Zákon o bojových plemenách psov na Slovensku: pravidlá, riziká a zodpovednosť majiteľa

Označenie „bojové plemeno“ nemá oporu vo vede ani v kynologických štandardoch. Napriek tomu sa tento výraz objavuje v médiách, najčastejšie v súvislosti s dramatickými incidentmi, aj v právnych predpisoch niektorých krajín, kde slúži ako základ pre reguláciu chovu.

Na Slovensku celonárodný zoznam nebezpečných plemien neexistuje. Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a zákon č. 282/2002 Z. z. definujú „nebezpečného psa“ výhradne na základe konkrétneho správania, nie plemena.

Čo znamená pojem „bojové plemeno“

Problém je, že pojem ignoruje realitu. Správanie psa nie je dané „nálepkou“ jeho plemena - formuje ho prostredie, socializácia, výchova a vzťah k človeku.

Označenie „bojové plemeno“ redukuje zložité plemenné znaky na jedinú vlastnosť: potenciál pre agresiu. Označenie „bojový pes“ nevzniklo na základe vedeckého pozorovania ani etologickej klasifikácie.

Psy boli po stáročia využívané ako nástroje moci, ochrany aj násilia. Už v staroveku slúžili silné a húževnaté psy ako spojenci vojakov a lovcov - v Mezopotámii aj Perzii boli cvičení k boju so šelmami aj medzi sebou.

V starovekom Ríme používali legionári takzvané molosoidné psy, teda ťažké a mohutné plemená pôvodom z Epiru, ktoré zastrašovali nepriateľov, chránili vojenské tábory a zúčastňovali sa priamych stretov.

V stredoveku a novoveku sa silné plemená uplatnili pri ochrane majetku, poľovníckych honoch a obrane panstiev.

V 18. a 19. storočí prišiel nový fenomén: organizované psie zápasy v arénach anglických miest. Psy nasadzované do týchto zápasov boli najčastejšie kríženci buldogov a teriérov.

Šľachtení boli pre odolnosť a silu - ale aj, a to je jeden z najviac prehliadaných faktov, pre absolútnu ovládateľnosť voči človeku. Rozhodca musel byť schopný zápas kedykoľvek zastaviť bez rizika napadnutia. Pes agresívny voči človeku bol z chovu okamžite vyradený.

Po zákaze zápasov sa časť týchto plemien - najmä v USA - presunula do úplne inej roly. Stali sa z nich pracovné plemená na farmách, strážcovia dobytka a majetku a postupne aj rodinní spoločníci.

Až s rozšírením masových médií v 20. storočí sa obraz týchto plemien začal meniť. Senzačné titulky, dramatické incidenty a zjednodušené spravodajstvo postupne vytlačili desaťročia pozitívnych skúseností.

Slovenská právna úprava nebezpečných psov

Za „nebezpečného psa“ sa považuje taký pes, ktorý pohrýzol alebo poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, alebo pes, ktorý napadol človeka bez toho, aby bol použitý v nutnej obrane alebo inej krajnej núdzi.

Slovenská právna úprava teda vychádza predovšetkým z konkrétneho správania psa. Rozhodujúce nie je samotné plemeno, ale to, či pes človeka pohrýzol alebo poranil za okolností uvedených v zákone.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR plánovalo sprísniť zákon o držaní bojových plemien psov. Nová legislatíva mala prísnejšie upravovať pravidlá chovu takýchto zvierat.

„Chov takýchto zvierat bude musieť byť schválený, chovateľ bude musieť zabezpečiť, aby takéto zvieratá nemohli uniknúť a budú musieť byť pod stálou kontrolou, zároveň chovateľ bude musieť byť odborne spôsobilý a zvieratá budú pod veterinárnou kontrolou.“

Ministerstvo informovalo o pripravovanej zmene v kontexte množiacich sa informácií o útokoch psov na človeka.

Navrhované sprísnenie držania vybraných plemien

Sprísniť by sa mali pravidlá chovu a držania psov 14 vybraných plemien. Rezort pôdohospodárstva návrhom reagoval na nedávnu sériu útokov psov, ktoré spôsobili vážne zranenia alebo dokonca aj smrť človeka.

Na zoznam plemien psov so sprísneným držaním sa napokon dostali:

• pitbulteriér,
• bandog,
• stredoázijský ovčiak,
• kaukazský ovčiak,
• juhoruský ovčiak,
• americký staffordshirský teriér,
• šarplaninac,
• tornjak,
• brazílska fila,
• tosa inu,
• kangal,
• americký buldog,
• boerboel,
• moskovský strážny pes.

Žiadne plemeno tak napokon nebude na Slovensku nežiaduce, o čom sa tiež pôvodne uvažovalo - malo to platiť pre bandogov a pitbulteriérov.

Držať alebo vodiť nebezpečného psa, respektíve psa zo spomínaného zoznamu, bude môcť len ten, kto je odborne spôsobilý na ovládanie psa, teda má doklad o úspešnom absolvovaní kynologického výcviku.

Sprísnené pravidlá majú platiť aj pre nebezpečné psy iných plemien, ak už pohrýzli človeka alebo iné zviera.

Argumenty za a proti zoznamu plemien

Diskusia o zákaze chovu niektorých bojových plemien psov je aj vo svetle posledných udalostí nešťastná populistická téma.

„Rotvajler je strážny pes a problém bol, že sa dostali von a nemali riadny výcvik. Ak sa treba niečím zaoberať, tak tým, že by v istých areáloch boli psy len s certifikovaným výcvikom, ale určite by to nemalo smerovať ku konkrétnym plemenám psov, lebo to spôsobí problémy. Ak sa niektoré plemená zakážu, špekulanti ich začnú krížiť a nič sa tým nevyrieši.“

Líder OĽaNO Igor Matovič pripomenul, že ešte v minulom volebnom období za vlády Ivety Radičovej sa pokúsil aj so svojimi kolegami do vládneho programu presadiť zákaz chovu bojových plemien na Slovensku.

„Vtedajšia vládna koalícia nás však odvrhla. Teraz je ten problém opäť vypuklý a myslím si, že je správna doba, aby aj politici dostali rozum. Pokúsime sa niečo predložiť, no budeme tému konzultovať aj s ľuďmi z fachu.“

Predseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS Ľudovít Kaník nevylúčil, že o úpravu zákona sa jeho strana pokúsi. V minulosti to bol práve jej poslanec Tomáš Galbavý, ktorý chcel chov agresívnych plemien sprísniť.

„Zatiaľ sme nemali možnosť to predebatovať. Jedni ich milujú, iní sa ich boja. Bojové plemená psov nie sú monštrá. Ani nevinné plyšáky. Sú to psy - silné, energické, citlivé na to, kto ich vedie a najmä ako.“

Právnu normu v rozprave kritizovali opoziční poslanci, podľa nich bude v praxi ťažko vykonateľná a prinesie viac škôd ako úžitku. Návrh podľa opozície zároveň zavádza šikanu a buzeráciu.

Predložená novela bola podľa predsedu Slovenského klubu ázijských a ruských ovčiakov Milana Poláka protiústavná.

„Pes je podľa našej legislatívy vnímaný ako majetok, nie je vnímaný ako živý tvor. Ústava zaručuje, že na základe majetku nemôže byť niekto znevýhodňovaný.“

Zákon, ktorý je postavený na zozname plemien, problematiku agresívnych psov podľa Poláka vôbec nevyrieši. Drvivú väčšinu útokov majú totiž na svedomí krížence a psy bez preukazu pôvodu.

„Zákon v takejto podobe postihne len organizovanú kynológiu. Tu prechádzajú povahy psov testami, zákon teda nerieši vôbec nič.“

Prečo samotný zoznam plemien nemusí stačiť

Problémom týchto zoznamov je, že nereflektujú individuálnu povahu psov, ich výchovu ani mieru socializácie.

Chýba napríklad povinnosť registrácie všetkých chovov, ktorých účelom je rozmnožovanie psov, a to nielen tých s preukazom pôvodu, ale aj krížencov.

„To dáva voľné ruky množiteľom agresívnych krížencov tzv. bojových plemien a ich využívanie na zápasy, nekontrolovateľný čierny obchod s nimi a zníženú ochranu okolia i zvierat samotných, pretože kríženci sú vyňatí aj z odseku o tzv. sprísnenom držaní.“

Podľa ochranárov sú výsledkom tisícky čiernych množiteľských staníc, v ktorých zvieratá trpia v zlých podmienkach s minimálnou veterinárnou starostlivosťou, a nepostihnuteľní množitelia zameriavajúci sa na kríženie jedincov na zápasy.

Riešiť útoky psov cez selekciu niektorých plemien, a to plemien výlučne s preukazom pôvodu, nevyrieši skutočný problém.

„Všetky útoky tzv. nebezpečných psov, medializované v roku 2012, spáchali psy bez preukazu pôvodu, čiže krížence.“

Ochranári zo združenia Pes v núdzi a z občianskej iniciatívy Jeden meter SK označili novelu zákona o chove a držaní psov za zbytočný a nepremyslený krok ministerstva pôdohospodárstva.

Podľa ich názoru novela situáciu ešte zhorší a skomplikuje a vôbec sa neodstráni problém, ku ktorému má byť nasmerovaná.

Majitelia psov upozorňovali aj na to, že zákon by mohol šikanovať tých majiteľov psov, ktorí sa zodpovedne rozhodli pre jedinca s preukazom o pôvode a nepodporujú tak množiteľov.

„Títo majitelia sa v drvivej väčšine svojim zvieratám patrične venujú, či už v oblasti športovej kynológie, či ich vodia na výstavy,“ pričom to podľa ochranárov zaručuje dôkladnú socializáciu daných jedincov a teda minimalizované riziko ich agresivity.

Čo hovoria vedecké poznatky o plemene a správaní

Vedecký konsenzus zoznamom plemien príliš nepraje.

AVMA (American Veterinary Medical Association) v roku 2014 konštatovala, že plemeno je slabým prediktorom správania - dôležitejšími faktormi sú prostredie, výcvik a spôsob chovu.

Štúdia publikovaná v časopise Scientific Reports (MacLean et al., 2022) zistila, že plemeno psa vysvetľuje len približne 9 % rozdielov v správaní.

Oveľa väčší vplyv majú výchovné metódy, skúsenosti psa a prostredie, v ktorom vyrastá.

Genetika hrá rolu - ale nie je osudom.

Povaha psa je výsledkom zložitej mozaiky genetických predispozícií, skúseností z raného veku, prostredia a spôsobu vedenia.

„Bojové“ plemená boli historicky šľachtené nielen pre fyzickú odolnosť, ale aj pre mentálnu stabilitu a ochotu spolupracovať s človekom.

Pitbulteriéri napríklad museli byť počas zápasov plne ovládateľní aj v extrémnom strese.

Plemená ako americký stafordšírsky teriér, americký pitbulteriér alebo bulteriér sú pri správnom prístupe výnimočne oddané a vnímavé.

Označovanie plemien ako „bojových“ preto vytvára falošné predstavy a má reálne dôsledky. Ovplyvňuje verejnú mienku, legislatívu aj rozhodovanie adopčných centier, ktoré tieto zvieratá často ako prvé vyraďujú.

Agresia, pohryzenie a skutočné riziko

Sú niektoré plemená skutočne nebezpečnejšie ako iné? A čo presne to znamená - viac útokov, závažnejšie následky, alebo len väčšia mediálna pozornosť?

Pes, ktorý hryzie, nie je vždy agresívny. A pes, ktorý nikdy nepohrýzol, nemusí byť nutne neškodný.

Etológia, teda veda o správaní zvierat, rozlišuje medzi agresiou zámernou, napríklad obranou teritória, a reaktívnou, teda strachovou, bolestnou alebo obrannou.

Štatistiky pritom medzi týmito situáciami spravidla nerozlišujú. Pes, ktorý hryzie veterinára pri bolestivom ošetrení, a pes, ktorý zaútočí bez varovania na ulici, sa v dátach ocitnú v rovnakej kategórii.

Ďalším skreslením je veľkosť psa. Veľké plemená spôsobujú závažnejšie poranenia, a útoky sú preto častejšie hlásené a evidované.

Čivavy, jazvečíky alebo špice hryzú štatisticky častejšie, ale následky sú menej závažné a prípady zostávajú nenahlásené.

Štúdia Casey et al. (2014), publikovaná v Applied Animal Behaviour Science, dospela k záveru, že väčšina prípadov pohryzenia nesúvisela s plemenom, ale so strachom, bolestivou stimuláciou alebo teritoriálnou reakciou.

Etológovia dlhodobo upozorňujú na závažné metodologické obmedzenia štúdií o útokoch psov. Chýba jednotná definícia „útoku“ - čo jeden výskum označí za pohryzenie, iný môže klasifikovať ako varovanie alebo obranné správanie.

Titulok „Bojový pes zaútočil“ často skrýva ľudské zlyhanie, nie genetickú nevyhnutnosť.

Štatistiky útokov a ich obmedzenia

Štúdia CDC z rokov 1979 - 1998 analyzovala 238 smrteľných útokov psov v USA. Najčastejšie sa v nich objavovali americkí pitbulteriéri, rotvajlery a nemeckí ovčiaci.

Dôležitý kontext pridávajú európske dáta. Štúdia veterinárskej univerzity v Hannoveri z roku 2010 analyzovala 415 prípadov pohryzení v Nemecku - takzvané bojové plemená tvorili len 15 % z nich.

Väčšinu spôsobili kríženci, labradory, jazvečíky a kokeršpaniele.

Zásadná je aj otázka prevalencie, teda počtu chovaných psov daného plemena. Bez tohto údaju nemožno skutočné riziko vôbec počítať.

Ak v krajine žije 200 000 labradorov a 5 000 pitbulov a každé z týchto plemien spôsobí 10 incidentov, štatisticky vychádza pitbul ako „nebezpečnejší“, hoci ide o identický počet prípadov.

Zákazy konkrétnych plemien nemusia vždy prinášať očakávaný efekt v oblasti bezpečnosti.

Ktoré plemená bývajú označované ako bojové

Tieto plemená sú často označované ako „bojové“ alebo „nebezpečné“:

• Cane Corso - taliansky mastin s hmotnosťou až 50 kg. Prirodzený strážca s vysokým loveckým pudom a silnou teritorialitou.
• Americký pitbulteriér - jedno z najčastejšie skloňovaných plemien v médiách aj poistných podmienkach.
• Americký stafordšírsky teriér - zdieľa bojové dedičstvo s pitbulom, ale pri správnom vedení patrí k lojálnym a vyrovnaným psom.
• Rotvajler - silné, teritoriálne a prirodzene dominantné plemeno s hlbokou oddanosťou rodine.
• Kangal - turecký pastiersky pes s hmotnosťou až 65 kg a jedným z najvyšších nameraných tlakov čeľustí u psov.
• Dogo Argentino - poľovnícky pes na veľkú korisť, vyšľachtený pre prácu v náročnom teréne.
• Stredoázijský ovčiak - mohutné, starobylé plemeno používané k ochrane stád v drsných podmienkach Strednej Ázie.
• Kaukazský ovčiak - jeden z najväčších a najsilnejších psov vôbec. Teritoriálny, nezávislý a prirodzene nedôverčivý k cudzím.
• Tosa Inu - japonský bojový pes pôvodne vyšľachtený pre zápasy. Pokojný, vyrovnaný a oddaný, ale fyzicky veľmi silný.
• Boerboel - juhoafrický mastif šľachtený k ochrane farmy a rodiny.
• Bandog - kríženec mastinov a perro de presa, pôvodne šľachtený ako strážny pes. Silný, dominantný a veľmi teritoriálny.
• Americký buldog - robustné a svalnaté plemeno, ktoré mnohých prekvapí svojou prispôsobivosťou a ochotou spolupracovať.
• Bully Kutta - pakistanský mastin s výrazne dominantnou povahou a silným strážnym inštinktom.
• Fila Brasileiro - brazílsky mastin s povesťou oddanosti rodine a rovnako povesťou nedôvery k cudzím. Toto plemeno si vás buď vyberie - alebo nie.
• Presa Canario - španielsky strážny pes s pokojným, ale sebavedomým vystupovaním.

V médiách a legislatívnych zoznamoch sa okrem vyššie uvedených často objavujú aj plemená ako doberman, nemecký ovčiak, akita inu, československý vlčiak, bulteriér, rodézsky ridgeback, čau-čau, basenji alebo bernardín. Nie vždy oprávnene.

Prístup k chovu, výcviku a socializácii

Ich spoločným znakom je vysoká energia, sila a pracovné nasadenie. Práve preto sú náročné na vedenie, výcvik a každodennú rutinu.

Behaviorálni odborníci sa zhodujú, že kľúčovým faktorom pre vznik problémového správania je nedostatok socializácie, frustrácia, nevhodné prostredie a chronický stres.

Výcvik musí byť konzistentný, pozitívny a včasný. Jasné pravidlá bez fyzických trestov, dôslednosť, ktorá platí vždy - nie len vtedy, keď sa chce.

Silové a energické plemená majú vysoké nároky na zamestnanie - nielen fyzické, ale aj mentálne. Nuda a nečinnosť vedú k frustrácii, frustrácia k problémovému správaniu.

Výskum z Viedenskej univerzity (2017) potvrdil, že psy synchronizujú hladinu stresového hormónu kortizolu s emóciami svojho majiteľa.

Úzkostlivý človek má úzkostlivého psa. Stabilný človek má stabilného psa.

„Bojové“ plemená nie sú zlom, ktoré treba vytlačiť zo spoločnosti. Sú výzvou - a tú treba uchopiť s rešpektom, odbornosťou a empatiou.

Pes nie je karikatúra násilia. Démonizácia konkrétnych plemien skutočný problém nerieši. Ten leží v rukách nás ľudí - v nezodpovednom chove, nedostatočnej socializácii a v absencii vzdelania u súčasných aj budúcich majiteľov.

Regulácia bojových plemien v iných krajinách

Otázka, ktoré plemeno je „nebezpečné“, býva v legislatíve riešená prekvapivo často bez priamej väzby na vedecké dáta.

Čo je považované za „bojové“ alebo „nebezpečné“ plemeno v jednej krajine, môže byť v inej úplne legálnym a bežne chovaným rodinným psom.

Dánsko

Dánsko zakazuje 13 plemien - pitbull teriéra, tosa inu, amerického stafordšírskeho teriéra, fila brasileiro, argentínsku dogu, amerického buldoga, boerboel, kangala, stredoázijského ovčiaka, kaukazského ovčiaka, juhoruského pastierskeho psa, tornjaka a šarplaninaka.

Francúzsko

Francúzsko delí regulované plemená do dvoch kategórií.

Kategória 1, teda útočné psy, podlieha zákazu dovozu, predaja aj vlastníctva, povinnej sterilizácii a prísnym pravidlám pohybu. Postihy dosahujú až 15 000 €.

Veľká Británia

Veľká Británia od roku 2024 úplne zakázala American Bully XL.

Rakúsko

Rakúsko obmedzuje vo Viedni chov niekoľkých plemien - okrem iného bulteriéra, amerického stafordšírskeho teriéra, amerického pitbulteriéra, neapolskej dogy, rotvajlera a argentínskej dogy.

Čo robiť pri agresívnom správaní psa

Prvým krokom je kontaktovať skúseného kynológa alebo behavioristu, teda odborníka na správanie zvierat.

Agresiu nikdy neriešte trestami - zhoršujú situáciu a ničia dôveru.

Dôležité je zistiť príčinu: strach, frustráciu, bolesť alebo nevhodné prostredie.

Prevencia by mala byť zameraná na konkrétne správanie a okolnosti, nie na nálepky plemien.

Každý incident má svoje obete, ktoré si zaslúžia pochopenie a spravodlivé riešenie.

Sú tieto plemená vhodné pre každého majiteľa?

Univerzálne „najnebezpečnejšie“ plemeno neexistuje. Správanie psa je výsledkom výchovy, prostredia a skúseností, nie genetickej nálepky.

Pri otázke, či môže byť pitbul dobrý rodinný pes, je odpoveď áno. Pri správnej výchove, socializácii a dôslednom vedení je pitbul lojálny, priateľský a mimoriadne vnímavý spoločník.

Väčšinou však tieto plemená nie sú vhodné pre začiatočníkov. Vyžadujú dôsledné vedenie, znalosti psej psychológie a čas na každodennú prácu.

Začiatočník by mal voliť menej náročné plemeno alebo mať od začiatku podporu skúseného odborníka.

tags: #zakon #o #bojovych #plemenach #psov