Lov a zber zvierat: tradičné spôsoby, význam a pravidlá

Lov zvierat predstavuje chytanie a usmrcovanie divo žijúcich zvierat na získanie obživy.

Lov a zber zvierat boli od najstarších čias súčasťou života človeka, spôsobom získavania potravy aj zdrojom surovín na výrobu nástrojov, odevov a ozdobných predmetov. V súčasnosti má lov okrem potravinového významu aj úlohu pri starostlivosti o zver, ochrane biodiverzity, regulácii stavov zvierat a prevencii škôd a chorôb.

Tradičný lov a jeho význam pre obživu

Tradičným formám lovu sa venovali najmä pastieri, furmani, drevorubači a uhliari.

Lovili rôzne druhy zvierat, alebo sa špecializovali (kunári, vtáčnici, potkaniari, rybári).

Už pravekí lovci postupne zistili, že lov nemusí prebiehať v bezprostrednej blízkosti so zverou.

Ich zbrane boli predovšetkým ruky, palica, či kameň.

Medzi prvé zbrane patrí kameň, či prak.

V prírode, kde pravekí lovci žili bolo množstvo mnohotvárnych kameňov v rôznej hmotnosti.

Tieto činnosti ich nútila ďalej vyvíjať svoje zbrane a zdokonaľovať sa v love.

Ďalšou z prvých zbraní boli kyjak, ktorý sa používal na lov na blízko a jeho účinnosť zvyšovali doplnky ako jedovatá tinktúra alebo hrot na konci a oštep, ktorý je známy aj v dnešnej dobe sa využíval v minulosti hlavne na lov mamutov.

Spôsoby chytania a usmrcovania zvierat

Základom samolovu bolo kladenie pascí a vyčkávanie zvierat na miestach, ktorými prechádzali, na ktorých sa zhromažďovali alebo skrývali.

Lovec ich vábil na návnadu (újesť), nastrčením živého zvieraťa (napr. šovka - výr na vábenie dravcov), napodobňovaním ich hlasu (i hlasu zvierat, ktorými sa živili) ústami, pískaním na listy tráv a nástrojmi - vábničkami.

Praktizovalo sa vyhľadávanie zveri sliedením, naháňaním, štvaním, plašenie hlukom, dymom (durenie jazveca, líšky zo skrýše), vykopávanie alebo vylievanie z úkrytov.

Ryby, žaby, raky, mláďatá divých kačíc, sŕn i diviakov lovili bez použitia nástrojov.

Chytanie na lep sa používalo vo vtáčnictve; na chytanie hadov slúžila rozštiepená palica, ktorou hada zacvikli za hlavou.

Vlky, zajace, líšky i vtáky sa chytali do sietí.

Zver sa po dostatočnom priblížení alebo chytení ubíjala kameňmi, palicami, kyjakmi, sekerami alebo valaškami.

Ryby, kožušinová zver a vtáky sa lovili aj trávením a hlušením.

Pri love sa používali aj strelné zbrane - luk a od začiatku 15. storočia puška.

Rozvoj poľovníckych zbraní

V živote sa človek snaží prísť na rôzne uľahčujúce postupy v situáciách každodenného života.

K týmto činnostiam patrí samozrejme aj lov.

Lovci postupne zdokonaľovali zbrane, aby mohli zviera zasiahnuť z väčšej vzdialenosti a zvýšiť účinnosť lovu.

Pri love sa používali aj strelné zbrane - luk a od začiatku 15. storočia puška.

Poľovné strelné zbrane sú smrtiace nástroje, preto ich musí každý poľovník dokonale poznať, dobre ich ovládať a používať bezpečne.

Chov domácich zvierat a dopĺňanie obživy

Slovania v 6. a 7. storočí chovali s obľubou hovädzí dobytok, ošípané, ovce a kozy.

Hovädzí dobytok sa choval nielen kvôli mäsu alebo mlieku, ale aj ako ťažné zviera.

Zvieratá sa pod dozorom pásli voľne v prírode.

V zime boli prikrmované senom, bukvicami atď.

Medzi pozostatkami domácich zvierat sa našli aj kura domáca, kačice, husi, pes či mačka.

Kôň sa využíval na jazdu.

Lov preto nebol jediným spôsobom získavania živočíšnej potravy, ale dopĺňal chov domácich zvierat a poľnohospodársku produkciu.

Aké druhy zvierat sa lovili

Z doterajších analýz zvieracích kostí z archeologických lokalít sa dozvedáme, že divo žijúca zver bola zastúpená pomerne málo.

Dominovali medzi ňou jeleň, diviak, srnec a zajac, v menšej miere pratur, zubor, medveď hnedý, los a líška.

Tieto zvieratá predstavovali nielen zdroj mäsa, ale aj kožušín, kostí a parožia, ktoré slúžili ako suroviny na ďalšie spracovávanie.

Spomedzi vtáctva bol obľúbený holub, bažant a tetrov.

Dôležitou súčasťou obživy bol rybolov.

Dokazujú to nálezy háčikov (Żukowice), ihiel na opravu sietí atď.

Z lokality Krakov-Nowa Huta pochádza pravdepodobne závažie na rybársku sieť.

Rozdelenie poľovnej zveri

Poľovnú zver rozdeľujeme na pernatú (vtáky) a srstnatú (cicavce).

Ďalej ju poľovnícky delíme na veľkú (najčastejšie sa strieľa guľou) a malú (najčastejšie sa strieľa brokmi).

Taktiež delíme zver na úžitkovú (získavame z nej konzumnú divinu) a škodlivú inak nazývanú aj ako škodná (okrem inej potravy žerie aj úžitkovú zver).

Rozdelenie zveri na úžitkovú a škodlivú je len relatívne, lebo pre poľovníka môže byť zver úžitková, ale súčasne pre poľnohospodára škodlivá (napr.: diviak) alebo naopak (napr.: myšiak).

O nijakom druhu zveri nemožno tvrdiť, že je len užitočná alebo je len škodlivá; každý druh zveri má svoje miesto v prírode.

Preto by bolo treba toto tradičné, ale nesprávne delenie zveri nahradiť novým, ktoré by zodpovedalo zásadám moderného ekologického myslenia.

Raticová zver

Najpočetnejšou skupinou úžitkovej zveri sú párnokopytníky (raticová zver).

Rozdeľujeme ich na prežúvavce a neprežúvavé.

Prežúvavé párnokopytníky majú viac dielny žalúdok.

V bachore a v slepom čreve majú bohatú mikroflóru, ktorá trávi buničinu a vlákninu a premieňa ich na bielkoviny a na vitamíny.

Odumreté strávené mikroorganizmy slúžia tiež ako zdroj bielkovín a vitamínov.

Parohatým prežúvavcom vyrastajú z čelovej kosti tvrdé kostené parohy, ktoré si každoročne vymieňajú.

Rohaté prežúvavce majú rohy, ktoré nezhadzujú.

Neprežúvavé párnokopytníky majú jednodielny žalúdok a žlčník, ktorý pomáha pri trávení.

Zajacovité a hlodavce

Ďalšou dôležitou skupinou sú zajacovité, ktoré majú v čeľusti za dvoma veľkými rezákmi (hlodákmi) ešte dva malé kolíčkové zúbky, a preto sa v zoologickom systéme zaraďovali do podradu dvojitozubce.

Medzi ne patria zajac a králik.

Poslednou skupinou sú hlodavce, ktoré majú v čeľusti nezdvojené hlodáky a kolíčkovité zúbky im chýbajú.

Produkty získané lovom

Hlavný produkt lovu - zverina je konzumovaná celosvetovo.

Zverinu konzumoval predchodca dnešného človeka a zverina predstavuje súčasne vo výžive moderného človeka potravinu s vysokou dietetickou, ekologickou a zdravotnou hodnotou.

Jedná sa o prirodzenú potravu človeka, ktorá dosahuje niektoré významné kvalitatívne ukazovatele ako napríklad vysoký obsah bielkovín, nízky obsah tuku a cholesterolu a súčasne vysoký obsah železa.

Pritom práve železo je prvok, ktorého nedostatkom trpí veľká časť európskych žien.

Poľovníckou činnosťou je využívaný prirodzený prebytok (prírastok) obnoviteľných prírodných zdrojov.

Zásadným spôsobom ovplyvňuje kvalitu zveriny aj situácia pred ulovením.

Súčasná spotreba zveriny na 1 obyvateľa u nás je nízka, je to približne 0,4 kg ročne.

Pritom práve zverina sa vyznačuje niektorými významnými dietetickými vlastnosťami v porovnaní s mäsom hospodárskych zvierat.

Napríklad 100 g jelenieho stehna v surovom stave obsahuje 22,2 g bielkovín, 1,6 g tuku, 40 mg cholesterolu a 3,3 mg železa.

Okrem veľmi nízkeho podielu tuku (srnčie stehno 1,3 %), ktorý zároveň obsahuje vysoký podiel hodnotných nenasýtených mastných kyselín, zverina sa vyznačuje vysokým obsahom bielkovín (srnčie stehno 21,4 %), ktoré majú vysokú biologickú hodnotu, čo umožňuje ich vysokú využiteľnosť v ľudskom organizme.

I keď sa loví veľké množstvo raticovej zveri a produkuje sa tým aj veľké množstvo zveriny, na pultoch potravinových reťazcov sa predáva mrazená zverina z Nového Zélandu, Francúzka a ďalších krajín.

Napríklad aj slovenskú zverinu, ako produkt zo slovenských poľovných revírov, bude potrebné podstatne lepšie propagovať a sprístupniť ju verejnosti, aby nemusela byť vyvážaná do zahraničia.

Bude však nevyhnutnou podmienkou pre akceptovanie zveriny širokou verejnosťou, aby bola cenovo dostupná.

Je dôležité efektívnejšie propagovať produkty lovu, čiže zverinu, zverinové pokrmy a výrobky.

Chybou sú prípady, keď verejnosť nemá najlepšie skúsenosti s konzumáciou zveriny, vzhľadom aj na to, že sa k nej dostala v horšej kvalite.

Poľovníctvo musí obhájiť svoje prínosy pre spoločnosť.

Prezentovanie lebiek a parohov už pred laickou verejnosťou stráca čaro a medzi najvýznamnejšie úlohy poľovníctva určite patrí produkcia kvalitnej potraviny pre humánnu výživu, čiže sprostredkovanie zdravej zveriny z prírody na stôl človeka.

Starostlivosť o zver a ochrana biodiverzity

V prvej časti príspevku sme zhodnotili poľovnícku starostlivosť o zver a načrtli témy, ktorým by sa mal dnešný poľovník venovať a plniť tak aj záujmy spoločnosti.

Patrí k nim biodiverzita a ekologizácia krajiny.

Aj starostlivosť poľovníkov o zver v období núdze - prikrmovanie zveri musí zohľadňovať jej skutočné výživové potreby.

Ochrana zveri v jej životnom prostredí pred vyrušovaním zo strany verejnosti vyplývajúceho aj z nedostatku informácií.

Pri vysokých stavoch zveri vzrastá riziko šírenia ochorení.

Regulácia inváznych a nepôvodných druhov, čím sa chráni pôvodná biodiverzita.

Lov líšok, kún a ďalších predátorov bol v minulosti motivovaný cenou kožušiny.

Existencia poľovníctva nie je všade samozrejmosťou.

Filozof a spisovateľ zo Švajčiarska (Schwab, 2015) označil poľovníka ako obeť morálneho pokroku a napísal: „Lov je daný prírodou ako život sám, a preto sa poľovníctvo nemusí ospravedlňovať“.

Premnožená zver a škody

Problém premnoženej zveri, najmä danielov, diviakov a muflónov, predstavuje na Slovensku dlhodobú výzvu pre lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo.

Jedným zo zásadných problémov slovenského lesného hospodárstva a najmä poľnohospodárstva je enormné a roky pretrvávajúce premnoženie zveri.

Ide najmä o daniele, diviaky a muflóny.

Dôsledkom toho je skutočnosť, že zver vo svojom prirodzenom prostredí nemá dostatok potravy, spása úrodu z polí a vinohradov a spôsobuje nadmerné škody, a to aj v lese.

Škody sa odhadujú minimálne na 120 miliónov eur ročne.

Nejde pritom len o škody na poľnohospodárskych porastoch a plodinách, tieto škody spôsobené premnoženou zverou v lese sú rovnako enormné a znemožňujú vypestovanie mladého lesa.

Zanedbávanie povinností poľovníkov v počtoch odlovenej zveri a enormné premnoženie zveri je fakt, ktorý je nepochybný a túto skutočnosť uznáva aj štát, teda Ministerstvo pôdohospodárstva, ako aj Slovenská poľovnícka komora.

Už v roku 2016, presne 9. marca, bolo uzavreté memorandum o spolupráci medzi Slovenskou lesníckou komorou, Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou a Slovenskou poľovníckou komorou, kde bola explicitne konštatovaná premnoženosť poľovnej, predovšetkým raticovej a diviačej zveri.

Napriek tomu, že existuje zhoda na povahe a rozsahu problému, nedošlo k prijatiu žiadnych efektívnych a praktických opatrení zameraných na zníženie stavu zveri, a tak výška škôd spôsobených zverou z roka na rok narastá.

Právny rámec lovu

Zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z. z. ustanovuje pravidlá pre poľovníctvo na Slovensku.

Okresný úrad je zodpovedný za riadenie a kontrolu poľovníctva v regiónoch.

Diviačia zver a líšky je voľne žijúca - poľovná zver a jej obhospodarovanie sa riadi zákonom o poľovníctve.

To znamená že loviť, odchytávať alebo ináč manipulovať s takouto zverou môžu len užívatelia poľovných revírov, okrem prípadov nutnej obrany a krajnej núdze.

Zákon č. 274/2009 Z. z. § 2 Vymedzenie základných pojmov definuje lov zveri ako získavanie zveri odstrelom, odchytom, poľovnými dravcami alebo pomocou fretky.

Podľa zákona o poľovníctve pod pojem lov patrí aj odchyt.

Mimoriadne povolenie lovu

Ak vznikne potreba obmedziť stavy niektorého druhu zveri na nepoľovných plochách okrem farmových chovov, povoľuje lov zveri na týchto plochách na žiadosť ich užívateľov príslušný okresný úrad.

Vykonaním lovu poverí okresný úrad užívateľa poľovného revíru, v ktorého obvode sa nepoľovné plochy nachádzajú.

Ak sa nepoľovné plochy nachádzajú na hranici poľovných revírov, poverí vykonaním lovu užívateľa poľovného revíru s najdlhšou spoločnou hranicou.

Lov v intraviláne obce

Diviačia zver schádza z lesov nižšie, k obytným plochám.

Stráca prirodzenú plachosť.

Láka ju tam dostatok potravy a neudržiavané plochy, ktoré slúžia ako dobré a bezpečné útočisko.

Z tohto dôvodu dochádza k zvýšenej pravdepodobnosti stretu voľne žijúcej zveri s ľuďmi v intraviláne obcí.

Ide hlavne o výskyt diviakov a líšok v intraviláne obcí, na uliciach a v blízkosti ľudských obydlí, ktorý je čoraz frekventovanejší a s ním narastá aj počet žiadostí o riešenie situácie, ktoré sú doručené na orgány štátnej veterinárnej správy.

Okrem miestnych samospráv hlásia ich aj občania, ktorí boli týmito úradmi presmerovaní na úradných veterinárnych lekárov.

Keďže intravilán obce je nepoľovnou plochou, použitie strelnej zbrane v zmysle zákona o zbraniach a strelive je zvyčajne obmedzené.

Jediný orgán, ktorý v danej veci zo zákona môže konať, je príslušný okresný úrad, ktorý poverí lovom (kde patrí aj odchyt) užívateľa najbližšieho poľovného revíru.

Ak užívateľ poľovného revíru nevie sám tuto činnosť zabezpečiť, môže si ju zmluvne objednať lov u inej osoby - organizácie alebo fyzickej osoby vybavenej na takúto činnosť, kde je jednou z možností je aj súkromný veterinárny lekár.

Vždy by tieto osoby mali spĺňať požiadavky v zmysle zákona o poľovníctve (mať poľovný lístok a povolenie na lov), inak by mohli svojou činnosťou naplniť skutkovú podstatu trestného činu pytliactva.

ŠVPS SR ani regionálne veterinárne a potravinové správy (RVPS) nemajú kompetencie v týchto prípadoch konať.

Orgány veterinárnej správy (RVPS) nemajú kompetencie vykonávať lov a ani usmrcovanie voľne žijúcej (poľovnej) zveri.

Zo zákona o veterinárnej starostlivosti je povinnosť hlásiť RVPS jedine zvieratá podozrivé z nebezpečnej nákazy, čo bežný výskyt zveri bez príznakov ochorenia v intraviláne obce nie je.

Povinnosti veterinárnej správy

RVPS môžu konať len pri podozrení na chorobu alebo pri výskyte choroby uvedenej v legislatíve.

U voľne žijúcej zveri však aj v prípade podozrenia na chorobu alebo pri výskyte choroby nariaďuje orgán veterinárnej správy opatrenia užívateľovi poľovného revíru (alebo najbližšieho poľovného revíru), ktorý je povinný ich vykonať.

Miestne príslušné RVPS sú spravidla súčinné s orgánmi štátnej správy na úseku poľovníctva v riešení vzniknutej situácie, vzhľadom na zabezpečenie prevencie a zabránenie šírenia afrického a klasického moru ošípaných v populácii diviačej zveri alebo besnoty.

Úloha obce pri výskyte diviakov

Nielen bezpečné úkryty, ľahšia dostupnosť potravy, ale aj nedostatok prirodzených predátorov vedú k premnoženiu diviačej zveri.

Ich kontakt s ľuďmi predstavuje bezpečnostné riziko.

Ďalším orgánom, ktorý má zákonnú možnosť vo veci konať je príslušný úrad miestnej samosprávy.

Pri riešení tejto problematiky úloha obce je napomôcť zabráneniu prítomnosti diviačej zveri v obci tým, že pravidelne odstraňuje z obce zdroj potravy pre diviaky, hlavne biologický odpad a tiež vyžaduje od vlastníkov pozemkov odstraňovanie burín na neobrábaných pozemkoch, ktoré diviakom poskytujú úkryt.

Každé odchytené voľne žijúce zviera v intraviláne obce má zvyčajne už narušený prirodzený inštinkt plachosti a ak by bolo vypustené do voľnej prírody, určite by sa opäť vrátilo do intravilánu obce.

Preto je odsúdené žiť v zajatí, alebo ak nie je možné takéto zviera umiestniť do chovného zariadenia z rôznych dôvodov, vrátane jeho prílišnej agresivity, musí byť utratené.

ŠVPS SR ani RVPS nevlastnia odchytové zariadenia (klietky).

Ak príslušná RVPS poskytuje súčinnosť pri utrácaní odchytených diviakov, je len v rámci jej dobrovoľnosti.

Ako reagovať pri stretnutí s diviakom alebo líškou

Samica s mláďatami je najnebezpečnejšia - môže útočiť pri pocite ohrozenia a preto sa vyhnite situácii, keď oddeľujete matku od mláďat.

Neutekajte panicky.

Pomaly cúvajte a zväčšujte vzdialenosť.

Hovorte pokojne, aby vás zviera zaregistrovalo.

Nekričte hystericky.

Nestrašte zver ani na ňu nehádžte predmety, pretože to môže vyvolať útok, najmä ak sa zviera cíti ohrozené.

Robí vám spoločnosť na prechádzke psík?

Uviažte ho na vôdzku, snažte sa ho ukľudniť a zabrániť agresívnym prejavom.

Choroby a africký mor ošípaných

Vzhľadom na výskyt afrického moru ošípaných na uzemí Slovenskej republiky v chovoch domácich ošípaných a u diviačej zveri, ktoré predstavuje vážne nebezpečenstvo pre zdravie zvieraťa, platia osobitné opatrenia.

Nákazou môžu ochorieť všetky vekové kategórie prasaťa domáceho aj diviaka.

Aj zdanlivo zdravý diviak, ktorý nejaví známky ochorenia, môže byť pozitívny.

Poľovníci hrajú v tomto smere významnú úlohu, nakoľko ako jediní môžu zabrániť šíreniu alebo ho aspoň čiastočne spomaliť.

EFSA vytvorila video o vírusovom ochorení sviňovitých, africkom more ošípaných.

Je v ňom jednoducho znázornené ako sa choroba prejavuje, ako sa môže šíriť a čo nesmieme robiť, ak chceme zabrániť ďalšiemu šíreniu tohto nebezpečného vírusu.

Potenciál prenosu AMO prostredníctvom krmiva, podstielky a vozidiel na prepravu ošípaných je podľa EFSA nižší ako napr. v prípade presúvania živých ošípaných alebo umožnenia kontaktu diviakov s ošípanými.

EFSA vyhodnotil 17 produktov a matríc, ktoré boli zoradené podľa pravdepodobnosti kontaminácie vírusom v oblastiach postihnutých AMO a následným infikovaním ošípaných v nedotknutých oblastiach.

Samospráva mesta Lučenec informovala o hromadnom úhyne diviakov v mestských lesoch, konkrétne v lokalite Mestské kúpele.

Mesto vyzýva občanov, aby za žiadnych okolností nemanipulovali s nájdenou uhynutou zverou.

Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) Lučenec vykonala úradnú veterinárnu kontrolu na mieste spojenú s pitvou a odberom úradných vzoriek na vyšetrenie afrického moru ošípaných.

Potrebné je taktiež minimalizovať rekreačnú športovú činnosť v lokalite Lučenecké kúpele a v mestských lesoch v čo najväčšej miere, pohybovať sa len po vyznačených chodníkoch a lesných cestách s čo najnižšou hlučnosťou.

Opatrenia pri výskyte nákazy

V Českej republike bol 1. decembra 2022 po takmer piatich rokoch od posledného prípadu potvrdený africký mor ošípaných (AMO).

Vyšetrenie v Štátnom veterinárnom ústave Praha potvrdilo nákazu u uhynutého divičaťa nájdeného v Jindřichoviciach pod Smrekom na Frýdlantsku v Libereckom kraji.

Miesto nálezu sa nachádza v blízkosti hraníc s Poľskom, kde sa nákaza dlhodobo vyskytuje.

Na základe mimoriadnych veterinárnych opatrení bolo okolo miesta nálezu nakazeného diviaka vymedzené takzvané infikované pásmo na ploche zhruba 200 km².

V tejto oblasti bol dočasne zakázaný lov diviakov, obmedzený pohyb obyvateľstva v prírode a zintenzívnený monitoring výskytu nákazy u diviakov.

Opatrenia zasiahli aj chovateľov ošípaných domácich v oblasti a prevádzkovateľov bitúnkov či zverinových závodov.

Legislatíva EÚ zakazuje vykonávať v týchto oblastiach spoločné poľovačky.

Z dôvodu potreby znižovania denzity diviačej zveri a tiež ostatnej raticovej zveri, na základe hodnotenia rizika, ŠVPS SR zvolila cestu takzvaného sanitárneho odstrelu, aspoň tam kde nie je riziko šírenia AMO touto činnosťou príliš vysoké.

Bod 2. písm. b) mimoriadnych núdzových opatrení stanovuje vykonať opatrenia, aby žiadny kus diviačej zveri neopustil chladiaci box pred získaním negatívneho výsledku vyšetrenia na AMO.

Odstránenie diviakov alebo častí z nich je možné aj zakopaním na mieste na základe povolenia v súlade so Zákonom č. 39/2007 o veterinárnej starostlivosti a príslušnou vyhláškou.

V oblastiach zaradených do reštrikčného pásma II bolo potrebné vyhradiť v poľovnom revíri miesto pre poľovníkov na prezlečenie s možnosťou dezinfekcie oblečenia a obuvi.

Zakázané spôsoby lovu a nesprávny spôsob lovu podliehajú ustanoveniam zákona č. 274/2009 Z. z.

V prípade pozitívneho nálezu sa prijímajú opatrenia, ktoré môžu viesť aj k zastaveniu lovu diviakov po tom, čo bol v revíri diagnostikovaný pozitívny diviak.

Znižovanie hustoty diviačej zveri

Nielen bezpečné úkryty, ľahšia dostupnosť potravy, ale aj nedostatok prirodzených predátorov vedú k premnoženiu diviačej zveri.

Ich kontakt s ľuďmi predstavuje bezpečnostné riziko.

Užívatelia poľovných revírov diviačiu zver nelovia počas celého roka, akonáhle spadnú do infikovanej zóny a lov im je na určité časové obdobie pozastavený.

Z poľovníkov sa tak stanú zberači kadáverov, ktorí mohli diviačiu zver včas zužitkovať, znížiť jej denzitu a veľmi by tým napomohli k spomaleniu, resp. zastaveniu šírenia AMO celým našim územím.

Výsledky lovu a úhynu za prvý mesiac poľovníckej sezóny roku 2021/2022 poukazujú na to, že lov predstavoval len 986 jedincov a úhyn už 689 jedincov.

Dnes máme AMO rozšírené aj v okresoch s výskytom vlka či medveďa, v revíroch s denzitou pod 0.7 diviaka na km2.

Je lepšie chrániť diviaky a následne likvidovať chovy ošípaných?

Je lepšie neloviť diviačice a následne utrácať domáce ošípané pred pôrodom, počas pôrodu alebo pár dňové ciciaky?

Myslíte si, že diviaky ochránite pred vírusom, tým že ich teraz nelovíte, lebo AMO je od vás ďaleko?

Vydávanie povolení na lov

Povolenie na poľovačku vydáva užívateľ poľovného revíru.

Užívateľom poľovného revíru môže byť poľovnícke združenie, poľovnícka spoločnosť, prípadne fyzická alebo právnická osoba, ktorá spĺňa zákonné podmienky.

Užívateľa poľovného revíru zastupuje štatutárny zástupca.

Zákon o poľovníctve v § 53 presne uvádza, kto vydáva povolenie na poľovačku a čo musí obsahovať.

Podľa vyhlášky č. 344/2009 § 76 odst. 3 značku vydáva poľovnícky hospodár spolu s povolením na lov zveri.

Povolenie na poľovačku vydáva poľovný hospodár, ktorý zodpovedá za to, aby bolo v súlade so zákonom.

Poľovný hospodár zodpovedá za poľovné hospodárenie, čo zahŕňa aj lov zveri, tlmenie „škodnej“ a plnenie úloh v poľovnom hospodárení určených orgánom štátnej správy na úseku poľovníctva.

Aby bolo povolenie na lov zveri platné, musí byť podpísané štatutárom, poľovníckym hospodárom s odtlačkom pečiatky a preberajúcim poľovníkom.

Povolenka bez podpisu štatutára je vždy neplatná, aj keď je tam podpis poľovného hospodára.

Povinnosti užívateľa poľovného revíru

Užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť ochranu poľovníctva.

Ochranou poľovníctva sa rozumie ochrana zveri pred nepriaznivými vplyvmi, nedostatkom prirodzenej potravy, škodlivými zásahmi ľudí a zvierat škodlivých poľovníctvu, chorobami zveri, ochrana biotopu zveri a ochrana poľovníckych zariadení.

Užívateľ poľovného revíru je povinný v oblastiach s premnoženým stavom poľovnej zveri v spolupráci s okresným úradom znižovať stavy tejto zveri tak, aby nespôsobovala škodu na poľnohospodárskych porastoch alebo plodinách v rozsahu prevyšujúcom 3 % predpokladanej úrody alebo predpokladaného prírastku na príslušnej parcele alebo na lesných porastoch v rozsahu prevyšujúcom 3 % výmery príslušnej jednotky priestorového rozdelenia lesa.

Pokiaľ sa nepreukáže počas obdobia dvoch po sebe nasledujúcich rokov, že užívateľ poľovného revíru plní povinnosti, v treťom roku je povinný nahradiť užívateľovi poľnohospodárskej pôdy alebo lesnej pôdy škodu, ktorá mu porušením povinnosti od jej vzniku vznikla.

Okresný úrad v takom prípade zruší rozhodnutie podľa § 13 ods. 2.

Ak okresný úrad zistí alebo ak je preukázané, že zver spôsobila škody na poľnohospodárskych porastoch alebo plodinách v rozsahu prevyšujúcom 3 % predpokladanej úrody alebo predpokladaného prírastku na príslušnej parcele, alebo ak zistí alebo ak je preukázané, že zver je premnožená, je povinný bezodkladne nariadiť užívateľovi poľovného revíru znížiť počet zveri a určiť mu na to lehotu.

Ak ide o zver, ktorá nemá v poľovnom revíri určené normované kmeňové stavy, okresný úrad je povinný nariadiť úplné zníženie počtu zveri bez ohľadu na počet, obdobie lovu, vek, vekové triedy, pohlavie a kritériá chovnosti.

Ak je to potrebné, okresný úrad vykoná alebo zabezpečí vykonanie objektívneho sčítania zveri v poľovnom revíri, pričom súčasne určí aj metodiku sčítania zveri a umožní účasť vlastníkov a užívateľov poľovných pozemkov na sčítaní.

Okresný úrad vykoná kontrolu nariadenia zníženia počtu zveri a ak je to potrebné, tak zníženie počtu zveri nariadi aj opakovane.

Ak užívateľ poľovného revíru nerealizuje rozhodnutie, okresný úrad je povinný bezodkladne zabezpečiť zníženie počtu zveri na jeho náklady a určiť spôsob zníženia počtu zveri.

Za týmto účelom je okresný úrad oprávnený najmä poveriť vykonaním rozhodnutia osoby oprávnené na lov zveri alebo organizovať spoločnú poľovačku namiesto užívateľa poľovného revíru, pričom postupuje primerane podľa § 58.

Výnosy za zver sa v tomto prípade po odpočítaní nákladov poukážu na osobitný účet užívateľa poľovného revíru, ktorý je užívateľ poľovného revíru povinný na tento účel zriadiť.

Ochrana pozemkov pred škodami

Za účelom zabránenia vzniku škôd spôsobených zverou je vlastník alebo užívateľ poľovných pozemkov, vinice alebo sadu oprávnený uzavrieť písomnú zmluvu s oprávnenou osobou alebo s oprávnenými osobami na ochranu poľovných pozemkov, vinice a sadu pred zverou.

Za osobu oprávnenú na výkon poľovníctva sa považuje poľovnícka organizácia alebo osoba, ktorá je držiteľom poľovného lístka.

Povolenie na lov sa nevyžaduje.

Oprávnená osoba je najmä oprávnená loviť zver na poľovnom pozemku, vo vinici a sade, ktorého ochranou je poverená, alebo na susedných pozemkoch, cez ktoré zver prechádza na poľovný pozemok, vinicu alebo sad, ktorého ochranou je poverená.

Ak je vlastník alebo užívateľ poľovných pozemkov, vinice alebo sadu sám oprávnenou osobou, je oprávnený vykonávať tieto práva sám alebo spoločne s inou oprávnenou osobou; písomnou zmluvou nie je povinný sa preukázať.

Oprávnená osoba oznámi užívateľovi poľovného revíru najneskôr deň vopred, kedy sa bude zdržovať v poľovnom revíri; v prípade nočnej poľovačky súčasne oznámi, kde a dokedy bude čakať na zver.

Užívateľ poľovného revíru je povinný po oznámení vydať oprávnenej osobe potrebný počet značiek na označenie a prepravu ulovenej a nájdenej zveri.

Oprávnená osoba je povinná do 15 dní od ulovenia zveri odviesť na účet užívateľa poľovného revíru za každý ulovený kus zveri peňažnú sumu vo výške 20 eur.

Náhrada škody spôsobenej zverou

Súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody uvedie poškodený výšku škody.

Ak poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká.

Štát by mal odškodňovať poľnohospodárov za škody, ktoré spôsobí zver, za to, že poľovníci si neplnia svoje povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona.

Zber zhodov

Vo februári začínajú najsilnejšie jelene zhadzovať svoju korunu.

Mladšie jelene začínajú so zhadzovaním o niečo neskôr, a to v mesiacoch marec a apríl.

Pre človeka „nepoľovníka“ je zber zhodov na Slovensku zakázaný.

Naopak výnimkou sú práve poľovníci, ktorí majú povolenie na zber zhodov od poľovného hospodára.

Význam zhodov

Zber zhodov má pre poľovníkov veľmi dôležitý význam.

Zbierajú ich za účelom zistenia populácie jelenej zveri v danom revíri.

Podľa zhodov sa potom môže lepšie určiť, ktorý jeleň je ideálny kandidát na ulovenie, ktorý je nádejný, alebo ktorého môžeme zaradiť medzi raritného.

Na základe parožia je možné posúdiť a zistiť jeho vek, konštrukciu tela a genetiku.

Podľa zhodov môže byť jeleň zaradený na listinu raritných, resp. chovateľsky vzácnych kusov a ktoré sa následne nemôžu strieľať.

Čo urobiť s nájdeným zhodom

Pokiaľ sa Vám stane, že pri prechádzke lesom natrafíte na zhod, je dobré, keď ho necháte na mieste kde ste ho našli.

Je potrebné o tom upovedomiť poľovného hospodára, alebo niektorého člena poľovného revíru, v ktorom bol zhod nájdený.

Využitie zhodov

Zhody majú rôzne využitie.

Pre milovníkov prírody a zvierat majú najmä zberateľskú hodnotu.

Vo všeobecnosti sa zhody využívajú hlavne na dekoračné účely (výroba nábytku, lustrov, rukoväte na nože, gombíky, šperky atď.), v zdravotníctve, ale aj na výrobu doplnkov (žuvacích kostí) pre našich štvornohých miláčikov.

Sankcie za neoprávnený zber

Pri nájdení zhodov si však treba dávať pozor.

V prípade, že zhod v dobrej vôli zoberiete so sebou a zastaví Vás policajná hliadka, môžete zaplatiť pokutu až do výšky 3-tisíc eur.

Trestá sa to ako „Priestupok proti poriadku v správe“.

V prepočte to znamená len toľko, že 10 až 18 eur za 1 kg parožia je nič v porovnaní s výškou pokuty, ktorou Vás polícia sankciuje.

tags: #lov #a #zber #zvierat