Írsky vlkodav: výška, hmotnosť, stavba tela a nároky obrovského chrta

Írsky vlkodav je najvyšším psím plemenom z pohľadu kohútikovej výšky a zároveň patrí medzi najväčšie chrty na svete. Napriek impozantnej veľkosti je tento pes elegantný, svalnatý, pohyblivý a pozoruhodne mierny.

Priemerná výška írskych vlkodavov v kohútiku sa pohybuje približne od 81 do 86 cm. Štandard plemena uvádza minimálnu výšku 79 cm u samcov a 71 cm u súk. Rekordná výška v kohútiku dosahuje 106 cm. Výška však nie je jediným kritériom kvality - dôležitá je aj primeraná dĺžka tela, správna stavba kostry, pohyb, zdravie a vyrovnaná povaha.

Írsky vlkodav - výška v kohútiku podľa pohlavia

Dospelé psy dosahujú telesnú hmotnosť 40-54 kg a 71-81 cm (suky) a 79-86 cm (psy). Samce vážia najmenej 54,5 kg a suky najmenej 40,5 kg. Rozdiely v uvádzaných hodnotách súvisia s tým, či ide o všeobecný opis dospelých jedincov alebo o minimálne hodnoty uvedené v štandarde plemena.

Vlkodav je najvyšším psím plemenom. Rovnako sa radí k najväčším chrtom. Vlkodav je největší z chrtovitých plemen a nejvyšší ze psích ras vůbec. Vášnivá diskusia sa vedie aj o tom, či je to najväčšie plemeno na svete, pretože o túto priečku sa „bije“ s nemeckou dogou.

Prečo je írsky vlkodav taký vysoký?

Írsky vlkodav má typickú stavbu veľkého chrta. Telo je statné s dlhými končatinami s ťažkými kosťami. Napriek svojej majestátnej veľkosti a značnej hmotnosti však tento čistokrvný írsky pes nikdy nepôsobí nemotorne.

Ako typický chrt má štíhlu svalnatú postavu a hlboký hrudník. Jeho chrbát je elegantný, ale zároveň silný a robustný. Celkový vzhľad má byť veľký a imponujúci, veľmi svalnatý, mocný, ale pritom elegantne stavaný, s ľahkým a živým pohybom.

Írsky vlkodav by nemal byť až taký ťažký a masívny ako nemecká doga, ale skôr ako deerhound, ktorého celkovo v type pripomína. Oproti svojmu škotskému príbuznému, deerhoundovi, je mohutnejší a statnejší kostry, inak sú tieto plemená veľmi podobné.

Cieľom je vytvoriť plemeno priemernej výšky psov 81-86 cm, silné, aktívne, odvážne a súmerné. Dôležitá je veľkosť - výška v kohútiku a primeraná dĺžka tela.

Stavba tela, ktorá podporuje výšku

• Krk je vysoko klenutý.
• Krk je pomerne dlhý, veľmi silný a svalnatý, pekne klenutý, bez laloku alebo voľnej kože.
• Trup je dlhý, s dobre klenutými rebrami.
• Chrbát je skôr dlhý než krátky.
• Bedrá sú mierne klenuté.
• Kríže sú široké medzi bedrovými hrbolcami.
• Hrudník je veľmi hlboký a primerane široký, so širokým predhrudím.
• Brucho je dobre vtiahnuté.
• Predné plecia sú svalnaté a šikmo osadené, pričom nechávajú dosť miesta pre hrudník.
• Predlaktia sú svalnaté, s dobrými kosťami a pomerne rovné.
• Stehná sú dlhé a svalnaté.
• Predkolenia sú dlhé, silné a svalnaté.
• Päty sú nízko umiestnené.
• Labky sú primerane veľké a okrúhle, s dobre klenutými a uzavretými prstami.

Zadné svalnaté nohy napovedajú, že je výborným bežcom. Jeho veľkosť preto nemožno posudzovať oddelene od funkčnosti pohybu. Správne stavaný írsky vlkodav sa pohybuje ľahko a aktívne, nie ťažkopádne.

Hlava, uši, oči a srsť

Hlava írskeho vlkodava je dlhšia s ľahko špicatým ňucháčom. Hlava má byť dlhá, plochá a vysoko nesená, pričom lebka nemá byť príliš široká. Papuľa je dlhá a primerane zašpicatená.

Uši sú malé a nosené preklopené dozadu, takže pri pohľade spredu sú ľahko k prehliadnutiu. Tzv. ružicové uši sú posadené dosť vzadu na úzkej lebke. V pomere k jeho veľkosti sú relatívne malé.

Oči sú tmavé; hnedé oči majú priateľský a mierny výraz. Ideálne sú nožnice, prípustné sú kliešte.

Írsky vlkodav má hrubú, drôtovitú a hustú srsť, ktorá pomáha psa chrániť pred nepriaznivým počasím. Osrstenie je hrubé a tvrdé na celom trupe, končatinách a hlave. Zvlášť tvrdá a dlhá srsť je nad očami a na spodnej čeľusti.

Írski vlkodavové sa vyskytujú v sivej, žíhanej, čiernej alebo takmer bielej farbe. Uznávané farby sú sivá, pásikavá, červená, čierna, čisto biela, jelenia a iné farby, ktoré sa objavujú u deerhounda. Organizácia Irish Kennel Club akceptuje aj všetky farebné variácie, ktoré sa vyskytujú u škótskych jeleních psov.

Starostlivosť o srsť

Toto plemeno má hrubú, drôtovitú srsť, ktorá vyžaduje pravidelnú údržbu. Odporúča sa pravidelné kefovanie, ideálne niekoľkokrát týždenne, aby sa odstránili odumreté chlpy a zabránilo sa strapateniu.

Hoci je starostlivosť o srsť hrubosrstého vlkodava veľmi nenáročná a úplne postačí občasné vykefovanie, srsť vlkodava sa trimuje aspoň 2-3x ročne. Srsť pod bradou a nad očami by mala byť upravená, aby vynikol typický tvar hlavy.

Nie je potrebné časté kúpanie. Najlepšie je iba ak je to nevyhnutné. Nevyhnutné je pravidelné čistenie zubov a zastrihávanie.

História plemena a pôvod jeho výšky

Írsky vlkodav je nielen jedným z najväčších plemien psov na svete, ale aj jedným z najstarších. Je to veľmi staré plemeno. Jeho počiatky siahajú ešte do čias spred nášho letopočtu.

Rovnako ako jeho blízky príbuzný, anglický chrt, má pravdepodobne pôvod v arabskom svete. Archeologické nálezy dokazujú, že veľké psy podobné chrtom existovali už v starovekom Egypte a do Európy a na Britské ostrovy sa dostali s Keltmi v treťom storočí pred Kristom.

Kelti chovali chrty, ktorých pôvod siaha až k starovekému Egyptu. V Írsku sa vyvinuli veľkí chrti, ktorí mohli byť hladkosrstí alebo drsnosrstí, pričom klimatické podmienky postupne favorizovali drsnosrsté jedince.

Podľa niektorých prameňov sa odhaduje, že sa predkovia tohto plemena dostali do Írska spolu s Keltmi. V Írsku boli objavené pozostatky psov tohto typu žijúcich v dobe bronzovej. Predpokladá sa, že predkovia vlkodavov sú silne spojení s kultúrou Keltov.

Prvá písomne doložená zmienka o týchto psoch je z roku 391 nášho letopočtu od rímskeho konzula. Prvá písomná zmienka o írskom vlkodavovi pochádza z roku 391 n. l. z listu rímskeho konzula Quinta Aurelia Symmacha, kedy boli obdivovaní pre svoju schopnosť bojovať proti levom a medveďom.

V starovekom a stredovekom Írsku boli tieto veľké a silné psy, ktoré boli vhodné na lov vlkov, medveďov, diviakov a losov, veľmi žiadané. Írsky vlkodav býval lovcom, ktorý sa špecializoval na lov väčšej zveri, ako sú vlky alebo jelene.

Hrôzostrašné meno vlkodavov skutočne súvisí s ich využitím v minulosti. Používali sa na lov a naháňanie vlkov. Ich meno odkazuje práve na ich schopnosť loviť vlkov.

V stredoveku boli medzi vysokou šľachtou, ktorej bolo vlastníctvo týchto impozantných poľovných psov vyhradené, rozšírené tzv. wolfhounds (vlkodavy). Írsky vlkodav sa stal symbolom postavenia a vyhľadávaným darom pre iné európske kráľovské rody.

Pár takýchto chrtov predstavoval od stredoveku až do 17. storočia vysoko cenený dar na kráľovských dvoroch v Európe, Škandinávii, ale aj inde. Tak sa tieto psy dostali do Anglicka, Španielska, Francúzska, Švédska, Dánska, Perzie, Indie a Poľska.

V 15. storočí bolo každé grófstvo povinné chovať 24 vlkodavov na ochranu stád a roľníkov pred vlkmi. Cromwellov zákaz ich vývozu v 1652 pomohol udržať populáciu, ale postupné miznutie vlkov viedlo ku kritickému poklesu počtu psov na konci 17. storočia.

Tak ako pre mnohých iných poľovníckych psov, aj pre írskeho vlkodava bol skazou vynález strelnej zbrane. Vďaka zbraniam boli poľovnícke psy čím ďalej tým viac zbytočnejšie a vlkodavy tak boli čoraz vzácnejšie.

S cieľom zachrániť posledných jedincov bol v polovici 17. storočia zavedený zákaz vývozu vlkodavov z Írska. Počet exemplárov však naďalej klesal a ďalšiu ranu plemenu zasadilo vyhubenie vlka v Británii a Írsku okolo roku 1800.

V polovici 19. storočia bolo toto plemeno prakticky vyhynuté. K oživeniu plemena došlo koncom 19. storočia, keď sa zdvihla vlna patriotizmu a polozabudnutý vlkodav bol náhle vzkrišený ako symbol írskej kultúry a histórie.

To, že írsky vlkodav dodnes existuje a uznáva sa ako plemeno, je zásluhou Škóta Georgea Grahama. Graham skrížil niekoľko posledných jedincov so škótskymi jeleními psami, dogami, barzojmi a inými plemenami.

Okolo roku 1860 sa začal kapitán George Graham pokúšať túto rasu obnoviť krížením s dogami a škótskymi jelenými psami. Zostavil chovateľský program a vývoj rasy, a tak sa v roku 1886 objavil štandard plemena a záchrana vlkodavov tým bola dokončená.

Za pomoci prikríženia škótskeho jelenieho chrta a príležitostným použitím barzoja a nemeckej dogy nakoniec získal typ stabilný v každej generácii. Výsledný „nový“ a o niečo silnejší a väčší vlkodav bol prvýkrát predstavený na výstavách koncom 70. rokov 19. storočia a čoskoro potom bol uznaný klubom British Kennel Club.

Klub pre írskych vlkodavov bol založený v roku 1885 a Írsky Kennel Club otvoril na výstave v roku 1879 špeciálnu triedu pre toto plemeno. Dnešný írsky vlkodav sa znovu čiastočne podobá na psa zo stredoveku a teší sa veľkému záujmu ako oživené dedičstvo írskej kultúry.

Na prelome 19. a 20. storočia sa prvé chovné zvieratá dostali do Severnej Ameriky a na európsky kontinent, kde však populácia vlkodavov takmer úplne zanikla v dôsledku dvoch svetových vojen.

Počet nových vrhov sa v polovici 20. storočia opäť zvyšoval len pomaly, pričom najviac ich bolo tak ako predtým zaznamenaných na Britských ostrovoch a v Severnej Amerike. Hoci sa írsky vlkodav od 70. rokov 20. storočia opäť začal častejšie chovať v kontinentálnej Európe, mimo anglosaské oblasti je toto veľké čistokrvné plemeno stále zriedkavé.

Írsky vlkodav ako rodinný pes

Napriek krvelačne znejúcemu menu je vlkodav miernej, pokojnej a láskavej povahy, vďaka ktorej je dnes úspešným spoločenským psom. Väčšina írskych vlkodavov sa pýši vyrovnanou, miernou a priateľskou povahou.

Írsky vlkodav je mimoriadne vyrovnaný a oddaný pes. Je pokojný a miluje rozmaznávanie. Napriek svojej impozantnej veľkosti je tento chrt veľmi vľúdny a maznavý.

Írsky vlkodav je však v zásade dobrosrdečný pes, ktorý nepotrebuje takmer nič viac ako byť nablízku svojej rodine. Toto plemeno je orientované na ľudí a je veľmi prítulné.

Vlkodav neustále vyhľadáva očný kontakt so svojím opatrovateľom a uisťuje sa, že mu venuje dostatok pozornosti. Chov len vonku v koterci preto pre tieto spoločenské psy neprichádza do úvahy.

Írsky vlkodav je obrí, ale dôstojný pes, ktorý sa pokojne prechádza po okolí. Je priamo závislý na pravidelnom kontakte s členmi rodiny. Jeho veľkosťou a vzhľadom by si človek myslel, že ide o výborného strážcu, opak je však pravdou.

Radi trávia čas so svojou rodinou pri pokojnom odpočinku, u hry alebo na prechádzke. Írsky vlkodav sa cíti najpohodlnejšie, ak môže ležať na mäkkej pohovke a pritúliť sa k svojmu majiteľovi.

Tento nežný obor má tendenciu zabúdať, že je jedným z najväčších psov na svete a nie len malým izbovým psíkom. Jeho mierne búrlivá povaha tak má za následok nielen nejednu zhodenú vázu, ale aj nejedného nepríliš stabilného člena rodiny.

Jeho vnútorný pokoj je pozoruhodný. Je nenáročný, trpezlivý a ľahko sa prispôsobuje rôznym každodenným situáciám. Klíďas od prírody, málo čo ho rozhodí, a na nepríjemné situácie reaguje odchodom. Nevyvoláva spory.

Vzťah k deťom, ľuďom a zvieratám

Nadovšetko milujú deti a tešia sa, keď je celá rodina pokope. Ťažko by ste hľadali milšie a vľúdnejšie plemeno do rodiny. Má výnimočný cit k deťom, pristupuje k nim opatrne a má rád ich pozornosť.

Tento pes je veľmi oddaný svojmu majiteľovi aj jeho rodine, je úplne neagresívny. Je vhodný k deťom, pri ich kontakte dáva vlkodav veľký cit a rozum do svojho správania.

Dokonca aj k cudzím ľuďom je vlkodav otvorený a priateľský - pokiaľ teda prichádzajú s dobrými úmyslami. S deťmi, inými psami alebo ľuďmi, ktorí prídu na návštevu, sa však mierne privíta.

S ostatnými psami vychádza dobre, nemá zapotrebí bojovať o dominantné postavenie. Zvieratá iného druhu väčšinou snáša, zvlášť, ak je na ich prítomnosť od mládí zvyknutý. Nemáva problém s ďalšími zvieratami, je to pokojný spoločník.

Pretože ide svojím spôsobom o loveckého psa, je pre bezproblémové spolužitie s inými zvieratami dôkladná socializácia už od šteňaťa.

Vďaka svojej vnímavej a ostražitej povahe rýchlo rozpozná, keď to niekto s jeho rodinou nemyslí dobre, a je schopný v takom prípade odvážne zasiahnuť. Kvôli svojej nedostatočnej ostrosti však nie je vhodný ako výlučne strážny pes.

Jeho vzhľad síce budí rešpekt, na stráženie si však príliš nepotrpí. V poslednej dobe sa ukazuje aj ako pes spoločník, vzácnejšie aj ako strážca.

Pohyb a využitie vysoko stavaného chrta

Vrodená vyrovnanosť vlkodava by nemala zastierať skutočnosť, že bol pôvodne lovcom a bežcom. Ako poľovný pes a chrt má preto stále dosť výraznú potrebu behu a lovecký inštinkt, ktorý by sa nemal podceňovať.

Írsky vlkodav je vynikajúcim lovcom. Potrebuje veľkú dávku fyzickej aktivity. Mladí štvornohí priatelia radi trávia čas hraním. Toto plemeno sa s vekom stáva pokojnejšie.

Aj keď je vlkodav energický pes, dokáže byť veľmi pokojný. Aj napriek živému temperamentu s vami pokojne preleží celý deň na gauči.

Potrebu rýchleho a voľného šprintu možno u vlkodava uspokojiť tzv. coursingom, na dostihoch chrtov alebo na špeciálnych dráhach.

Na spoločných prechádzkach alebo výletoch na bicykli alebo na koni ho radšej držte na vôdzke, pretože ho môže kedykoľvek premôcť jeho vnútorný lovecký inštinkt.

Nemá tendenciu utekať, ale môže sa stať, že zacíti stopu a bude ju sledovať. Svoje lovecké schopnosti málokedy zaprie, bude naháňať a loviť všetko čo beží.

Najväčším problémom u vlkodavov je sklon k paličatosti a tendencia prenasledovať rýchlo sa pohybujúcu „korisť“, v našich podmienkach bohužiaľ často predstavovanú bežcom alebo cyklistom.

Bývanie a priestor

Írsky vlkodav potrebuje domček so záhradkou, pretože bývanie v byte by pre neho bolo veľmi stiesnené. Jeho zvýšené nároky na pohyb a prostredie z neho nerobia vhodného psa do bytu.

Aj keď ide o jedno z najväčších plemien na svete, vlkodav je domáci pes. Miluje svoj čas tráviť s ľuďmi a najlepšie sa hodí do domu bez schodov, aby šetril svoje kĺby.

Vzhľadom k jeho veľkosti si asi u výbere búdy nevystačíte so štandardnou sériovou výrobou.

Výchova a výcvik írskeho vlkodava

U takto veľkého psa, ako je írsky vlkodav, je nesmierne dôležité správne zvládnutie výchovy a výcviku. Už len vzhľadom na jeho veľkosť a lovecký inštinkt je u írskeho vlkodava nevyhnutný dôsledný a láskyplný výcvik.

S výchovou je treba začať už v mladosti, s pokojom, trpezlivosťou a dôslednosťou. Dávajte mu jasné a zrozumiteľné pokyny, kedy bude mať radosť za ich správne prevedenie.

Postupujte dôsledne, ale zároveň mierne bez trestov. Pri pozitívnych zážitkoch a skúsenostiach rád zopakuje naučené povely bez najmenšieho zaváhania.

Írsky vlkodav je pokojný, vyrovnaný pes, ochotne spolupracuje so svojím majiteľom, a zároveň je nezávislý a tvrdohlavý. Je to inteligentný pes, ktorý sa učí ochotne a rýchlo, aj keď pre svoju silnú povahu môže byť tvrdohlavý.

Prekvapí aj svojou zamyslenosťou a rozvážnosťou. Jeho premýšľavá povaha vás veľmi prekvapí. Od tohto plemena by ste však nemali očakávať slepú poslušnosť.

Napriek svojej náklonnosti k ľuďom prejavuje inteligentný a sebavedomý írsky vlkodav niekedy trochu tvrdohlavosti. Preto mu niekedy trvá trochu dlhšie, kým zareaguje na povely.

Ak poľavíte v dôslednosti, môžu sa objaviť sklony k tvrdohlavosti. Určite nebude od veci naštudovať si niečo málo okolo výchovy z dostupnej literatúry.

Počas výcviku je dôležité ho motivovať. Výcvik bude príjemnejší a prinesie lepšie výsledky s motiváciou v podobe maškŕt. A tieto vlastnosti treba posilňovať pozitívnym tréningom s množstvom odmien a pochvál.

Vlkodav je snaživý, základnú poslušnosť sa učí obvykle bez problémov, niektorí psi zvládnu aj náročnejšie skúšky z poslušnosti.

Prečo treba včas odnaučiť ťahanie na vôdzke

V mladosti je dôležité odnaučiť vlkodava ťahať za vodítko. Akonáhle by vyrástol, stali by sa prechádzky preťahovačkou.

Ak sa váš pes skoro naučí najdôležitejšie povely, môžete mu neskôr dať väčšiu voľnosť. Vlkodava, ktorý sa spoľahlivo nechá privolať, môžete na určitých, povolených miestach pustiť na voľno skôr ako psa, ktorý tento povel ovláda len raz za čas.

Pri dobrom výcviku a výchove je dokonalým spoločníkom, ktorý sa prispôsobí každému prostrediu. Ak však trochu rozumiete výcviku psov a budete k vlkodavovi pristupovať s potrebnou dôslednosťou, láskou a trpezlivosťou, užijete si s týmto mierumilovným plemenom veľa zábavy.

Socializácia šteniatka

Tak ako pri každom šteniatku, aj pri írskom vlkodavovi treba dbať na dôslednú a včasnú socializáciu. Zober ho všade, na rušné miesta, do parkov, lesa. Zoznám ho aj s inými zvieratami.

Pri šteniatkach je veľmi dôležité postupné navykanie si na dlhšie prechádzky. Samozrejme potrebujú každodenný výbeh, ale dlhšie prechádzky do jedného roka môžu mať veľmi zlý vplyv na kĺby tohto psíka.

Preto treba začať s veľmi šetrným cvičebným programom. Najmä vo fáze rastu sa vyhýbajte stúpaniu po schodoch alebo iným prudkým pohybom, ktoré psa preťažujú a neskôr môžu viesť k ochoreniam kostí a kĺbov.

Zdravie a očakávaná dĺžka života

Írsky vlkodav je majestátne plemeno, ktoré si vyžaduje špecifickú zdravotnú starostlivosť kvôli svojej veľkosti a genetickým predispozíciám. Žiaľ, tento priateľský obor je tiež dosť náchylný na choroby a má pomerne krátku očakávanú dĺžku života.

Priemerná dĺžka života vlkodavov je tak dnes len šesť až sedem rokov. Podľa štúdie uverejnenej v roku 2005 sa len 9 % všetkých vlkodavov dožíva 10 a viac rokov. Väčšina však umiera pred dosiahnutím 8 rokov a niektorí sa dokonca dožívajú len 5 rokov.

Iné údaje uvádzajú priemernú dĺžku života psov írskych vlkodavov 6-10 rokov. Rozdiel vyplýva z odlišného spôsobu uvádzania údajov a zo skutočnosti, že jednotlivé psy sa môžu výrazne líšiť podľa genetickej línie, zdravotnej starostlivosti a životných podmienok.

Táto pomerne nízka očakávaná dĺžka života našťastie prinútila mnohých chovateľov zamyslieť sa. Pre serióznych chovateľov je tak dnes zdravie plemena opäť najvyššou prioritou.

Najčastejšie zdravotné problémy

• dysplázia bedrového kĺbu (DBK),
• dysplázia lakťového kĺbu (DLK),
• srdcové choroby,
• torzia žalúdka,
• epilepsia,
• rakovina kostí,
• kardiologické problémy,
• oftalmologické problémy.

Problémy s kosťami a kĺbmi, ako je dysplázia bedrového kĺbu (DBK) a dysplázia lakťového kĺbu (DLK), stále patria medzi najčastejšie ochorenia írskeho vlkodava.

Medzi ďalšie často diagnostikované choroby však patria aj srdcové choroby, torzia žalúdka, epilepsia a rakovina kostí. Majú tiež vrodenú náchylnosť na rakovinu.

Samozrejme, nie každého írskeho vlkodava postihne niektorá z uvedených chorôb, ale riziko je v porovnaní s inými zdravými plemenami psov stále veľmi vysoké.

Tak ako všetky veľké plemená, aj írsky vlkodav môže mať špecifické odchýlky v niektorých vyšetreniach. Takéto vlastnosti chrtov môžu menej skúsenému veterinárovi zamotať hlavu - mívajú odlišné niektoré hodnoty krvných testov a tiež ich srdcový rytmus sa líši od ostatných plemien.

Závažné dôsledky môže mať podcenenie ich precitlivenosti na niektoré liečivá a anestéziu.

Ako sledovať zdravotný stav

Pokojná povaha írskeho vlkodava znamená, že so stoickým kľudom prijíma väčšinu toho, čo mu jeho pán ponúkne - či už ide o krmivo, druh každodenného pohybu alebo iné životné podmienky.

Dokonca znáša aj choroby, až kým nie je často neskoro. Spoliehať sa na to, že vám pes dá vedieť, keď mu niečo chýba, môže mať u tohto plemena fatálne následky.

Preto sa sami uistite, že váš pes dostáva správnu stravu, že má potrebné množstvo pohybu, ktoré zodpovedá jeho loveckej a chrtej povahe, a pozorne sledujte zmeny v jeho správaní, pohybe alebo na tele, napríklad úbytok či prírastok hmotnosti.

Môžu to byť prvé príznaky choroby a mali by ste ich konzultovať s veterinárom. Zmeny v štruktúre srsti môžu taktiež poukazovať na nesprávnu stravu alebo ochorenie.

Kŕmenie vysokého a rýchlo rastúceho psa

Strava írskeho vlkodava musí byť kvalitná a vyvážená, pretože ide o veľké a aktívne plemeno. Už od malého šteňaťa je veľmi dôležité kvalitné kŕmenie. Ak dôležitosť kvalitného kŕmenia podceníme, môže to viesť k zdravotným problémom.

Tak veľký pes, ako írsky vlkodav, prirodzene zje viac ako malý jazvečík. Aj pre neho však platí, že čím výživnejšia je jeho strava, tým menej jej potrebuje. Inými slovami - dôležitá nie je kvantita, ale kvalita.

Dobré krmivo optimálne pokrýva nutričné potreby psa. Tie nezávisia až tak od plemena, ale skôr od individuálnych faktorov, ako je vek, hmotnosť, veľkosť a miera aktivity.

Napríklad pes, ktorý často športuje, prirodzene potrebuje viac energie ako rodinný pes, ktorý sa pohybu venuje len minimálne. Taktiež šteňatá potrebujú iné zloženie krmiva ako dospelé psy.

Keďže vlkodavy majú tendenciu veľmi rýchlo rásť, ich rast nesmie byť dodatočne stimulovaný nadmerným príjmom energie. Predčasný rast v prvých mesiacoch života totiž neskôr často vedie k bolestivým problémom s kĺbmi, napríklad DBK.

Nesprávny pomer vápnika a fosforu v krmive môže tiež negatívne ovplyvniť rast kostí mladého psa. Krmivo pre veľké psy dopĺňajte doplnkami stravy, ako je lososový olej, kĺbová výživa a probiotiká.

Čo by malo obsahovať krmivo

Tak ako všetky psy, aj vlkodavy potrebujú predovšetkým mäso, ktoré by sa malo dopĺňať zeleninou, ryžou, zemiakmi alebo rezancami.

Naopak hotové krmivá často obsahujú neprimerane vysoký obsah obilnín a pridávajú sa do nich aj zbytočné prísady, ako je cukor, sója alebo zvýrazňovače chuti.

Preto vždy dbajte na to, aby krmivo malo vhodné zloženie, teda veľa kvalitného mäsa, zeleniny a len málo obilnín, a to bez ohľadu na to, či si ho varíte sami alebo používate hotové krmivá.

Najjednoduchšou metódou kŕmenia sú superprémiové granule, pri ktorých máte istotu, že pes dostáva všetko, čo potrebuje. Navyše krmnú dávku ľahko a rýchlo pripravíte a aj skladovanie nie je nijako náročné.

V posledných rokoch nadobúda na obľube kŕmenie surovou stravou, tzv. BARFom. Tento návrat k prirodzenej potrave psovi svedčí, ak má chovateľ potrebné znalosti a dokáže každý deň pripraviť adekvátnu porciu vyváženého jedla.

Prevencia torzie žalúdka a ochrana kĺbov

Keďže vlkodavy sú, podobne ako mnohé veľké psie plemená, náchylné na nebezpečnú torziu žalúdka, mali by ste sa uistiť, že po jedle dostatočne odpočívajú.

Odporúča sa tiež rozdeliť dennú dávku krmiva na približne dve až tri jedlá. Osvedčili sa aj misky s nastaviteľnou výškou, ktoré dokážu držať krok s rýchlym rastom vlkodavov a zabraňujú tomu, aby sa pes musel pri jedle príliš zohýbať a držať nepríjemný postoj.

Okrem správneho zloženia krmiva môžete pre zdravie svojho vlkodava urobiť ešte viac. Najmä vo fáze rastu sa vyhýbajte stúpaniu po schodoch alebo iným prudkým pohybom, ktoré psa preťažujú a neskôr môžu viesť k ochoreniam kostí a kĺbov.

Výber chovateľa a cena šteňaťa

O to dôležitejšie je vybrať si chovateľa s rozmyslom. Každý, kto má záujem o kúpu írskeho vlkodava, by preto v žiadnom prípade nemal brať tému chorôb na ľahkú váhu.

Samozrejme by vám to nemalo zabrániť v kúpe tohto plemena, ale pri výbere vhodnej chovateľskej stanice by ste mali venovať zvýšenú pozornosť zdraviu chovnej línie.

Aj keď vás chovateľ ubezpečuje, že jeho psy sú zdravé, a aj keď rodičia pôsobia zdravým dojmom, nemali by ste sa spoliehať len na to.

Požiadajte o rodokmeň šteniat a venujte pozornosť tomu, koľko sa dožili starí rodičia a prarodičia. Taktiež sa stretnite s chovateľom osobne a presvedčte sa priamo na mieste, ako veľmi mu skutočne záleží na zdraví a blahu jeho zvierat.

Zodpovednosť za zdravie plemena však nenesie len chovateľ. Ako kupujúci musíte tiež dbať na zdravie svojho psa. Koniec koncov, genetický materiál nie je to jediné, čo rozhoduje o tom, či pes neskôr ochorie alebo nie.

Strava, starostlivosť a chov zvieraťa môžu tiež zvýšiť alebo znížiť riziko vyššie uvedených chorôb.

Cena za írskeho vlkodava s PP začína okolo 15 tisíc korún. Súčasná cena šteniat írskeho vlkodlaka u renomovaných chovateľov je približne 1 500 až 2 000 eur. Uvádzaná cena v korunách pochádza zo staršieho cenového údaja, zatiaľ čo suma 1 500 až 2 000 eur predstavuje novší údaj.

Rozumie sa samo sebou, že šteňa zo zdravej línie, ktoré prešlo všetkými zdravotnými prehliadkami, niečo aj stojí. Od údajných „výhodných ponúk“ z internetu alebo novín dajte radšej ruky preč, pretože nezriedka sa stáva, že ušetrené náklady treba zaplatiť dvoj- až trojnásobne za účty u veterinára.

Základné údaje o plemene

Írsky vlkodav je majestátne plemeno, ktorého výška v kohútiku môže výrazne presahovať výšku človeka v sede a v niektorých prípadoch dosiahnuť viac ako jeden meter. Samotná výška však nie je dôvodom na výber psa bez dôkladného zváženia jeho potrieb.

Jeho veľkosť si vyžaduje dostatok priestoru, kvalitnú výživu, šetrný pohyb počas rastu, dôsledný výcvik, včasnú socializáciu a pravidelné sledovanie zdravotného stavu. Napriek týmto nárokom je írsky vlkodav pri dobrom výcviku a výchove úžasným spoločníkom na všetky možné chvíle.

tags: #irsky #vlkodav #vyska