Králiky patria medzi najobľúbenejšie domáce zvieratá. Sú malé, roztomilé a huňaté a rýchlo si získajú srdcia opatrovateľov. Napriek svojmu roztomilému vzhľadu sú to stále domáce zvieratá z mäsa a kostí a ako každé zviera môžu ochorieť. Králiky sú veľmi chúlostivé zvieratá a ako opatrovateľ musíte dbať na ich zdravie.
Osobitnú pozornosť si zaslúžia najmä králičie uši - sú dlhé a nápadné, sú predsa vizitkou králika. Ak králik zrazu drží jedno ucho spustené, nakláňa hlavu alebo ucho prestane používať obvyklým spôsobom, nejde o príznak, ktorý by mal opatrovateľ ignorovať.
Choroby uší králikov - ako všetky choroby králikov - si vyžadujú okamžitú pozornosť, preto neignorujte žiadne príznaky choroby.
Čo môže znamenať klesnutie ucha u králika
Králičie uši sú náchylné na infekcie. Tie môžu byť najrôznejšieho pôvodu - vírusové, bakteriálne, parazitárne alebo plesňové.
Klesnuté ucho môže súvisieť so zápalom zvukovodu, stredného alebo vnútorného ucha, s parazitmi, poranením, cudzím telesom, hematómom alebo s bolesťou, ktorá vznikla v inej časti hlavy. U králikov so sklopenými ušami sú náchylné na zúžené zvukovody a infekciu.
Najčastejším ochorením, ktoré môže postihnúť vášho králika, je otitída. Všetky králiky sú náchylné na túto chorobu, hoci králiky so sklopenými ušami alebo známe a obľúbené barany sú na ňu obzvlášť náchylné.
Ochorenie uší u králika nezostáva ľahostajné k celému telu králika, ale ovplyvňuje ho negatívnym spôsobom. Bolesť a zápal môžu zmeniť správanie králika, znížiť jeho chuť do jedla a zhoršiť jeho celkový stav.
Príznaky, ktoré sprevádzajú choré ucho
Pri zápale vonkajšieho ucha si môžete všimnúť opuch a začervenanie, ako aj tvorbu hematómov alebo krvácania.
- jedno ucho náhle klesne alebo ho králik drží inak než zvyčajne,
- králik často krúti alebo potriasa hlavou,
- nakláňa hlavu na jednu stranu,
- škriabe si ucho zadnou labkou,
- ucho je opuchnuté, začervenané alebo bolestivé,
- v uchu sa objavia chrasty, hnis, krv alebo výtok,
- králik je letargický, skleslý alebo sa menej pohybuje,
- odmieta jedlo alebo prijíma potravu výrazne menej,
- pri dotyku ucha prejavuje veľkú bolesť,
- motá sa, stáča hlavu na stranu alebo má nekoordinované pohyby.
Králik je letargický, často krúti hlavou, nakláňa hlavu, nechce jesť a dotyk ucha ho veľmi bolí.
V kombinácii s chorobou môže nedostatok chuti do jedla rýchlo vyčerpať telo vášho králika, preto neodkladajte návštevu veterinára.
„Králiky majú veľmi citlivé a vnímavé uši. Zápal tejto oblasti im spôsobuje bolesť a obrovské nepohodlie. To ovplyvňuje ich správanie a chuť do jedla. Mali by sme si uvedomiť, že neprijímanie potravy týmito zvieratami môže mať veľmi nebezpečné následky. Hneď ako spozorujete prvé príznaky infekcie uší, okamžite choďte so svojím králikom do veterinárnej ordinácie na konzultáciu.“ - veterinárny lekár.
Zápal vonkajšieho, stredného a vnútorného ucha
Zápal vonkajšieho ucha
Pri zápale vonkajšieho ucha môžete pozorovať otok, začervenanie, hematómy alebo krvácanie. Králik si môže ucho škriabať, potriasať hlavou a vyhýbať sa dotyku.
Príčinou môže byť bakteriálna alebo plesňová infekcia, parazit, poranenie či cudzie teleso. Aj malé poranenie môže vytvoriť vstupnú bránu pre infekciu.
Zápal stredného ucha
Stredné ucho je časť ucha, ktorá sa nachádza už za bubienkom. Priebeh infekcie sa ľahko zamieňa s otitis externa. Je však oveľa nebezpečnejšia, pretože sa môže rozšíriť a zasiahnuť vnútorné aj vonkajšie ucho.
Pasteurella môže z nosnej dutiny Eustachovou trubicou preniknúť do stredného ucha králika. Väčšinou sa zápal stredného ucha vyvinie v nadväznosti na zápal nosa a dutín, ale niektorí králiky sa môžu vyliečiť z nádchy a pritom u nich zápal stredného ucha pretrváva.
Bubienková výduť, čo je kostná komora uzatvárajúca stredné ucho v spánkovej kosti, je pri tejto forme pasteurelózy vyplnená hustým syrovitým hnisom a Eustachove trubice sú rozšírené a tiež naplnené hnisom. Okolitá kosť je zosilnená.
U živého králika sa však zápal stredného ucha klinicky nedá spoznať, aj keď asi horšie počuje. Ochorenie môže prezradiť škrabanie bázy ucha bez prítomnosti kožných parazitov.
V priebehu ochorenia môže dôjsť k prasknutiu bubienka, v takom prípade z vnútra ucha vyteká hnis. Pri prasknutí bubienka sa hnis dostane do zvukovodu a zápal sa môže rozšíriť aj do vnútorného ucha.
Zápal vnútorného ucha a vestibulárny syndróm
Infekcia v strednom uchu sa môže rozšíriť do vnútorného ucha, ak sa na ňu včas neupozorní. Všetky choroby uší králikov sú nebezpečné a potenciálne veľmi nebezpečné.
Zápal vnútorného ucha patrí medzi najprísnejšie choroby. Nanešťastie je tiež veľmi náročné ho liečiť, preto nesmiete otáľať, pretože každý okamih je veľmi dôležitý.
Zápal vnútorného ucha viditeľne narúša zdravie králika. Ten nápadne stáča hlavu na stranu, motá sa a kmitajú mu oči. Stav sa popisuje ako tzv. vestibulárny syndróm.
Vestibulárny syndróm spôsobený pasteurelózou má horšiu prognózu než encefalitozoonóza, je to obvykle progresívne, neliečiteľné ochorenie, pretože abscesy vo vnútornom uchu a v mozgu sú nedostupné pre akúkoľvek liečbu.
Pasteurelóza ako príčina zápalu ucha
Pasteurelóza alebo infekčná rinitída je najčastejšie a najzávažnejšie ochorenie králikov s vysokou chorobnosťou a úhynom. Môže spôsobovať nerentabilnosť chovu a vysoké straty úhynom.
Je charakteristická ochorením respiračného systému. Takmer všetky králiky sú nositeľmi pôvodcu tohto ochorenia, ktorým je baktéria Pasteurella multocida.
Pasteurella môže z nosnej dutiny Eustachovou trubicou preniknúť do stredného ucha králika. Baktérie vstupujú do tela cez nosné dierky, prípadne cez otvorené rany. Infekcia sa potom rozšíri do susedného tkaniva a do vzdialenejších miest krvou.
Pri pasteurelóze sa vyskytujú horúčka, hnačka, časté kýchanie, septikémie, ochorenia dýchacích ciest a sťažené dýchanie, zápaly stredného ucha a mozgu, tvorba abscesov v tkanivách, zápaly pošvy a maternice.
Zápal stredného ucha môže niekedy spôsobiť naklonenie hlavy, zášklby očí a poruchy koordinácie pohybov.
Chorý králik má biely výtok z nosa, srsť na predných končatinách je našuchorená a lepkavá od otierania nosa. Hlavné príznaky sú frkanie, nechutenstvo a následné chudnutie, serózny výtok z nosa, hnisavý výtok z oka, výskyt hnisavých ložísk pri koreňoch zubov, neskôr sa objavujú hnisavé zápaly na pľúcach a pohrudnici.
Pasteurelóza sa nedá poznat pouhým pohľadom, zvlášť nie u jediného králika. Lege artis postup je bakteriologická kultivácia z hlbokého nosového výteru, z abscesov alebo z postihnutých orgánov a stanovenie citlivosti baktérie na antibiotiká.
Predovšetkým u domácich králikov s výtokom z nosa alebo očí je potrebné rentgenologickým vyšetrením overiť stav zubných koreňov.
Možné rozšírenie pasteurelózy
Rinitída môže prejsť aj do zápalu pľúc. Akútny zápal pľúc spôsobí asi do týždňa úhyn králika, chorí králiky majú horúčku, sú skleslí, nežerú a zle dýchajú.
Chronické infekcie v hrudnej dutine sú vleklé a pretrvávajú aj po tom, čo akútna infekcia zmizla. Chronický zápal pľúc je typický nevzdušnosťou časti pľúc a vznikom abscesov. Tie môžu vznikať aj v okolí srdca.
Ak baktérie prekonajú obranyschopnosť králika, môžu sa krvou šíriť prakticky do celého tela a vytvoriť absces kdekoľvek v tele. Abscesy môžu vznikať aj pri preniknutí baktérie do tela ranou v koži.
Pasteurelózne abscesy sú dobre ohraničené a vyplnené bielym, veľmi hustým hnisom.
Septikemická pasteurelóza je veľmi rýchlo prebiehajúca choroba sprevádzaná vysokou horúčkou. Králik môže uhynúť aj bez zjavných príznakov choroby.
Liečba a prognóza pasteurelózy
Liečba pasteurelózy je náročná, zdĺhavá a často nákazu úplne nezničí, takže králik zostane bezpríznakovým nosičom. Vystavenie predispozičným faktorom môže infekciu znovu spustiť.
Liečba spočíva v dlhodobom, často viac ako jeden mesiac trvajúcom celkovom podávaní antibiotík a v podpornej starostlivosti.
Pasteurelová nádcha v počiatočnom štádiu na liečbu reaguje dobre, v neskorších štádiách už horšie, ochorenie sa rado vracia a zdanlivo vyliečené zviera často zostáva trvalým nosičom.
Chronická pasteurelóza králikov s tvorbou abscesov na miestach, kde ich nemožno odstrániť alebo aspoň otvoriť, sa lieči veľmi ťažko. Pri chronickej nádche je potrebné overiť rozsah infekcie najlepšie CT vyšetrením a chirurgicky odstrániť uložený tuhý hnis.
Parazity a ďalšie príčiny klesnutého ucha
Ušný svrab
Za choré uši králikov môžu byť zodpovedné aj parazity. Môžu byť jednou z príčin zápalu ucha, ale môžu viesť aj k mnohým ďalším závažným ochoreniam a zdravotným problémom.
Za svrab u králikov je zodpovedný epidermálny svrab, ktorý sa usadzuje na vonkajších zvukovodoch králika, na vnútornej strane ušnice. Potom sa do nej zavŕta a narúša povrch ucha.
Toto ochorenie spôsobuje kožný parazit, ktorý kladie vajíčka na vývoj ďalšej generácie do podkožného tkaniva vo vnútri ucha. Na koži vo vnútri ucha sa vytvorí svetlohnedá kôra.
Králik postihnutý svrabom sa silno škriabe zadnou labkou a potom silno potriasa hlavou, pričom ju nakláňa na stranu. V ušiach králika postihnutého svrabom sa tiež tvoria chrasty, ktoré môžu nakoniec úplne obsadiť zvukovod.
Svrabu sa dá predchádzať a liečiť ho liekmi, avšak konkrétny prípravok, dávkovanie a spôsob aplikácie musí určiť veterinárny lekár. Liečbu nevyberajte svojvoľne, pretože nie všetky prípravky vhodné pre iné zvieratá sú bezpečné pre králiky.
Blchy a vši
Králika môžu napadnúť psie, mačacie, ľudské alebo králičie blchy. Ohrozujú králiky ako dospelé jedince aj ako larvy.
Sú nielen nepríjemnými parazitmi - živia sa králičou krvou a spôsobujú úporné svrbenie - ale prenášajú aj mnohé choroby.
Napadnutie králika všami je pomerne zriedkavé - najčastejšie králika trápia blchy. Vši spôsobujú pretrvávajúce svrbenie, môžu viesť k lysinám a tvorbe bolestivých chrastičiek na tele králika.
Liečba vší zahŕňa oddelenie napadnutého králika od ostatných a dodržiavanie absolútnych hygienických pravidiel.
Muchy a larvy v uchu
Nie je pravda, že myiázou sa môžu nakaziť len extrémne zanedbané a veľmi choré králiky, hoci je pravda, že sú najzraniteľnejšie.
Muchy majú v obľube aj dlhosrsté králiky a staršie jedince s nadváhou. Aj malé poranenie v uchu králika, napríklad po škrabnutí alebo po vpichnutí hoci aj malého cudzieho telesa, stačí na to, aby mucha nakládla vajíčka do ucha králika.
Po vyliahnutí sa larvy zavŕtajú do kože ucha a takto sa živia. Aj keď v rane králika zbadáte jedinú larvu, hoci sa vám zdá malá, je to dôvod na okamžitú konzultáciu s veterinárnym lekárom.
Vírusové ochorenia, ktoré môžu postihnúť uši
Myxomatóza
Blchy môžu šíriť aj myxomatózu, veľmi nebezpečnú chorobu, ktorá ochromuje nervový systém králika a napáda aj jeho uši, ktoré sú pod vplyvom vírusu citlivé a opuchnuté. Toto ochorenie je takmer vždy smrteľné.
Myxomatóza králikov je vírusové ochorenie známe vyše 100 rokov. Okrem „klasickej“ myxomatózy s uzlíkmi na hlave a opuchmi okolo pohlavných orgánov sa stretávame aj s pľúcnou formou, ktorá sa vyznačuje prevládaním pľúcnych príznakov.
Ochorenie sa prejavuje uzlovitými zdureninami v oblasti hlavy a nosa, ktoré sťažujú dýchanie, okolo pohlavných orgánov, opuchom viečok a výtokom z očí. Príznaky sa objavujú po 4 až 14 dňoch od nakazenia. Väčšina postihnutých králikov zomiera.
Prevenciou je očkovanie, ochrana králikov pred komármi, správna dezinfekcia v chovoch a vylúčenie krmiva z plôch, kde majú prístup divé králiky a zajace.
Očkovanie sa vykonáva v 10. týždni života, následne v 6. mesiaci a ďalej každých ďalších 6 mesiacov. Imunita po očkovaní pretrváva 4 až 6 mesiacov. Vakcína nemusí byť úspešná, pokiaľ je králik už nakazený.
Každý králik by mal mať očkovanie aspoň proti moru a myxomatóze. Netreba to podceniť.
Kedy je potrebné vyhľadať veterinára okamžite
Choroby uší u chovných králikov sú vždy dôvodom na obavy a veľmi rýchlu reakciu. Čím skôr sa ochorenia odhalia, tým väčšia je šanca na úplné vyliečenie a žiadne komplikácie.
- Králik prestane jesť alebo výrazne zníži príjem potravy.
- Ucho je silno opuchnuté, začervenané, krváca alebo z neho vyteká hnis.
- Králik má výraznú bolesť pri dotyku.
- Opakovane trasie hlavou alebo si ucho intenzívne škriabe.
- Drží hlavu naklonenú na jednu stranu.
- Motá sa, padá alebo má kmitajúce oči.
- V uchu alebo rane sa nachádza larva.
- Objaví sa náhla zmena správania alebo letargia.
- Králik má súčasne výtok z nosa, kýcha alebo ťažko dýcha.
Hneď ako spozorujete prvé príznaky infekcie uší, okamžite choďte so svojím králikom do veterinárnej ordinácie na konzultáciu.
Tipy na vyšetrenie pri manipulácii s králikmi
Čo môže veterinár pri vyšetrení zisťovať
Veterinár posúdi celkový stav králika, ušnicu, zvukovod, prípadný výtok, bolesť, rovnováhu, oči, nos, chrup a príjem potravy.
Pri podozrení na bakteriálnu infekciu môže byť potrebná bakteriologická kultivácia z hlbokého nosného výteru, z abscesov alebo z postihnutých orgánov a stanovenie citlivosti baktérie na antibiotiká.
Predovšetkým u domácich králikov s výtokmi z nosa či očí je potrebné rentgenologickým vyšetrením overiť stav zubných koreňov. Pri chronickej nádche je potrebné overiť rozsah infekcie najlepšie CT vyšetrením.
Pri vyšetrení môže byť potrebné odlíšiť zápal vonkajšieho ucha od ochorenia stredného či vnútorného ucha, parazitov, poranenia alebo následkov pasteurelózy.
Čo robiť doma do návštevy veterinára
- Králika udržujte v pokoji a obmedzte manipuláciu na nevyhnutné úkony.
- Neskúšajte odstraňovať chrasty, hnis, larvy ani cudzie telesá z hĺbky ucha.
- Nekvapkajte do ucha lieky určené pre ľudí alebo iné zvieratá bez odporúčania veterinára.
- Nepoužívajte vatové tyčinky vo zvukovode.
- Sledujte, či králik žerie, pije a produkuje trus.
- Ak žije s ďalšími králikmi a existuje podozrenie na parazity alebo infekčné ochorenie, poraďte sa s veterinárom o oddelení.
- Ucho udržiavajte suché a zabráňte ďalšiemu škriabaniu alebo poraneniu.
Nezačínajte liečbu antibiotikami alebo antiparazitikami bez veterinárneho vyšetrenia. Pri králikoch môže byť nesprávne zvolený liek alebo dávka nebezpečná.
Prevencia ochorení uší
Nemoci uší u králikov vyžadujú okamžitú pozornosť a rýchlu reakciu. Prevencia spočíva v pravidelnej kontrole uší, dobrej hygiene, kvalitnej výžive, ochrane pred parazitmi a včasnom riešení každého poranenia.
Pasteurelóza je predovšetkým druhotnou infekciou, jej výskyt sa dá kontrolovať obmedzením predispozičných faktorov.
Najčastejšie pasteurelóza postihuje králiky ustajnené pod strechou, vo vnútorných králikárňach, napríklad v kôlňach, záhradných domčekoch a stodolách. Tieto objekty totiž často bývajú nedostatočne vetrané a zvlášť v zime v nich stúpa vlhkosť vzduchu a obsah amoniaku.
Králikom neprekáža ani tak zima ako vlhko a prievan, v takých podmienkach ľahko ochorejú.
- udržiavajte čisté a suché prostredie,
- zabezpečte dostatočné vetranie bez priameho prievanu,
- pravidelne kontrolujte ušnice a okolie zvukovodov,
- ošetrite aj malé poranenia,
- obmedzujte kontakt s muchami, komármi a divými králikmi,
- nové králiky držte v karanténe,
- pri výskyte parazitov dodržiavajte hygienické opatrenia,
- zabezpečte vhodnú výživu a pravidelnú veterinárnu starostlivosť,
- dodržiavajte očkovací program odporúčaný veterinárom.
Hlavný význam v prevencii má vakcinácia. V praxi sa často používa inaktivovaná vakcína PASORIN, ktorá v tele králika aktivuje rad obranných mechanizmov s následnou tvorbou imunity proti pasteurelóze.
Vakcinácia proti pasteurelóze existuje, ale nie je to žiadny zázrak. Výsledkom očkovania sú celkové protilátky IgG, ale sliznice sú chránené slizničnými protilátkami IgA. To znamená, že očkovanie nedokáže zabrániť nákaze, osídleniu sliznice nosa baktériami ani bezpríznakovému nosičstvu na slizniciach.
V ideálnom prípade chráni iba pred klinickými prejavmi ochorenia. Vakcína pôsobí proti sérotypu A a D a skrížená ochrana nie je dokonalá.
„Králičie ucho“ a neidentifikované lézie
Čo presne je „králičie ucho“? Je dôležité vedieť, že toto slovo sa nepoužíva ako názov chorobnej jednotky. Používa sa na označenie neidentifikovaných lézií na tele králika.
V takejto situácii sa odporúča konzultácia s veterinárnym lekárom.
Každá nová zmena tvaru, polohy alebo vzhľadu ucha si zaslúži pozornosť, najmä ak sa objaví spolu s bolesťou, trasením hlavy, škriabaním, výtokom alebo zníženým príjmom potravy.