Gekončík nočný: ako rozlíšiť pohlavie samca a samice

Gekončík nočný (Eublepharis macularius, anglicky Leopard Gecko) patrí medzi najobľúbenejšie druhy plazov chovaných v teráriách po celom svete.

Gekončík nočný je asi najznámejším a v teráriách najčastejšie sa vyskytujúcim druhom gekóna.

Tento atraktívny gekón očarí každého milovníka plazov svojimi veľkými očami a fascinujúcim vzorovaním v často úchvatných farebných variantoch.

Vďaka pokojnej a zvedavej povahe gekončíka nočného možno tento druh plazov považovať za takmer krotké zviera.

Prečo je dôležité poznať pohlavie gekončíka

Pohlavie dospelých jedincov a mláďat starších ako 3 - 4 mesiace sa dá rozlíšiť pomerne spoľahlivo - samec býva väčší a zavalitejší, pod koreňom chvosta má vystúpené puzdrá hemipenisu (dve „guličky“) a sú viditeľné aj preanálne póry medzi zadnými nohami.

S rozlíšením pohlavia nebývá u gekončíkov zložité.

Pri správne výžive a teplote pri výchove mláďat sa dá pohlavie rozoznať už okolo 3-4 mesiacov.

Pohlavie sa dá poznat, keď je gekončík 6 mesiacov starý.

A čím je zvířátko starší, tým snáze sú znaky pozorovateľné.

Niektoré poznávacie znaky sa totiž objavujú až od určitého veku alebo hmotnosti.

Nevýrazný pohlavný dimorfizmus - samice a samce sa veľmi podobajú, ale samice môžu byť o niečo menšie ako samce.

Rozdiel medzi samcom a samicou

Samec gekončíka nočného

Všeobecne bývajú samci väčší a zavalitejší ako samice.

Samec má radu preanálnych pórov a vystúpená púzdra hemipenisu pri koreni chvostu.

Sú to také dve malé guličky v púzdre za kloakou.

Kvôli tomu má také zdurelý koreň chvostu.

Ak sa podíváme kúsok nad kloaku, uvidíme líniu veľmi odlišných šupín do tvaru písmena V, ktorá má v sebe malé dierky.

Těmto dírkám sa hovorí póry a sú viditeľné iba u samečkov.

Čím je gekon starší, tým sú póry snáze viditeľné a u dospelých zvířat už ich nemožno prehliadnuť.

Samci gekončíkov nočných však prejavujú výrazné teritoriálne správanie a svoje terárium pred inými samcami bránia.

Samica gekončíka nočného

I samička má nad kloakou líniu odlišných šupín do tvaru písmena V, ale na rozdiel od samečka má póry veľmi malé a zle patrné, takže väčšinou nie sú vôbec vidieť.

Samice môžu byť o niečo menšie ako samce.

Aj medzi samicami sa môžu objaviť konflikty, najmä ak sú rozdielne veľké.

Preto je vhodné kombinovať len jedince podobnej veľkosti a nekombinovať mláďatá s dospelými.

Ako gekončíka bezpečne uchopiť pri určovaní pohlavia

Zvířata všeobecne nemajú rada, keď sa otáčajú na chrbát, ale pri určovaní pohlavia mnohých plazov to inak nejde.

Jednou rukou opatrne zakryte gekončíkovi hlavičku.

Zvířatá bývajú pokojnejšie, keď nevidia.

Druhou rukou mu podoprite chrbát a zadné nohy, aby sa nimi takisto mohol zaprieť.

Je dôležité dať si pozor, aby ste gekona nestlačili a nedržali ho takto príliš dlho.

Najdôležitejšie je gekonovi neublížiť.

Nesvírajte ho príliš pevne!

Krotké zviera nie je potrebné nijako zvlášť fixovať.

Ak s gekončíkmi alebo inými plazmi nemáte skúsenosti, neskúšajte určovať pohlavie tesne potom, čo si zvieratko prinesiete domov.

Už len samotná zmena prostredia ich stresuje a ďalší stres v podobe určovania pohlavia nezvládajú dobre.

Mohlo by sa stať, že zo strachu pustia chvost alebo vás uhryznú.

Správanie podľa pohlavia

Gekončíky sú prirodzene samotárske.

Gekončík nočný je druh, ktorý sa v prírode často vyskytuje osamote, a preto je najvhodnejšie chovať ho samostatne.

Tento druh gekóna je teritoriálny a môže byť agresívny, najmä voči iným gekónom rovnakého pohlavia.

Samci si strážia svoje územie a prítomnosť iného samca by v prírode znamenala konflikt.

Dvoch samcov nikdy nechováme spolu, pretože by dochádzalo k agresii a bojom o teritórium.

Samci gekončíka nočného spolu nemôžu žiť v jednom spoločnom teráriu, pretože to môže vyústiť do krutého boja o teritórium.

Chovať gekončíka nočného osamote je bezpečné, pretože sa minimalizuje riziko bojov, ktoré môžu vzniknúť, ak sú chované dva samce alebo samica a samec.

Agresia medzi samcami môže viesť k zraneniam alebo stresu.

U niektorých gekončíkov môže byť stres spôsobený prítomnosťou iného jedinca, čo môže ovplyvniť ich zdravie a správanie.

Chov samíc a samca v jednej skupine

Najlepšie je chovať jedného samca gekončíka nočného s jednou alebo viacerými samicami.

Gekončíky možno chovať aj v skupinách, no je potrebné rešpektovať ich teritoriálne správanie.

Najčastejšie sa chovajú skupiny v pomere jeden samec a niekoľko samíc (napríklad 1.3).

Ak sa rozhodnete pre chov vo dvojici, je lepšie mať samicu s inou samicou.

Samice sú zvyčajne menej teritoriálne a môžu spolu žiť v pokoji.

Avšak, stále je potrebné sledovať ich správanie, aby sa zabezpečilo, že sa nebudú navzájom stresovať alebo bojovať.

Ak sa rozhodnete pre párenie, samice a samec môžu žiť spolu, ale je dôležité sledovať ich interakcie, aby sa zabránilo agresii alebo nadmernému stresu.

Chov v skupinke, kde je jeden samec a viacero samíc (napríklad 1 samec a 2-3 samice), je často preferovaný, pretože samec rozdelí svoju pozornosť medzi viaceré samice, čo môže znížiť stres a agresivitu.

Odporúča sa chov 2 a viac samíc, chov samca samostatne, alebo hárem - 1 samec na 3 - 5 samíc, aby svoju pozornosť rovnomerne rozdelil medzi viac samíc a tie mohli viac odpočívať.

Gekončíky sú spoločenské zvieratá a s inými jedincami rovnakého druhu sa dobre socializujú.

To však neznamená, že spoločný chov je vždy bezproblémový.

Pri skupinovom chove je potrebné zabezpečiť dostatok priestoru a úkrytov pre každého jedinca.

Ak chováte viac ako jedného gekóna, terárium musí byť dostatočne veľké, aby každý jedinec mal vlastný úkryt a svoj priestor na pohyb.

Ak sa objavia boje, je nevyhnutné oddeliť zvieratá.

Ako sa pohlavie premieta do rozmnožovania

Skôr než sa chovateľ rozhodne pre rozmnožovanie gekončíkov, mal by mať dostatočné skúsenosti s ich základným chovom.

Hoci ide o pomerne mierumilovné plazy, ich správanie môže byť ovplyvnené množstvom faktorov.

Niektoré samice môžu byť prirodzene temperamentnejšie - napríklad tie, ktoré boli inkubované pri vyšších teplotách (tzv. „hot females“).

Agresivita sa však môže objaviť aj ako reakcia na stres.

Medzi najčastejšie stresové faktory patrí nadmerné vyrušovanie počas dňa, prítomnosť iných zvierat v domácnosti, nevhodná teplota, hlad, zdravotné problémy, nadmerný hluk či ponechaný agresívny kŕmny hmyz v teráriu.

Doba párenia obvykle nastáva po zimovaní.

Po skončení zimovania a zvýšení teploty začína obdobie párenia.

Samec dáva svoj záujem najavo charakteristickým trasením chvosta.

Samec sa pri párení zahryzne samičke za krk, podsune pod ňu chvost a dôjde k samotnému aktu.

Samotný akt párenia trvá len niekoľko sekúnd.

Samec sa samicu zahryzne do krku a podsunie sa pod ňu chvostom.

Spojenie sa niekoľkokrát opakuje a každé trvá len pár sekúnd.

Samce majú dva hemipenisy, pričom môžu postupne oplodniť viac samíc.

K páreniu pripúšťam samice najprv v dobe, keď dosiahnu hmotnosť min 45g.

K páreniu pripúšťame samice najskôr v dobe, keď dosiahnu hmotnosť minimálne 45-50 gramov a vek 1 rok.

Týmto sa vyhneme zbytočnému preťažovaniu samičiek a minimalizujeme možnosť problému pri alebo po znáške.

Zimovanie a pohlavie

V prírode prechádzajú gekončíky obdobím chladnejšieho počasia, počas ktorého sa ich metabolizmus spomaľuje.

Na rozdiel od obojživelníkov či hadov, ktoré v zime ustrnú, alebo niektorých cicavcov, ktoré si doprajú nočný spánok, dodržuje gekončík nočný zimný pokoj.

V tomto dvoj- až trojmesačnom období vykazuje gekončík nočný výrazne zníženú aktivitu.

Zároveň sa mu značne spomalí metabolizmus a prestane prijímať potravu.

Zimovanie na párenie nie je nevyhnutné, zodpovedá však prirodzenej potrebe gekončíkov nočných a môže podporiť rozmnožovacie správanie.

V zajatí sa zimovanie simuluje postupným znižovaním teploty počas jesene.

Na zimovanie je dobré zviera pripraviť postupným poklesom teploty.

Doba hibernácie potom trvá 1 - 3 mesiace.

Po približne mesiaci pri nižšej teplote sa podmienky opäť postupne zvyšujú.

Počas zimovania prijímajú gekončíky menej potravy, no nemali by výrazne chudnúť.

V prípade viditeľnej straty váhy odporúča sa predčasne ukončiť so zimovaním a zvyšovaním teploty naspäť do ich bežnej.

Aby ste svojim zvieratám umožnili zimný pokoj, pomaly znižujte teplotu v teráriu, až kým nie je v noci na hodnote cca 10 až 12 °C a cez deň 15 až 18 °C.

Počas tohto obdobia sa gekončík nekŕmi a osvetlenie sa pomaly zníži na šesť hodín počas dňa.

Nikdy nesmie chýbať miska s čerstvou vodou.

Na konci odpočinku by sa v priebehu dvoch týždňov mala teplota v teráriu opäť pomaly zvyšovať.

Pohlavie a podmienky chovu

Chov a starostlivosť o gekončíky nočné sú relatívne nenáročné.

Pri chove v zajatí sa snažíme čo najviac napodobniť podmienky jeho prirodzeného prostredia.

Pre jedného dospelého gekončíka sa odporúča terárium s objemom minimálne 40 litrov.

Pre jedného dospelého jedinca sa odporúča minimálny objem 40 litrov alebo na plochu 50×30.

Terárium pre dospelého gekončíka nočného by malo mať minimálne rozmery 60x30x30 cm, avšak čím väčšie terárium, tým lepšie - optimálne 100x45x30cm.

Minimálna veľkosť terária pre jedného dospeláka je 100 x 50 x 35 cm (D x Š x V).

Keďže nejde o výrazne šplhavý druh, dôležitejšia je plocha dna než výška.

Terárium je orientované horizontálne (na plocho).

Ak plánujete chovať viac gekončíkov, počítajte približne s ďalšími 15-20 litrami na každého ďalšieho jedinca.

Pre skupinu odporúčame ubikáciu o minimálnych rozmeroch 100 x 50 x 45 cm.

Pri viacerých jedincoch je dôležité zabezpečiť dostatok úkrytov pre každého jedinca, aby sa zabránilo stresu.

Teplota a vlhkosť

Keďže gekončík je plaz, nedokáže si sám vytvárať telesné teplo, potrebuje preto vyhrievanú zónu s teplotou približne 32-34 °C počas dňa, pričom opačná strana terária by mala zostať chladnejšia.

Tak vznikne teplotný gradient, ktorý mu umožní vybrať si optimálne miesto podľa aktuálnej potreby.

Počas dňa by mala byť v teplejšej časti teplota približne 32-34 °C, zatiaľ čo chladnejšia strana môže mať okolo 24-26 °C.

Teplá zóna: 32-35°C počas dňa, s nočnými teplotami medzi 20-24°C.

Chladná zóna: 24-28°C, čo im poskytuje možnosť uchýliť sa do chladnejšej oblasti, ak potrebujú znížiť teplotu.

Dôležité je nevyhrievať celé terárium, ale iba približne štvrtinu až tretinu jeho plochy.

Teplotu je ideálne regulovať pomocou termostatu.

Cez deň potrebujú teplotu od 28 do 35 °C a vlhkosť vzduchu približne 40 až 50 %.

V noci by mala byť teplota asi 20 °C a vlhkosť vzduchu 50 až 70 %.

Gekončík nočný pochádza z pomerne suchých oblastí, takže vlhkosť v teráriu by nemala byť príliš vysoká.

Ideálna vlhkosť by mala byť medzi 30-40%.

Pre svoje blaho potrebujú gekončíky nočné miernu relatívnu vlhkosť vzduchu, ktorú možno dosiahnuť s takzvanými wetboxmi (vlhkými krabičkami).

Úkryty a vlhký box

Úkryty patria medzi najdôležitejšie prvky terária.

Gekončík nočný je prirodzene plachý druh, ktorý väčšinu dňa trávi skrytý v bezpečí.

Vo voľnej prírode sa gekončík nočný zdržiava v podzemných jaskyniach, skalných štrbinách a pod kameňmi.

V teráriu by malo byť dostatok úkrytov a dekorácií, ktoré umožnia gekónovi cítiť sa bezpečne.

Jeden úkryt by mal byť umiestnený v teplejšej časti terária, druhý v chladnejšej.

Dôležité je mať 1 úkryt, kde bude niečo, čo drží vlhkosť - či už rašelina alebo vermikulit.

Toto miesto, označované aj ako zvliekacia skrýša, bude gekončík vyhľadávať v časoch zvliekania.

Mimoriadne dôležitý je aj tzv. vlhký úkryt, umiestnený ideálne na rozhraní teplej a chladnejšej časti terária.

Práve tu sa gekončíky najčastejšie zvliekajú.

Na jeho výrobu postačí malý plastový box s vekom - napríklad obyčajná dóza od potravín.

Do vnútra sa vkladá materiál udržiavajúci vlhkosť, ako je rašelina, vermikulit, perlit alebo navlhčené papierové utierky.

Úkryty je možné zakúpiť v obchodoch s chovateľskými potrebami, no rovnako dobre poslúžia aj vlastnoručne vyrobené varianty, napríklad z kokosových orechov alebo plastových nádob.

V teráriu by však mali byť v každom prípade k dispozícii aj možnosti lezenia a množstvo úkrytov.

Vhodné sú napríklad dutiny z korku, kôry, savanového dreva alebo koreňa Mopani.

Všetky dekorácie by mali byť stabilné, aby zabránili zraneniam zvieraťa.

Substrát

Výber substrátu je pri chove gekončíka veľmi dôležitý a zároveň nie je komplikovaný, ale treba zohľadniť vek zvieraťa a spôsob kŕmenia.

U mláďat sa najčastejšie odporúča chov bez substrátu alebo na papierových utierkach, ktoré umožňujú jednoduchú kontrolu zdravotného stavu aj príjmu potravy.

Pri dospelých jedincoch je možné použiť jemnú rašelinu alebo zmes rašeliny, ílu a máličko piesku alebo spojenie veľkých kameňov a medzery vyplnené pieskom.

Ideálna je ílovito-piesková zmes, ktorá je prekladaná niekoľkými kameňmi.

Pomocou zvlhčeného produktu je potom možné naniesť vrstvu podstielky s hrúbkou tri až desať centimetrov.

Alternatívnou podstielkou je štrk.

Piesok však, ak je zjedený, vie narušiť steny tráviacej trubice, viesť k zápche a niekedy k úmrtiu.

Je dôležité zvoliť jemný piesok, veľká frakcia piesku by mohla gekončíka „upchať“, takže volíme najjemnejšiu frakciu - ani to však nemusí byť zárukou, že gekončíkovi nespôsobíme tráviace problémy, pokiaľ prijme väčšie množstvo piesku so stravou.

Lepšie je preto, ak zvolíme piesok, dbať na to, aby boli kŕmené len z pinzety a nie voľne, nenechávať žiaden hmyz bez bariér pobehovať po teráriu a určite sa vyhnúť kokosu/lignocelu.

Strava a vplyv výživy na zdravie

Gekončík nočný je hmyzožravec.

Gekončíky nočné žerú hmyz a živia sa najmä žijúcimi kŕmnymi zvieratami, ako sú kobylky, šváby, cvrčky a svrčky.

Strava v zajatí pozostáva najmä z cvrčkov, švábov, sarančiat a rôznych druhov červov či lariev.

Rôzne druhy červov, ako múčne červy alebo zoophobasy, je vhodné ponúkať skôr ako doplnok stravy.

Dospelé gekončíky nočné dostávajú na obed zhruba dve až štyri kŕmne zvieratá.

Dospelé zvieratá kŕmime každé 2 - 3 dni, nie je dobré ich prekrmovať.

Mláďatá sa zvyčajne kŕmia denne, dospelé jedince dva- až sedemkrát týždenne podľa potreby.

Dôležité je sledovať veľkosť potravy.

Hmyz by nemal byť väčší než vzdialenosť medzi očami gekončíka.

Cvrčky sú síce bežne dostupné, no môžu byť pomerne agresívne.

Ak zostanú v teráriu neulovené, môžu zviera stresovať alebo dokonca uhryznúť.

Preto by sa mali po určitom čase odstrániť.

Aby bol príjem živín vyvážený, je potrebné hmyz pred podaním obaliť vo vitamínovom prášku určenom pre hmyzožravé plazy.

Na doplnenie stravy je potrebné pridávať minerálne látky a vitamínové prášky.

U mláďat a gravidných samíc je obzvlášť dôležitý dostatočný prísun vápnika.

Hoci sa môže zdať, že gekončík pije len zriedkavo, čerstvá voda musí byť k dispozícii každý deň.

Zvliekanie kože

Rovnako ako iné plazy sa gekončíky pravidelne zvliekajú.

Starú kožu najprv uvoľnia, následne ju roztrhajú a skonzumujú.

Dospelé jedince sa zvliekajú približne každé štyri až šesť týždňov, mláďatá častejšie, keďže intenzívnejšie rastú.

Preto je dôležité dbať aj na vlhkosť v teráriu a pomôcť tak pri tomto akte, ak je potrebné.

Zvyšky starej kože po neúplnom zvliekaní môžu viesť k poškodeniu alebo odumretiu prstov.

Kontrola zdravotného stavu pri kúpe

Výber vhodného chovanca predchádza ťažkostiam pri chove.

Vyberte teda zviera, ktoré pôsobí zdravo.

Zdravý gekončík má zaoblený, plný chvost, pevné končatiny bez deformácií a aktívny prejav.

Ohnuté končatiny môžu signalizovať nedostatok vápnika, čo je vážny problém.

Rovnako je potrebné skontrolovať prsty - zvyšky starej kože po neúplnom zvliekaní môžu viesť k ich odumretiu.

Každý novozískaný gekončík by mal stráviť minimálne dva mesiace v karanténe.

Karanténny box môže byť jednoduchý plastový box s papierovým podkladom, základnými úkrytmi a lokálnym zdrojom tepla.

Plánujete začleniť do existujúcej skupiny nové zviera?

V tom prípade by ste nováčika mali najskôr držať v karanténe a nechať vyšetriť na prítomnosť roztočov a červíkov.

Najčastejšie chyby pri určovaní pohlavia

• určovanie pohlavia u príliš mladého jedinca;
• silné stláčanie tela alebo chvosta;
• dlhé držanie gekončíka v neprirodzenej polohe;
• manipulácia bezprostredne po prinesení zvieraťa do nového prostredia;
• umiestnenie dvoch samcov do spoločného terária;
• spoliehanie sa iba na veľkosť tela bez kontroly oblasti kloaky;
• ignorovanie stresu, agresivity alebo rozdielnej veľkosti jedincov.

Najdôležitejšie znaky v prehľade

Čo si premyslieť pred kúpou

Skôr než si domov prinesiete gekončíka nočného, je dôležité sa na to dôkladne pripraviť.

Dôležité je si zodpovedať otázky ako - Som pripravený na to, že bude žiť 20-30 rokov?

Budem mu môcť vyhovieť priestorovo?

Beriem na vedomie, že to nie je pes ani iný chlpatý cicavec, ale plaz, ktorý si so mnou často nevytvorí žiadne puto alebo bude potrebovať svietiť či vykurovať niekedy aj 10-12 hodín denne?

Je dôležité si to premyslieť, lebo je to záväzok.

Treba sa zamyslieť aj nad časovou náročnosťou.

Dokážete zabezpečiť pravidelné kŕmenie, dopĺňanie vitamínov a výmenu vody?

A ak budete dlhší čas mimo domova, máte niekoho, kto sa o zviera postará?

Chov gekončíka tiež znamená manipuláciu so živým hmyzom.

Šváby, cvrčky či iné druhy kŕmneho hmyzu budú bežnou súčasťou domácnosti.

Zvážiť treba aj zdravotné aspekty.

Plazy, vrátane gekončíkov, môžu byť prenášačmi baktérií salmonely bez toho, aby sami vykazovali príznaky ochorenia.

Napokon je vhodné zamyslieť sa aj nad bezpečnosťou zvieraťa.

Nebude ohrozené inými domácimi miláčikmi, ako sú psy, mačky či papagáje?

tags: #gekoncik #nocny #pohlavie