Keď jar prichádza do krajiny, prvé kvety kvitnú a dni sa opäť predlžujú, začína sa aj radostné očakávanie Veľkej noci. Pre mnohé deti k nej jedna vec patrí obzvlášť: veľkonočný zajačik, ktorý tajne schováva farebné vajíčka a malé prekvapenia.
Hľadanie veľkonočného zajačika a jeho vajíčok prebieha zvyčajne na Veľkonočnú nedeľu. V niektorých krajinách, ako je Nemecko alebo USA, sa organizujú aj verejné „lovy“ na vajíčka, kde deti zbierajú čokoládové vajíčka do košíkov.
Kedy chodí veľkonočný zajac
Podľa rozšírenej tradície prichádza veľkonočný zajac počas Veľkej noci a deťom prináša farebné alebo čokoládové vajíčka. Najčastejšie ich ukrýva v záhrade, v dome alebo na inom pripravenom mieste tak, aby ich deti mohli hľadať na Veľkonočnú nedeľu.
Tradícia veľkonočného zajačika, ako ju poznáme dnes, sa začala formovať v Nemecku niekedy medzi 16. a 17. storočím. Podľa ľudových zvykov prinášal zajačik deťom farebné vajíčka ako odmenu za ich dobré správanie.
Deti si pre neho pripravovali hniezda - podobne ako dnes pripravujeme košíky - do ktorých zajačik vajíčka ukrýval. Táto tradícia bola medzi ľuďmi veľmi obľúbená a postupne sa rozšírila aj za hranice Nemecka.
Prvé písomné zmienky o kresťanskej tradícii sa objavujú už v 17. storočí v nemecky hovoriacich krajinách. Dokazujú to záznamy z roku 1682 od heidelberského lekára menom Georg Franck von Franckenau. Opísal v nich zvyk z oblasti Alsaska a Falcka. Tam rodičia rozprávali svojim deťom, že vajíčka nosí zajac.
Na túto staršiu nemeckú tradíciu veľkonočného zajaca sa odvolával aj veľkonočný zvyk prezentovaný vo Franckenau už v roku 1682.
Odkiaľ pochádza tradícia veľkonočného zajačika
Veľkonočný zajačik patrí medzi najobľúbenejšie symboly jari, najmä u detí. Prečo však práve zajac nosí vajíčka a odkiaľ táto tradícia pochádza?
Veľkonočný zajačik je jedným z hlavných symbolov Veľkej noci, najmä v západnej Európe a Severnej Amerike. Tento zvyk pochádza z Nemecka, kde bol zajac pôvodne spájaný s plodnosťou a jarou.
Rovnako ako vianočný stromček, aj veľkonočný zajačik má svoje korene v pohanských zvykoch, ktoré boli neskôr prenesené do kresťanských veľkonočných tradícií.
Jar je časom rovnodennosti. Vtedy mnohé kultúry oslavovali znovuzrodenie prírody. Pohania v tento sviatočný deň uctievali germánsku bohyňu jari Ostara. Zajac bol jedným z jej posvätných sprievodných zvierat. Už v predkresťanských dobách bol považovaný za symbol plodnosti a nového začiatku.
Zajac ako symbol jari, plodnosti a nového života
Zajac je od pradávna spájaný s plodnosťou, obnovou života a jarou. V pohanských kultúrach bol považovaný za posvätné zviera bohyne jari Ostary. Podobne ako vajíčko, aj zajac sa stal znakom Veľkej noci.
Symbolika zajaca siaha hlboko do minulosti. Už od pradávna bol zajac spájaný so životnou silou, energiou a predovšetkým plodnosťou - a to kvôli jeho schopnosti rýchleho rozmnožovania. Práve preto sa stal prirodzeným symbolom nového života a obnovy, teda hodnôt, ktoré sú s jarou úzko späté.
V starovekých germánskych kultúrach bol zajac spájaný s bohyňou jari a plodnosti menom Eostre (alebo Ostara). Podľa niektorých teórií je práve po nej pomenovaný aj anglický názov Veľkej noci - Easter. Táto bohyňa bola považovaná za ochrankyňu života, prírody a detí.
Počas jarných slávností bola Eostre často zobrazovaná so zajacom ako svojím posvätným zvieraťom.
Už v 8. storočí mních Bede zaznamenal zvyky spojené s uctievaním bohyne plodnosti Eostre. Práve z jej mena sa postupne vytvorilo anglické pomenovanie Easter, aj nemecké Ostern - aj keď práve v nemeckom príklade je potrebné spomenúť ešte jedno dôležité meno: v starogermánskych tradíciách sa bohyňa úrody nazývala Ostara a jej kultovým zvieraťom bol vzhľadom na svoju plodnosť práve zajac.
Pohanské náboženstvá boli založené na uctievaní prírody a pôvodné oslavy jari boli podľa kresťanského mnícha a historika menom Bede z 8. storočia spojené s uctievaním bohyne plodnosti Eostre. Meno bohyne sa neskôr transformovalo do anglického názvu pre Veľkú noc ,,Easter“.
V germánskych tradíciách sa bohyňa jari a plodnosti nazývala Ostera, čo taktiež viedlo k vzniku nemeckého slova Ostern (Veľká noc).
Zo zachovaných listov medzi pápežom Gregorom I. a mníchom Bedem vyplýva, že pápež radil mníchovi, aby pri misionárskej práci s Anglo-saxonmi ponechal pohanom niektoré ich zvyky, ktoré však treba usmerniť v zmysle kresťanských hodnôt.
S príchodom kresťanstva získala Veľká noc nový význam - stala sa sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Napriek tomu, že ide o náboženskú udalosť, časovo sa prekrýva s jarou, a preto si zachovala aj pôvodnú symboliku nového života a obnovy.
Zajac ako zviera spojené s plodnosťou a vitalitou tak prirodzene zapadol do veľkonočnej symboliky.
Prečo práve zajac nosí vajíčka
Hľadal si ako dieťa na Veľkú noc po záhrade čokoládové vajíčka? Alebo si to videl vo filme či počul o tom? Aj tento zvyk súvisí s veľkonočným zajacom - vznikol však v krajinách, kde zajace žili vo voľnej prírode a na jar si hľadali potravu v blízkosti ľudských obydlí.
Ako plaché zviera sa prirodzene ľudí stráni, čo viedlo k poverám a rozprávkam, že roznáša a skrýva veľkonočné vajíčka.
Toto spojenie vzniklo pravdepodobne preto, že zajace na jar hľadajú potravu v blízkosti ľudských obydlí. Ako plaché zviera sa zajac prirodzene ľudí stráni, čo viedlo k poverám a rozprávkam, že roznáša a skrýva veľkonočné vajíčka.
Veľkonočné vajíčko je symbolom plodnosti a novovzniknutého života, ktorý ako vieme prekvitá najmä na jar.
Skutočnosť, že z vajíčka sa dokáže vyliahnuť živý tvor si nevedeli vysvetliť, preto sa vajíčka už u starovekých národov stali neoddeliteľnou súčasťou obradov vítania jari.
Zajac a vajíčko preto spája podobná symbolika: obidva predstavujú plodnosť, obnovu, začiatok života a príchod jari. Zajac sa v ľudovej predstavivosti stal postavou, ktorá vajíčka prináša a ukrýva, hoci v skutočnosti ide o symbolický príbeh určený najmä deťom.
Vajíčko ako starobylý symbol
Archeológovia objavili na mnohých miestach Európy, Ázie i Afriky v historických i predhistorických hroboch slepačie, husacie, pštrosie vajíčka, ale aj vajíčka z pieskovcov, hliny či zlata.
| Miesto alebo obdobie | Nález a význam |
|---|---|
| Egypt, 2000 - 500 rokov pred Kristom | Šesť hlinených vajíčok zdobených lomenými líniami, ktoré zrejme mali symbolický význam. |
| Grécko, 500 - 200 rokov pred Kristom | Zvyšky maľovaných škrupín. |
| Nemecko, začiatok 4. storočia | Pomaľované husacie vajíčka. |
| Viedeň - Simmering | Zvyšky slepačích vajíčok v hroboch Avarov. |
| Moravské pohrebiská, 10. - 12. storočie | Škrupiny vajíčok v slovanských hroboch. |
Prvé nálezy pochádzajú z hrobov Egypťanov z obdobia 2000 - 500 rokov pred Kristom - ide o šesť hlinených vajíčok zdobených lomenými líniami, ktoré zrejme mali symbolický význam.
V Grécku sa našli zvyšky maľovaných škrupín z obdobia 500 - 200 rokov pred Kristom, vajíčka sa našli aj v hroboch prvých kresťanov.
V Nemecku našli pomaľované husacie vajíčka zo začiatku 4. st., vo Viedni - Simmeringu objavili archeológovia zvyšky slepačích vajíčok v hroboch Avarov.
V slovanských hroboch sa našli škrupiny vajíčok z 10. - 12. st. v moravských pohrebiskách.
Prečo sa vajíčka maľujú
Prečo práve vajíčko? Preto je logické, že aj naši predkovia pripisovali krasliciam tajomnú a ochrannú moc.
Symbolizovali pre nich obnovenie a nepretržitosť života, boli magickým a obetným prostriedkom, mali úzky vzťah nie len k záhrobnému životu, ale aj k ľudovej predstave o vzniku a zániku sveta.
V tom období každý predmet s magicko-symbolickou funkciou starostlivo ozdobovali a pripravovali na obrady a slávnosti, čím sa nielen posilnila funkcia magických síl, ale vyjadril sa aj ich estetický vzťah k životnej skutočnosti.
Vajíčka sa používali aj v obradných rituáloch na uzmierenie zlých síl a získanie priazne mŕtvych. Aby sa tento magický účinok posilnil, zvykli sa vajíčka maľovať. Tento zvyk pretrval až do dnešných dní.
Z farieb sa používajú najviac červená ako symbol lásky, zelená ako symbol prírody a žltá ako symbol slnka.
V kresťanstve sa vajíčko prijalo za symbol zatvoreného hrobu a nesmrteľnosti. Dôvodom jedenia vajec vo veľkonočnom období je najmä to, že ich konzumovanie cez pôst bolo zakázané.
Veľkonočný zajačik v rôznych kultúrach
Zajac však bol zasvätený bohyniam jari a plodnosti aj v ďalších kultúrach - gréckej, egyptskej aj čínskej.
Veľkonočný zajačik bol symbolom pohlavnej aktivity a bol zasvätený bohyniam jari a plodnosti v rozličných kultúrach - gréckej, egyptskej aj čínskej.
Niektoré historické zdroje tiež uvádzajú, že ľudia verili na čarodejnice, ktoré sa premieňali v jarnom období na zajace. Tie potom ľuďom prinášali ochranu, a preto ich uctievali.
V iných krajoch zasa ľudia verili na čarodejnice, ktoré sa premieňali v jarnom období na zajace.
V Biblii sú tieto zvieratá opísané ako ,,maličké na Zemi a múdrejšie nad mudrcov“. Symbolizujú chudobných, skromných a pokorných.
Ako sa zvyk rozšíril do Európy a Ameriky
Naši predkovia sa s veľkonočným zajacom mohli stretnúť vďaka silnému vplyvu nemecky hovoriacich krajín na naše územia - napríklad aj v podobe kolonizácie na nemeckom práve a príchodom remeselníkov a ďalších špecialistov už v 11. storočí.
S nemeckými prisťahovalcami sa dostala do Severnej Ameriky, kde sa ďalej rozvíjala a prispôsobovala modernej kultúre.
Veľkonočný zajačik je známy najmä v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku a USA. V iných častiach sveta sa k sviatkom vyvinuli úplne iné zvyky.
V modernej kultúre nájdeme veľkonočné zajace držiace veľkonočné vajíčka. Ide najmä o čokoládové figúrky, ozdoby, kreslené postavičky v rozprávkach a pod.
Dnes je veľkonočný zajačik predovšetkým symbolom radosti, jari a nového života.
Veľkonočné tradície vo svete
Austrália: veľkonočný vakovlk
V Austrálii nenosí vajíčka všade veľkonočný zajačik. V posledných rokoch si tam získava popularitu takzvaný „veľkonočný vakovlk“ (Easter Bilby).
Vakovlk je malý vačkovec podobný králikovi s dlhými ušami, ktorý je v Austrálii pôvodný.
Prečo ale nie zajac? Dôvod je vážny: európske králiky boli do Austrálie privezené v 19. storočí a stali sa tam invazívnym druhom, ktorý spôsobil veľké škody v prírode, pretože nemali prirodzených nepriateľov.
Aby sa upozornilo na ochranu tohto druhu, v 90. rokoch 20. storočia vznikla myšlienka veľkonočného vakovlka.
Francúzsko a Rakúsko: vajíčka prinášajú zvony
Francúzi deťom rozprávajú úplne iný príbeh. Vajíčka nenosia zajace ani iné zvieratá, ale kostolné zvony.
Podľa tradície zvony od Zeleného štvrtka do Bielej soboty mlčia, aby pripomenuli smútok pred Veľkou nocou.
Ľudová povera hovorí, že zvony v tomto čase lietajú do Ríma (tak je to aj v Rakúsku).
Švédsko: veľkonočné čarodejnice
Na ďalekom severe, vo Švédsku, Veľká noc v mnohom pripomína Halloween. Deti sa tam obliekajú ako „Påskkärringar“, veľkonočné čarodejnice so šatkami na hlavách, farebnými sukňami a pomaľovanými tvárami.
Zvyčajne chodia od domu k domu na Zelený štvrtok, rozdávajú vlastnoručne namaľované obrázky alebo veľkonočné pohľadnice a za to dostávajú sladkosti.
Zvyk vychádza zo starých predstáv, že čarodejnice cestovali na „Blåkulla“ (Blocksberg), aby tam oslavovali s diablom.
Poľsko: oblievanie vodou
Na Veľkonočný pondelok existuje v Poľsku tradícia vodnej bitky s názvom Śmigus-Dyngus.
Ľudia sa oblievajú vodou ako symbol očisty a plodnosti. Na vidieku to býva divoké: vylievajú sa vedrá, používajú sa vodné pištole a ak je nablízku jazero, obete sú hodené dnu aj s oblečením.
Existujú rôzne teórie o vzniku. Podľa všetkého sa tento zvyk zakladá na starých slovanských rituáloch, ktorými sa lúčilo so zimou a vítala jar.
Nórsko: veľkonočné detektívky
Na Veľkú noc mnohí Nóri čítajú detektívky, takzvané „Påskekrim“.
Vydavateľstvá a televízne stanice prinášajú špeciálne napínavé príbehy a na kartónoch od mlieka a džúsu nájdete minidetektívky na lúštenie.
Tradícia siaha do roku 1923. Základ položil reklamný trik v nedeľu pred Veľkou nocou. Autori Nordahl Grieg a Nils Lie zverejnili svoju novú detektívku „Bergenstoget plyndret i natt!“ (v preklade: „Vlak do Bergenu dnes v noci prepadnutý!“) a titulok umiestnili ako inzerát na titulnej strane novín.
Mnohí čitatelia považovali inzerát za pravdivú správu.
Spojené štáty: gúľanie vajíčok
White House Easter Egg Roll je podujatie na Veľkonočný pondelok, kde sa tisíce rodín stretávajú na južnom trávniku Bieleho domu, aby súťažili v gúľaní vajíčok pomocou lyžice.
Táto akcia sa koná od roku 1878 po tom, čo bolo gúľanie vajíčok na Kapitole zakázané.
Grécko: hra s červenými vajíčkami
Na Balkánskom polostrove, v Grécku, hrajú červené vajíčka dôležitú úlohu pri veľkonočných sviatkoch.
Symbolizujú Kristovu krv a zároveň nový život. Obzvlášť obľúbená je hra s názvom „Tsougrisma“.
Pri nej dvaja ľudia proti sebe udierajú svojimi červenými vajíčkami. Ten, komu vajíčko ostane celé, má mať v nasledujúcom roku veľa šťastia.
Veľká noc na Slovensku a veľkonočný košík
Východniar i gréckokatolík by Ti odpovedal, že paska je košík plný jedla, ktorý sa doposiaľ svätí spravidla na Bielu sobotu.
Do košíka každá gazdinka starostlivo vloží údenú šunku, klobásu, vajíčka, sirec, pasku, soľ, čokoládového zajačika a možno ešte niečo navyše.
Pomenovanie paska pochádza z pomenovania starožidovského sviatku Pésach a vzťahovalo sa pôvodne ku obradnému veľkonočnému koláču - je to niečo ako dnešná vianočka, len tento koláč je menej sladký a viac pripomína ľahký chlieb.
Biely koláč paska tvorí základ aj spomínaného košíka na svätenie a postupne mu prepožičal aj pomenovanie - a tak aj celý košík sa dnes nazýva paska.
Šunka z bravčového mäsa má tiež svoj dôvod - bravčovému mäsu pripisovali magicko - ochrannú funkciu už naši slovanskí predkovia, preto bola bravčovina prítomná na slávnostných stoloch pri najväčších sviatkoch.
Aj spomínaný sirec je vzácnosť: pravý východniar ho konzumuje výhradne na Veľkú noc čo znamená, že doposiaľ je tzv. obradným jedlom - jedlom, ktoré sa viaže výlučne s obradmi Veľkej noci.
Celý obsah košíka konzumujú v regiónoch východného Slovenska aj veriaci východného rítu počas Veľkej noci pri slávnostných príležitostiach s rodinou, aj ponúkajú veľkonočným hosťom.
Šibačka, oblievačka a jarná sila
V podstate máš pravdu. Jej korene siahajú do predkresťanského obdobia a naši dávni predkovia jej dávali výhradne pozitívny význam.
Ak dievčinu neprišli obliať či vyšibať začala sa báť, že ju vylúčili zo spoločenstva.
Skús si predstaviť, že si nechodil do školy, neučil si sa prírodovedu, fyziku ani chémiu. Nikto Ti nevysvetlil, prečo sú noci v zime také dlhé a dni krátke.
Len vieš, že v zime si viac chorý a máš menej jedla, lebo si nič v lese nenatrháš ani na poli nepozbieraš.
A potom príde zmena - zrazu je deň dlhší ako noc, slnko svieti stále viac a príroda sa začína prebúdzať.
Je normálne ak veríš, že prvé zelené konáriky iste musia byť veľmi silné, keď dokázali premôcť aj „pani Zimu“.
A prvé zelené výhonky iste tú silu odovzdajú každému, kto ich zje.
V čase vtedajšej úrovne poznania bola ich viera prirodzená.
Aj podstatou veľkonočnej šibačky je niekdajšie presvedčenie našich predkov, že sa dotykom prenesie sila z čerstvo zeleného jarného konárika aj do tela „obdarovanej“ dievčiny.
Veľkonočná oblievačka je tiež službou - má podobný význam ako niekdajšie obradné kúpanie aj umývanie sa v tečúcej vode, ktorá podľa našich predkov prinášala silu a zdravie a odnášala všetky zlé sily a choroby.
Čo znamenajú ďalšie veľkonočné symboly
K ďalším veľkonočným symbolom patria baránok, korbáč a ohne.
V židovskej kultúre symbolizovali ovce Izraelitov ako členov ,,Božieho stáda“.
Židia aj kresťania tiež často označujú Boha ako svojho pastiera.
Obetovanie baránka pripomína pamiatku vyvedenia Izraelského národa z egyptského otroctva.
Pre kresťanov je baránok symbolom Krista, ktorý sa obetoval za spásu ľudstva.
Pletenie prútov do tvaru korbáčov pochádza ešte z predkresťanského obdobia. Dotyk vŕbového prútika a ženského tela znamenal odovzdanie plodivej sily.
Zapaľovanie veľkonočných ohňov symbolizuje koniec zimy a začiatok jari a nového života.
Aj veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou.