Luxácia jabĺčka u psov: príznaky, stupne, diagnostika, liečba a prevencia

Luxácia pately, teda vykĺbenie alebo vyskakovanie jabĺčka, patrí k najčastejším ortopedickým problémom psov. Postihuje najmä malé a trpasličie plemená, no môže sa objaviť aj u stredne veľkých a veľkých psov, a dokonca aj u mačiek.

Všimli ste si, že váš miláčik kríva, poskakuje alebo neprirodzene zdvíha zadnú labku? Typickým prejavom môže byť len nevinne vyzerajúce poskočenie a vynechanie niekoľkých krokov. Mnohí majitelia to vnímajú ako typickú chôdzu malých psíkov, hoci môže ísť o príznak luxácie pately.

Čo je luxácia pately

Luxácia pately alebo vyskakovanie jabĺčka je ortopedická vada, pri ktorej jabĺčko v kolennom kĺbe opustí svoju normálnu polohu v kladke alebo žliabku, ktorá sa nachádza v strede koncovej časti stehennej kosti.

Patela, z latinského názvu patella, je malá kosť nachádzajúca sa v prednej časti kolenného kĺbu. Jej funkciou je kĺb chrániť, stabilizovať a zlepšovať jeho mechaniku. Jabĺčko je upevnené v šľache stehenného svalu a pomáha mu pri jeho činnosti a kĺzaní ponad koleno.

Za normálnych okolností je patela umiestnená v jamke na spodnej časti stehnovej kosti. Termín luxácia znamená, že je dislokovaná, teda vysunutá zo svojho miesta.

V prípade luxácie sa šľacha spolu s patelou pohybuje v abnormálnej polohe a spôsobuje problémy s pohybom. Jabĺčko sa môže nachádzať na vnútornej alebo vonkajšej strane stehennej kosti. Podľa toho hovoríme o:

• mediálnej luxácii - jabĺčko sa vysúva smerom dovnútra končatiny;
• laterálnej luxácii - jabĺčko sa vysúva smerom von.

Na jednom kolene jabĺčko väčšinou vyskakuje len jedným smerom, ale sú prípady, keď vyskakuje oboma smermi. Jedinec môže mať postihnuté obe kolená alebo len jedno.

Luxácia pately sa netýka len samotného kolenného kĺbu. Je oveľa komplexnejšia. U zvieraťa, ktoré má stavbu končatiny inú, ako je „zdravé“, vznikajú sily, ktoré jabĺčko vychýlia do nesprávnej polohy.

Prečo luxácia vzniká

To, že jabĺčko vyskakuje, je spôsobené väčšinou kombináciou viacerých faktorov. Príčiny vzniku môžu byť vrodené, vývojové alebo traumatické.

Vrodená a dedičná luxácia

Najčastejšie sa stretávame s vrodenou luxáciou pately. Luxácia je najčastejšie vrodená, teda dedičná, a postihuje jedincov s genetickou predispozíciou.

Dedičnosť tohto ochorenia je multifaktoriálna, a preto nie je možné ju odhaliť genetickým testom. Predpokladá sa, že za vznikom ochorenia je dedičnosť polygénneho charakteru.

Vrodené príčiny súvisia najmä s genetickou predispozíciou malých plemien, ako sú čivava, yorkšírsky teriér, pudel, maltézsky psík, mops, francúzsky buldoček a ďalšie.

Mnohé malé plemená, napríklad yorkšírske teriéry, maltézske psíky, toy pudle a čivavy, majú genetickú predispozíciu na luxáciu pately. Najčastejšie sa s mediálnou, teda vnútornou, vrodenou luxáciou stretávame u malých a trpasličích plemien, medzi ktoré patria aj Cavalier a King Charles španiel.

Vzhľadom na nekontrolované kríženie jedincov s ochorením sa luxácia pately ukotvila v genetike rôznych plemien a vyskytuje sa čoraz častejšie.

Vývojové príčiny

Vývojové príčiny súvisia s chovom šteniat a mladých psov s miernou predispozíciou na luxáciu pately.

Základ pohybového aparátu vzniká ešte v maternici, kde na základe genetických informácií dochádza k utváraniu jednotlivých kostí. Kĺby sa formujú až po narodení, ich základ je chrupavčitý a na kosť sa mení až niekoľko dní po narodení. Preto ich formovanie dokážeme ovplyvniť už u veľmi malých šteniatok správnym chovom.

Podstatou ochorenia nie je len správne utváranie kolena, ale aj bedrového kĺbu. V prípade, že dôjde k nevhodnému postaveniu krčka bedrového kĺbu a stehenného svalu, stehenný sval vytvára tlak na stehennú kosť a dochádza tiež k vyoseniu stehennej kosti.

Môže dochádzať k predčasnému uzatvoreniu rastovej platničky v stehennej kosti, čím sa ešte zhoršuje vyosenie stehennej kosti. Ťahom stehenného svalu tiež dochádza k rotácii holennej kosti na predkolení.

Na holennú kosť sa upína stehenný sval, ktorý vo svojej šľache nesie patelu. Tá vplyvom týchto zmien končí mimo svojej kladky.

V kladke kolena sa vytvára chrupavka, ktorá sa zmnožuje, pretože nepociťuje prítomnosť pately, a tým sa kladka vyvinie veľmi plytko. Patela do nej už nedokáže dostatočne zapadnúť, a preto ľahko vyskakuje.

Koleno sa kvôli tomu vysúva od tela a vzniká varózne koleno, teda „nohy do O“. Pätový hrbol následne rotuje smerom von.

Traumatická luxácia

Luxácia môže byť tiež traumatická, teda vzniká v dôsledku vonkajšieho mechanického pôsobenia, napríklad pri úraze, páde, silnom náraze, prudkom otočení či skoku z výšky.

Traumatická luxácia pately je spôsobená zranením. U psa ide najčastejšie o autoúrazy, pády z výšky a bitky medzi psami, pri ktorých dochádza k mechanickému poškodeniu tkaniva, ktoré patelu fixuje v anatomickej pozícii.

Ktoré plemená sú najviac ohrozené

Najviac ohrozené sú malé a trpasličie plemená psov, ktoré majú kratšie zadné nohy a úzku panvu. Luxácia však úplne neobchádza ani stredné a väčšie plemená.

Luxácia pately sa môže objaviť u psa v akomkoľvek veku. Ochorenie sa najčastejšie prejaví vo veku 6 až 12 mesiacov, príznaky sa objavia obyčajne vo veku okolo jedného roka, no krívanie sa môže objaviť až vo vyššom veku.

Príznaky luxácie pately

Luxácia pately sa dá u psov rozpoznať podľa niekoľkých typických príznakov. Klinické príznaky sú rôznorodé v závislosti od stupňa postihnutia a od toho, či ide o jednostranné alebo obojstranné postihnutie.

• nadvihovanie postihnutej končatiny;
• krívanie rôznej intenzity;
• chôdza po troch končatinách;
• nečakané prechodné podskočenie počas pohybu;
• vynechanie niekoľkých krokov;
• poskakovanie so zdvihnutou postihnutou končatinou;
• dočasné odmietanie zaťaženia končatiny;
• zmenený postoj končatiny;
• obmedzená schopnosť odrazu z panvovej končatiny;
• pocit alebo zvuk puknutia v kolene pri jeho ohnutí alebo vystretí.

Občas u psa dôjde k vynechaniu kroku postihnutou končatinou, pes poskočí a pokračuje ďalej. Keď jabĺčko vyskočí zo svojej polohy, pes má problém zaťažiť nohu, hoci príznaky bolestivosti sú zriedkavé.

Pes sa môže naučiť vykopávať nohu do boku a napraviť si tak jabĺčko do prirodzenej polohy. Keď sa jabĺčko vráti do pôvodnej polohy, krívanie dočasne zmizne.

Pes niekedy nosí končatinu vo vzduchu, pretože keď jabĺčko skočí do nesprávnej polohy, nevie vystrieť koleno. Niektorí jedinci krívajú, iní majú len zmenený postoj končatiny, hlavne jedinci s tretím a štvrtým stupňom.

Pri ľahších stupňoch luxácie pately nemusí psík prejavovať žiadnu bolesť. Často s ňou žije od narodenia a je na ňu zvyknutý. To však neznamená, že problém netreba riešiť.

U psa s takýmito poškodeniami vzniká nebolestivé mechanické krívanie, zvlášť u psíkov, ktorí majú problém od narodenia. Sú však aj jedinci, ktorí s touto vadou prežijú celý život bez toho, aby o nej niekto vedel.

Stupne luxácie pately

Rozoznávame viacero stupňov závažnosti luxácie od prvého do štvrtého stupňa. Uvádzaná stupnica nie je dokonalá, pretože existujú aj určité medzistupne. Počas života sa môže stupeň postihnutia meniť, väčšinou sa zhoršovať.

Stupeň 1

Pri prvom stupni je jabĺčko v žliabku. Je možné ho vytlačiť zo žliabku, ale po uvoľnení tlaku sa ihneď vráti do pôvodnej polohy. Pri manipulácii s končatinou, pri ohnutí, vystretí kolena a vnútornej alebo vonkajšej rotácii predkolenia jabĺčko spontánne nevyskakuje.

Prítomné je mierne alebo žiadne krívanie a patela je luxovateľná pri vyšetrení.

Stupeň 2

Pri druhom stupni je možné jabĺčko manuálne vyluxovať, no po uvoľnení tlaku sa patela spontánne do normálnej polohy nevráti. Pri manipulácii s kolenom jabĺčko spontánne vyskakuje, ale môže sa aj vracať do normálnej polohy.

Patela môže sama luxovať a sú prítomné klinické príznaky. Takíto psi už často majú ťažkosti, niekedy nosia končatinu vo vzduchu, hopsajú po troch, nevedia sa z postihnutej končatiny odraziť a niekedy krívajú.

Stupeň 3

Pri treťom stupni je jabĺčko väčšinu času vyluxované, či už v stoji, alebo pri manipulácii s končatinou. Manuálnym tlakom sa však dá dostať do normálnej polohy. Deformity končatiny sú stredne ťažké.

Stupeň 4

Pri štvrtom stupni je jabĺčko trvale luxované a nie je možné ho ani manipuláciou dostať do normálnej polohy. Deformity končatiny sú ťažké a funkčnosť panvovej končatiny výrazne obmedzená.

Diagnostika

Luxáciu dokáže vo väčšine prípadov odhaliť veterinár, ktorý vykoná ortopedické a podľa potreby aj RTG vyšetrenie.

Vyšetrenie kolenných kĺbov na luxáciu pately sa robí klinicky. Pes sa vyšetrí v pohybe, v kroku a kluse, kolená sa prehmatajú v stoji a potom sa s končatinou manipuluje. Sleduje sa postavenie jabĺčka aj pri pokusoch o manuálne vychýlenie z polohy, keď zviera leží na boku alebo na chrbte.

Nie je nutné žiadne prístrojové vybavenie, napríklad RTG, a nie je potrebná ani anestézia alebo sedácia zvieraťa, s výnimkou veľmi nespolupracujúceho jedinca. Ide teda o vyšetrenie, ktoré je nenáročné, nezaťažuje zviera a ani veľmi nezaťaží peňaženku majiteľa.

RTG vyšetrenie môže byť nápomocné pri posudzovaní kostných deformít, pridružených zmien a pri plánovaní chirurgickej liečby.

Jedným z dôležitých krokov, ktoré môže pre plemeno aj pre konkrétneho jedinca spraviť chovateľ a majiteľ, je vyšetrenie u špecialistu.

Ak si všimnete krívanie, nadvihovanie končatiny, poskakovanie alebo vykopávanie nohy do boku, je vhodné navštíviť veterinára a nechať psíka vyšetriť. Veterinár zistí, či ide o diagnózu luxácie pately, a stanoví stupeň poškodenia.

Čo sa môže stať pri neliečenej luxácii

V prípade pretrvávania problému sa môže stať, že sa stupeň luxácie postupne zhoršuje. Telo sa snaží stav stabilizovať a dochádza ku kompenzáciám v kĺbe aj v celom tele.

Netreba zabúdať na to, že luxácia pately je predispozíciou pre iné ochorenia kolena. Zvieratá, u ktorých patela luxuje a vracia sa späť do normálnej polohy, môžu mať vo vyššom veku artrotické zmeny v kolennom kĺbe, pretože vyskakovaním jabĺčka sa poškodzuje kĺbová chrupavka jabĺčka a hrebeňa kladky stehennej kosti.

V kolennom kĺbe pri luxácii vzniká zápal, ktorého dôsledkom je vznik výrastkov na kosti, teda osteofytov, ktoré obmedzujú jeho hybnosť. Tento stav sa nazýva artróza.

Artróza spôsobuje krívanie a bolesť. So zápalom prichádza aj bolestivosť, znížené zaťažovanie panvových končatín, preťažovanie chrbta a hrudných končatín.

Začína teda trpieť aj chrbtica, na ktorej môže dochádzať k vzniku výrastkov, teda spondylóze, alebo k posunu medzistavcových platničiek.

Psy s mediálnou luxáciou, teda luxáciou smerom dovnútra, sú náchylné na roztrhnutie predného skríženého väzu v kolennom kĺbe.

Liečba luxácie pately

Liečba závisí od stupňa luxácie, veku psa, príčiny problému a rozsahu pridružených zmien.

Pri ľahších stupňoch luxácie je liečba medikamentózna alebo konzervatívna. Pri ťažších stupňoch s výraznými klinickými príznakmi sa pristupuje k chirurgickej liečbe.

Konzervatívna liečba

Konzervatívna terapia je vhodná pre pacientov s nižším stupňom luxácie. Pri terapii je možné využiť analgetiká, kĺbovú výživu a fyzioterapeutické ošetrenie.

Podpora svalstva stehenného svalu a jeho posilnenie je základom terapie. Využívajú sa hlavne posilňovacie cviky na stred tela a quadricepsový mechanizmus končatiny.

Pri ľahších stupňoch luxácie sa odporúča podávanie prípravkov s obsahom glukozamínu, chondroitínu, kolagénu a MSM, teda metylsulfonylmetánu. Tieto látky obmedzujú vznik osteoartrózy.

Pri výbere liekov, doplnkov výživy a vhodného cvičenia je potrebné riadiť sa odporúčaním veterinárneho lekára.

Chirurgická liečba

V závažnejších prípadoch, keď patela vyskakuje často, je trvalo vyskočená alebo spôsobuje bolesť a obmedzenie pohybu, sa pristupuje aj k chirurgickej liečbe.

Cieľom operácie je vrátiť patelu do pôvodnej polohy, zabrániť jej opätovnému vybočeniu, zlepšiť stabilitu kolena a predísť poškodeniu ďalších štruktúr.

Najefektívnejšia liečba luxácie je chirurgický zákrok, pri ktorom sa prehĺbi žliabok, v ktorom jabĺčko leží, a tým sa zabráni jeho nežiaducemu pohybu.

Chirurgická terapia závisí od deformít končatiny. Môže sa použiť osteotomická úprava stehennej kosti, prehĺbenie kladky stehennej kosti, posun úponu stehenného svalu, antirotačné techniky a ďalšie postupy.

Liečba pozostáva z viacerých postupov a ich kombinácií. K dispozícii je viacero operačných metód, pričom postup je individuálny a závisí od stupňa luxácie a rozsahu pridružených zmien. Voľba chirurgickej techniky záleží na chirurgovi.

Veterinárny ortopéd naplánuje zákrok podľa stupňa postihnutia a chirurgický postup môže byť z prípadu na prípad veľmi odlišný.

Pooperačná starostlivosť a prognóza

Presné pokyny pooperačnej starostlivosti sa odvíjajú od priebehu operácie. Dôležitý je šetriaci režim a tlmenie bolesti.

Čoskoro môže pacient začať s fyzioterapiou, napríklad s masážami a cvičením na balančných pomôckach pod dohľadom fyzioterapeuta.

Prognóza pri prvom a druhom stupni je veľmi priaznivá. Pokiaľ sa k operácii pristúpi ešte pred rozvojom artrózy, teda vo včasnom štádiu, prognóza je vynikajúca a pes by mal nohu v plnom rozsahu používať.

Výsledok a rýchlosť návratu k bežnému pohybu závisia vo veľkej miere od dodržania pooperačného režimu.

Prevencia u šteniat a mladých psov

Luxácia pately je u psov relatívne častým problémom, preto nie je potrebné sa jej prehnane obávať. Dôležité je však ochorenie včas odhaliť a predchádzať jeho zhoršovaniu.

Správnym výberom chovných jedincov, u ktorých nie je prítomná luxácia pately, sa môže znížiť výskyt ochorenia v ďalších generáciách.

Keďže ochorenie má dedičný základ, prevencia by mala spočívať hlavne v eliminácii postihnutých jedincov z chovov. Nevyšetrovaním sa toto ochorenie stále viac a viac zavádza do chovov.

Jedincov s vyšším stupňom luxácie pately nezaraďovať do chovu. Dedičná luxácia pately je podmienená geneticky, teda predispozícia k tomuto ochoreniu sa dedí, a postihnutí jedinci by v žiadnom prípade nemali byť používaní na ďalší chov.

Chovom šteniatok na vhodných podlahách, podporou prirodzeného pohybu a ponúknutím dostatočného množstva podnetov môžeme už u malých šteniatok do 8 týždňov zabezpečiť správny vývoj spodnej časti stehennej kosti.

Správnym prístupom k pohybu šteniat a mladých psov v puberte môžeme zamedziť rozvoju získaných zmien.

Preventívnym vyšetrením kolien pri vakcinácii šteniat môžeme problém odhaliť včas a zamerať sa na úpravu problému konzervatívnymi metódami.

Vyšetrenie treba absolvovať pred prvým párením, avšak nie skôr ako v 12. mesiaci. Toto vyšetrenie sa odporúča absolvovať u certifikovaných veterinárov pred bonitáciou.

V niektorých chovateľských pravidlách je jedinec s výsledkom 2/2 pripustený do chovu iba v spojení s jedincom s výsledkom 0/0. Jedinec 2/2 musí vo všetkých ostatných vyšetreniach dosahovať výborné výsledky.

Ak má chovný jedinec diagnostikovaný nález pately 2/2 a ostatné vyšetrenia, ktoré sa v plemene sledujú, napríklad srdce, oči, EFS a CCS, má s negatívnym výsledkom, môže byť použitý v chove v spojení s chovným jedincom s výsledkom pately 0/0.

Čo môže urobiť majiteľ

Majiteľ by mal sledovať spôsob pohybu psa, najmä počas chôdze, klusu, behu a po odpočinku. Opakované poskakovanie, vynechávanie krokov alebo nosenie zadnej končatiny vo vzduchu nie je vhodné automaticky považovať za typickú chôdzu malého psa.

Pri všetkých problémoch kĺbov je dôležité udržiavať optimálnu hmotnosť vášho zvieracieho miláčika.

Existujúcu hmotnosť vášho štvornohého priateľa konzultujte s veterinárnym lekárom a prípadne sa dohodnite na redukčnej diéte.

Pri podozrení na luxáciu je vhodné navštíviť veterinára, ktorý vykoná ortopedické vyšetrenie a stanoví stupeň postihnutia. Včasná diagnostika umožňuje zvoliť primeraný postup a znižuje riziko rozvoja artrózy a ďalších zmien.

tags: #luxacia #jablcka #u #psov