Frízsky kôň patrí medzi najstaršie európske plemená a napriek svojej popularite medzi pomerne vzácne kone. Pochádza z Frízska v severnej časti Holandska a pre svoj pôsobivý vzhľad si vyslúžil prezývku „Čierna perla“.
Na prvý pohľad zaujme lesklou čiernou srsťou, dlhou zvlnenou hrivou, bohatým chvostom, výraznou krčnou líniou a hustým ochlpením na holeniach a sponkách. Je to mohutný, proporčne stavaný kôň s dôstojným držaním tela, vysokými chodmi a výraznou ochotou spolupracovať s človekom.

Celkový telesný rámec
Frízsky kôň má kompaktnú stavbu tela s honosnými chodmi a pokojným temperamentom. Tieto zvieratá sú masívne a silné. Charakteristický je pre ne široký chrbát.
Tento kôň má mohutne osvalené telo na kratších nohách. V kohútiku typicky dosahuje 155-165 cm.
Výška fríza v kohútiku dosahuje 155-160 cm. Má výšku od 150 - 170 cm, pričom niektoré frízske kone majú už bežne výšku nad 168 cm.
Frízsky kôň patrí medzi teplokrvníky. V starších charakteristikách sa označuje aj ako chladnokrvný ťažný kôň, teda ťažší kôň pochádzajúci z primitívneho lesného koňa.
| Znaky stavby tela | Charakteristika |
|---|---|
| Výška v kohútiku | 150 - 170 cm |
| Typ tela | Kompaktné, mohutné a dobre osvalené telo |
| Nohy | Krátke, silné a svalnaté, pri ľahších typoch dlhšie a menej silné |
| Farba | Výlučne čierna, prípadne s malou bielou hviezdičkou na čele |
| Hriva a chvost | Dlhé, husté, zvlnené a bujné |
Hlava a krk
Hlava frízskeho koňa je dlhá, pričom niektoré charakteristiky ju opisujú ako pomerne malú vzhľadom na dlhú a masívnu šiju. Jeho výrečné oči poukazujú na ochotu a poslušnosť.
Krk má výrazne klenutý, takzvaný labutí tvar, a hrdo sa nosí. Frízsky kôň nosí hlavu vysoko a jeho ušľachtilé držanie tela vytvára veľmi pôsobivý celkový dojem.
Hlava a krk spolu s líniou chrbta vytvárajú typický vzhľad kočiarového koňa. Vznešená hlava je nasadená na dlhej a masívnej šiji, ktorá zdôrazňuje silu aj eleganciu plemena.
Trup, chrbát a plecia
Dobre stavané telo s valcovitým trupom je kompaktné. Plecia s plochým oblým kohútikom sú mohutné a podporujú výrazný pohyb predných končatín.
Frízske kone majú široký chrbát a masívnu, proporčnú stavbu tela. Ich telesný rámec spája silu pracovného koňa s ušľachtilosťou a reprezentatívnym vzhľadom.
Kompaktný trup, mohutné plecia, dobre osvalený chrbát a silný zadok vytvárajú predpoklady na využitie v záprahu aj pod sedlom.
Zadok a nasadenie chvosta
Zadok je charakteristicky zrazený a chvost je nasadený pomerne nízko. Krátke zadné nohy vynikajú silou a mohutnosťou.
Takto utváraný zadok podporuje silný odraz a pôsobivú akciu zadných končatín. Spolu s vysokým nesením hlavy a klenutým krkom vytvára typickú siluetu frízskeho koňa.
Končatiny a kopytá
Končatiny frízskeho koňa sú viditeľne svalnaté a zakončené silnými kopytami. Nohy sú krátke, silné a majú veľmi čisté veľké kĺby.
Nohy sú svalnaté, ale elegantné. Pri ľahších typoch bývajú dlhšie a menej silné, zatiaľ čo pri mohutnejších typoch viac vyniká ich pracovná sila.
Kopytá sú nižšie a plochejšie. Tvrdé kopytá patria medzi znaky, ktoré súvisia s jeho pôvodným pracovným a záprahovým využitím.
Typickým znakom plemena sú štetky a bohatšie ochlpenie holení a sponiek. Na nohách nájdete čierne vlásie, ktoré je tak ako hriva a chvostové vlásie zvlnené.

Hriva, chvost a ochlpenie končatín
Frízy zdobí lesklá, krátka srsť, ktorá sa nádherne vyníma spolu s pôsobivo dlhou a zvlnenou hrivou a chvostom.
Hriva je mohutná, dlhá a hustá, rovnako tak aj chvostové vlásie tohto koňa. Hriva, chvost a štetky sú husté a bujné.
Chvost môže dosahovať až po zem. Chvost a vlásie sa týmto koňom väčšinou nestrihajú a hriva sa väčšinou necháva dlhá.
Hriva, chvost a vlásie potrebujú kvalitnú starostlivosť. Inak sa budú zamotávať a už ich nerozčešete.
Frízsky kôň potrebuje viac starostlivosti ako iné konské plemená práve kvôli svojej dlhej hrive a chvostovým vlasom. Tie musia byť pravidelne vyčesávané s prípadným využitím prostriedkov proti zamotaniu.
Chvostové vlásie môžete aj ľahko zastrihávať, ak koňu siahajú až na zem. V tom prípade sa na ne zachytáva blato a špina.
Farba a vzhľad srsti
Väčšina ľudí si predstavuje frízskeho koňa ako čisto čierneho. Je to preto, že tieto kone v iných farbách srsti nemôžu byť registrovaní.
Frízsky kôň je vraník - má čiernu kožu a na nej čiernu srsť. Čierna je u neho dnes jedinou uznanou farbou.
Môže mať len malú bielu hviezdu na čele. Väčšina oficiálnych registrov tohto plemena umožňuje len malú bielu hviezdičku na čele.
Jeho srsť sa na slnku oslnivo leskne. V lete srsť vybledne na slnku a môže mať čokoládové sfarbenie. Preto niektorí chovatelia v Holandsku púšťajú svoje kone do výbehov len v noci, aby nevybledli.
Farebný variant je len čierny. Ak sa vám čierne kone nepáčia, nebude frizák tým pravým.
Typy frízskych koní podľa stavby tela
Rozoznávame tri typy frízskych koní, líšiace sa stavbou tela - barokový, stredný a moderný typ.
Barokový typ
Barokový typ je dnes zastaraný. Vyznačuje sa mohutnejším telesným rámcom, kratšími nohami a výraznejšou silou typickou pre pôvodného pracovného a záprahového koňa.
Stredný typ
Stredný typ býva univerzálny a môže sa využívať do záprahu, aj pod sedlo. Spája kompaktnú stavbu tela, dostatočnú silu a pohybové schopnosti vhodné na viacero spôsobov využitia.
Moderný typ
Moderný typ je ľahší a hodí sa viac pod sedlo. Ten sa dnes využíva predovšetkým do drezúry.
Pri ľahších typoch sú nohy dlhšie a menej silné. Ich telesná stavba pôsobí elegantnejšie a viac zodpovedá požiadavkám jazdeckého využitia.
Pohyb a chod
Frízsky kôň má neobyčajne vznešené správanie a pôsobivú akciu s vysokým krokom a honosnými chodmi.
Vďaka vysoko zdvíhaným nohám pôsobí jeho pohyb reprezentatívne a výrazne. Na nohách má vlasy, ktoré mu v cvale dodávajú čaro.
Pri jazde rýchlo naberá vysokú rýchlosť a z pomalého, rytmického kroku plynulo prechádza do energického klusu a potom do pôsobivého galopu.
Čo je pre frízov typické, je vysoké zdvíhanie nôh počas pohybu. Práve táto akcia je jedným z dôvodov, prečo sa uplatňujú v drezúre, záprahu, prehliadkach a reprezentatívnych vystúpeniach.
Frédéric Pignon et ses étalons
Stavba tela a využitie
Frízsky kôň je plemeno s všestranným nadaním. Pôvodne bol rytierskym koňom, neskôr sa využíval v poľnohospodárstve, ako klusák aj do ťahu.
Keďže bol frízsky kôň v minulosti využívaný na všetky možné účely, má všestrannosť v krvi. Možno ho využívať na rekreačné účely, ale niektorí jedinci majú veľmi dobré športové predpoklady - záleží na ich pôvode, nadaní a tréningu.
Tieto kone majú aj veľkú silu, preto sa hodia aj k zapriahaniu do kočiarov. Najviac dnes tieto kone vynikajú v drezúre, modernej aj klasickej, ale iste vás nadchnú aj ako luxusné rekreačné kone.
Vďaka svojej stavbe tela, sile a vysokým chodom sa frízsky kôň uplatňuje v drezúre, pri zapriahaní do koča, na rekreačné jazdenie aj v rôznych reprezentatívnych disciplínach.
V tradičnom záprahu sa používa kočiar, pre ktorý sa používa cudzie označenie „sjess“. Predstavte si sedacie kreslo na dvoch veľkých kolesách.
Vzťah stavby tela k povahe a ovládateľnosti
Frízsky kôň je veľmi inteligentný a učenlivý, rád svojmu jazdcovi vyhovie vo všetkých smeroch a snaží sa pochopiť, čo po ňom chcete.
Tieto kone sú veľmi energické a pritom ľahko ovládateľné. Neznáme situácie zvláda väčšinou s pokojom.
Frízske kone sú priateľské, trpezlivé a múdre. Ak budeš mať kontakt s upraveným a zdravým frízom, okamžite uvidíš, že ide o koňa, ktorý má rád ľudí a ochotne s nimi spolupracuje.
Frízske kone sú absolútne bezproblémové kone, sú kľudné, ľahko ovládateľné, nie sú ľakavé a veľmi rýchlo prispôsobivé aj k iným zvieratám.
Frízy výborne podporujú deti a osoby so zdravotným postihnutím, často pracujú v rekreačnej oblasti.
Hoci je frízsky kôň snaživý, nepatrí k plemenám, ktoré sa učia sami. Z hľadiska tréningu je náročnejší.
Nie každý frízsky kôň vyniká športovým nadaním. Pri jeho kúpe je potrebné toto brať do úvahy a dobre si ho preveriť podľa vašich požiadaviek.
Historický vývoj telesného typu
Počiatky frízskych koní nájdete už pred 3000 rokmi. Aj starí Rimania o nich spievali chvály a zanechali správy o ich vynikajúcej výkonnosti.
Frízsky kôň je jedným z najstarších domestikovaných európskych plemien, ktoré pochádza z Holandska, z oblasti Frízska. Predpokladá sa, že plemeno pochádza z obdobia tisíc rokov pred n. l.
Najskôr bol využívaný ako vojenský a pracovný kôň. V 17. storočí sa objavuje v mnohých jazdeckých akadémiách pri výučbe klasického jazdenia.
Prvé frízske kone sa uplatňovali v jazdeckých školách vo Francúzsku a Španielsku, kde vynikali v cvikoch vysokej školy. Dodnes sú využívané na drezúru.
Vplyv španielskych koní počas španielskej nadvlády v Nizozemsku, v rokoch 1568 - 1648, dodal plemenu viac ušľachtilosti. Frízske plemeno vďačí za mnohé svoje črty andalúzskemu koňovi zo Španielska.
V 18. a 19. storočí sa vo Frízsku využíval pre zábavu, napríklad pre klusácke dostihy. Na farmách bol pracovným koňom v 19. a začiatkom 20. storočia.
V 19. storočí sa frízsky kôň, ktorý sa v širokej miere používal v záprahu aj pod sedlom, výrazne uplatňoval vo vtedy obľúbených klusáckych dostihoch.
V dôsledku toho nachádzali podporu rýchlejšie a ľahšie jedince. Popularita klusákov, medzi ktorými fríz vynikal, viedla ku kríženiu s cieľom zvýšiť rýchlosť na úkor pôvodného typu.
V roku 1879 vytvorila chovateľská spoločnosť plemennú knihu frízskych koní, ktorá ale zahŕňala aj ďalšie ťažké teplokrvné plemená.
Mnoho najlepších žrebcov zmizlo a rozpredalo sa na kríženie kvôli preferencii vytvoriť ideálneho koňa Bovenlander, ktorý bol v tej dobe moderný.
Začiatkom 20. storočia boli evidované iba 3 registrované žrebce frízskeho plemena. V roku 1913 zostali vo Frízsku len tri žrebce.
V dôsledku kríženia to bol takmer koniec pôvodného frízskeho koňa, no našťastie sa zrealizoval plán na záchranu rodových línií.
S nástupom mechanizácie toto plemeno postihla prvá kríza. Druhá prišla v 60. rokoch 20. storočia, keď sa chovná báza nesmierne znížila.
Plemeno zachránila druhá svetová vojna, keď mali holandskí poľnohospodári nedostatok vozidiel i pohonných hmôt a boli nútení vrátiť sa ku koňom.
Táto kríza bola úspešne prekonaná a chov frízskych koní sa rozšíril prakticky do celého sveta. Koncom 20. storočia sa ekonomická situácia zlepšila natoľko, že sa chov frízskeho koňa začal obnovovať a tento kôň sa stal parťákom mnohých jazdcov predovšetkým pre voľnočasové aktivity.
Zdravotné súvislosti stavby tela
Frízske kone sa tešia dobrému zdraviu a odolnosti. Zároveň však tieto krásne a odolné zvieratá majú predispozíciu k ochoreniu kože, nazývanému hrča.
Hrča je kožný výrastok, ktorý sa vyskytuje pod štetinami.
Toto plemeno sa bohužiaľ často nedožíva príliš vysokého veku, priemerne to býva okolo 16 rokov.
Frízsky kôň je náchylný mnohým genetickým problémom - napríklad k chronickému rozšíreniu pažeráka, ruptúre aorty alebo vodnateľnosti hlavy. Ďalšie možné genetické problémy frízskych koní sú dnes stále predmetom výskumov.
U chovných koní je vždy najlepšie testovať rôzne genetické poruchy a pokiaľ možno problematické kone z chovu vylúčiť ešte predtým, než stihnú svoje gény odovzdať ďalej.
Starostlivosť o telesné znaky
Najväčšiu pozornosť si vyžaduje dlhá hriva, chvost a ochlpenie končatín. Pravidelné vyčesávanie pomáha predchádzať zamotávaniu, zachytávaniu nečistôt a poškodeniu vlasov.
Ak chvostové vlásie siaha až na zem, môže sa na ne zachytávať blato a špina. V takom prípade ich môžete ľahko zastrihávať.
Pri starostlivosti treba venovať pozornosť aj štetkám, holeniam a sponkám, pretože husté ochlpenie môže zadržiavať vlhkosť a nečistoty.
Stavba tela pri jazde a záprahu
Línia krku a chrbta robí z frízskeho koňa ideálneho kočiarového koňa. Kompaktné telo, silný zadok, krátke mohutné nohy a výrazná akcia vytvárajú predpoklady na prácu v záprahu.
Pri jazde v lese sa prejavuje jeho pokoj, vyrovnanosť a schopnosť plynulo prechádzať medzi jednotlivými chodmi. Jazdci radi vyrážajú na lesné výlety s frízmi, pretože vedia, že sú to kone, ktoré nemajú sklony k plašivosti.
Frízsky kôň má väčšinou kratšie nohy, nie je to typicky elegantný drezúrák. Ak ste drezúrny jazdec a hľadáte elegantného koňa pre toto využitie, pozrite sa aj na iné plemená.
Moderný typ je však ľahší a hodí sa viac pod sedlo, pričom sa dnes využíva predovšetkým do drezúry. Vhodnosť konkrétneho koňa preto závisí od jeho typu, pôvodu, telesných predpokladov, nadania a tréningu.
Bezpečné prostredie a kŕmenie
Keď sa už staneš šťastným majiteľom frízskeho koňa, postaraj sa o bezpečné prostredie pre svojho priateľa aj celú koňskú družinu.
Niektorí majitelia radi púšťajú svoje kone do záhrady na chutnú trávu. To je v poriadku, ale musíme pamätať, že v našej záhrade môžu rásť rastliny, ktorých konzumácia je pre kone nebezpečná.
Ak púšťaš kone do záhrady, zabudni na umelé hnojivá. Ak však nechceš svojich miláčikov pozývať na pozemok, prinášaj im skosenú trávu.
Pamätaj, že na pastvine môžu tiež rásť škodlivé rastliny, preto pred vypustením koní dôkladne prezri terén.
Ak sa na pastvine nachádzajú duby, zhrň listy a žalude škodiace koňom a odstráň ich z pastviny.
Výber frízskeho koňa podľa stavby a účelu
Podľa pôvodu a určenia vášho koňa sa tiež líši cena. Žriebätá u nás môžete zaobstarať už okolo 2000 €, často sú to ale tie, ktoré nemajú príliš dobrý pôvod.
Ceny frízov sú rôzne. Ak ti tento kôň ukradol srdce a chceš ho kúpiť, musíš rátať s výdavkom od približne 6 975 eur a vyššie.
V Českej republike sa dajú zaobstarať väčšinou nie príliš kvalitné importované žriebätá.
Ideálne je pri prehliadke koňa využiť názor veterinára. Jeho posudok nás ochráni pred kúpou zvieraťa s ukrytými vadami, ktoré na prvý pohľad nemusíme vidieť.
Pri výbere venujte pozornosť telesnej stavbe, kvalite pohybu, pôvodu a tomu, či konkrétny jedinec zodpovedá plánovanému využitiu.
Okrem toho venuj pozornosť tomu, ako kôň reaguje na svojho majiteľa, či medzi nimi panuje priateľstvo, alebo je kôň voči komunikácii ľahostajný.
Pozri sa tiež, ako zviera reaguje na sedlo: nadmerná pohyblivosť alebo nepokoj môžu naznačovať napríklad bolesti.
Výrazné telesné znaky v skratke
- kompaktná, mohutná a proporčná stavba tela;
- široký chrbát a mohutné plecia;
- dlhá hlava a vysoko nesená hlava;
- výrazne klenutý labutí krk;
- krátke, silné a svalnaté nohy;
- čisté veľké kĺby a tvrdé kopytá;
- charakteristicky zrazený zadok;
- pomerne nízko nasadený chvost;
- dlhá, hustá, zvlnená hriva;
- bohatý chvost, ktorý môže siahať až po zem;
- husté štetky a ochlpenie holení a sponiek;
- lesklá čierna srsť;
- prípadná malá biela hviezdička na čele;
- vysoké a pôsobivé chody.