne infekcie môžu vyskytovať častejšie, s výraznejším klinickým prejavom aj vyššími stratami.

Je to dané hlavne tým, že zvieratá v drobnochove mávajú bližší kontakt s voľne žijúcimi vtákmi aj inými zvieratami. V malých chovoch bývajú spolu umiestnené staršie a mladé zvieratá.

V drobnochove sa častejšie nerešpektujú možnosti prenosu nákaz ako vo veľkochovoch - pravidelná asanácia chovných zariadení, nástrojov, výbehov, „oddych“ - vysušenie, vyslnenie, resp. vymrazenie priestorov a výbehov.

Nové zviera treba pred zaradením do skupiny izolovať a sledovať jeho zdravotný stav. Pri podozrení na infekciu sa odporúča veterinárne vyšetrenie a oddelené pomôcky.

Riziko prenosu na človeka

Niektoré bakteriálne infekcie zvierat sú zoonózy, teda ochorenia prenosné zo zvierat na človeka.

Pri práci s chorým zvieraťom, jeho trusom, močom alebo podstielkou treba zabrániť kontaminácii rúk, tváre, potravín a kuchynských plôch.

Jesť a piť možno len vo vyhradených vydezinfikovaných miestach. Predtým treba odložiť ochranné pomôcky, vydezinfikovať si a umyť ruky.

Aj vyčistené miesto môže byť nechtiac opätovne kontaminované niekým iným, prípadne aj hmyzom, vetrom a podobne.

Ak sa po kontakte s hlodavcom objaví hnačka, horúčka, bolesti brucha, vracanie alebo krv v stolici, je potrebné vyhľadať lekára a oznámiť možný kontakt so zvieraťom.

Kedy vyhľadať veterinárneho lekára

Veterinárne vyšetrenie je potrebné pri krvavej hnačke, opakovanom vracaní, výraznej apatii, odmietaní vody, rýchlom chudnutí, podchladení, bolestivom bruchu alebo pri úhyne zvieraťa.

Vyšetrenie je potrebné aj vtedy, keď ochorie viac zvierat naraz, pretože môže ísť o kontamináciu krmiva, vody alebo prostredia.

Vzorku stolice, podstielky alebo krmiva treba odoberať podľa pokynov veterinárneho lekára a bezpečne ju uchovať na vyšetrenie.

Pri podozrení na zoonózu sa neodporúča manipulovať s chorým alebo uhynutým zvieraťom bez ochranných rukavíc a bez následnej dezinfekcie pracovných plôch.

Najčastejšie otázky

Aké sú hlavné príznaky enterokolitídy?

Medzi hlavné príznaky enterokolitídy patrí hnačka, bolesť brucha, horúčka, nevoľnosť a vracanie.

Čo spôsobuje enterokolitídu?

Enterokolitídu môžu spôsobiť infekcie (bakteriálne, vírusové alebo parazitárne), autoimunitné poruchy, stravovacie faktory a životný štýl.

Ako sa diagnostikuje enterokolitída?