Korytnačka močiarna: stavba tela, spôsob života a ochrana

Korytnačka močiarna (Emys orbicularis) je jediný pôvodný druh korytnačky voľne žijúci na Slovensku. Patrí medzi plazy a je kriticky ohrozeným chráneným živočíchom.

Jej prirodzeným prostredím sú stojaté alebo mierne tečúce vody s bahnitým dnom a bohatou vegetáciou, napríklad slepé ramená riek, melioračné kanály, rybníky, jazerá a močiare. Na Slovensku sa vyskytuje na niektorých lokalitách Východoslovenskej, Podunajskej a Borskej nížiny.

Základný vzhľad korytnačky močiarnej

Korytnačka močiarna dorastá do veľkosti asi 30 cm. Naše korytnačky zvyčajne dosahujú dĺžku 20 až 25 centimetrov. Pancier je plochý, rovnomerne klenutý, hladký a v zadnej časti mierne rozšírený.

Odborníci nazvali tento ochranný pancier karapax. Je oválny a vzadu rozšírený. Karapax je plochý, rovnomerne nízko klenutý, s maximálnou dĺžkou asi 25 cm.

Farba panciera je tmavo hnedá až černastá, zdobená, podobne ako celé telo, žltými bodkami, ktoré často splývajú do jemných čiar. Je tmavo hnedý až černastý, pokrytý žltými bodkami. Niektoré jedince majú pancier úplne tmavý, alebo bodky temer zanikajú.

Zdobenie je na okrajových štítkoch intenzívnejšie, ale sú tiež jedince ktoré majú pancier úplne tmavý a zdobenie je takmer neviditeľné. Mladé korytnačky majú aj uprostred panciera pozdĺžny kýl, ktorý sa však vekom stráca a u dospelých jedincov už nie je patrný.

Pancier je pevný, ale v prednej časti je vďaka priečnemu ohybnému kĺbu akoby mäkší. Pancier sa skladá z chrbtovej časti - karapaxu a brušnej - plastrónu.

Spodná časť panciera je zvyčajne svetlá s tmavými škvrnami, ale môže sa vyskytovať aj v čisto čiernej variácii. Plastrón je veľký, oválny, jeho spojenie s karapaxom nie je pevné a je tvorené väzivom.

Štítky panciera

Stredových pancierových štítkov je päť, bočných je osem a okrajových je dvadsaťpäť. Za hlavou sú tri štítky akoby v tvare mašličky.

Hlava, oči a čeľuste

Hlava korytnačky močiarnej je plochá, pokrytá hladkou kožou. Má tvrdé, zrohovatené čeľuste bez zubov.

Zrenica je okrúhla a dúhovka je oranžová alebo žltá s jasnou červenou kresbou v tvare kríža. Krk, hlava a zvyšok tela býva zväčša pokrytý žltými bodkami, podobne ako pancier.

Samca od samičky rozoznáme ťažko, môžeme sa o to pokúsiť len pri pohľade zblízka. Samec má v oku hnedú dúhovku a samička ju má jasnú sírovožltú.

Končatiny, prsty a chvost

Končatiny sú robustné a svalnaté. Robustné končatiny majú rozdielny počet prstov. Päť na predných a štyri na zadných.

Na predných nohách má 5 a na zadných 4 prsty s dlhými pazúrmi. Prsty sú voľné a je medzi nimi blana. Všetky sú zakončené pazúrikmi.

Predné majú päť prstov a zadné len štyri, zakončené krátkymi zahnutými no ostrými pazúrikmi. Chvost je pomerne dlhý a u mladých jedincov sa vďaka okrúhlemu pancieru zdá byť dlhší ako v skutočnosti je.

Chvost je výrazný.

Rozdiely medzi samcom a samicou

Pohlavné rozdiely sa dajú rozpoznať len u dospelých korytnačiek. Samice sú väčšie, majú kratší chvost a spodná časť panciera je rovná, pričom samce majú spodnú časť panciera akoby vpadnutú do vnútra.

Pri určovaní pohlavia môže pomôcť aj farba dúhovky: samec má v oku hnedú dúhovku a samička ju má jasnú sírovožltú.

Prispôsobenie tela životu vo vode

Korytnačka močiarna často býva zaraďovaná medzi „korytnačky prechodného typu“, pretože končatiny sa viac podobajú na suchozemské korytnačky, ale tvar panciera je podobný vodným korytnačkám.

Prsty sú voľné a je medzi nimi blana, ktorá uľahčuje pohyb vo vode. Korytnačka močiarna obýva prehriate, skôr plytké a zarastené vody. Celý život strávi vo vode, vyhýba sa tečúcim vodám, na súš vychádza len do najbližšieho okolia.

Vyhrieva sa na ostrovčeku, ktorý je zmáčaný vodou. Rada sa zdržiava na veľkých listoch lekna, kde sa krypticky kryje - nazývame to homochrómia.

Najčastejšou obranou je rýchle tiché vkĺznutie do vody a zahrabanie sa do bahna. Pričom pod hladinou vydržia pomerne dlhý čas. Skôr, ako sa vynoria spod hladiny, pozorne skúmajú okolie.

Veľkosť, vek a telesný vývoj

Korytnačka močiarna dorastá dĺžky do 25 cm, pričom v niektorých materiáloch sa uvádza veľkosť asi 30 cm. Naše korytnačky zvyčajne dosahujú dĺžku 20 až 25 centimetrov.

Tento druh sa dožíva nesmierne vysokého veku a to viac ako 100 rokov. Podľa literatúry sa môžu dožiť až 120 rokov.

Výskyt a biotop

Nakoľko existuje veľa poddruhov Emys orbicularis, s množstvom výrazne sa líšiacich biotopov budeme sa venovať na Slovensku žijúcemu poddruhu Emys orbicularis orbicularis. Jedná sa o vodnú korytnačku obývajúcu stojaté a pomaly tečúce toky.

Korytnačka močiarna žije v stojatých alebo mierne tečúcich vodách s bahnitým dnom a bohatou vegetáciou, s vhodnými plochami na kladenie a inkubáciu vajec.

Takisto sa s ňou možno stretnúť v zarastených slepých ramenách riek, v rybníkoch, jazerách a rozsiahlych bažinách s bohatou vegetáciou. Dospelé jedince sa vyskytujú v hlbších vodách, no mláďatá preferujú plytké teplejšie vody.

Naše pôvodné korytnačky žijú na východnom Slovensku, v niektorých jazerách v južných častiach našej krajiny, v pozostatkoch ramien v Latorickej rovine a potom aj na Záhorí v Dolnomoravskej nive.

Jedinou z potvrdených lokalít prirodzeného výskytu korytnačky močiarnej na Východoslovenskej nížine je Národná prírodná rezervácia Tajba v Strede nad Bodrogom v okrese Trebišov. Jediné miesto výskytu, kde sa potvrdilo úspešné a pravidelné rozmnožovanie, je Národná prírodná rezervácia Tajba pri Strede nad Bodrogom.

Dnes je na Slovensku jediná lokalita na východnom Slovensku, kde je dokázané pravidelné úspešné rozmnožovanie tohto druhu. Inde sa vyskytuje náhodne.

Lokalita Tajba ako jediná svojho druhu na Slovensku je ukážkou pôvodného areálu rozšírenia korytnačky močiarnej na východe Slovenska.

Rozšírenie druhu

Korytnačka močiarna je rozšírená od Severnej Afriky cez Pyrenejský polostrov a väčšiu časť južnej a strednej Európy, Malej Ázie až po Aralské jazero.

V oblasti geografického rozšírenia je popísaných 14 poddruhov. Nakoľko existuje veľa poddruhov Emys orbicularis, s množstvom výrazne sa líšiacich biotopov budeme sa venovať na Slovensku žijúcemu poddruhu Emys orbicularis orbicularis.

Potrava

Korytnačka močiarna sa živí dravým spôsobom a prevažnú časť potravy vo vodnom prostredí tvoria mäkkýše, hmyz, jeho larvy a ojedinele aj menšie ryby a žaby.

Potravu si chytá vo vode aj na brehu. Tvoria ju rozličné mäkkýše, žaby, červy a hmyz.

Na brehu loví chrobáky, hmyz, larvy hmyzu, červy, dážďovky a rôzne iné bezstavovce. Potravu tvoria prevažne vodné bezstavovce, niekedy aj malé stavovce, žaby, žubrienky, malé ryby, vodné riasy a mäkké časti rastlín.

Zimný spánok a ročná aktivita

Do marca až apríla prebieha zimný spánok, po ktorom nastáva hlavne v máji obdobie párenia.

Obdobie od konca októbra do marca, prípadne až apríla, strávia zimným spánkom, hybernáciou, vo vode. Prezimuje v zemi, v bahne na dne, v starej diere po ondatre, v hĺbke asi 40 až 50 centimetrov.

Na povrchu žije od apríla do septembra. Je aktívna od apríla do októbra, pári sa v apríli až máji.

Párenie a kladenie vajec

Krátko po prebudení začína párenie, ktoré je najintenzívnejšie v máji. Samotné párenie prebieha vo vode a predchádza mu svadobný tanec samcov.

Doba párenia trvá asi dva týždne a páriace sa páry sa počas tejto doby zdržujú spolu.

Korytnačka patrí medzi plazy, samička znáša vajcia ako väčšina plazov. Zadnými nohami vyhrabe jamku a znesie do nej 5 až 15 vajec s veľkosťou tri centimetre.

Vajíčka samičky kladú o mesiac neskôr do plytkých jamôk pomerne ďaleko od vody. Samica znáša 2 - 20 vajec, ktoré zahrabáva do piesčitej pôdy.

Obdobie kladenia vajec zásadným spôsobom ovplyvňuje počasie. Samice kladú vajcia spravidla okolo 20. mája až do 25. júna do hniezdnej jamky vyhrabanej v piesčitej pôde a je ich v priemere 13.

Zaujímavosťou je, že najvyšší zaznamenaný počet u nás bol 25, čo je svetový rekord pre tento druh.

Vývoj vajec a mláďat

Plod sa vyvíja pomerne dlho, podľa teploty zeme, v ktorej sú vajcia ukryté. Ich inkubácia trvá 60 - 120 dní v závislosti od teploty.

Mláďatá sa liahnu asi po troch mesiacoch. Mláďatá sú z vajec vonku zvyčajne koncom augusta.

V hniezdnej jamke sa prehrabú hlbšie do bahna a tam aj prezimujú. V horších poveternostných podmienkach sa však stáva, že mláďatá sa liahnu až po prezimovaní, v teplých jarných mesiacoch.

Mladé sa liahnu za 60 až 120 dňoch, no v našich klimatických podmienkach nevyliezajú z kladiska a prečkávajú zimu v pôde. Liahnu sa až na jar budúceho roka.

Mláďatá, ktoré sa zo znášok vyliahli dospejú za desať rokov. Potom sa začnú rozmnožovať.

Ohrozenie prirodzeného prostredia

Korytnačku okrem predátorov ohrozuje najmä vysušovanie a strata mokradí.

Aj napriek tomu, že ide o veľmi vzácneho plaza, jeho rozšírenie a lokality sú čoraz menšie a vzácnejšie. Je veľmi dôležité chrániť jeho pôvodné stanovištia a zachovať prostredie lokalít, v ktorom sa vyskytujú.

Podľa Petra Havaša z občianskeho združenia Fauna Carpatica korytnačky najviac ohrozuje degradácia biotopu, jeho vysychanie a zazemňovanie.

Podľa riaditeľky Správy CHKO Latorica Kristíny Voralovej došlo vplyvom nepriaznivých klimatických podmienok a niekoľkoročného deficitu zrážok k výraznému poklesu spodných vôd v oblasti celej Východoslovenskej nížiny.

V prípade južných regiónov Slovenska je väčšina krajiny rozoraná. Korytnačka, pokiaľ nemá inú plochu a nakladie tie vajíčka do poľa, tak jej mláďatká vyliezajú až na jar, tie znášky sú poorané a populácia sa nedokáže rozmnožiť.

V prípade miest, kde samice kladú vajcia a ktoré nie sú súčasťou rezervácie, vidí ohrozenie v ich devastácii neriadenou či nepremyslenou lesohospodárskou a poľnohospodárskou činnosťou.

Predátori a ochrana hniezd

Korytnačka močiarna dorastá do veľkosti asi 30 cm. Žije vo vode, ale desať až dvadsať vajíčok znáša na súši. Tam sa stávajú pochúťkou pre líšky.

Nechránené hniezdo korytnačky líšky okamžite vyhrabú, mriežku sa však zatiaľ nenaučili prekonať.

„Ako sme si uvedomili, že líšky tu vyberajú znášky korytnačiek, tak sme začali tohto nášho loveckého psíka využívať na to, aby nám pomohol označovať čerstvo nakladené vajíčka korytnačky močiarnej. Hneď ako to označil, tak sme na to položili mriežku,“ hovorí kynologička Petra.

V čase najintenzívnejšieho kladenia vajíčok korytnačkami sme tu aj cez noc. Vždycky tu prespíme, aby sme skoro ráno a neskoro večer boli tu pri nich a kontrolovali ich pri kladení.

Ochranári za tri roky takto ochránili okolo sto hniezd.

Invázne korytnačky

V mestách vo vodných plochách zväčša plávajú invázne korytnačky vypustené chovateľmi. Sú väčšie, agresívnejšie a ohrozujú našu korytnačku močiarnu a aj iné druhy.

Verejnosť si ju často zamieňa s korytnačkou písmenkovou (Trachemys scripta). Ide však o cudzokrajný druh, o ktorý často chovatelia stratia záujem a vypustia ju do prírody.

Takisto aj voľné vypúšťanie korytnačky písmenkovej (Trachemys scripta elegans) nezodpovednými chovateľmi má za následok, že počty korytnačky močiarnej klesajú.

Ochrana druhu na Slovensku

Korytnačka močiarna je druh zákonom chránený. Nie je legálne takýto druh chytať, brať, alebo s ním manipulovať.

Vzhľadom na kritický stav populácie korytnačky močiarnej na Slovensku sa organizácie ako Malkia Park, BROZ (Bratislavské regionálne ochranárske združenie) a ŠOP SR (Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky) spojili v spoločnom projekte zameranom na ochranu tohto druhu.

Projekt zahŕňa vytvorenie vhodných podmienok pre kladenie vajec, ochranu kladísk pred predátormi a zlepšenie kvality vodných biotopov.

Dňa 24. mája 2025 bol v Malkia Parku slávnostne otvorený nový priestor venovaný ochrane korytnačky močiarnej. Tento krok bol súčasťou podujatia „Deň biodiverzity a korytnačiek“, ktoré sa konalo v rámci Svetového dňa korytnačiek.

Podujatie malo za cieľ zvýšiť povedomie verejnosti o dôležitosti ochrany korytnačiek a ich biotopov. Návštevníci mali možnosť zúčastniť sa rôznych aktivít, ako sú komentované kŕmenia zvierat, prednášky odborníkov a vzdelávacie infostánky.

Tento projekt je dôležitým krokom v ochrane korytnačky močiarnej na Slovensku a ukazuje, ako spolupráca medzi rôznymi organizáciami môže prispieť k zachovaniu biodiverzity a ochrane ohrozených druhov.

Obnova biotopov

Úlohou prvého dlhoročného integrovaného projektu LIFE NATURA 2000 je do roku 2030 obnoviť biotopy pre ohrozenú korytnačku močiarnu na ploche 30 hektárov.

Súčasťou je aj obnova vodného režimu s dopĺňaním vody do rezervácie.

Na projekte IP Life Natura 2000 spolupracuje Ministerstvo životného prostredia SR, Štátna ochrana prírody SR, WWF SR, Národné lesnícke centrum, Daphne - Inštitút aplikovanej ekológie, Slovenský vodohospodársky podnik, š.p.

Z dôvodu významnej sukcesie na okolitých pieskových lokalitách, ktoré slúžia ako kladiská korytnačky močiarnej, pracovníci Správy CHKO Latorica realizovali odstránenie náletových drevín hlavne agáta bieleho (Robinicia pseudoacacia).

Populácia a stav ochrany

Jeden z našich najohrozenejších živočíchov je nenápadná korytnačka močiarna. Jej populácia sa odhaduje na niekoľko sto jedincov. Hrozí jej vyhynutie.

Rozmnožuje sa na troch lokalitách. Presný počet korytnačiek močiarnych nie je známy, pretože jej populácia je negatívne ovplyvnená hlavne nepriaznivými klimatickými podmienkami oblasti Východoslovenskej nížiny.

Občianske združenie Fauna Carpatica pred 10 - 15 rokmi odhadovalo, že v Tajbe sa vyskytuje 100 až 150 dospelých jedincov. Korytnačky úspešne prežili nepriaznivé obdobia začiatkom 90.

Korytnačka močiarna (Emys orbicularis) je pôvodným druhom našej fauny. V Červenej knihe ohrozených a vzácnych živočíchov ČR a SR je zaradená do kategórie druhov kriticky ohrozených.

Svetový deň korytnačiek

Mnohé druhy korytnačiek sú ohrozené a preto majú aj svoj svetový deň. Bol iniciovaný v roku 2000 spoločnosťou American Tortoise Rescue, organizáciou venujúcou sa záchrane a ochrane korytnačiek.

Je ním 23. máj a ak chcete, môžete si nielen pri tejto príležitosti korytnačku močiarnu vyfarbiť a vystrihnúť.

tags: #korytnacka #mociarna #stavba #tela