Komplex vírusovej leukémie mačiek: príznaky, prenos, diagnostika a prevencia

Komplex vírusovej leukémie mačiek, zaužívaná skratka FeLV, je ochorenie vyvolané vírusom zo skupiny retrovírusov, ktoré spôsobuje u mačiek poruchu obranyschopnosti a nádorové bujnenie. Mačací leukovírus (FeLV) je pôvodcom leukózy, nazývanej tiež mačacia leukémia.

Ide o gammaretrovírus špecifický pre mačky. Nebol preukázaný jeho prenos na človeka ani na zvieratá iných druhov. Vnímavé sú všetky plemená mačiek a ochorenie sa vyskytuje po celom svete.

Čo je vírus FeLV

Vírus mačacej leukémie je retrovírus príbuzný s vírusom myšej leukémie, ktorý existoval medzi divými mačkami už desaťtisíce rokov pred jeho objavením v roku 1964 (Jarrett a kol., 1964).

FeLV, podobne ako vírus FIV či ľudský HIV vírus, produkuje enzýmy, ktoré prepisujú genetickú informáciu napadnutých buniek.

Mimo tela mačky je vírus veľmi nestály, ničia ho vyššie teploty, sucho a slnečné žiarenie. Vo vlhku a pri izbovej teplote môže vírus prežívať po dobu 7 dní. Vírus je citlivý na väčšinu dezinfekčných prostriedkov.

Pri štandardných bytových podmienkach prežije mimo tela hostiteľa len pár hodín.

Výskyt a vývoj poznatkov o FeLV

Ochorenie FeLV u divých mačiek nevyvolalo pred jeho objavením zvýšený záujem a akákoľvek súvisiaca úmrtnosť zostala medzi spektrom chorôb, ktoré postihujú divé mačky, nepovšimnutá.

To, čo vieme o patogenéze infekcie FeLV u divokých mačiek, preto pôvodne pochádzalo zo štúdií uskutočnených v 70. a 80.

Zdá sa, že FeLV nepozorovane prestúpila z prírody do populácie domácich mačiek niekedy pred 60. rokmi 20. storočia a odvtedy došlo k rapídnemu nárastu incidencie.

Prvé náznaky, že by za touto chorobou mohol stáť vírus, prišli v roku 1964 s identifikáciou intracelulárnych častíc pripomínajúcich vírus myšej leukémie v domácnosti mačiek s viacerými prípadmi lymfosarkómu (Jarrett a kol., 1964).

Naše chápanie závažnosti infekcie FeLV a jej vzťahu k chorobám iným ako lymfosarkóm sa začalo v roku 1969 vo výskumných laboratóriách (Hardy a kol., 1969).

Hlavné spektrum chorôb súvisiacich s FeLV vzišlo z komerčnej aplikácie nepriameho fluorescenčného testu protilátok (IFA) na detekciu viremických mačiek, počnúc rokom 1972 (Hardy, 1973; Hardy a Zuckerman, 1991).

FeLV bola retrospektívne identifikovaná ako hlavná príčina ochorení domácich mačiek v 60. rokoch a prospektívne v 70. a 80. rokoch.

Prečo sa FeLV v minulosti tak výrazne šírila

Čo spôsobilo panzootiu infekcie FeLV a chorôb u domácich mačiek? Ako sa neskôr zistilo, človekom riadené prostredie s početnou populáciou mačiek, najmä kde boli mladé mačiatka v kontakte so staršími infikovanými mačiatkami a mačkami, sa ukázalo ako ideálne pre prenos z mačky na mačku.

Závažnosť týchto expozícií spolu s mladým vekom (Hoover et al., 1976) a inými stresovými faktormi prostredia výrazne zvýšil výskyt pretrvávajúcich infekcií oproti prechodným infekciám (Pedersen a kol., 1977).

Infekcia FeLV sa vyskytuje hlavne u mačiek mladších ako 3-8 rokov (Pedersen, 1998, 1991). Hlavným zdrojom infekcie sú mačky v asymptomatickom štádiu infekcie.

Ochorenie sa častejšie vyskytuje vo veľkých chovoch a v domácnostiach s mnohopočetným výskytom mačiek.

Koniec panzootie FeLV nastal s rozsiahlym „testovaním a oddeľovaním“ viremických mačiek, ako dokumentujú Weijer a kolegovia (1986). Testovanie a oddeľovanie boli neskôr doplnené účinnými vakcínami.

Je pozoruhodné, že infekcia FeLV už nie je hlavnou príčinou ochorení v domácnostiach s mnohopočetným výskytom mačiek.

Opäť existuje ako prírodná infekcia, s pozitivitou iba u 1-5% divokých mačiek. V súčasnosti sa u mačiek vyskytuje omnoho menej ako predtým, pričom infikovaných je menej ako 1 % zdravých mačiek.

Ako sa FeLV prenáša

Vírus sa vylučuje vo všetkých výlučkoch a telesných sekrétoch a šíri sa blízkym kontaktom (Pedersen a kol., 1977).

Vírus FeLV sa najviac koncentruje v slinách a telesných tekutinách. Vírus sa prenáša prostredníctvom slín, krvi, trusu, moču i cez placentu a materské mlieko.

Nákaza sa prenáša z mačky na mačku náhodným kontaktom, napríklad uhryznutím alebo poškriabaním.

• pri vzájomnom čistení;
• pri jedení zo spoločných misiek;
• pri vzájomnej blízkosti;
• pri uhryznutí;
• počas párenia;
• z matky na potomstvo počas gravidity placentou;
• z matky na potomstvo počas laktácie a prostredníctvom mlieka;
• výnimočne aj prostredníctvom rovnakej misky na vodu a jedlo.

Hlavným zdrojom infekcie sú mačky v asymptomatickom štádiu infekcie, pretože môžu vírus šíriť bez viditeľných príznakov ochorenia.

FeLV je vysoko-infekčné ochorenie, ale vírus je v prostredí mimo hostiteľa veľmi nestabilný.

Vírus FeLV je nákazlivý iba pre mačky, človek a zvieratá iného druhu sa týmto vírusom nemôžu nakaziť.

Čo sa deje po infekcii

Už na druhý až dvanásty deň po infikovaní sa vírus rozširuje lymfatickou cestou, v uzlinách dutiny ústnej a v krku, potom sa šíri do kostnej drene a čreva.

Primárna infekcia FeLV je svojou povahou do značnej miery nevýrazná a ukončená silnou imunitnou odpoveďou a celoživotnou imunitou (prehľad Pedersen, 1991).

Infekcia FeLV sa v prírode zvyčajne vyskytuje potom, čo sú mačky dostatočne staré na to, aby sa mohli socializovať, a primárna fáza infekcie je buď bezpríznaková, alebo prechodná a končí dlhotrvajúcou imunitnou reakciou u 95% alebo viac mačiek.

Iba malá časť infekcií v prírode vedie k chronickej virémii. Ochorenia spojené s FeLV sa vyskytujú prevažne u malej skupiny mačiek s pretrvávajúcou infekciou.

Ak je však rozsah expozície dostatočne veľký a/alebo je nejakým spôsobom znížená imunita mačky, môže dôjsť k primárnemu a prechodnému ochoreniu.

Po tomto štádiu často nasleduje dlhotrvajúca a do značnej miery bezpríznaková virémia trvajúca mesiace a roky.

Vírus sa môže ukrývať v bunkách tela mačiatka alebo mačky. To sa označuje ako latencia.

Mačka môže byť nakazená vírusom FeLV a nemať žiadne zdravotné problémy. V týchto prípadoch sa vírus nachádza v latentnej forme a mačka je iba prenášačom a môže celý život prežiť bez prejavov ochorenia.

U mačiek s pretrvávajúcou infekciou FeLV sa nakoniec vyvinie niekoľko primárnych a sekundárnych chorôb, ktoré sú zvyčajne smrteľné.

Priebeh infekcie a formy ochorenia

Mačatá zvyčajne uhynú, dospelé mačky pokiaľ infekciu prekonajú, stávajú sa prenášačmi vírusu.

Zvyčajný odhad úmrtnosti u viremických mačiek je okolo 50% ročne (Pedersen, 1988), čo znamená, že po troch rokoch zostane nažive iba 12,5% z nich.

Je tiež známe, že iba 10% mačiek infikovaných FeLV prežije dlhšie ako tri roky.

Príznaky FeLV

Prvotná infekcia sa prejavuje vysokými teplotami, nechutenstvom a apatiou.

Táto fáza sa môže prejaviť horúčkou, generalizovanou lymfadenopatiou, nízkym počtom krvných doštičiek a WBC a miernou anémiou.

Príznaky FeLV nemusia byť špecifické. Mačka celkovo chradne, môže mať zväčšené uzliny, môže tiež trpieť na rôzne zápalové ochorenia dutiny ústnej, zvukovodu alebo kože.

Pri zvýšenom strese sa môžu objaviť symptómy ako horúčka, apatia, anorexia, narušenie slizníc najmä ďasien, zvracanie, zlá kvalita srsti a pod.

Vírus zasahuje všetky telesné sústavy.

Reprodukčné poruchy

• neplodnosť;
• potraty;
• úhyny novorodených mačiat.

Krvné a nádorové ochorenia

• anémia;
• leukémia;
• lymfóm;
• aplasticá anémia;
• myeloproliferatívne poruchy.

Ďalšie možné ochorenia a komplikácie

• zväčšenie lymfatických uzlín;
• zväčšenie sleziny;
• zväčšenie pečene;
• nervové poruchy;
• polyartritídy;
• zápaly očí;
• zápaly ústnej dutiny;
• kožné infekcie;
• enteritídy;
• toxoplazmóza;
• infekčná peritonitída.

Organizmus mačky sa nedokáže brániť proti baktériám, ktoré bežne neohrozujú zdravie mačky.

Primárne choroby FeLV sú spojené s rôznymi mutantami infikujúceho kmeňa a zahŕňajú aplastickú anémiu, rôzne myeloproliferatívne poruchy a lymfóm, ktorý je zvyčajne generalizovaný, očný alebo neurologický (zhrnutie Pedersen 1988, 1991).

Diagnostika infekcie FeLV

Vírus sa diagnostikuje sérologicky - zisťuje sa prítomnosť vírusového antigénu v krvi zvieraťa.

Na klinike CatVet ponúkame našim klientom ambulantné vyšetrenie pomocou tzv. Combo testov, ktoré v priebehu pár minút dokážu z kvapky krvi diagnostikovať infekciu FeLV vírusom.

Výsledok jedného testu však nemusí byť vždy konečným potvrdením infekcie. Rozhodnutie liečiť FIP u takýchto mačiek musí v prvom rade vychádzať z presnosti počiatočného testu FeLV.

Asi 5 zo 100 pozitívnych in-house testov FeLV ELISA u zdravej populácie mačiek bude falošne pozitívnych.

Ak je výskyt FeLV v populácii mačiek pochádzajúcich z ulice 1%, falošne pozitívne výsledky budú päťkrát častejšie ako skutočné pozitivity.

Preto je dôležité, aby boli pozitívne testy ELISA potvrdené ďalším testom, ako je PCR.

Majitelia by sa mali vždy, keď je to možné, uistiť, že tieto mačky nemajú iné choroby spojené s FeLV, ako je aplastická anémia, lymfóm alebo myeloproliferatívne poruchy.

Liečba a starostlivosť o infikovanú mačku

Účinná a špecifická terapia neexistuje.

Na vírus FeLV nebolo do dnešného dňa objavené žiadne účinné antivirotikum, ktoré by dokázalo nakazené zviera vyliečiť.

Priebeh choroby je individuálny u každého jedinca, avšak môže mať veľmi rýchly spád, pri ktorom je odporučená eutanázia.

U mačiek s pretrvávajúcou infekciou FeLV sa nakoniec vyvinie niekoľko primárnych a sekundárnych chorôb, ktoré sú zvyčajne smrteľné.

Je potrebné vziať do úvahy ďalšie dva problémy s liečením takýchto mačiek.

Chov mačiek infikovaných FeLV spôsobuje finančné a fyzické ťažkosti, pokiaľ ide o rutinnú veterinárnu starostlivosť a karanténu náchylných mačiek.

Zviera infikované vírusom FeLV musí byť doživotne oddeľované od nenakazených mačiek.

Súvislosť FeLV a infekčnej peritonitídy

Zistilo sa, že jedna tretina až polovica mačiek s FIP počas 70. a 80. rokov bola infikovaná FeLV (Cotter a kol., 1973; Pedersen a kol., 1977).

Spojenie medzi týmito dvoma infekciami sa ukázalo, keď boli mladé laboratórne mačky s infekciou enzootickým mačacím enterickým koronavírusom (FECV) chované spolu s nosičmi FeLV (Pedersen a kol., 1977).

Keď sa tieto mladé mačky trvale infikovali FeLV, začali sa zvyšovať ich titre koronavírusových protilátok a behom niekoľkých týždňov alebo mesiacov sa objavili klinické príznaky FIP.

FIP sa vyskytla iba u jednej tretiny mačiek s virémiou FeLV, a u dvoch tretín mačiek, ktoré sa stali imunnými voči FeLV, sa nezistili žiadne prípady FIP.

V neskoršej štúdii boli mačky chronicky infikované laboratórnym kmeňom vírusu mačacej imunodeficiencie (FIV) experimentálne infikované FECV (Poland a kol., 1996).

U dvoch z 19 mačiek v chronickom imunosupresívnom štádiu infekcie FIV sa vyvinula FIP, zatiaľ čo žiadna z 20 FIV neinfikovaných „spolubývajúcich“ neochorela.

Čo znamená FeLV pri liečbe FIP

Priznávam sa, že nie som zástancom liečby FIP u mačiek pozitívnych na FeLV.

Vieme, že infekcia FeLV indukuje typ imunosupresie, ktorý vedie k rozvoju FIP.

Mám tiež podozrenie, že úspešná liečba FIP antivirotikami, ako je GS-441524, spočíva v obnovení ochrannej imunitnej odpovede na FIPV.

Ak je to pravda, FeLV indukovaná imunosupresia môže interferovať s imunitou FIPV a znižovať mieru vyliečenia pri liečbe GS alebo interferovať s akoukoľvek dlhodobou ochrannou imunitou vyvolanou úspešnou antivírusovou liečbou.

Je nepravdepodobné, že by sa pestúni/záchranári rozhodli neliečiť FIP u FeLV pozitívnych mačiek.

Rozhodnutie liečiť FIP u takýchto mačiek však musí v prvom rade vychádzať z presnosti počiatočného testu FeLV.

Prevencia infekcie FeLV

Prevenciou šírenia ochorenia je sérologické testovanie mačiek, striktné oddelenie infikovaných jedincov a vakcinácia jedincov v teste negatívnych.

Pri podozrení na ochorenie je potrebné zviera oddeliť od ostatných mačiek a tiež oddeliť mačky, ktoré s ňou prišli do styku.

Prevencia spočíva v oddelení chorých zvierat od zdravých.

Je potrebná karanténa a krvný test nových zvierat v domácnosti.

Ohrozené sú najmä zvieratá, ktoré majú prístup k vonkajšiemu výbehu, kde môžu dôjsť do kontaktu s infikovanou mačkou.

Je veľmi dôležité, aby sa do vonkajšieho výbehu vypúšťali len sterilizované alebo kastrované zvieratá, keďže u nich nehrozí nekontrolované párenie a teritoriálne boje s mačkami.

Očkovanie proti FeLV

Na slovenskom trhu je dostupná aj vakcína proti vírusu FeLV. Túto vakcínu využívame aj na našej veterinárnej klinike.

Vakcína proti FeLV je dostupná, väčšinou však nie je zahrnutá v bežných kombinovaných vakcínach.

Očkovanie proti leukémii mačiek patrí medzi základné očkovania, čo znamená, že je povinné pre všetky mačky a mačiatka.

Ideálny vek na prvé očkovanie mačiatka je osem týždňov, po ktorom nasleduje druhé očkovanie o tri až päť týždňov neskôr.

Pôjde o základné očkovanie, ktoré chráni mačiatko pred najbežnejšími a vysokorizikovými chorobami.

Keď mačiatko dosiahne jeden rok, bude potrebovať prvé ročné preočkovanie, ktoré sa následne bude opakovať každý rok.

Praktický postup pri novej alebo podozrivej mačke

1. Nové zviera držať oddelene od ostatných mačiek.
2. Vykonať krvný test na FeLV.
3. Pri pozitívnom výsledku zabezpečiť potvrdenie ďalším testom, ako je PCR.
4. Do potvrdenia výsledku nepoužívať spoločné misky ani spoločný priestor s nenakazenými mačkami.
5. Vyšetriť mačku na choroby spojené s FeLV, ako je aplastická anémia, lymfóm alebo myeloproliferatívne poruchy.
6. Pri negatívnom výsledku zvážiť vakcináciu podľa spôsobu života a rizika kontaktu s inými mačkami.
7. Infikovanú mačku doživotne oddeľovať od nenakazených mačiek.

tags: #komplex #virusovej #leukemie #maciek