Geneticky determinované ochorenia psov: predispozície, príznaky a genetické testovanie

Genetické ochorenia sú zdravotné problémy, ktoré si psy dedia od svojich rodičov. Genetické pozadie psa vzniká kombináciou génov od oboch rodičov. Zmeny v genetickej informácii (mutácie) môžu byť príčinou vzniku závažných dedičných ochorení.

Genetická predispozícia znamená, že pes má sklon k určitým ochoreniam. Neznamená to, že nutne ochorie. Genetické dedičstvo môže vplyvovať na náchylnosť plemien k ochoreniam, pričom zdravotný stav ovplyvňuje aj prostredie, výživa, životný štýl a dostupná veterinárna starostlivosť.

Čo znamená genetická predispozícia

Genetická predispozícia znamená, že jedinec môže mať sklon k rozvoju určitých chorôb v dôsledku dedičných defektov génov. Gén je segment chromozómu, ktorý je časťou bunky, ktorá obsahuje pokyny na produkciu určitých látok, zvyčajne proteínov.

Tieto proteíny majú svoju funkciu a ak nie sú správne utvorené, svoju funkciu nemusia vykonávať správne. To môže nakoniec viesť ku geneticky podmieneným (srdcovým) chorobám.

Genetické ochorenia sa môžu prejaviť už počas vývoja šteňaťa, ale aj až v dospelosti alebo v seniorskom veku. Niektoré mutácie spôsobujú ochorenie priamo, zatiaľ čo pri iných vzniká iba zvýšené riziko jeho rozvoja.

Plemenná predispozícia a dedičnosť

Keďže u jednotlivých plemien dochádza k množeniu v rámci jedincov s rovnakým genetickým potenciálom s cieľom dosiahnuť čo najlepšiu kombináciu vzhľadových a povahových vlastností, môže sa vyvinúť genetická predispozícia z dôvodu častejšie sa vyskytujúcich chybných génov v populácii daného plemena.

Rôzne plemená môžu byť náchylné na vývoj rôznych dedičných chorôb. Pre chovateľov a majiteľov je kľúčové rozumieť dedičným faktorom. Je dôležité rozumieť genetike plemena a vedieť, ako predchádzať zdravotným problémom.

Existujú rôzne typy dedičnosti. Niektoré ochorenia sa dedia autozomálne recesívne, iné autozomálne dominantne, pričom pri ďalších sa predpokladá polygénna dedičnosť. Výsledok genetického testu preto nemusí vždy znamenať jednoduché rozdelenie na zdravého a chorého jedinca.

Genetický stavVýznam
Zdravý jedinecNemá testovanú mutáciu.
PrenášačMá jednu kópiu zmeneného génu a môže ju odovzdať potomkom.
Postihnutý jedinecMá genetickú zmenu spojenú s ochorením.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že riziko vzniku srdcových chorôb alebo srdcových vád je u krížencov psov alebo aj mačiek pravdepodobne menšie.

Najčastejšie geneticky podmienené ochorenia psov

Genetické ochorenia môžu postihovať oči, nervový systém, pohybový aparát, obličky, krv, trávenie aj srdce. Medzi takéto poruchy patria dysplázia bedrového kĺbu a epilepsia.

Dysplázia bedrového kĺbu

Dysplázia bedrového kĺbu patrí medzi známe dedičné problémy pohybového aparátu. Veľké plemená sú náchylné k tomuto stavu. Riziko však záleží aj na životnom štýle psa.

Príznaky môžu zahŕňať problémy s pohybom, húpavú chôdzu, potiaže pri vstávaní a zhoršenú ochotu k aktivite. Starostlivosť o psov zahŕňa pozornosť k dedičným chorobám, ktoré im môžu škodiť. Je dôležité všimnúť si prvé príznaky včas.

Progresívna atrofia sietnice

Progresívna atrofia sietnice je dedičné ochorenie postihujúce sietnicu oka, pri ktorom dochádza k degenerácii tyčiniek a čapíkov, zodpovedných za zachytávanie svetla a celkovo za zrak.

PRA je geneticky podmienené ochorenie charakteristické obojstrannou degeneráciou sietnice. Toto ochorenie sa vyznačuje odumieraním špecifických buniek sietnice tzv. fotoreceptorov a vyskytuje sa v rôznom veku psa.

Tyčinky sa poškodzujú medzi prvými; preto najprv nastáva nočná slepota (šeroslepota). Prvé klinické príznaky môžu byť majiteľom ľahko prehliadnuté, postihnutý pes má zníženú schopnosť videnia za šera a problémy s orientáciou v neznámom teréne.

Tento proces je progresívny, čo znamená, že ochorenie sa časom zhoršuje a vedie k úplnej strate zraku. Priebeh však môže byť pri jednotlivých psoch rozdielny. Nástup sa môže meniť a závisí od plemena psa od 2 do 12 rokov.

Existuje mnoho typov PRA, často špecifické formy pre rôzne plemená. Neexistujú žiadne lieky a ochorenie sa nedá vyliečiť.

Pomerne časté ochorenie vyskytujúce sa u jazvečíkov je ochorenie očí, tiež známe ako progresívna retinálna atrofia (PRA). Dedičnosť uvedeného ochorenia je autozomálne recesívneho charakteru, čo znamená, že ochorenie sa prejaví len u jedinca, ktorý zdedil mutovanú kópiu génu od oboch rodičov.

Ochorenie PRA je u dlhosrstých jazvečíkov spôsobené mutáciou v géne RPGRIP1 (retinitis pigmentosa GTP-ase regulator interacting protein 1), ktorý je lokalizovaný na 15 chromozóme v genóme psov. Prvýkrát bola táto mutácia (44 bp inzercia) opísaná Mellersh et al.

Katarakta

Katarakta je najznámejší patologický stav šošovky. Transparencia šošovky klesá, až sa nakoniec úplne vytratí.

Ochorenie môže začínať v okrajových častiach šošovky, ktoré nemajú vplyv na zmenu videnia a ostrosti. Neskôr sa zrak zhoršuje až tak, že jedinec vie rozoznať iba rozdiel medzi svetlom a tmou.

Dedičná katarakta sa vyskytuje u rôznych plemien psov a má rôzne typy dedičnosti. Existujú však aj formy s autozomálne dominantnou formou dedičnosti, prípadne polygénna dedičnosť. Významný je napríklad gén HSF4, ktorý súvisí s výskytom dedičnej katarakty u austrálskych ovčiakov.

Genetická hluchota

Genetická hluchota je často spojená s bielym sfarbením srsti a niektorými genetickými mutáciami. Dalmatínci zase častejšie trpia hluchotou.

Diagnostikovať ju možno pomocou BAER testu (Brainstem Auditory Evoked Response), ktorý sa odporúča najmä u šteniat pred odchodom do nového domova.

Von Willebrandova choroba

Von Willebrandova choroba je dedičná porucha krvácania spôsobená nedostatkom alebo nefunkčnosťou von Willebrandovho faktora (vWF). Tento faktor je nevyhnutný pre správnu zrážanlivosť krvi a postihuje nielen psov, ale aj ľudí.

Choroba spôsobuje dlhšie trvajúce krvácanie aj pri drobných poraneniach. Opísaných bolo niekoľko typov - prvý, druhý a tretí. Pri niektorých formách dochádza až k život ohrozujúcemu krvácaniu.

Mutácia pre von Willebrandovu chorobu ovplyvňuje zrážanie krvi. Postihuje to dobermanov.

Degeneratívna myelopatia

Degeneratívna myelopatia je závažné neurodegeneratívne ochorenie postihujúce miechu, ktoré vedie k postupnému zhoršovaniu motorických funkcií psa. Toto ochorenie je často porovnávané s amyotrofickou laterálnou sklerózou (ALS) u ľudí.

Degeneratívnou myelopatiou sú postihnuté mnohé plemená. Klinickým obrazom je paralýza zadných nôh s progresívnym zhoršovaním. Ochorenie sa manifestuje ako paréza a paralýza a v neskorších štádiách môže dôjsť k strate kontroly nad funkciou mechúra a čriev.

LP/PN - laryngeálna paralýza a polyneuropatia

LP/PN je kombinovaná neurologická porucha, ktorá sa vyskytuje najčastejšie u veľkých plemien a starších psov.

Vzniká z dôvodu atrofie vnútorných svalov hrtanu - postihuje nervy ovládajúce svaly hrtanu a periférne nervy, čo vedie k oslabeniu alebo úplnej paralýze svalov hrtanu. To spôsobuje problémy s dýchaním a zvukom hlasu.

Polyneuropatia môže ovplyvniť aj motorické funkcie iných častí tela, najmä zadných končatín. Psy postihnuté LP/PN majú problémy s koordináciou pohybov, nestabilnou chôdzou a ďalšími neurologickými príznakmi.

Diagnostika zahŕňa klinické vyšetrenie a genetické testy.

JRD - juvenilná renálna dysplázia

JRD je dedičné ochorenie obličiek spôsobené nesprávnym vývojom obličkových buniek počas embryonálneho vývoja.

Tento stav vedie k postupnému zlyhávaniu obličiek, ktoré spôsobuje vážne, až fatálne zdravotné komplikácie.

Epilepsia a Laforova choroba

Epilepsia patrí medzi najrozšírenejšie neurologické ochorenia u psov a jej mnohé formy sú považované za geneticky podmienené.

Lafora je dedičnou formou myoklonickej epilepsie, ktorá bola popísaná napríklad u jazvečíkov. Genetické pozadie ochorenia Lafora súvisí s expanziou 12 bp opakovania v géne NHLRC1 (NHL repeat containing the E3 ubiquitin protein ligase 1).

U zdravého jedinca boli popísané 2-3 kópie 12 bp motívu. Alela s 19-26 kópiami tohto motívu sa považuje za defektnú.

Gén NHLRC1 zabezpečuje ochranu tkanív pred akumuláciou polysacharidov. Jeho mutácia vedie k vzniku a hromadeniu inklúznych teliesok - Laforove telieska, a to predovšetkým v mozgu.

Prvé klinické príznaky sa u postihnutého jedinca objavujú približne vo veku 5-6 rokov. Medzi charakteristické príznaky tohto ochorenia patrí myoklonus - prudké svalové zášklby, neskôr sa objavujú aj ďalšie symptómy ako ataxia, strata zraku a demencia.

Osteogenesis imperfecta

Ochorenie Osteogenesis imperfecta (OI) je závažné ochorenie kostry a zubov, ktoré bolo popísané u ľudí aj u viacerých plemien psov.

OI je u jazvečíkov autozomálne recesívneho charakteru. Ochorenie je spôsobené špecifickou mutáciou v géne SERPINH1, ktorý obsahuje genetickú informáciu pre bielkovinu známu ako heat shock protein 47 (HSP47) alebo kolagén binding protein 1.

Ako napovedá už samotný názov, táto bielkovina sa špecificky viaže na kolagén. Funkcia HSP47 proteínu v organizme je veľmi dôležitá a jeho neprítomnosť v organizme počas vývoja plodu v maternici je asociovaná s trvalým ťažkým poškodením plodu s následným abortom.

U psov sa ochorenie OI prejavuje poruchou tvorby kostry a zubov, a to predovšetkým ich fragilitou.

Exokrinná pankreatická insuficiencia

EPI (exokrinná pankreatická insuficiencia) bráni správnemu tráveniu jedla. Majitelia by mali vedieť, ako rozpoznať ochorenia, ktoré môžu ohrozovať ich psích priateľov, pretože včasná reakcia môže zlepšiť ich život.

Mutácia MDR1

Príkladom genetickej zmeny je mutácia génu MDR1. Táto mutácia zvyšuje citlivosť na lieky u plemien, ako sú kólie a ovčiaky.

P-glykoproteín (P-gp), ktorý patrí do super-rodiny transportérov ABC, sa podieľa na ochrane niektorých veľmi citlivých orgánov, napríklad mozgu. Porucha jeho funkcie môže viesť k precitlivenosti na makrocyklické laktónové lieky, napríklad ivermektín, a na ďalšie lieky.

Geneticky podmienený krátky chvost

U mnohých plemien psov sa vyskytuje geneticky podmienený krátky chvost a prejavuje sa rôznymi formami.

Mutácia bola prvýkrát popísaná v roku 2001 u plemena Pembroke Welsh Corgi (c.189C>G). Dĺžka chvosta prirodzene skrátená môže byť značne rozdielna.

Mutácia sa môže vyskytovať v heterozygotnom stave, pričom v niektorých prípadoch sa opisuje úbytok šteniat vo vrhu.

Geneticky podmienené srdcové ochorenia

U mnohých plemien, ktoré vidíme, sa bežne vyskytuje chronické ochorenie mitrálnej chlopne (MMVD, myxomatózna chlopňová degenerácia).

Chronické ochorenie mitrálnej chlopne

Plemeno, u ktorého je potvrdená genetická dedičnosť tohto ochorenia, je kavalier King Charles španiel (CKCS). Jedinci tohto plemena sa bežne používajú ako modely pre štúdium tejto vady.

U CKCS a jazvečíkov je podozrenie na polygénne spôsoby dedenia. U niektorých iných plemien, ako u pudlov, papilónov, maltézskych psíkov a čiváv, sa uvádza častejší výskyt tohto ochorenia.

V skutočnosti sa však toto ochorenie môže vyskytnúť u akéhokoľvek plemena, pričom postihnuté bývajú najčastejšie malé plemená psov.

Dilatačná kardiomyopatia

Naopak sa uvádza, že u veľkých plemien psov sa častejšie vyskytuje ochorenie dilatačná kardiomyopatia.

Vysoká prevalencia dilatačnej kardiomyopatie (DCM) je u dobermanov, boxerov, amerických kokeršpanielov, novofundlandských psov, írskych vlkodavov, portugalských vodných psov, mastifov a u nemeckej dogy.

Dedičnosť je buď autozomálne dominantná alebo recesívna. U nemeckej dogy bol identifikovaný autozomálny dominantný vzor viazaný na X chromozóm a u portugalského vodného psa autozomálny recesívny vzor.

Nedávno bola u boxerov s kardiomyopatiou identifikovaná špecifická génová mutácia, autozomálne dominantná, a nazýva sa ARVC (arytmogénna kardiomyopatia pravej komory), čo je názov prevzatý z humánnej kardiológie.

Zatiaľ je však diskutabilné, či sa jedná o rovnaké ochorenie, na aké trpia ľudia s ARVC, nakoľko mutácia génu identifikovaná u boxerov nie je podobná mutácii spojovanej s ochorením u ľudí.

Medzi ďalšie bežne postihnuté plemená s DCM patria labradorský retriever, zlatý retriever, svätobernardské psy, špringeršpaniel, anglický kokeršpaniel, anglický ovčiacky pes, afganské chrty, škótsky deerhound a teriéry.

U dobermanov je dokázaný častejší rozvoj u samcov, u ostatných plemien zatiaľ takéto dôkazy nie sú.

Vrodené srdcové chyby a plemenné riziká

Rôzne plemená môžu byť náchylné aj na vývoj rôznych vrodených srdcových vád. Medzi najbežnejšie vrodené chyby psov všeobecne patria patentný ductus arteriosus (PDA) a subaortálna stenóza.

Patentný ductus arteriosus

Medzi bežne uvádzané plemená s výskytom PDA patria bišon, čivava, kokeršpaniel, kólie, anglický špringeršpaniel, nemecký ovčiak, labradorský retriever, maltézsky psík, pomeranian, pudel, šetlandský ovčiak, welšský korgi, yorkshirský teriér, ale aj novofundlandský pes či kavalier King Charles španiel.

V závislosti od geografickej oblasti môže byť PDA prvým, prípadne druhým najčastejším vrodeným srdcovým defektom u psov.

Subaortálna stenóza

Tým ďalším je subaortálna stenóza (SAS). Jedná sa o častý vrodený defekt plemien novofundlandský pes, boxer, rotvajler, zlatý retriever, flanderský bouvier a nemecký ovčiak.

Bulteriéry majú často súbežne sa vyskytujúce abnormality mitrálnej chlopne.

S SAS súvisia aj ďalšie srdcové vady, ktoré zahŕňajú mitrálnu chlopňovú dyspláziu, PDA a abnormality oblúka aorty.

Poruchy komorového septa a pľúcna stenóza

Poruchy komorového septa (VSD) sú bežné u anglických špringeršpanielov. Jedná sa o tretí alebo štvrtý najčastejšie vrodený srdcový defekt u psov spolu s pľúcnou stenózou (PS).

Dokumentované plemenné predispozície sú u bíglov, anglických buldogov, mastifov, samojedov, malých bradáčov, kokeršpanielov, West Highland White teriérov, čiváv, novofundlanďanov, basetov a čaučau.

Vyššie riziko tohto ochorenia majú samci anglických buldogov a bullmastifov.

Genetické testovanie psov

Genetické testy sú základným nástrojom pre včasnú identifikáciu dedičných ochorení u psa ešte pred ich prejavením. Genetické testovanie psov je stále obľúbenejšie a proces testovania je jednoduchý.

Pri genetickom testovaní sa zberá DNA zo slín alebo krvi psa. Vzorku možno získať bezbolestným výterom z úst. Východiskovým materiálom môže byť krv, tkanivo, vytrhnuté chlpy s cibuľkami, ster bukálnej sliznice a podobne.

Výsledky nám hovoria o genetike psa a ukážu predispozície na choroby. Genetická diagnostika pomáha skoro odhaliť dedičné ochorenia. Genetické screeningové testy hrajú v tomto procese veľkú rolu.

Výhodou DNA testov je najmä ich exaktnosť a reprodukovateľnosť. Izolovanú DNA je možné dlhodobo skladovať v zamrazenom stave s možnosťou opätovného použitia.

DNA profil je unikátnou individuálnou identifikáciou jedinca, podobne ako odtlačky prstov u ľudí. Metóda na vytvorenie DNA profilu a overenie pôvodu psov spočíva v analýze špecifických genetických markerov - mikrosatelitov.

Mikrosatelity sú vysoko variabilné sekvencie DNA líšiace sa svojou dĺžkou, teda počtom opakovaní. Na základe rozdielov v dĺžke týchto sekvencií je možné overiť pôvod vyšetrovaného jedinca s vysokou pravdepodobnosťou blížiacou sa až k 99,99 %.

Stanovenie DNA profilu a overenie pôvodu psov sa uskutočňuje analýzou variability v 22 mikrosatelitoch. Pre medzinárodnú kooperáciu a výmenu informácií viacerých svetových laboratórií bolo vytvorené medzinárodné genetické spoločenstvo ISAG (International Society of Animal Genetics).

Význam testovania pre prevenciu

Skorá diagnostika umožňuje zaviesť opatrenia, ktoré môžu zlepšiť kvalitu života psa a vďaka skorému zásahu predísť progresii ochorení.

  • Prevencia ochorení: Genetické testy môžu odhaliť predispozície ešte pred objavením príznakov.
  • Zodpovedný chov: Genetické testy pomáhajú chovateľom eliminovať prenášanie genetických porúch na ďalšie generácie.
  • Informovaný výber: Potenciálni majitelia môžu lepšie porozumieť zdravotnému stavu plemena, ktoré si vyberajú, a týmto informovaným rozhodnutím sa vyhnúť nečakaným komplikáciám.
  • Zlepšovanie genofondu: Genetické testy nielenže umožňujú skorú liečbu, ale aj zlepšujú kvalitu genofondu plemien.

Zodpovedný chovateľ nielenže poskytuje psom kvalitné životné podmienky, ale aj aktívne prispieva k eliminácii genetických ochorení prostredníctvom pravidelného testovania rodičov a šteniat.

Pri pravidelnom genetickom testovaní možno znížiť riziko výskytu genetických ochorení až o 80 %. Chovateľ, ktorý poskytuje kompletnú zdravotnú dokumentáciu vrátane genetických testov, preukazuje svoju zodpovednosť a transparentnosť.

Ako postupovať pri výbere šteňaťa

  1. Požiadajte o certifikáty genetických testov rodičov.
  2. Overte si, či rodičia šteniat absolvovali genetické testy na ochorenia typické pre dané plemeno.
  3. Overte si, či šteniatka absolvovali základné zdravotné prehliadky vrátane očkovania, odčervenia a prípadne špecifických testov.
  4. Navštívte chovateľskú stanicu a zhodnoťte podmienky, v ktorých sú psy chované.

Osobná návšteva vám ukáže priestor, prostredie a socializáciu psov. Zdravé šteniatka a ich rodičia budú aktívne, zvedavé a priateľské.

Výber chovateľa, ktorý kladie dôraz na genetické testovanie a zdravie psov, nie je len o záruke kvalitného šteniatka. Ide aj o podporu etického chovu, ktorý chráni psy pred zbytočným utrpením spôsobeným dedičnými ochoreniami.

genetické testovanie psa výter DNA

Starostlivosť o psa s genetickou predispozíciou

Správna starostlivosť znamená lepší život pre naše psy, aj keď majú genetické predispozície. Starostlivosť o psa vyžaduje kvalitnú výživu, časté cvičenie, lekársku starostlivosť a emocionálnu podporu.

  • Vyvážená strava: Kvalitná strava je rozhodujúca.
  • Pravidelná veterinárna starostlivosť: Navštevovať veterinára aspoň dvakrát do roka.
  • Fyzická aktivita: Pravidelný pohyb podporuje dobrú kondíciu.
  • Environmentálny manažment: Vytvorte priateľské prostredie.
  • Psychická pohoda: Psy potrebujú stimuláciu.
  • Sociálna podpora: Psy s genetickými problémami potrebujú extra pozornosť.

Prostredie má veľký vplyv. Je dôležité poskytnúť im prostredie, kde nie je veľa stresu. Domáce vedenie znamená všetko, čo robíme, aby sme zlepšili životný štýl našich psov.

Zdravé jedlo, časté cvičenie a veľa lásky sú základy. Starostlivosť o psy s genetickými ochoreniami vyžaduje spoluprácu. Medzi majiteľmi a veterinármi musí byť dobrá komunikácia.

Veterinárne postupy sú kľúčové pri zlepšovaní zdravia psov s genetickými ochoreniami. Pomáhajú zvyšovať kvalitu ich života. Starostlivosť o psa s genetickými ochoreniami vyžaduje pozornosť a musíme dbať na rôzne aspekty jeho života.

Je dôležité uplatňovať multidisciplinárny prístup. Nutričné poradenstvo je dôležité, pretože zdravé jedlo je kľúčové.

Výživa a každodenný režim

Psy potrebujú špeciálnu stravu, ak majú genetické ochorenia. Pre psy s genetickými problémami sa odporúča CricksyDog krmivo.

CricksyDog krmivo je navrhnuté tak, aby im vyhovovalo. Pre malé psy máme Juliet suché krmivo. Sú v ňom hypoalergénne varianty ako jahňacie, losos, králik a hovädzie mäso.

V ponuke je aj Ely mokré krmivo s hypoalergénnymi ingredienciami ako jahňacie, hovädzie a králičie mäso.

Používanie CricksyDog krmiva môže zlepšiť život psov s genetickými ochoreniami. Jeho hypoalergénne formuly znižujú riziko alergií a výživné zložky podporujú ich zdravie.

Úloha majiteľa a veterinárneho lekára

Majitelia by mali vedieť, ktoré choroby môžu ich psy ohrozovať. Na zníženie genetických rizík môžeme robiť rôzne kroky. Zisťovať zdravotné riziká plemena a pravidelne chodiť na veterinárne prehliadky je začiatok.

Včasná starostlivosť a diagnostika sú kľúčové pre dlhý a zdravý život psa. Príznaky genetického ochorenia môžu zahŕňať problémy s pohybom alebo zmeny v správaní.

Pri akýchkoľvek zmenách zdravotného stavu je potrebné obrátiť sa na kvalifikovaného veterinárneho lekára. Genetický test môže pomôcť objasniť riziko, nenahrádza však klinické vyšetrenie ani odborné rozhodnutie o liečbe.

Informácie uvedené v tomto článku majú len informatívny charakter. Nenahrádzajú odbornú konzultáciu, vyšetrenie alebo liečbu veterinárnym lekárom.

Vývoj genetickej diagnostiky

Pokrok v molekulárno-genetických metódach umožnil postupné odhaľovanie mnohých zmien v genetickej výbave živých organizmov.

Zmeny v genetickej informácii sú u rôznych jedincov často vysoko variabilné, čo je následne možné využiť pri individuálnej identifikácii a overovaní pôvodu.

Veda o genetike psov otvára dvere k lepšiemu poznaniu ich zdravia. Nové objavy genetiky menia, ako diagnostikujeme a liečime ich choroby. Genetické testy nám pomáhajú zistiť, na čo sú psy náchylné.

Inovácie v genetike každý deň prinášajú spôsoby, ako zlepšiť životy našich psov. Vďaka nim môžeme očakávať budúcnosť, kde genetika pomôže predchádzať chorobám.

tags: #geneticky #determinovane #ochorenia #psov