Nemecká doga v Egypte: obrovský rodinný pes a riziká života medzi túlavými zvieratami

Nemecká doga patrí medzi najväčšie plemená psov na svete. Jej pôsobivá výška, sila a výrazná hlava môžu vzbudzovať rešpekt, no pri správnej socializácii a výchove ide o pokojného, priateľského a mimoriadne oddaného spoločníka.

V súvislosti s Egyptom sa však pri psoch objavuje aj iná téma: miestna polícia v Káhire siahla po veľmi neobvyklom kroku, keď zatkla ženu za kŕmenie túlavého psa na verejnosti. Zatknutie pre bežné gesto súcitu sa môže zdať prehnané, no egyptské úrady argumentujú vážnymi rizikami.

Prečo sa v Egypte rieši kŕmenie psov na ulici

Podľa experta citovaného v stanovisku ministerstva vedie kŕmenie psov zvyškami jedál k ich ochoreniam a zvyšuje agresivitu zvierat, čo predstavuje hrozbu pre bezpečnosť a zdravie ľudí.

Zatiaľ čo úrady argumentujú rizikami, verejnosť na sociálnych sieťach vyjadrila často odlišný názor.

„Kŕmenie túlavých psov z nich nerobí agresívne zvieratá.“

Pouličné zvieratá však u egyptských úradov vyvolávajú kontroverzie a vláda prijala stratégiu zameranú na kontrolu a znižovanie počtu túlavých zvierat na verejných uliciach.

Rozsah krízy podčiarkuje oficiálna správa vydaná egyptským sektorom preventívnej medicíny, ktorá zdokumentovala viac než 1,2 milióna prípadov pohryzenia alebo poškriabania zvieraťom len medzi januárom a septembrom 2025, upozornil Egypt Independent.

Pri kontakte so psami v uliciach je preto potrebné rozlišovať medzi domácim, kontrolovaným a veterinárne ošetreným psom, akým môže byť nemecká doga, a medzi túlavým zvieraťom s neznámym zdravotným stavom, pôvodom a správaním.

Čo znamená názov „nemecká doga“

Psie plemeno je v angličtine ešte dnes nazývané „Great Dane“.

Názov bol sporný, pretože iné krajiny tvrdili, že pôvod dogy bol u nich.

Keď sa na výstave psov v roku 1876 ukázali títo rôzni predstavitelia plemena, sudcovia navrhli chovateľom, aby sa dohodli na jednotnom názve „nemecká doga“.

V roku 1878 sa v Berlíne výbor niekoľkých aktívnych chovateľov plemena usniesol na jednotnom názve plemena „nemecká doga“.

Rozhodný okamih pre prívržencov jednoty plemena priniesla výstava, konaná opäť v Berlíne v roku 1880, kde boli položené pevné základy jeho štandardu.

Avšak nemeckí chovatelia prevládali a založili v roku 1888 prvý klub tohto plemena „Deutschen Doggen Club“.

Staroveké korene a vývoj plemena

Hoci svoju súčasnú podobu získala nemecká doga na území dnešného Nemecka až ku koncu 19. storočia, podobní psi sú zobrazení na historických maľbách z obdobia staroveku, a to dokonca naprieč kontinentmi.

Či už ide o starovekú Mezopotámiu, Egypt alebo Čínu, všade boli predkovia nemeckej dogy obdivovaní pre svoju impozantnosť a honosnosť, nezriedka im boli pripisované dokonca aj magické vlastnosti.

Na egyptských hrobkách z doby okolo roku 3000 pred naším letopočtom sú k videniu psy, ktorí ako by nemeckým dogám z oka vypadli.

Aj čínske pramene z doby pred najmenej 4 000 rokmi opisujú veľké psy s dlhými nohami a hranatou hlavou, ktorých opis dogám dobre zodpovedá.

Nie je celkom isté, ako a kedy presne sa títo psi dostali do Európy.

Vzťah medzi nemeckou dogou a týmito starovekými predkami je dnes veľmi kontroverzný.

Predpokladaný vzťah s tibetským psom, Do Khyi, jedným z najstarších plemien Východu, bol vylúčený testom DNA.

Z dochovaných zobrazení možno vyvodzovať, že mohutnejšie psy typu dnešného mastifa boli v staroveku pravdepodobne používané aj počas bojov s nepriateľskými vojskami.

Ostatne, samotný pohľad na protivníkovho vzrastlého psa naháňal hrôzu a mal želaný psychologický efekt.

Kríženie mastifa a írskeho vlkodava

Najčastejšie sa však pôvod nemeckej dogy odvodzuje od anglických plemien, konkrétne od kríženia medzi mastifom a veľkým írskym vlkodavom.

V polovici 16. storočia boli z Anglicka dovážané krížence psov do mnohých krajín Európy.

Boli to pravdepodobne kríženci írskeho vlkodava a anglického mastifa.

V Nemecku začalo cielené šľachtenie takzvaných „anglických dog“ v 17. storočí.

Elegantní veľkí psi, ktorí boli zvyknutí loviť medvede, diviaky alebo inú zver, sa stali na dvoroch čoskoro obľúbenými ako pôsobiví spoločníci.

Nemecká šľachta ich chovala hlavne na lov a používala ich na chytanie jeleňov, diviakov a dokonca aj medveďov.

Počas lovov na medvede boli ako prví posielaní „štváči“ a „býkohryzovia“ alebo „medveďohryzovia“, aby vystopovali korisť a vyhnali ju z lesa.

Až po vizuálnom kontakte boli dogy poslané na diviaka alebo na medveďa a snažili sa korisť uchopiť a držať, kým ju lovec nezabil bodnou zbraňou.

Aby sa títo cenní psi pri tomto manévri nezranili, mali na sebe brnenie zo silného materiálu.

Zvýšením využívania strelných zbraní boli dogy ako lovecké psy čoraz viac nadbytočné a postupne mizli zo scény.

Pokojové psy a ochrancovia šľachty

Niektoré psy strážili v noci spálne svojich pánov.

Títo komorní psi boli vybavení pozlátenými obojkami a ich úlohou bolo chrániť spiace kniežatá pred vrahmi.

Nemeckí šľachtici im tiež hovorili „Kammerhunde“, čiže izboví psi.

Hoci sa to môže zdať ťažko uveriteľné, nemecké dogy, vtedy ešte nazývané anglické, mohli spávať so svojimi pánmi v jednej miestnosti, dokonca podľa dobových obrazov aj v ich posteli.

Pre najcennejšie dogy nechávali ich páni vyrábať mäkké pelechy vystlané kančími kožušinami.

Šľachtici dobre vedeli, prečo to robia: dogy boli jediným zvieraťom, ktoré mohlo svojho pána ochrániť pred nezvaným nočným hosťom.

V rôznych oblastiach sa chovali rôzne typy psov, ktoré bolo možné ľahko rozlíšiť podľa farby alebo veľkosti.

Objavili sa napríklad ulmská doga, nemecká doga, anglická doga a dánska doga.

Výška, hmotnosť a telesná stavba

Keď príde reč na úplne najväčších zástupcov psej ríše, väčšina ľudí si okamžite vybaví práve nemeckú dogu.

Celkovým dojmom síce nepôsobí tak ťažkopádne a mohutne ako iné, hoci aj o niečo menšie psie plemená, priemernou výškou však s prehľadom triumfuje nad ostatnými psami.

Vo svojom vzhľade spája nemecká doga veľkosť, silu a eleganciu.

Priemerná výška dospelého psa by mala byť 76-80 cm s hmotnosťou 54 kg, sučka by mala mať 71-72 cm s hmotnosťou 45 kg.

V plemennom štandarde FCI je minimálna stanovená výška psa 80 cm.

Pri kohútikovej výške najmenej 80 cm u psov a 72 cm u súk nie je vysoká hmotnosť samozrejme prekvapením.

Plne vyrastená nemecká doga môže jednoducho vážiť 90 kg alebo viac.

Trup s hlavou spája svalnatý krk.

Trup tvorí krátky a pevný chrbát s výrazným hrudníkom.

Hrudný kôš je solídne hlboký a široký, siahajúci k lakťom.

Nemecká doga má dlhé končatiny so silným svalstvom.

Nadloktie je robustné a osvalené.

Predné nadprstie je silné.

Labky hrudných končatín sú klenuté, okrúhleho tvaru, s uzavretými prstami, takzvané mačacie labky.

Labky panvových končatín sú klenuté, okrúhleho tvaru, s uzavretými prstami, takzvané mačacie labky.

Chvost je nasadený primerane vysoko, adekvátne dlhý a na konci zúžený.

V pokojovom stave je nesený zvesene do oblúka, počas pohybu smeruje nahor ako šabľa.

Hlava, oči a srsť

Nemecká doga má pretiahnutú, úzku hlavu, pri pohľade spredu štíhlu, korešpondujúcu s celkovým tvarom tela, nápadnú a pritom jemne utváranú.

Oči sú stredne veľké, mandľového tvaru a tmavého sfarbenia.

Výraz očí je energický a priateľský.

Jej srsť je veľmi krátka, hustá, tesne priliehajúca k telu a nápadne lesklá.

Srsť môže byť vo viacerých variantoch: žltá, žíhaná, čierna, škvrnitá a modrá.

Žlté a žíhané sfarbenie

Žltá nemecká doga má svetlozlatú až sýtožltú farbu.

Žlté sfarbenie by malo byť opatrené čiernou maskou, bez bielych znakov, bez nádychu sivej, modrej farby alebo špinavej žltej.

Pri žíhaných nemeckých dogách sú charakteristické priečne tmavé pruhy na základnej farbe.

Základná zlatožltá farba je doplnená čiernym žíhaním v smere rebier a mala by byť opatrená čiernou maskou.

Biele znaky na srsti sú nežiaduce.

Čierne, škvrnité a modré sfarbenie

Srsť čiernej dogy je sfarbená načierno.

Čierne sfarbenie môže byť doplnené bielymi znakmi na labkách a hrudi.

Do tejto kategórie patria takzvané plášťové dogy, pri ktorých čierna farba pôsobí dojmom plášťa prehodeného cez biele telo, aj takzvané plátové dogy s typickými čiernymi plochami na bielom podklade.

Pri čiernom plášťovom sfarbení čierna farba pokrýva telo ako kabát.

Pri tomto „plášti“ je krk, hruď, brucho, nohy a špička chvosta biela.

Na plátovom sfarbení sa na inak bielom tele vyskytujú veľké čierne škvrny.

Škvrnité dogy majú na bielom podklade nerovnomerne rozložené čierne škvrny, ktoré sú dobre rozmiestnené po celom tele.

Títo takzvaní harlekýni a diamantové dogy nie sú homozygotné, a preto ich chov nie je ľahký.

Len asi 10 percent šteniat má požadované rozmiestnenie čiernych škvŕn.

Modrá doga je čisto sivomodro sfarbená.

Biele odznaky sú povolené iba na hrudi a labkách.

Okrem týchto troch farebných rázov existuje takzvaný „sivý tiger“ a „biely tiger“, ktoré nie sú štandardne žiaduce.

Chov bielych tigrov je v Nemecku zakázaný, pretože jeho chov zvieratám prináša nežiaduce utrpenie.

Škvrnité psy môžu byť nositeľmi takzvaného merle faktora.

Pri párení dvoch škvrnitých zvierat by sa mohli narodiť mláďatá homozygotné pre merle faktor.

Postihnuté šteňatá trpia slepotou a čiastočnou hluchotou.

Povaha nemeckej dogy

Nemecká doga je pes vyrovnanej a pokojnej povahy.

V chovnom štandarde FCI je doga opísaná ako „milujúca a láskyplná voči svojim majiteľom“.

Mierni obri medzi psími plemenami nemajú radi samotu a sú vždy blízko svojim ľuďom.

Ich vyrovnaná povaha a ľahkosť z nich robia veľmi príjemného spoločníka takmer vo všetkých situáciách.

Napriek svojej priateľskej povahe však doga nie je submisívna a rada prekvapuje svojich majiteľov láskyplným spôsobom a vlastnou „hlavou“.

Ak je nemecká doga dobre socializovaná a správne vedená, ide o jedného z najmilších a najpriateľskejších psov na svete.

Svojho pána aj jeho rodinu miluje nadovšetko a je vysoko tolerantná k všelijakým detským vrtochom.

Verná a bystrá nemecká doga býva na svojho pána veľmi silne fixovaná.

Voči cudzincom si pritom spravidla zachováva určitú zdržanlivosť a už len svojím zovňajškom spoľahlivo plní funkciu strážcu obydlia.

Svojou veľkosťou vyvoláva značný rešpekt u kohokoľvek.

Vďaka svojej mimoriadne priateľskej a nekonfliktnej povahe sú nemecké dogy veľmi obľúbené ako rodinné psy.

Dokonca aj v rodinách s deťmi sa dá tento veľký pes dobre chovať.

Rada sa s deťmi hrá a mazná, len jej hmotnosť jej niekedy stojí v ceste.

Pri kontakte psa s deťmi musí byť napriek tomu vždy prítomná dospelá osoba, pretože nemecká doga môže pri hre neúmyselne pôsobiť trochu ako slon v porceláne.

Strážny pes bez zbytočnej agresivity

Dogy sú tiež veľmi obľúbené ako strážne psy.

Pozorný štvornohý priateľ spočiatku pozoruje cudzinca s určitou nedôverou, hoci zriedka šteká alebo dokonca vrčí.

Zvyčajne to nie je potrebné, pretože kto by dobrovoľne išiel do konfliktu s veľkou dogou?

V skutočnosti má doga veľmi vysoký prah dráždivosti a nevykazuje agresívne ani útočné správanie.

Pri zaobchádzaní s ľuďmi alebo inými zvieratami sa považuje za veľmi mierumilovnú.

Vzhľadom na ich veľkosť sa však dogy opakovane stretávajú s odmietaním v spoločnosti.

Majitelia tohto plemena často počujú od okoloidúcich otázku: „Je to pes alebo poník?“

Majitelia psov menších plemien niekedy menia stranu chodníka, pretože sa obávajú, že „kolos“ niečo urobí ich malému psovi.

Samozrejme, vzhľadom na svoju veľkosť vyzerá hrozivo, ale akonáhle sa s ňou ľudia zoznámia, jej priateľská, dobrá a inteligentná povaha im rýchlo zabezpečí nového priateľa.

Pohyb, výcvik a socializácia

Aktivita tohto plemena je v porovnaní s mnohými inými plemenami mierna až priemerná.

Tento pôvodne lovecký pes vyžaduje veľké množstvo pohybu a priestor na aktivitu, no mnohí menší kolegovia, napríklad husky alebo maďarský stavač, ho svojou životnou túžbou po intenzívnom pohybe predčia.

Približne hodinová prechádzka a niekoľko kratších vychádzok by mali byť každodennou samozrejmosťou.

Dlhá každodenná prechádzka, počas ktorej môže doga „vypustiť paru“ aj bez vodítka, je súčasťou povinného programu psa, ktorý miluje pohyb.

Na cvičenie sa najviac hodia parky a miesta, kde sa psy schádzajú.

Pre šteňatá je odporúčaná prechádzka a primerané množstvo pohybu, pretože neustále rastú do výšky a vyvíjajú sa im kĺby a kosti.

Na začiatku by sa mladé psy mali vyhýbať dlhým prechádzkam, divokým hrám a schodom.

Veľké psy by sa mali vyhnúť stúpaniu po schodoch.

V období vývoja šteňaťa a mladého psa musí chovateľ starostlivo dbať na primerané dávkovanie pohybovej aktivity.

Je nevyhnutné vyvarovať sa nadmernej záťaži psa.

Ideálne je dopriať psovi pohyb na mäkkom povrchu bez zbytočne náročných skokov.

S aktivitami, ktoré na psa kladú vysoké nároky z hľadiska intenzity pohybu a fyzickej námahy, treba počkať do okamihu, keď je kostra psa plne vyvinutá, približne do veku jedného a pol až dvoch rokov.

Nemecká doga má spustu skvelých vlastností, z ktorých jedna mimoriadne vyniká.

Tento pes pri pozitívnej motivácii a trpezlivom zaobchádzaní priamo exceluje v snahe zavďačiť sa svojmu pánovi, čo umožňuje efektívny výcvik s dobrými výsledkami.

Hrubé zaobchádzanie a negatívne tresty môžu naopak napáchať obrovské škody a vyvolať veľkú neochotu nemeckej dogy spolupracovať.

Včasná socializácia a dôsledný výcvik sú pri obrovských plemenách kľúčové.

Veľký pes bez schopnosti disciplinovane chodiť na vodítku môže ľahko spôsobiť zranenie svojmu majiteľovi a poriadne vystrašiť okoloidúcich.

Každý chovateľ nemeckej dogy by mal preto venovať výcviku základných povelov maximum času a úsilia.

Bývanie v teplom podnebí aj v domácnosti

Pri pohľade na vzrastlú nemeckú dogu je každému jasné, že tento pes nepochybne potrebuje dostatok životného priestoru.

Ešte viac však oddaná nemecká doga vyžaduje intenzívny kontakt so svojím zbožňovaným pánom.

Ak je chovaná vo vonkajších podmienkach, je potrebné jej priebežne zabezpečiť dostatočný kontakt s pánom aj celou rodinou.

Dlhodobú samotu nemecká doga znáša ťažko.

Vďaka svojmu pôvodu a krátkej srsti môže dobre znášať teplejšie prostredie, no v Egypte treba venovať osobitnú pozornosť horúčave, tieňu, vode a času venčenia.

Nemecké dogy sú citlivé na prechladnutie z prievanu, no v horúcom podnebí predstavuje pre psa významný problém aj prehriatie.

Pes musí mať neustály prístup k čerstvej vode a počas najteplejšej časti dňa by nemal absolvovať náročnú fyzickú aktivitu.

Odporúčané je venčenie v skorých ranných alebo večerných hodinách, keď sú teploty nižšie.

Aj keď dokáže jedným letmým otočením v tesnej miestnosti narobiť poriadny neporiadok, niektorí ľudia chovajú svoju nemeckú dogu bez zásadných problémov v bytových podmienkach.

Dôležité je myslieť na včasnú úpravu interiéru tak, aby bol pre psa bezpečný a aby sa minimalizovali škody, ktoré môže spôsobiť.

Chovateľ nemeckej dogy tak musí neraz oželieť ozdobné drobnosti v dosahu psa, ktoré by pes dokázal ľahko zhodiť jediným zavrtením chvosta.

Pre chov tohto plemena sa odporúča prízemný a priestranný dom so záhradou.

Výživa a každodenná starostlivosť

Správny jedálniček je pri nemeckej doge nesmierne dôležitý.

Je nevyhnutným predpokladom jej zdravého vývoja v šteňacom veku a významnou podmienkou pevného zdravia počas celého života.

Na každého majiteľa zástupcu tohto plemena sú z hľadiska výživy psa kladené vysoké nároky z niekoľkých rôznych hľadísk.

Krmivo pre nemeckú dogu musí byť najvyššej kvality a v každej životnej etape podávané v primeranej dávke.

Ešte pred samotným odberom šteňaťa je dobré podrobne prediskutovať všetko týkajúce sa krmiva s chovateľom.

Šteňa by po príchode do nového domova malo počas prvých niekoľkých dní až týždňov dostávať rovnaké krmivo, na aké bolo doteraz zvyknuté.

Akákoľvek zmena sa musí uskutočniť postupne, počas jedného až dvoch týždňov.

Mnohí chovatelia tohto plemena uprednostňujú kvalitné granulované krmivo, pretože sa zo všetkých dostupných možností najľahšie dávkuje a zároveň je finančne prijateľné aj pri veľkej spotrebe obrovského psa.

Okrem dennej dávky odporúčanej výrobcom krmiva treba pozorne sledovať aktuálny stav psa a zohľadniť jeho fyzickú záťaž.

Ďalšou alternatívou je kŕmenie doma varenou pestrou stravou, napríklad mäsom, zeleninou, cestovinami, ryžou a prídavkom obilnín.

V súčasnosti túto možnosť volí stále menšia časť chovateľov, jednak pre časovú náročnosť prípravy a jednak pre ťažký odhad primeranej kŕmnej dávky.

Naopak, stále väčšiu popularitu získava kŕmenie surovým mäsom, kosťami a zeleninou, takzvaný BARF.

Otázky týkajúce sa vhodnej potravy pre dogu najlepšie zodpovie chovateľ alebo veterinár.

Musí byť jasné, že takýto veľký pes potrebuje viac: viac priestoru, viac pohybu a viac potravy.

Starostlivosť o srsť, uši, zuby a pazúry

Už od šteňacieho veku je vhodné zvykať psa na pravidelnú starostlivosť o srsť, uši, oči, zuby a pazúry.

Nemecká doga, ktorá v dospelosti znáša tieto zdravotne nevyhnutné procedúry s nevôľou, predstavuje pre chovateľa tvrdý oriešok.

Starostlivosť o srsť nie je nijako komplikovaná.

Postačí dôkladné vyčesávanie odumretých chlpov vhodnou kefou a prípadné následné vyleštenie vlhkou handričkou.

Raz týždenne skontrolujeme vonkajší zvukovod psa, či nie je nadmerne znečistený, a najmä aby sme prípadný vznikajúci zápal včas zachytili a liečili.

Približne dvakrát týždenne sa odporúča čistiť chrup psa.

Konkrétna frekvencia čistenia závisí od aktuálneho stavu zubov daného jedinca, pretože niektoré psy majú na tvorbu zubného kameňa väčšie sklony než iné.

Jednou z možností je klasická metóda pomocou zubnej kefky a pasty pre psa, prípadne možno do vody pridať špeciálny čistiaci prípravok.

Samotným psom sa najviac páči čistenie prostredníctvom žuvania na to určených maškŕt, ktorých je v predaji celý rad.

Zdravotné riziká a dĺžka života

Smutným faktom pre milovníkov nemeckej dogy je jej pomerne krátka priemerná dĺžka života, najmä v porovnaní s mnohými miniatúrnymi plemenami.

Vzhľadom na svoj obrovský vzrast sa nemecká doga v priemere dožíva o niekoľko rokov menej než menšie plemená psov.

Nemecké dogy staršie ako deväť rokov sú skôr výnimkou.

Podľa uvedených údajov 28 percent dog uhynie pred svojimi piatymi narodeninami a takmer žiadny jedinec nedosiahne vek desiatich rokov.

Niektoré ochorenia sa u predstaviteľov tohto plemena vyskytujú častejšie než iné.

Zvýšenú pozornosť treba počas celého života psa venovať správnemu režimu kŕmenia, aby sa minimalizovalo riziko nebezpečnej torzie žalúdka.

Podstatné je aj vhodné dávkovanie primeraného krmiva najmä v období rastu, pretože nesprávne množstvo a nevyvážené zloženie výživy významne ovplyvňujú rozvoj ochorení kostrového aparátu.

Môže ísť o dyspláziu bedrového a lakťového kĺbu, ale aj o deformáciu končatín.

Kostrový a kĺbový aparát býva všeobecne problematickou oblasťou tohto plemena.

Zaznamenaný bol zvýšený výskyt osteochondrózy, panostitídy a artrózy.

Nemecké dogy sú ohrozené aj srdcovými ochoreniami, rakovinou kostí a ochoreniami srdcového svalu, skrátene DCM.

Vyskytovať sa môžu aj očné abnormality.

Chov, ktorý je zámerne zameraný na veľké pysky, môže viesť k častým zápalom spojiviek.

Pomocou obozretného chovu, ktorý sa zameriava skôr na zdravie a dlhovekosť psov než na samotnú veľkosť, možno riziko ochorení našťastie znížiť.

Tréning a výživa tiež zohrávajú dôležitú úlohu.

Aby zostali dogy zdravé čo najdlhšie, šľachy a svaly musia byť primerane precvičované.

Výcvik v každodennom živote

Vzhľadom na nadmerné telesné proporcie sa rozhodne nejde o psa pre každého.

Hoci je nemecká doga povahovo väčšinou veľmi vyrovnaná a v porovnaní s mnohými inými plemenami pomerne ľahko vychovateľná, pri jej ovládaní sa možno spoliehať iba na dôkladný výcvik.

Pri malých psoch si ľudia dobre uvedomujú, že aj napriek nedostatočnej výchove je ich pes na vodítku a v ďalších situáciách dobre ovládateľný.

Pri nemeckej doge však môže nedostatok výchovy predstavovať bezpečnostné riziko.

V neposlednom rade pre svoju veľkosť potrebuje ľudí, ktorí jej určia hranice a ktorým môže dôverovať.

Rovnako ako pri všetkých psoch je, samozrejme, potrebná láskavá, ale dôsledná výchova, aby sa jej pozitívna povaha mohla optimálne rozvíjať.

Vďaka ľahkej ovládateľnosti a vernosti voči ľuďom sú dogy všeobecne veľmi nenáročné na spolužitie a možno ich dobre chovať ako rodinné a spoločenské psy.

Dokonca sú vhodné aj ako terapeutické psy.

Klub chovateľov nemeckých dog každoročne organizuje viacero výcvikových akcií vrátane intenzívnych víkendov a letného výcvikového tábora.

Nemecká doga vo filme a medzi rekordmi

Azda najznámejšou nemeckou dogou vo filme je postava psieho detektíva Scoobyho-Doo, ktorý dokáže rozprávať a je najlepším spoločníkom Shaggyho Rogersa.

Známy je aj film o psom tínedžerovi Marmadukovi, ktorý sa presťahoval do Kalifornie a zisťuje, že je ťažké zapadnúť do nového prostredia a tiež nájsť si partnerku.

Nemecká doga sa presadila aj na filmovom plátne v niektorých spracovaniach príbehov o známom anglickom detektívovi Sherlockovi Holmesovi, kde vierohodne stvárnila desivého psa baskervillského.

Na jeseň roku 2014 zomrela slávna nemecká doga, ktorá získala zápis do Guinnessovej knihy rekordov vďaka svojej bezkonkurenčnej výške.

Jej majitelia sa inšpirovali gréckou mytológiou a svojho psa pomenovali Zeus.

Najväčší pes sveta, nemecká doga, sa volal Zeus.

Volá sa Freddy a žije vo Veľkej Británii.

Ide o nemeckú dogu, ale o mimoriadne veľký exemplár tohto psieho plemena.

Keď sa postaví na zadné, meria viac ako dva metre a týči sa vysoko nad svojou majiteľkou.

Taký veľký pes je síce na pohľad nádherný a úžasný, ale svojim majiteľom značne komplikuje život.

Napríklad už len tým, že sa nedá ľahko venčiť.

Ostatní psi sa totiž obra boja a ich majitelia z toho vôbec nie sú nadšení.

Rozdiel medzi nemeckou dogou a podobnými plemenami

Anglický mastif je celkovo podstatne mohutnejší než nemecká doga.

Na rozdiel od nej pôsobí pri pohybe aj v pokoji ťažkopádne a masívne.

Chýba mu odľahčená elegancia nemeckej dogy a jej ladné krivky.

Jednotlivé telesné proporcie sú odlišné.

Hlava anglického mastifa je menej pretiahnutá než hlava nemeckej dogy a má štvorcový tvar.

Dánska doga, čiže broholmer, je celosvetovo vzácne plemeno, ktoré po druhej svetovej vojne takmer vyhynulo.

Skupina nadšencov sa našťastie postarala o jeho oživenie.

Výška broholmera môže byť o niekoľko centimetrov nižšia než u nemeckej dogy, najmä u psov.

Horné pysky dánskej dogy nie sú také previsnuté, takže hlava do určitej miery vzdialene pripomína hlavovú partiu obrovského rhodézskeho ridgebacka skôr než hlavu nemeckej dogy, ktorá pôsobí pretiahnutejším dojmom.

Chov a zodpovedný výber šteňaťa

Pre riadne zaradenie psa do chovu treba doložiť účasť aspoň na jednej výstave, klubovej, špeciálnej, národnej alebo medzinárodnej, s výsledkom najhoršie „veľmi dobre“.

Ďalej je potrebné úspešne absolvovať bonitáciu, pričom na bonitačnom konaní sa môžu zúčastniť iba zdravé psy staršie ako osemnásť mesiacov.

Dôvodom na vylúčenie z chovu je výskyt niektorej z diskvalifikačných chýb.

• abnormálna telesná stavba;
• príliš malá výška;
• poruchy správania, nadmerná agresivita alebo bojazlivosť;
• závažné chyby zubného vzorca;
• podkus, predkus a ďalšie chyby skusu;
• neprítomnosť iných zubov než dolných P1;
• iné než povolené sfarbenie;
• nesprávne nesený chvost;
• očné vady alebo nevyhovujúca farba očí;
• pečeňová farba nosa;
• rozštiepený nos.

Pri výbere šteňaťa je dôležité overiť zdravotný stav rodičov, podmienky chovu, socializáciu šteniat a spôsob kŕmenia.

Šteňatá by mali byť zvyknuté na deti, mačky a iné podnety domácnosti.

Vhodné je vyberať chov, ktorý kladie dôraz na pokojnú povahu, zdravie a dlhší život, nielen na čo najväčšie rozmery alebo výrazné pysky.

Nemecká doga môže byť v Egypte aj v iných krajinách výborným rodinným psom, no jej veľkosť vyžaduje premyslené bývanie, pravidelný výcvik, primeraný pohyb, kvalitnú výživu, ochranu pred prehriatím a dôslednú veterinárnu starostlivosť.

tags: #nemecka #doga #v #egypte