Ktorým mesiacom začíname zazimovávať korytnačky

Zazimovávanie korytnačiek sa začína najčastejšie koncom septembra alebo v októbri, keď vonkajšie teploty začínajú klesať a korytnačka prirodzene obmedzuje aktivitu aj príjem potravy. Samotné uloženie na zimný spánok zvyčajne nasleduje koncom októbra až začiatkom novembra, pričom presný termín závisí od druhu, zdravotného stavu, veku, spôsobu chovu a skutočných teplôt.

Príprava na zimovanie netrvá jeden deň. Rozhodujúce je obdobie prípravy počas jesene, ktoré trvá približne 2 až 3 týždne. Korytnačky chované vo vonkajšom výbehu sa na zimovanie väčšinou pripravia samy, zatiaľ čo pri korytnačkách chovaných v teráriu treba postupne skrátiť svietenie, znížiť teplotu a obmedziť potravu.

Jesenná príprava korytnačky na zimovanie

Kedy začať s prípravou na zimný spánok

Koncom septembra alebo v októbri s klesajúcou teplotou vonku ju dva týždne nekŕmte, len jej dávajte dostatok vody.

Príprava na zimovanie trvá približne 3 týždne a je kľúčová pre úspešné prežitie tohto obdobia. Začnite s ňou koncom septembra alebo v októbri, keď vonkajšie teploty začínajú klesať.

Počas jesenných mesiacov, zvyčajne v októbri, si všímame aktivitu korytnačky, tá sa postupne, rovnako ako príjem potravy, znižuje. Korytnačka začína viac spať - to je signál pre blížiace sa obdobie zimovania.

Korytnačka dáva najavo potrebu zazimovať sa tak, že sa postupne snaží niekam ukryť, zahrabať a prejavuje nervozitu. Postupne prestáva prijímať potravu a telo spracúva to, čo v organizme zostalo.

Korytnačky nechávame vo výbehu až do príchodu prvých výrazných ochladení. Samozrejmosťou je sledovanie vonkajšej teploty a v prípade výrazného náhleho ochladenia korytnačky umiestňujeme na chránené miesta.

Pri vonkajšom výbehu je zimovanie jednoduchšie, pretože korytnačka prirodzene reaguje a pripravuje sa na zimovanie na základe klesajúcich teplôt. Často ho chovatelia opisujú aj ako presun korytnačky z výbehu do pivnice a na jar opäť do výbehu.

Prečo korytnačky zimujú

Striedanie ročných období je jeden z najvýznamnejších faktorov ovplyvňujúcich život plazov. Najznámejšou reakciou plazov na dlhšie obdobie chladu je hibernácia, tzv. zimný spánok, významná hlavne pre druhy pochádzajúce z Európy, severnej Ameriky a Ázie.

Zimovanie je prirodzený proces, pri ktorom sa metabolizmus korytnačky spomaľuje, korytnačka neprijíma potravu, nevylučuje a spí. Zimný spánok alebo hibernácia môže trvať 3 až 7 mesiacov a pomáha korytnačke prečkať nepriaznivé obdobie bez potravy.

V období, keď začne klesať teplota, nájdu si korytnačky v prírode vhodné miesto, zahrabú sa a znehybnejú na zimné obdobie. Ich telo vychladne a životné pochody sa mnohonásobne spomalia.

Počas zimného spánku je korytnačka studená a nereaguje, srdce a dýchanie sú oveľa pomalšie. Znižuje sa tepová a dychová frekvencia ich organizmu. Môžu sa dostať až na úroveň tepu 3 úderov za minútu a k jednej krátkej sérii nádychov za 50 minút.

Korytnačky počas zimného spánku neprijímajú potravu ani vodu, všetko získavajú z tukových zásob. Korytnačky tak nepotrebujú energiu na udržiavanie telesnej činnosti, a preto prežijú niekoľko mesiacov bez potravy.

Počas zimného spánku si organizmus korytnačky odpočinie, mnohé zdroje sa odvolávajú na dlhší život, ale aj bez neho môže korytnačka prežiť mnoho desiatok rokov.

Zimovanie môže korytnačke prospieť, organizmus si oddýchne, zviera môže žiť dlhšie a celková funkcia organizmu sa spomaľuje. Zimovanie môže mať súvislosť aj so schopnosťou rozmnožovania. Korytnačky, ktoré sú zimované, rovnomernejšie rastú bez deformácií panciera a sú v lete aktívnejšie.

Ktoré korytnačky zazimovať a ktoré nie

Zimovanie možno odporučiť u väčšiny európskych korytnačiek. Nie všetky korytnačky však zimujú, týka sa to najmä druhov, ktoré pochádzajú z Európy a Stredomoria. Najznámejšia reakcia na nepriaznivé obdobie sucha je aestivácia, teda letný spánok.

Či zimovať, alebo nezimovať, závisí od druhu korytnačky. Názory odborníkov na zimovanie niektorých druhov, napríklad rodu Trachemys scripta, sa líšia. Niektorí ho nepovažujú za nevyhnutné, iní ho odporúčajú.

Ak si nie ste istí, či dokážete vytvoriť správne podmienky na hibernáciu, je lepšie korytnačku nezimovať vôbec, než riskovať nesprávne zimovanie. Pri zazimovávaní korytnačiek vždy platí pravidlo: „Radšej nezimovať, ako zimovať nesprávne.“

  • Zimovať môžeme len dobre živenú, zdravú a dostatočne silnú korytnačku.
  • Choré alebo zoslabnuté jedince by zimu nemuseli prežiť.
  • Mladé korytnačky do 1 roka sa obvykle nezimujú.
  • Mladé korytnačky je lepšie vôbec nezimovať alebo ich zimovať len krátko.
  • Slabším jedincom môže stačiť obdobie pokoja pozostávajúce z vypnutia lampy a nekŕmenia.
  • U niektorých chovateľov sa odporúča začínať so zimovaním až pri starších jedincoch, ideálne starších ako 4 roky.

V prírode sa však mladé korytnačky vyliahnu na jar a nasledujúcu zimu už musia zimovať bez ohľadu na to, aké sú staré. Z toho vyplýva, že minimálne osemmesačné korytnačky môžu v prírode zazimovať.

Pri mláďatách je preto rozhodujúci ich zdravotný stav, hmotnosť, kondícia a schopnosť zabezpečiť stabilné podmienky, nie iba samotný vek.

Zdravotná kontrola pred zazimovaním

Predtým, ako sa pustíte do prípravy na zimovanie, stojí za to navštíviť veterinára, ktorý vášho miláčika odčerví a posúdi jeho zdravotný stav.

Tri mesiace pred zimnou hladovkou je dôležité korytnačky prezrieť, či nemajú parazity alebo nie sú choré. Vzorku stolice odovzdajte na vyšetrenie odbornému veterinárovi.

Choré alebo slabé zviera zriedka prežije zimné hladovanie, preto je také vyšetrenie životne dôležité. Ak je to potrebné, zimovanie musí byť odložené.

Nezimujte korytnačku, ktorá je chorá, zoslabnutá, dehydrovaná, výrazne schudnutá alebo má zdravotné problémy. Ak sa objavia zdravotné problémy, vyhľadajte zverolekára, ktorý rozumie korytnačkám.

U mladých korytnačiek sa odporúča orientačne aspoň 20 g telesnej hmotnosti na každý centimeter dĺžky panciera.

Jesenná príprava korytnačky krok za krokom

1. Sledujte prirodzené správanie

Nástupom jesene korytnačky chované v teráriu obmedzujú svoju aktivitu, väčšinu dňa spia, prijímajú menej potravy a pôsobia unaveným dojmom.

Korytnačka začína viac spať, ukrýva sa a môže sa snažiť zahrabať. To je známka toho, že sa pripravuje na zimný spánok.

Nie je správne riadiť sa iba tým, že keď chce spať, môže spať kedykoľvek, alebo že keď hrabe, chce ísť von a nie byť v teráriu. Treba sledovať celý súbor prejavov, zdravotný stav a teplotné podmienky.

2. Postupne obmedzte potravu

V tomto období postupne znižujte množstvo potravy, až kým korytnačka ku koncu prípravy neprijíma už žiadnu.

Najmenej 2 týždne pred znížením teploty prestaňte zviera kŕmiť.

Na začiatku obdobia zimovania na jeseň korytnačkám postupne prestaneme dávať potravu a znižujeme teplotu vody. Korytnačky vylúčia posledné zvyšky potravy a upadajú do letargie, prestávajú sa hýbať a zaspia.

Je dôležité, aby v črevách nezostali žiadne zvyšky potravy. Počas hibernácie sa totiž potrava môže začať rozkladať a hniť.

Počas obdobia hladovania sa vstrebávajú telesné tuky, pričom sa uvoľňujú toxíny, ktoré môžu spôsobiť bakteriálne infekcie.

3. Zabezpečte vodu a kúpele

Nezabudnite dávať stále čistú vodu.

Častejšie ju kúpte vo vlažnej vode, aby sa korytnačka lepšie vyprázdnila a zabezpečila si dostatok tekutín.

Pomáhajú 2 až 3 kúpele vo vlažnej vode s teplotou +25 °C až +28 °C približne v trojdňových intervaloch.

Pri korytnačkách žijúcich vonku sa však treba vyhnúť zbytočnému kúpaníu, ak sa už prirodzene pripravujú na zimovanie. Korytnačky žijúce vonku sa na zimovanie prirodzene pripravia samy a kúpanie by mohlo ich organizmus namiesto utlmovania aktivovať.

4. Znižujte teplotu a čas svietenia

V teráriu postupne skracujte fotoperiódu, teda čas svietenia, a tiež postupne znižujte teplotu z pôvodných približne 30 °C na 15 °C s nočným poklesom na 10 °C, ku koncu prípravy aj menej.

Postupne tiež znižujte dobu, počas ktorej svieti svetlo.

V priebehu dvoch až troch týždňov znížime dennú teplotu z približne 30 °C na 15 °C.

Pri korytnačkách chovaných v teráriu je potrebné dôkladné sledovanie ich reakcií. Ak je čulá, nesnaží sa zahrabať a aktívne vyhľadáva vyhrievanie terária, možno ju skúsiť nezimovať.

Pri nezimovaní však treba zabezpečiť vhodnú teplotu, ani nízku na spanie, ani vysokú na vyhriatie. Nevhodná teplota korytnačku riadne vyčerpá a môžu sa objaviť zdravotné problémy.

Ktorým mesiacom sa začína vlastné zimovanie

Samotné zimovanie začína najčastejšie koncom októbra alebo začiatkom novembra. Pri korytnačkách chovaných vonku sa termín riadi prvými výraznými ochladeniami, nie presným dátumom v kalendári.

Pri niektorých vodných korytnačkách sa príprava začína už v polovici októbra. Najskôr sa prestane kŕmiť a znižuje sa teplota vody, potom sa zviera premiestni na chladné miesto.

Všeobecne korytnačky zimujeme 5 až 6 mesiacov, väčšinou od konca októbra do začiatku marca. Dĺžka hibernácie sa však odvíja nielen od druhu či poddruhu, zdravotného stavu, ale aj od veku korytnačky.

ObdobieČo robiť
Koncom septembra alebo v októbriZačať sledovať aktivitu, obmedzovať potravu, skracovať svietenie a znižovať teplotu.
Najmenej 2 týždne pred uloženímPrestať podávať potravu, ponechať dostatok čistej vody a podporiť vyprázdnenie.
Koncom októbra až začiatkom novembraUložiť korytnačku do pripraveného boxu alebo iného vhodného zimoviska.
Január až marecPri slabších alebo mladých jedincoch môže byť vhodné iba kratšie zimovanie.
Marec až aprílPostupne ukončovať zimný spánok a zvyšovať teplotu.

Ako dlho môže zimovanie trvať

Zimný spánok alebo hibernácia môže trvať 3 až 7 mesiacov.

Chovatelia uvádzajú vhodnosť zimovania korytnačiek do 2 rokov približne 2 mesiace, trojročných jedincov približne 3 mesiace a starších dospelých jedincov okolo 4 mesiacov.

Slabé alebo mladé korytnačky možno zazimovať iba na jeden alebo dva mesiace, napríklad v januári a februári, alebo ich nechať len krátko prespať celú zimu.

Dospelé jedince sa zvyčajne odzimovávajú v marci alebo apríli. Presný termín však treba prispôsobiť teplote zimoviska, správaniu korytnačky a počasiu.

Výber vhodného miesta na zimovanie

Najdôležitejšie je nájsť korytnačke vhodné miesto na prezimovanie. Jednou zo základných podmienok je teplota nad 0 °C. Teplota pod 0 °C je kritická a nižšie teploty by mohli spôsobiť úhyn zimovaných zvierat.

Vhodné zimovisko musí mať stabilnú teplotu bez prudkých výkyvov. Treba sa vyvarovať prudkého striedania teplôt, napríklad keď je jeden deň +15 °C a na druhý deň nastane prudký pokles pod nulu.

Miesto alebo spôsobOdporúčané podmienky
Suchozemské korytnačkyPribližne 4 až 10 °C, nie príliš vlhké prostredie.
Vodné korytnačky v pôdePribližne 5 až 8 °C, vlhká pôda, nie mokrá.
Vodné korytnačky vo vodePod 10 °C, ideálne približne 6 až 8 °C, stabilná hladina vody.
Box v pivniciStabilné chladné miesto bez prievanu a rušivých vplyvov.
ChladničkaPribližne 4 až 8 °C, nie mraziak, pravidelné vetranie a kontrola.

Zimovanie v pivnici

Box umiestnime na nerušené chladné miesto so stabilnou teplotou pod 10 °C. Vhodná je napríklad pivnica.

Teplota by sa mala pohybovať približne na úrovni 6 až 8 °C. Iné odporúčania uvádzajú stabilných 4 až 6 °C alebo rozsah 4 až 10 °C pre suchozemské korytnačky.

Priestor nesmie byť plesnivý ani zatuchnutý. Pivnicu treba v prípade potreby vyčistiť, vybieliť vápnom a riadne vydezinfikovať, aby sa tam nemohli vyskytnúť plesne.

Nesmieme tam skladovať súčasne zemiaky, zeleninu alebo ovocie, ktoré by mohlo plesnivieť a hniť. V chladničke nesmie byť hnijúca zelenina, syry s plesňou ani otvorená krabica mlieka v blízkosti zimujúcich korytnačiek.

Hlodavce nesmú mať možnosť dostať sa k zimujúcej korytnačke. Nezabezpečenú korytnačku v pivnici môžu potkany či myši dokonca usmrtiť.

Zimovanie v chladničke

Ak nemáte vhodnú pivnicu, chladnička môže byť praktickým riešením. Chladnička spĺňa základné predpoklady na zimovanie, musí byť však vyhradená iba pre korytnačku alebo musí byť mimoriadne dôkladne vyčistená a dezinfikovaná.

Chladnička nesmie byť mraznička. Vhodný je priestor, kde sa skladuje zelenina, nie mraziak.

Teplota by nemala byť príliš nízka, približne 6 °C, a mala by sa pohybovať v rozmedzí 4 až 8 °C.

Pri tomto spôsobe zimovania je nevyhnutné pravidelné vetranie, udržiavanie optimálnej vlhkosti, kontrola výpadku prúdu a sledovanie prípadného stúpania teploty.

Ak chladnička nemá automatické odmrazovanie, treba ju pravidelne kontrolovať. Vhodné je poriadne ju vymyť a vydezinfikovať.

Myslím, že ďaleko lepšie je skúsiť zimovanie v chladničke než riskovať nestabilnú pivnicu s nevhodnou teplotou.

Presklený balkón alebo zimná záhrada

Ďalšou možnosťou je presklený balkón alebo zimná záhrada, napríklad so zaskleným polykarbonátom hrubým 4 mm.

Pri takomto riešení treba sledovať reálne teploty. Teplota môže byť pri mrazoch -20 °C vonku približne -2 °C na balkóne, čo však stále predstavuje riziko, ak by teplota klesla pod bod mrazu.

Príprava zimovacieho boxu

Zimovanie plynulo prechádza z prípravy, keď korytnačku umiestnime do boxu.

Na spodok boxu môžeme dať vyššiu vrstvu rašeliny, zeminy či lístia a vložiť korytnačku. Ako substrát možno použiť aj zmes lístia, zeminy, rašeliny a kokosových vlákien v hrúbke približne 5 až 10 cm.

Korytnačka pre zimovanie potrebuje substrát alebo zeminu, do ktorej sa môže zahrabať a ktorá udrží dostatočnú vlhkosť.

Najlepšie sa niektorým chovateľom osvedčila približne 5 cm vrstva vlhkého piesku alebo pilín a prikrytie korytnačky skrčeným novinovým papierom proti svetlu.

Môžeme ju prikryť vrstvou lístia alebo sena. Niektorí chovatelia využívajú iba natrhané kusy papiera.

Ako výstelka nie je vhodný prašný materiál. Nevhodné môže byť aj seno alebo slama, pretože vo vlhkom prostredí môžu začať plesnivieť.

Korytnačky sa počas hibernácie hýbu, preto nie je vhodné používať handry, do ktorých sa môžu nevhodne zamotať.

Ak sa korytnačka nezahrabe sama, môžete jej pomôcť tak, že v nádobe vykopete jamu hlbokú približne ako dvojnásobok dĺžky panciera, vložíte do nej korytnačku a zľahka ju zahádžete hlinou až po vrch.

Hlinu v žiadnom prípade neutláčajte, pretože korytnačka by sa mohla zadusiť. Potrebuje minimálne množstvo kyslíka, ktoré jej vystačí aj pod zemou.

Nádrž musí byť zabezpečená proti hlodavcom a nesmie byť vystavená prievanu. Korytnačky umiestnime do málo frekventovaných priestorov bez rušivých vplyvov.

Teplota a vlhkosť počas zimovania

Najdôležitejšou podmienkou pre úspešné prezimovanie je voľba vhodného miesta.

Teplota počas zimovania by mala byť stabilná, približne medzi 4 °C a 8 °C. Teplota pod 0 °C je kritická, no ani dlhodobá teplota nad 10 °C nie je vhodná.

Pokiaľ by teplota vystúpila dlhodobo nad 10 °C, korytnačky sa začínajú prebúdzať a zbytočne plytvajú svojimi energetickými zásobami.

Vzdušná vlhkosť by sa mala pohybovať približne na úrovni 80 %, inak môže dôjsť k dehydratácii.

Pri niektorých spôsoboch sa uvádza vlhkosť až 90 až 98 %, avšak priestory nesmú byť plesnivé ani zatuchnuté a substrát nesmie byť premočený.

U suchozemských korytnačiek nemá byť prostredie príliš vlhké. Pri vodných korytnačkách zimujúcich v pôde má byť pôda vlhká, nie mokrá. Pri zimovaní vo vode musí byť hladina stabilná.

Zimovanie vo vonkajšom výbehu

Zimovanie pri vonkajšom výbehu je jednoduchšie, pretože korytnačka prirodzene reaguje na skracovanie dňa a klesajúce teploty.

Sú aj prípady, keď korytnačky prezimovali vonku na záhrade, kde sa zahrabali. Toto je však veľmi rizikové, pretože nikdy nevieme, aká bude zima.

U nás nie sú vždy také zimy, ktoré by boli priaznivé na zimovanie. Napríklad v januári môže byť jeden deň teplota +15 °C a na druhý deň prudký pokles pod nulu.

Pri vonkajšom chove je potrebné sledovať vonkajšie teploty. Jarné mrazíky by mohli korytnačke vážne uškodiť.

Zimovanie vodných korytnačiek

Niektoré európske a severoamerické sladkovodné korytnačky chované v jazierkach môžu prezimovať na dne.

Korytnačky voľne vypustené v jazierku sa s príchodom zimy zazimujú samy. S poklesom teplôt postupne prestanú prijímať potravu a klesnú na dno jazierka.

Jazierko musí byť dostatočne veľké, aby nepremrzlo po celej hĺbke. Má byť hlboké aspoň 1 meter, pri výrazných zimných mrazoch lepšie 2 metre.

V teplých oblastiach môže byť potrebná hĺbka minimálne 1 meter, zatiaľ čo v studených oblastiach, napríklad na severnom Slovensku, musí byť jazierko oveľa hlbšie.

Ľad na povrchu jazierka korytnačkám nevadí, ak sa pod ľadom na dne v dostatočnej hĺbke udržuje približne 4 °C.

Počas zimy jazierko pravidelne kontrolujeme. Do hrubého ľadu vysekávame diery, aby sa voda mohla okysličovať.

Pri dlhšom oteplení sa korytnačka môže zobudiť a vyplávať na hladinu. Pri následnom prudkom poklese teploty by mohla zamrznúť v ľade.

Prezimujeme len zdatné a zdravé jedince vodných korytnačiek. Choré alebo slabšie korytnačky treba na jeseň premiestniť do akvaterárií.

Príklad: korytnačka písmenková

Pri druhu Trachemys scripta sa názory na zimovanie líšia, preto treba vždy zohľadniť konkrétny poddruh, zdravotný stav a podmienky.

Ak chováte korytnačky v jazierku, zazimujú sa samy, ale jazierko musí byť minimálne 1 meter hlboké v teplých oblastiach a oveľa hlbšie v studených oblastiach.

Pri chove v akvateráriu sa príprava môže začať v polovici októbra. Prestaňte ju kŕmiť a znižujte teplotu vody.

Po približne týždni možno akvárium alebo nádobu s vodou a korytnačkou premiestniť na chladné miesto, kde nie je menej ako 10 °C. Následne sa môže umiestniť do nádoby s vlhšou pôdou, nie príliš suchou ani mokrou, v priestore s teplotou približne 5 až 8 °C.

Korytnačka sa do zeme nemusí zahrabať hneď. Po dvoch týždňoch v chladnej vode môže byť unavená a spomalená, preto pre ňu môže byť zahrabanie namáhavé.

Ak sa nezahrabe do niekoľkých dní, skontrolujte, či zemina nie je príliš tvrdá. Môže sa pokúšať zimovať v listoch, čo jej nemusí škodiť.

Zimovanie vodných druhov v pôde nie je obvyklé, ale je možné ho skúsiť iba pri vhodných a stabilných podmienkach.

Kontrola korytnačky počas zimného spánku

Počas zimovania kontrolujeme teplotu a vlhkosť. Kontrola neznamená časté rušenie korytnačky, ale overenie bezpečnosti podmienok.

Zimujúce korytnačky treba pravidelne kontrolovať, približne raz za dva týždne. Kontrola môže spočívať v jemnom dotyku jednej z končatín. Ak s ňou korytnačka pohne, môže to byť známka, že reaguje primerane.

Treba kontrolovať, či nedochádza k dehydratácii a či v boxe nič neplesnivie.

Korytnačku treba aj vážiť, stačí raz za mesiac. Úbytok hmotnosti do 10 % pôvodnej hmotnosti sa považuje za hranicu, ktorú treba pozorne sledovať. Ak úbytok hmotnosti presiahne 10 % pôvodnej hmotnosti, korytnačku treba okamžite prebudiť.

Pri vodných korytnačkách musí byť hladina vody stabilná a treba sledovať najmä teplotu. Korytnačku v spánku môžu napadnúť parazity alebo červy.

Kedy a ako korytnačku prebudiť

Prebúdzanie súvisí s jarným oteplením a obyčajne je naviazané na marec a teploty presahujúce 10 °C.

Koncom zimy, v marci až apríli, môžeme korytnačku prebudiť zo zimného spánku.

Prebudenie môže signalizovať aj samotná korytnačka, keď sa začne v debničke hýbať. Teplota zimoviska sa však má zvyšovať postupne.

Organizmus korytnačky je po zimovaní výrazne utlmený. Počas hibernácie má činnosť vnútorných orgánov značne spomalenú a nejaký čas trvá, kým sa dostane do stavu, v ktorom je schopná aktívne fungovať.

Vystavenie prudkej zmene teploty, teplému kúpeľu, slnečnému žiareniu alebo vyhriatemu teráriu môže spôsobiť srdcový kolaps.

Postupne začnite zvyšovať teplotu, aby korytnačka neutrpela teplotný šok. Teploty sa v priebehu nasledujúcich týždňov postupne zvyšujú z 10 °C na 15 °C a potom na 20 °C s nočnými poklesmi.

Pri prebúdzaní postupujeme oveľa rýchlejšie ako pri ukladaní na zimný spánok, ale teplotu stále zvyšujeme postupne.

Po úplnom prebudení ju môžete vykúpať v plytkej vlažnej vode. Po prebudení jej treba doplniť tekutiny, pretože korytnačky sú po zime veľmi dehydrované.

Je bežné, že prvých niekoľko dní nemusí vôbec prijímať potravu. Látková premena sa rozbieha až vtedy, keď vyššie teploty trvajú dlhší čas.

Niektoré korytnačky začínajú prijímať potravu hneď, iné až do týždňa. Možno im ponúknuť čerstvú šťavnatú potravu obohatenú vitamínmi, napríklad listy šalátu alebo mladú púpavu.

Zhruba po dvoch týždňoch sa obnovia všetky životné funkcie korytnačky. Dôležitým pozorovacím znakom je vylučovanie potravy. Ak sa korytnačka naje a potom strávenú potravu vylúči, všetko je v poriadku.

Prebúdzanie korytnačky chovanej vonku

Dospelé jedince odzimovávame v marci alebo apríli tak, že ich vrátime do vonkajších domčekov vo výbehoch s množstvom slamy alebo lístia a necháme ich, aby sa samy vyhrabali a postupne začali ohrievať na slnku.

Na tento úkon treba zvoliť chladné počasie s výhľadom na niekoľko dní až týždeň, nie náhle horúci deň.

Ak korytnačky po odzimovaní vyhľadávajú slnečné miesta, overte si, či majú rovnako teplý aj spodok panciera, teda plastrón. Vtedy je všetko v poriadku.

Prebúdzanie mláďat

Mláďatá odzimovávame tak, že ich presunieme do priestoru s teplotou 15 až 20 °C a necháme ich tam aspoň deň, maximálne týždeň, nie viac.

Potom ich presunieme do terária s lampou a kútikom, kde sa môžu schovať a kde nebude viac ako 20 °C.

Vyčerpaný organizmus korytnačky potrebuje vodu. Dodáme jej ju formou vlhkého priestoru a misky s vodou, pričom nezabúdame ani na čerstvú šťavnatú potravu.

Po odzimovaní korytnačku nekúpeme, iba v prípade, keď ani po týždni v teráriu odmieta teplo aj potravu.

Čo robiť, ak korytnačku nezimujete

Ak korytnačku nezimujete, rešpektujte jej prirodzený rytmus a umožnite jej jesenný odpočinok.

Nechajte ju vonku, kým denné teploty trvalo neklesnú pod 20 °C, zvyčajne do začiatku októbra. Pri hrozbe nočných mrazov ju na noc presuňte na chladné miesto v dome.

Po prenesení do terária prvý jeden až dva dni nesvieťte ani nekúrte, aby si zvykla na nové prostredie.

Korytnačka môže byť menej aktívna alebo sa zahrabávať. Doprajte jej pokoj. V jesennom období si väčšinou sama povie o viac pokoja, strávi väčšinu času na jednom mieste a sama obmedzí príjem potravy.

Nezimovanie korytnačky môže viesť k problémom s pečeňou, ak jej zabezpečíte nevhodnú teplotu, pri ktorej nie je ani v stave zimného spánku, ani dostatočne vyhriata a aktívna.

Pri nezimovaní treba zabezpečiť teplotu aspoň +30 °C približne 12 hodín denne. Ak je korytnačka čulá a nesnaží sa zahrabať, možno ju skúsiť nezimovať.

Ak však nie je možné zabezpečiť správne podmienky na zimovanie, platí, že bezpečnejšie je korytnačku nezimovať, než ju zimovať nesprávne.

ULTIMÁTNY SPRIEVODCA ZIMNÝM SVIATKOM PRE ~KORYTNAČKY~!!!

tags: #ktorym #mesiacom #zaciname #zazimovavat #korytnacky