Verejná správa je hlavným pilierom spoločnosti, jej organizácie a riadenia. Jej význam spočíva v tom, že jej činnosti a zásahy sú dôležité pre fungovanie spoločnosti a štátu.
Funkčnosť verejnej správy je založená na vnútorných a vonkajších systémových prvkoch. Jej hnacou silou nie sú iba procesy, ale aj systémy, zamestnanci, byrokrati, úradníci a byrokracia.
Verejná správa ako systém spravovania verejných vecí
Verejná správa predstavuje komplex vzájomne prepojených inštitúcií, procesov, pravidiel, zamestnancov a kontrolných mechanizmov, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje spravovanie verejných vecí.
V súlade s cieľmi, ktoré sleduje publikácia určená širšiemu okruhu čitateľov a ktorá má napriek svojmu monografickému charakteru súčasne poslúžiť aj ako základná študijná pomôcka adresovaná všetkým záujemcom o problematiku verejnej správy, je nevyhnutné upriamiť pozornosť na analýzu a syntézu známych, málo známych i úplne neznámych poznatkov predovšetkým o inštitúte kontroly, o inštitúte verejnej správy a o vzájomnom vzťahu oboch týchto inštitútov.
Základné okruhy problémov, ktoré sú späté s pojmami verejná správa, kontrola a systém, sú v publikácii racionálne usporiadané do logicky učleneného a prehľadného komplexu poznatkov.
| Prvok verejnej správy | Význam |
|---|---|
| Inštitúcie | Organizujú a zabezpečujú spravovanie verejných vecí. |
| Procesy | Umožňujú výkon úloh, povinností a práv. |
| Ľudské zdroje | Predstavujú zamestnancov, byrokratov a úradníkov. |
| Kontrola | Overuje fungovanie verejnej správy a jej systémov. |
| Občania | Vystupujú ako klienti verejnej správy. |
Úloha ľudských zdrojov a úradníckeho aparátu
Jedným z týchto prvkov sú ľudské zdroje, respektíve byrokrati.
Tento úradnícky aparát nie je iba hnacou silou verejnej správy, ale aj spojovacími pracovníkmi v týchto procesoch.
Jeho úlohou je pomáhať štátu a jeho klientom, teda občanom, pri plnení ich úloh, povinností a práv.
Význam ľudského kapitálu pre rozvoj samosprávy súvisí so schopnosťou verejných organizácií reagovať na potreby spoločnosti, zabezpečovať výkon verejných politík a vytvárať podmienky pre sociálny a ekonomický rozvoj regiónov.
Verejná správa preto nemôže byť posudzovaná iba podľa formálnej štruktúry alebo právomocí jednotlivých orgánov. Jej reálna výkonnosť závisí aj od kvality zamestnancov, ich odbornosti, zodpovednosti, komunikačných schopností a schopnosti konať v prospech občanov.
Byrokracia a postbyrokratické prístupy
Byrokracia a post-byrokracia v podmienkach verejných organizácií predstavujú teoreticko-metodologický diskurz o spôsoboch organizácie a riadenia verejných inštitúcií.
Byrokratické usporiadanie zdôrazňuje pravidlá, hierarchiu, postupy a formálne kompetencie. Takéto usporiadanie vytvára rámec pre predvídateľnosť rozhodovania a jednotné uplatňovanie pravidiel.
Post-byrokratické prístupy upriamujú väčšiu pozornosť na pružnosť, spoluprácu, kvalitu služieb, komunikáciu a orientáciu na občana.
Oba prístupy sa dotýkajú organizácie verejných vecí, práce úradníkov a vzťahu medzi verejnou organizáciou a jej klientmi.
Dobré fungovanie verejnej správy si vyžaduje nielen dodržiavanie pravidiel, ale aj schopnosť primerane reagovať na meniace sa spoločenské podmienky.
Kontrola vo verejnej správe
Kontrola patrí medzi základné inštitúty verejnej správy.
Jej význam spočíva v overovaní zákonnosti, správnosti, účelnosti a hospodárnosti postupov a rozhodnutí verejných orgánov.
Pritom parciálnou konfrontáciou excerpovaných poznatkov nadobudnutých štúdiom tejto problematiky a ich zovšeobecňovaním, ale aj absorbovaním určitých praktických skúseností sa autori pokúsili súčasne aj o ich kompaktnú klasifikáciu a racionálnu prezentáciu.
Systemizáciou analyzovaných problémov a diverzifikovaním nadobudnutých poznatkov syntetizovaných do zrozumiteľného odborného študijného textu, teda do komplexu vedeckými metódami bádania získaných úvah, zovšeobecňujúcich názorov a faktov, by publikácia mala vyústiť predovšetkým do jasnej identifikácie a prehľadnej prezentácie kontrolných systémov pôsobiacich vo sfére spravovania verejných vecí.
Kontrolné mechanizmy majú význam nielen pri odhaľovaní nedostatkov, ale aj pri zvyšovaní kvality riadenia, posilňovaní zodpovednosti a ochrane práv občanov.
Vysporiadať sa preto bolo potrebné predovšetkým s tými.
Verejná správa a občan
Občan je klientom verejnej správy a zároveň subjektom, ktorého práva, povinnosti a oprávnené záujmy verejná správa ovplyvňuje.
Úradnícky aparát má pomáhať občanom pri plnení ich úloh, povinností a práv.
Kvalita verejnej správy sa preto prejavuje aj v spôsobe, akým úradníci komunikujú s občanmi, poskytujú informácie, prijímajú rozhodnutia a riešia konkrétne životné situácie.
Odporúčanie CM/Rec 7 Výboru ministrov členským štátom o dobrej správe súvisí s požiadavkou, aby výkon verejnej správy rešpektoval princípy dobrej administratívy.
Dobrý úradník je spojený s plnením úloh, povinností a práv, s profesionálnym vystupovaním a so zodpovedným výkonom verejnej služby.
Verejná správa v spoločenskom prostredí
Manažment verejnej správy v spoločenskom prostredí sa uskutočňuje v podmienkach, ktoré ovplyvňujú sociálne, ekonomické, politické a regionálne zmeny.
Región, sociálny a ekonomický rozvoj súvisia so zmenami v hospodárskej štruktúre regiónov Slovenskej republiky v rámci sociálno-ekonomického rozvoja.
Verejná správa musí na tieto zmeny reagovať prostredníctvom svojich inštitúcií, procesov, zamestnancov a verejných politík.
Význam ľudského kapitálu pre rozvoj samosprávy je preto spojený s kvalitou rozhodovania, plánovania a poskytovania verejných služieb.
Na fungovanie verejnej správy vplývajú aj zmeny na trhu práce, postavenie starších pracovníkov a ekonomické straty a prínosy spôsobené emigráciou pracovnej sily.
Krízový manažment ako súčasť verejnej správy
Krízový manažment predstavuje súbor riadiacich, organizačných a rozhodovacích činností, ktorých cieľom je pripraviť verejnú správu na vznik krízových situácií a zabezpečiť primeranú reakciu na ich dôsledky.
Verejná správa a krízový manažment sú navzájom prepojené, pretože krízové situácie si vyžadujú koordinovaný postup verejných orgánov, odborných útvarov, bezpečnostných zložiek a ďalších subjektov.
Krízový manažment využíva ľudské zdroje verejnej správy pri plánovaní, rozhodovaní, koordinácii, komunikácii a realizácii opatrení.
Human Resources in the management of Flood Situation in the Slovak Republic súvisia s úlohou ľudských zdrojov pri riadení povodňovej situácie v Slovenskej republike.
Pri povodňovej situácii je nevyhnutné prepojiť odborné znalosti, organizačné postupy, dostupné zdroje a rozhodovanie verejných orgánov.
Ľudské zdroje v krízovom riadení
Ľudské zdroje sú v krízovom manažmente rozhodujúcim prvkom, pretože zabezpečujú premenu plánov, pravidiel a rozhodnutí na konkrétne opatrenia.
Ich úlohy zahŕňajú prípravu na krízové situácie, zhromažďovanie informácií, vyhodnocovanie rizík, komunikáciu medzi orgánmi, organizáciu pomoci a kontrolu vykonávaných opatrení.
Krízové riadenie si vyžaduje odbornosť, pripravenosť, schopnosť spolupracovať a schopnosť prijímať rozhodnutia v časovej tiesni.
Kvalita personálneho zabezpečenia ovplyvňuje rýchlosť reakcie, presnosť rozhodovania aj dôveru občanov vo verejné inštitúcie.
Koordinácia a komunikácia
Úradníci v krízovom manažmente plnia aj úlohu spojovacích pracovníkov medzi štátom, samosprávou, odbornými zložkami a občanmi.
Koordinácia je potrebná preto, aby jednotlivé orgány postupovali v súlade s určenými kompetenciami a aby sa dostupné prostriedky využívali účelne.
Komunikácia s občanmi musí byť zrozumiteľná, včasná a primeraná charakteru krízovej situácie.
Pri krízových udalostiach je dôležité nielen prijímať opatrenia, ale aj informovať občanov o ich právach, povinnostiach a možnostiach pomoci.
FLOPRES: Long-Term Flood Risk Forecast/Dlhodobá predpoveď povodňového rizika
Požiadavky na kvalitu verejnej správy
Cieľom skúmania kvality verejnej správy je upozorniť na aktuálny a želateľný stav tejto oblasti.
Tento cieľ možno napĺňať analýzou, syntézou, porovnávaním a analýzou dotazníkov.
Výsledkom týchto činností majú byť odporúčania, ktoré by mali byť prospešné pre spoločnosť, úradnícky aparát aj samotný štát.
Kvalitná verejná správa si vyžaduje prepojenie funkčných inštitúcií, účinných procesov, odborne pripravených zamestnancov a primeraných kontrolných systémov.
- odbornosť a kvalifikáciu úradníkov;
- zodpovedný výkon verejnej služby;
- zrozumiteľnú komunikáciu s občanmi;
- dodržiavanie zákonných pravidiel;
- účinnú kontrolu verejných procesov;
- schopnosť reagovať na spoločenské a regionálne zmeny;
- pripravenosť na krízové situácie;
- koordináciu orgánov verejnej správy.
Význam verejnej správy pre štát a spoločnosť
Význam verejnej správy je značný.
Jej činnosti a zásahy sú dôležité pre chod spoločnosti a štátu.
Jej hnacou silou nie sú iba procesy, ale aj systémy, zamestnanci, byrokrati, úradníci a byrokracia.
Efektívna verejná správa zabezpečuje výkon verejných úloh, chráni verejný záujem, poskytuje služby občanom a vytvára organizačné podmienky na zvládanie bežných aj krízových situácií.
Prepojenie verejnej správy, kontroly, ľudských zdrojov a krízového manažmentu umožňuje vnímať správu verejných vecí ako komplexný systém, v ktorom jednotlivé prvky navzájom podmieňujú jeho fungovanie.