Má kólia nepremokavú srsť a ako sa o ňu starať

Dlhosrstá kólia je elegantné, citlivé a priateľské plemeno s pevnou väzbou na človeka. Jej bohatá srsť môže pôsobiť náročne, no obavy z nadmernej starostlivosti nie sú založené na pravde.

Správnejšie je hovoriť o srsti, ktorá psa dobre chráni pred vlhkosťou, chladom aj teplom. Kólia nemá úplne nepremokavý povrch, po namočení však zvyčajne rýchlo uschne a krycia srsť pomáha zabrániť prenikaniu vody k pokožke.

Akú srsť má dlhosrstá kólia

Dlhosrstá kólia má hustú dvojitú srsť, ktorú tvorí rovná, na dotyk tvrdšia krycia srsť a mäkká, huňatá a veľmi hustá podsada. Podsada psa dobre kryje aj pred chladným počasím.

U oboch variáciách srsti, strednej dlhej i krátkej je krycia srsť hustá a stredne tuhá s jemnou, hustou podsadou, ktorá psa dobre kryje i pred chladným počasím.

Krycia srsť sa prispôsobuje obrysovej línii tela a je veľmi hustá. Na tvári prilieha krátka srsť, špičky uší sú krátke a hladké a smerom k ich nasadeniu srsti pribúda. Dlhosrsté psy majú bohatú hrivu, nohavice a prápory na chvoste.

• bohatá hriva a golier okolo krku,
• zástavy na zadnej strane predných končatín,
• bohato osrstené zadné končatiny nad pätami,
• dlhá srsť na chvoste,
• krátka srsť od piat nadol.

Práve kombinácia pevnej krycej srsti a hustej podsady vytvára prirodzenú ochranu pred dažďom, snehom, vetrom a chladom. Dlhšia srsť na krku, zadných nohách a chvoste však zachytáva viac vody a nečistôt než kratšie osrstené časti tela.

Je srsť kólie nepremokavá

O srsti dlhosrstej kólie sa často hovorí ako o nepremokavej. V praxi to znamená najmä to, že krycia srsť odpudzuje časť vody, neprepúšťa vlhkosť okamžite ku koži a po prechádzke dokáže pomerne rýchlo preschnúť.

Nepremokava srst. Vyhoda: po namoceni rychlo uschne. Nevyhoda: neda sa nasamponovat.

Dlhosrstá kólia môže po prechode potokom alebo po pobyte v daždi zostať na povrchu prekvapivo čistá. Ak však srsť nasiakne blatom alebo sa voda dostane do hustého goliera, nohavíc a chvosta, úplné vyschnutie môže trvať dlhšie.

Ak nahodou narazime na potok ci blato, pes byva suchy a cisty kym prideme domov.

Krycia srsť zároveň neznamená, že pes zostane po daždi úplne bez následkov. Keď vonku prší, treba psa utrieť od blata alebo sprchnúť, pretože „samocistiaca srst“ znamená, že po pol hodine bude pes síce čistý, ale uschnuté blato nezmizne do vákua.

Ked vonku prsi, treba psa utriet od blata alebo sprchnut - lebo "samocistiaca srst" znamena, ze po pol hodine bude pes sice cisty, ale to uschnute blato nezmizlo do vakua! ...Takze je roznesene po celom byte.

Prečo voda po srsti steká

Tvrdosť a elasticita chlpov zabraňujú plstnateniu, s výnimkou malého úseku tesne za ušami, kde je srsť jemná. Pevnejší povrch krycej srsti sa menej nasiakne vodou a nečistoty sa na ňom často nedržia tak pevne ako na mäkkej, jemnej srsti.

Dlhá srst specifickej struktury. Vyhoda: nezapichuje sa, da sa skvele odstranit z oblecenia a nabytku, cast roka neplzne.

Na väčšinu psa sa nezachytávajú nečistoty na chrbte, hlave, stehnách, pleciach, prednej strane nôh a labiek. Kólia navyše nemá bradu, v ktorej by sa držala voda a potrava.

Vyhoda: na vacsinu psa sa nezachytavaju necistoty (vrchna strana: chrbat, hlava, stehna, plecia, predna strana noh a labiek; nema bradu).

Spodná strana tela sa správa inak. Na brucho, golier, spodnú stranu labiek, chvost a nohavice sa môžu zachytiť tráva, vetvičky, semená, blato a ďalšie nečistoty.

Nevyhoda: na spodnu stranu sa chytaju vsetky prkotiny (brucho, golier, spodna strana labiek, CHVOST, KALHOTKY). Chvost a kalhotky sa navyse nedaju vycesat. Proste nedaju.

Väčšinou môže kólia prísť z prechádzky takmer úplne čistá, no pri pohybe cez nevhodnú lúku sa drobné rastlinné časti zachytia najmä v dlhých závesoch srsti.

Vacsinou prideme z prechadzky a pes je uplne cisty, ale ak trafime nespravnu luku... ak mam poruke hreben, je to do desiatich minut vyriesene, ak nie, nadavam cely den.

Čo robiť po prechádzke v daždi

Po návrate z vlhkého počasia treba skontrolovať najmä labky, brucho, golier, nohavice a chvost. Ak je srsť iba vlhká, často stačí psa nechať prirodzene preschnúť v teplom a dobre vetranom priestore.

Ak je na srsti blato, vhodné je psa utrieť uterákom alebo opláchnuť znečistené časti čistou vodou. Psom žijúcim v byte je po príchode z prechádzky počas vlhkého počasia samozrejme nutné umyť, či osprchovať nohy a ak treba aj spodok bruška.

Po umytí je dôležité odstrániť prebytočnú vodu uterákom. Hustý golier, nohavice a chvost by nemali zostať dlhodobo mokré, najmä ak pes odpočíva v chladnej miestnosti.

Na bežné vysušenie nie je potrebné používať agresívne teplo. Šetrnejšie je psa najskôr osušiť uterákom a potom mu umožniť pokojne preschnúť.

Starostlivosť o srsť mimo obdobia pĺznutia

Starostlivosť o srsť dlhosrstej kólie patrí skôr k menej náročným v porovnaní s mnohými inými dlhosrstými plemenami. Srsť sa nestrihá ani netrimuje.

Pritom paradoxne patrí starostlivosť o srsť dlhosrstej kólie k tým menej náročným spomedzi širokej palety rôznych plemien psov.

Mimo obdobia výmeny srsti stačí pravidelné krátke česanie a občasná kontrola miest, kde sa srsť ľahšie zamotáva. Osobitnú pozornosť si zaslúži priestor za ušami, golier, nohavice, labky a chvost.

Starostlivosť o srsť nie je príliš náročná, ku každodennej starostlivosti však patrí pravidelné krátke česanie, ktoré je dôležité v období väčšieho lienenia.

Dlhosrstá kólia má hustú dvojitú srsť, ktorá vyžaduje pravidelnú starostlivosť, aby zostala zdravá a bez strapatenia. Každodenná starostlivosť zahŕňa kefovanie, na to sa odporúča používať kvalitné hrebene a kefy určené pre dlhosrsté psy.

Pravidelnosť je dôležitejšia než dlhé a namáhavé česanie raz za niekoľko týždňov. Krátka údržba umožňuje odhaliť drobné uzlíky, rastlinné časti a nečistoty skôr, než sa pevne spoja so srsťou.

Pĺznutie a množstvo chlpov

Kólia pĺzne, ale nie celoročne, iba v krátkom časovom úseku roka. Psy zvyčajne pĺznu raz do roka, u sučky to z hormonálnych dôvodov môže byť aj dvakrát ročne a pĺznutie môže byť intenzívnejšie.

Srsť sa uvoľňuje tak, že sa dá v pomerne krátkom čase ľahko vyčesať a väčšina srsti zostane v kefe. Vyššiu náročnosť možno očakávať najmä v tomto krátkom období roka.

Dlhosrstá kólia síce môže počas pĺznutia uvoľňovať veľké množstvo srsti, no mimo tohto obdobia býva situácia výrazne pokojnejšia. Uvoľnená dlhšia srsť sa často dá pomerne dobre odstrániť z oblečenia a nábytku.

Dlhosrstá kólia síce pĺzne, ale nie celoročne, ale len v krátkom časovom úseku roka.

Momentálne sme v období pĺznutia, takže sa vždy cítim hrozne previnilo, keď ideme na návštevu, lebo viem, že hostiteľ bude mať od chlpov ešte niekoľko dní všetko.

Pri porovnávaní množstva srsti však záleží na konkrétnom jedincovi, chovnej línii a type srsti. Kólie z francúzskych línií môžu mať viac a mäkšiu srsť, ktorá schne pomalšie.

So srťou kólií francúzskych línií to neviem porovnať, majú úplne inú štruktúru a v mojich očiach sú náročnejšie, keďže majú srsti viac a mäkšiu a pomalšie schne.

Kúpanie dlhosrstej kólie

Kólie dlhosrsté netreba zbytočne kúpať. Kúpanie má zmysel v odôvodnených prípadoch, napríklad po nadmernom znečistení, po pôrode alebo v čase pĺznutia na urýchlenie výmeny srsti.

Kúpanie stačí každé 2 - 3 mesiace, pričom je nevyhnutné používať kvalitné šampóny a kondicionéry, ktoré podporia hebkosť a jemnosť srsti.

Príliš časté šampónovanie môže narušiť prirodzenú ochrannú funkciu kože a srsti. Pri bežnom blate preto často postačí opláchnutie vodou, najmä ak sú znečistené iba labky alebo spodná časť brucha.

Po kúpaní treba srsť dôkladne vysušiť a podľa potreby prečesať. Pri hustej podsade môže vlhkosť zostať dlhšie pri pokožke, preto je vhodné skontrolovať, či je suchý aj golier, podpažie, slabiny a oblasť za ušami.

Ochrana pred chladom a teplom

Hustá podsada a pevná krycia srsť poskytujú kólii prirodzenú ochranu pred chladom. Srsť zároveň pomáha izolovať aj proti teplu.

Samozrejme, dlhosrstá kólia nemá problém s celoročným umiestnením vo vonkajšom prostredí. Jej srsť prirodzene izoluje proti zime a chladu, ale aj proti teplám.

Ochranná srsť však neznamená, že pes môže zostať bez prístupu k vode, tieňu a vhodnému úkrytu. Vonkajšie umiestnenie je prijateľné iba za predpokladu, že pes má prístup do bytu či iného priestoru, kde priebežne prichádza do kontaktu s ľuďmi a môže sa cítiť súčasťou svojej rodiny.

Pri chove v byte musíme rátať s tým, že vplyvom vyšších teplôt prostredia zvyčajne mávajú menej srsti. Ani život v byte však nie je pre ňu utrpením, pretože kólia je prispôsobivá.

Je kólia vhodná do bytu

Dlhosrstá kólia môže žiť v byte aj vo vonkajšom prostredí, ak má dostatok pohybu a pravidelný kontakt s rodinou. Stály kontakt s človekom a so svojou rodinou je pre ňu veľmi dôležitý.

Samotu znáša horšie než mnohé iné plemená. Dlhé hodiny bez kontaktu s rodinou môžu viesť k nepokoju, hlasovým prejavom alebo nežiaducemu správaniu.

Bežná rodina žijúca v paneláku, pracujúci manžel a manželka a dve deti v škole môže mať kóliu za určitých predpokladov, že každý deň na ňu budú mať čas, nebude im prekážať, že je veľká, a budú sa vedieť postarať o pravidelnú údržbu srsti.

Prípadný strach z množstva chlpov kólie v domácnosti oproti iným plemenám pramení skôr z predsudkov než z reality. Samozrejme, na každý byt, v ktorom žije domáce zvieratko, má jeho prítomnosť vplyv a s tým treba dopredu počítať.

Povaha a potreba kontaktu s človekom

Kólia je nesmierne inteligentná, citlivá a vnímavá. Má vyrovnanú pokojnú povahu, je oddaná, úprimná a vždy láskavá.

Nie je to pes len jedného pána, ale svoju lásku venuje celej rodine vrátane jej najmenších členov. Centrom jej myslenia je jej rodina.

Ďalšou črtou kólie je prispôsobivosť. Keď treba, vie byť temperamentná, no celkovo patrí ku kľudnejším plemenám. Jej kľud vychádza z vnútornej, pre plemeno typickej vyrovnanosti a nadhľadu.

Kólia zvyčajne najprv rozmýšľa, až potom koná. Skôr ako rýchlosťou sa vyznačuje veľkou vytrvalosťou, obrazne povedané - je to bežec na dlhé trate.

Jej oddanosť voči majiteľovi sa prejavuje aj tým, že na prechádzke nebehá ďaleko od majiteľa, ale má ho vždy na očiach. Na rozdiel od iných plemien nevyžaduje neustálu pozornosť.

Je to spoločenský, prítulný, mierny, inteligentný a stále atraktívny pes. Je pohyblivá a poslušná.

Kólia ako rodinný pes

Kólia dlhosrstá je úplne ideálnym psom do rodín. Kvôli svojej rozvážnosti a jemnocitu sa hodí aj do prostredia s úplne malinkými deťmi.

Miluje deti a starostlivo na ne dohliada. S nesmiernou trpezlivosťou, láskou a nadhľadom im toleruje rôzne detské kúsky.

Nielenže je bez známok agresivity a deti miluje, ale vo vzťahu k nim nie je slonom v porceláne. Pristupuje k nim aj s veľkou dávkou fyzického citu.

Žiarlivosť z príchodu ľudského bábätka, ktorá sa vyskytuje pri mnohých plemenách, je u kólií úplne neznámym javom.

Patrí k najlepším rodinným psom - kólia má silne vyvinutý zmysel pre rodinu a je šťastná v jej okruhu.

Vzťah k iným psom a zvieratám

Dlhosrstá kólia je spoločenská, citlivá a zvyčajne veľmi priateľská. Silno sa viaže na svoju rodinu, dobre vychádza s deťmi a pri správnej socializácii aj s ostatnými psami a domácimi zvieratami.

Jej vzťah k ostatným zvieracím členom domácnosti býva veľmi priateľský. Ak žije s mačkami, králikmi, okrasnými vtákmi alebo inými psami v jednej domácnosti, môžu mať veľmi harmonické vzťahy.

Aj keď nemá výrazne vyvinuté lovecké pudy, bez správneho vedenia môže susedove mačky zo zábavy naháňať. Preto je dôležitá skorá socializácia a pokojné oboznámenie s rôznymi druhmi zvierat.

Výchova a výcvik

Kólia dlhosrstá patrí k menej náročným psom, učí sa veľmi ľahko, rýchlo a s radosťou.

Pri výcviku reaguje na hlas, náladu a správanie človeka veľmi citlivo. Tvrdé zaobchádzanie alebo krik môžu narušiť jej dôveru.

Na kóliu netreba kričať, ona pochopí už len vtedy, keď sa na ňu škaredo pozriete, prípadne mierne zvýšite hlas.

Vhodnejšia je pozitívna motivácia, jasné pravidlá a pestré, krátke lekcie. Pri výchove nemôžeme na ňu v žiadnom prípade tlačiť, skôr treba ísť metódou chválenia.

Kólia je úplne nenáročná na výchovu a starostlivosť, učí sa ľahko, rada a rýchlo. Jej výchovu zvládne aj začiatočník.

Netreba ju nutne drilovať, pretože sa učí aj z každodenného spolužitia v rodine. Hygienické návyky si osvojuje rýchlo. Samozrejme, podobne ako pri výchove iných plemien, nesmieme zabúdať na dôslednosť.

Je nesmierne múdry pes, ale prirodzene potrebuje mať impulzy, ktoré jej inteligenciu v plnej miere rozvinú. Preto je dôležité najmä v mladom veku poriadne socializovať a chodiť s ňou do rôzneho prostredia, navykať ju na rôzne podnety, zvuky, situácie a dopravné prostriedky.

Pohyb a aktivity

Navzdory svojej kráse je kólia stále pracovným psom. Pôvodne bola vyšľachtená ako pastiersky pes pre ovce, dnes sa však chová predovšetkým ako spoločenský, rodinný a športový pes.

Vyžaduje pohyb a hlavne, ako väčšina pastierskych psov, aktívne využitie.

Kólia je vhodná pre aktívneho človeka, rodinu s deťmi, dôchodcu aj človeka so zdravotným znevýhodnením, ak sú splnené jej základné potreby. Rada sa prispôsobí aktívnemu aj pokojnejšiemu životnému štýlu majiteľa, no nevyhnutne potrebuje kontakt s človekom a pravidelný pohyb.

Hodí sa k celému radu psích športov - agility, canicross, pasenie, záchranárčina alebo stopy.

Oproti niektorým iným ovčiarskym plemenám je omnoho menej náročná, no to neznamená, že nepotrebuje pohyb. Ten potrebuje každý pes bez ohľadu na plemeno.

Vzhľad a štandard dlhosrstej kólie

Dlhosrstá kólia pôsobí elegantne, harmonicky a ľahko. Má pevnú stavbu tela, dlhý trup a rovný chrbát, no nikdy by nemala vyzerať ťažkopádne.

Je to pes mimoriadnej krásy s pokojnou dôstojnosťou. Žiadna časť tela nie je v nesprávnom pomere vzhľadom k celku. Stavba tela sa vyznačuje silou a aktivitou bez známok ťažkopádnosti a akýchkoľvek stôp hrubosti.

Najdôležitejší je výraz, ktorý vzniká dokonalou vyváženosťou a správnym pomerom lebečnej a tvárovej časti, veľkosťou, tvarom, farbou a uložením očí a korektným nasadením a nesením uší.

Hlava je dlhá a úzka, pri pohľade spredu a zboku sa podobá čisto rezanému klinu s plynulými vonkajšími líniami. Nos je vždy čierny.

Oči sú stredne veľké, mandľového tvaru, trocha šikmo umiestnené a tmavohnedej farby. Pri blue-merle sfarbení môže byť jedno alebo obe oči čiastočne alebo celkom modré.

Malé uši sú v pokoji nesené dozadu. Akonáhle niečo upúta pozornosť psa, sú zdvihnuté dopredu a nesené napoly vztýčene, pričom horná tretina sa prirodzeným spôsobom preklopí dopredu.

Chvost je dlhý, jeho posledný stavec dosahuje aspoň po pätu. V pokoji je spustený s mierne zahnutou špičkou. V afekte môže byť nesený vyššie, ale nikdy nie nad chrbtom.

Povolené sfarbenie

Srsť môže byť sobolia, sobolia s bielou, trikolór alebo blue-merle.

• Sobolie sfarbenie: nazývané aj „zlaté“ - všetky odtiene od svetlej zlatej po sýtu mahagónovú alebo odtiene sobolej.
• Trikolór: prevažne čierna so sýtymi trieslovými znakmi na hlave a končatinách.
• Blue-merle: prevažne jasná strieborno-modrá s čiernymi fľakmi alebo čierno-mramorovanou kresbou.

Všetky vymenované farby by mali mať pre kólie typické biele znaky vo väčšom alebo menšom rozsahu. Obvyklý je celkom alebo čiastočne biely golier, biela hruď, končatiny a labky a biely koniec chvosta. Na tvári a čele môže byť lysinka.

Základné údaje podľa štandardu

Historický pôvod plemena

Dlhosrstá kólia pochádza zo Škótska, kde jej predkovia pomáhali pastierom pri pasení a presunoch stád a zároveň strážili majetok.

Kólia vznikla pravdepodobne z pôvodných anglických a škótskych pastierskych psov. Podľa štandardu sa predpokladá, že plemeno vzniklo zo psov, ktoré do Škótska priviezli pôvodne Rimania a ktorí sa tu krížili s miestnymi pôvodnými typmi psov.

Odkiaľ pochádza dnešný názov, nie je dodnes celkom jasné. Podľa niektorých teórií pásli tieto psy plemeno oviec s čiernymi hlavami a nohami „Col“, preto boli nazývané „colley dogs“. Podľa iných teórií pochádza názov zo slova „coaly“, čo znamená čierny ako uhoľ.

Prvé zmienky o psoch nazývaných Colleys pochádzajú už z 18. storočia, no plemeno vtedy ešte ani zďaleka nemalo dnešnú podobu. Boli to hrubšie a ťažkopádnejšie psy.

Neskôr k nim bol pravdepodobne prikrížený írsky a Gordonov seter, tiež barzoj, čím kólia získala elegantnú pretiahnutú hlavu.

Po priemyselnej revolúcii sa plemeno začalo krížiť s borzojom, teda ruským chrtom, čo mu dodalo dlhšiu a ušľachtilejšiu hlavu.

Prvé kólie boli predovšetkým trikolórne alebo blue-merle. Najznámejšia dnešná farba - zlatá - sa presadila až neskôr.

Veľkú popularitu získala v 19. storočí, keď si ju všimla kráľovná Viktória. Kráľovná Viktória si zaobstarala dlhosrstú kóliu po návšteve Balmoral Castle, čo výrazne zvýšilo jej popularitu.

Neskôr sa stala jedným z najznámejších psích plemien na svete aj vďaka literárnej a filmovej postave Lassie.

Kólia ako strážca

Kólia nemá v sebe štipku nervozity či agresivity, no oddanosť voči majiteľovi a jeho rodine z nej robí schopného strážcu.

Voči cudzím ľuďom je nedôverčivá a zvažuje, či ich prijme alebo nie. Je však priateľsky založená, bez akýchkoľvek stôp nervozity alebo agresivity.

Kólia je rodinný pes bez stôp agresivity. Preto nemožno očakávať, že bude priamo svojím telom brániť domácnosť.

V prípade potreby však dokáže veľmi rýchlo prejsť z pokojového stavu do výrazne podráždeného štekotu a týmto spôsobom upozorniť na prípadného votrelca. Väčšinu ľudí odstraší už len svojou prítomnosťou.

Čo treba pri kólii zvážiť

Kólia nie je psom úplne pre každého. Nehodí sa do agresívneho alebo neharmonického prostredia plného hádok a kriku, pretože by tam veľmi trpela.

Rovnako sa nehodí pre ľudí, ktorí neuznávajú filozofiu „najprv myslieť, potom konať“. Kólia totiž nikdy nekoná bezhlavo.

Pri rozhodovaní treba počítať s veľkosťou psa, každodennou potrebou pohybu, kontaktom s človekom, pravidelnou údržbou srsti a výraznejším pĺznutím v určitých obdobiach.

Neexistuje žiadny „bezúdržbový“ pes. Pri kólii však nie je potrebné srsť strihať ani trimovať a mimo obdobia pĺznutia býva jej údržba pomerne jednoduchá.

Je to nesmierne priateľské a svedomité stvorenie a vie byť oddaným psom pre každého, kto ju vie a chce prijať.

tags: #kolia #nepremokava #srst