Americká akita je veľký, mohutný a sebavedomý pes s výraznou hlavou, pevnou kostrou a silným ochranárskym inštinktom.
Ide o plemeno označované tiež ako Veľký japonský pes a hoci je národnému plemenu Japonska Akita Inu veľmi podobné, je to samostatná rasa s vlastnou históriou chovu.

Ako vyzerá americká akita
Americká akita je veľký, dobre vyvážený a silno stavaný pes s ťažkou kostrou.
Veľký, robustný, svalnatý pes, s mohutnými nohami.
Pre plemeno je charakteristická široká hlava v tvare tupého trojuholníka s hlbokou papuľou, relatívne malými očami a vztýčenými ušami dopredu takmer v rovnakej úrovni so zadnou časťou šije.
Charakteristická je široká hlava v tvare tupého trojuholníka, hlboká papuľa, relatívne malé tmavé oči a malé vzpriamené uši smerujúce dopredu.
Hlava má uprostred čela obvykle vrásku.
Uši sú vzpriamené, malé, trojuholníkové.
Chvost je vysoko nasadený a ohnutý ponad chrbát.
Mohutný, zatočený a bohato osrstený chvost je vysoko nasadený a nesený nad chrbtom alebo ku slabine.
| Vlastnosť | Opis |
|---|---|
| Typ postavy | Veľký, robustný, svalnatý pes s ťažkou kostrou |
| Hlava | Široká, v tvare tupého trojuholníka |
| Papuľa | Hlboká |
| Oči | Relatívne malé a tmavé |
| Uši | Malé, vzpriamené a trojuholníkové |
| Chvost | Vysoko nasadený, ohnutý ponad chrbát a bohato osrstený |
Výška americkej akity
Psy dosahujú približne 66-71 cm, sučky 61-66 cm v kohútiku.
Kohútiková výška: psy 66 až 71 cm, sučky 61 až 66 cm
Srsť americkej akity na fotografiách
Srsť akity je stredne dlhá, na povrchu tuhá, podsada je hustá a mäkká, chrániaca pred chladom.
Srsť je dvojitá.
Hustá, mäkká podsada je kratšia než rovná, tvrdšia krycia srsť, ktorá mierne odstáva od tela.
Srsť: poschodová srsť.
Podsada silná, jemná, hustá a kratšia ako krycia srsť.
Krycia srsť (pesíky) rovné, tvrdé a trochu odstávajúce.
Srsť na hlave, v dolnej časti končatín a na ušiach krátka.
Dĺžka srsti na kohútiku a zadnej časti približne 5 cm, čo niečo presahuje dĺžku srsti na ostatných častiach tela s výnimkou chvosta, kde je srsť najdlhšia a najbohatšia.
Hustá podsada chráni americkú akitu pred chladom a plemeno dobre znáša zimu.

Farby americkej akity
Povolený je celý rad farieb vrátane červenej, plavej, bielej, žíhanej a strakatej.
Farba: akákoľvek farba ako červená, žltá, biela atď .; prípustná je aj strakatá a žíhaná.
Farby sú žiarivé a jasné, znaky sú dobre vyvážené, s maskou, alebo bez nej, alebo s lysinou.
Bieli psi (jednofarebné) masku nemajú.
Strakaté psy majú bielu základnú farbu s veľkými rovnomerne rozmiestnenými škvrnami pokrývajúcimi hlavu a viac ako jednu tretinu tela.
Farba podsady sa nesmie líšiť od farby krycej srsti.
| Farebný variant | Charakteristika |
|---|---|
| Červená | Patrí medzi povolené sfarbenia |
| Plavá alebo žltá | Patrí medzi povolené sfarbenia |
| Biela | Jednofarebné biele psy nemajú masku |
| Žíhaná | Patrí medzi povolené sfarbenia |
| Strakatá | Biela základná farba s veľkými rovnomerne rozmiestnenými škvrnami |
Fotografie americkej akity v prirodzenom prostredí
Americká akita miluje pohyb v prírode a rozhodne sa nehodí do bytu.
Najlepšie prospieva pri skúsenom a pokojnom majiteľovi, ktorý rešpektuje jej samostatnosť, buduje spoluprácu bez hrubého nátlaku a bezpečne riadi kontakt s cudzími ľuďmi aj psami.
Dobre znáša zimu, takže môže celoročne zdržiavať vonku za podmienky, že bude v úzkom kontakte so svojím pánom.
Vyžaduje si úzky kontakt so svojou rodinou, preto väčšinou odmieta pobyt v kotci.
Miluje byť v blízkosti svojho pána, absolútne nevhodný je pre akitu chov v koterci, potrebuje byť členom svojej ľudskej svorky.

Povaha americkej akity
Americká akita je silný a nezávislý pes.
Americká akita býva pokojná, dôstojná, odvážna a veľmi lojálna.
Je to odvážny a silný pes, ostražito sleduje svoje okolie a nemá vo zvyku upozorňovať brechaním, ale ihneď zasahovať.
Americká akita je priateľský, ostražitý, vnímavý, dôstojný, učenlivý a odvážny pes, ktorý máva sklony k dominancii.
Je veľmi dominantný a nie je jednoduché u neho docieliť presadenie autority človeka.
Je to veľká osobnosť, ktorá sa vyznačuje samostatným myslením.
Každá akita je trochu iná a má svoju špecifickú povahu.
| Voči komu alebo čomu | Typické správanie |
|---|---|
| Rodina | Verná, oddaná, prítulná a lojálna |
| Cudzí ľudia | Zdržanlivá, ostražitá a rezervovaná |
| Neznáme psy | Môže byť neznášanlivá, najmä na vlastnom území |
| Známe zvieratá | Pri včasnom zoznámení s nimi môže vychádzať bezproblémovo |
| Rodinné prostredie | Vyžaduje si úzky kontakt so svojou rodinou |
Americká akita ako rodinný pes
Americká akita je atraktívny rodinný sprievodca a ochranár.
K svojej rodine je prítulná, verná a dokáže dobre vychádzať s deťmi.
Je oddaný svojej rodine, voči cudzím býva ostražitý a rezervovaný.
K svojej rodine býva verná a oddaná, k cudzím ľuďom spravidla zdržanlivá.
Miluje byť v blízkosti svojho pána.
Zle znáša zmenu svojho pána, zvlášť vo vyššom veku.
Americká akita potrebuje patriť do rodiny a nie byť dlhodobo izolovaná v kotercovom chove.
Ochranný inštinkt a kontakt s návštevami
Americká akita je silne teritoriálna a na svojom území netoleruje iné psy.
V akite nájdete nesmlouvavého ochranca, ktorý však zbytočne nešteká.
O to môže byť nebezpečnejšia pre nepozvané návštevy.
Americká akita je odhodlaný obranár a pri skúsenom vedení je dokonca schopná vykonávať špeciálne činnosti služobného zamerania.
Dnes sa chová predovšetkým ako rodinný spoločník, s ktorým nemusíte mať strach pred zlodejmi ..
Pri návštevách a pri kontakte s cudzími ľuďmi je potrebné počítať s jej rezervovanosťou a ochranným inštinktom.
Vzťah k iným psom a zvieratám
So zvieratami, s ktorými je oboznámená odmalička, ale vychádza bezproblémovo.
Niektoré americké akity môžu byť neznášanlivé voči iným psom, najmä rovnakého pohlavia.
Dospelí jedinci môžu byť agresívny voči ostatným psom (hlavne rovnakého pohlavia), preto nezabúdajte socializáciu s inými psami už od šteňaťa.
Je u nej preto nutná včasná socializácia a zohľadnenie poľovného pudu.
Na svojom území americká akita netoleruje iné psy, zatiaľ čo so zvieratami poznanými od útleho veku môže vychádzať bezproblémovo.

Výchova a výcvik americkej akity
Rozhodne to nie je pes pre začiatočníka a v neskúsených rukách sa môže stať nezvládnuteľným, až nebezpečným svojmu okoliu.
Výchova musí začať už v útlom veku, kedy je bezpodmienečne nutná socializácia voči iným psom a ľuďom.
Od šteniatka potrebuje bezpečné zoznamovanie s ľuďmi, psami, rôznymi prostrediami a bežnými situáciami.
Najlepšie prospieva pri skúsenom a pokojnom majiteľovi, ktorý rešpektuje jej samostatnosť, buduje spoluprácu bez hrubého nátlaku a bezpečne riadi kontakt s cudzími ľuďmi aj psami.
Výcvik by mal byť pokojný, spravodlivý a založený na pozitívnej motivácii.
Tvrdý nátlak môže viesť k odporu alebo strate dôvery, zatiaľ čo prílišná benevolentnosť podporuje samostatné rozhodovanie.
Hoci je veľmi inteligentná, bežný výcvikový dril a poslušnosť na povel od nej nemožno očakávať.
Dril a nekonečné opakovanie povelov ju čoskoro znechutí.
Výcvik by mal preto prebiehať formou pozitívnej motivácie ( maškrty , odmeny atď.), Donucovacie metódy na ňu neplatí.
Ten by mal byť trpezlivý a zároveň dôsledný a rozhodný.
Pri americkej akite je dôležité spojiť pokojný prístup, dôsledné hranice, pozitívnu motiváciu a bezpečné riadenie kontaktu s ľuďmi aj zvieratami.
Využitie plemena
Predtým mala akita široké využitie (pes strážny, poľovný, bojový, ťažný i spoločenský).
Americká akita je odhodlaný obranár a pri skúsenom vedení je dokonca schopná vykonávať špeciálne činnosti služobného zamerania.
Dokáže byť prospešná i v rámci canis terapie za predpokladu socializácie voči cudzím osobám.
V súčasnosti sa chová predovšetkým ako rodinný spoločník a ochranca.
Starostlivosť o srsť
Srsť nevyžaduje špeciálnu starostlivosť, iba v dobe pĺznutia je vhodné psa častejšie kefovať.
Dvojitá srsť s hustou podsadou chráni psa pred chladom, pričom najdlhšia a najbohatšia srsť sa nachádza na chvoste.
Pri starostlivosti treba venovať zvýšenú pozornosť obdobiu pĺznutia, keď je vhodné psa kefovať častejšie.
História americkej akity
História americkej akity sa začína rovnako ako história japonskej akity.
Počiatky histórie americkej akity sa zhodujú s vývojom japonskej akity.
Od roku 1630 boli v oblasti Akita používané psy Akita Matagis (stredne veľkí psi pôvodne určení na lov medveďov) ako bojové psy.
V oblasti Akita boli od 17. storočia psy typu Akita Matagi využívané na lov a neskôr aj na psie zápasy.
Od roku 1868 dochádzalo u tohto plemena ku kríženiu s plemenami tosa a mastif.
Tým síce vzrástla ich veľkosť, ale stratili sa typické vlastnosti špicov.
Hoci boli psie zápasy v roku 1908 zakázané, plemeno sa zachovalo a bolo ďalej šľachtené ako veľké japonské plemeno.
V roku 1931 bolo deväť vynikajúcich jedincov akít vyhlásené národnou pamiatkou.
Počas druhej svetovej vojny (1939 - 1945) sa psy bežne používali ako kožušinové zvieratá pre ošatenie vojenských jednotiek.
Polícia nariadila odchytiť a skonfiškovať všetkých psov okrem nemeckých ovčiakov používaných na vojenské účely.
Niektorí chovatelia sa pokúšali obísť toto nariadenie krížením svojich psov s nemeckými ovčiakmi.
Po skončení druhej svetovej vojny bol počet psov plemena akita drasticky zredukovaný a toto plemeno sa vyskytovalo v troch samostatných typoch: 1) Akity Matagi, 2) bojové akity a 3) ovčiarske akity.
Následkom toho bola situácia v plemene veľmi zložitá.
Vznik amerického typu akity
Po druhej svetovej vojne priviezli americkí vojaci do Spojených štátov najmä mohutnejšie psy línie Dewa.
Do Spojených štátov sa dostala spolu s členmi vojenských jednotiek rad akít línie Dewa, v ktorej sa prejavovali charakteristické znaky vplyvu mastifa a nemeckého ovčiaka.
Americká akita vznikla samostatným chovom do USA dovezených šteniat akita Inu po druhej svetovej vojne.
Pre zvýraznenie mohutnosti postavy, ale i potenciu bojovných vlastností, bola akita inu krížená s tosa inu a anglickým mastifom.
Vplyvom oddelených podmienok a rozdielnou selekciou šteniat, došlo postupne k zvýrazneniu rozdielov medzi akitami chovanými v Japonsku a USA a od roku 1950 sa pokračovalo v USA výhradne s chovom odlišného typu akity.
Americký chov sa následne vyvíjal oddelene od japonského a postupne vytvoril samostatný typ s ťažšou kostrou, širšou hlavou a pestrejším sfarbením.
Akity línie Dewa, veľmi inteligentné a schopné prispôsobiť sa najrôznejším podmienkam prostredia, očarili chovateľa v Spojených štátoch.
Chovu tejto línie sa venoval stále rastúci počet chovateľov a popularita týchto psov rýchlo rástla.
V roku 1956 bol založený Akita Club of America a AKC (American Kennel Club) toto plemeno uznal (zápisy do plemennej knihy a riadne hodnotenie na výstavách) v októbri 1972.
Napriek tomu v tejto dobe nemali AKC a JKC (Japan Kennel Club) recipročné dohody o vzájomnom uznávaní preukazov pôvodu, a preto bolo nemožné používať pre plemeno nové krvné línie z Japonska.
Následkom toho sa akity v Spojených štátoch začali podstatne líšiť od akít v Japonsku, v krajine pôvodu plemena.
V Spojených štátoch sa tak vyvinulo samostatné plemeno, ktorého charakteristické vlastnosti a typ zostávajú nezmenené už od roku 1955.
To je v ostrom kontraste s japonským typom akít, do ktorých boli na účely obnovy pôvodného plemena prikrížené akity Matagi.

Americká akita a Akita Inu
Hoci je americká akita národnému plemenu Japonska Akita Inu veľmi podobná, je to samostatná rasa s vlastnou históriou chovu.
Americký typ sa postupne odlíšil ťažšou kostrou, širšou hlavou a pestrejším sfarbením.
Vplyvom oddelených podmienok a rozdielnou selekciou šteniat došlo k zvýrazneniu rozdielov medzi akitami chovanými v Japonsku a USA.
| Americká akita | Japonská akita |
|---|---|
| Samostatné plemeno s vlastnou históriou chovu | Národné plemeno Japonska |
| Ťažšia kostra | Typ obnovený aj prikrížením akít Matagi |
| Širšia hlava | Odlišný japonský typ |
| Pestrejšie sfarbenie | Rozdielna selekcia a chovný vývoj |