Ovca bez lóje: plemená, úžitkovosť a chov oviec

Medzi plemenami oviec existujú výrazné rozdiely vo výžive.

Od obdobia raného feudalizmu bol chov oviec na území Slovenska súčasťou súvekého poľnohospodárstva. Ich stredoveký chov bol na Slovensku autochtónny. Neovplyvnili ho ani kultúrne prvky nomádizmus, ktorý sem prenikol príchodom Maďarov. Dokazuje to najmä spoločná slovanské terminológia (ovca, jahňa, jarka, ovčiar a iné). Spôsob chovu oviec bol na území Slovenska podobný s okolitými krajinami. Jeho základnou črtou bola previazanosť s agrárnou kultúrou, preto sa nazýva roľníckym alebo nížinným chovom. Zameraný bol na produkciu vlny, mäsa a koží. Spätosť s pestovaním poľnohospodárskych plodín sa prejavila využívaním košarovania pôdy, ktoré sa stalo súčasťou trojpoľného hospodárenia.

Historické formy chovu oviec

Najrozšírenejším plemenom tohto chovu bola sedliacka ovca (birka, birčia, poľná alebo moravská ovca). Pre nížinný chov bolo príznačné pasenie v spoločných stádach. Od jari do jesene ich pastieri denne vyháňali na pastvu. Tento spôsob chovu oviec bol rozšírený nielen v južných regiónoch Slovenska, ale aj v horských kotlinách osídlených roľníckym obyvateľstvom. Od 18. storočia sa s rastom záujmu o produkciu jemnej vlny rozšíril aj na Slovensku chov oviec plemena merino. Záujem bol tak veľký, že na veľkostatkoch sa ich chov stal otázkou hospodárskej prestíže.

Nížinný chov oviec začal ustupovať po zavádzaní striedavého hospodárenia na pôde. Tento proces však nebol vo všetkých regiónoch rovnaký, a tak sa v niektorých regiónoch (Spiš, Šariš, Zemplín) uchovali tradičné formy chovu oviec až do prvej polovice 20. storočia. Od 14. storočia začal z oblastí Karpát prenikať na územie Slovenska nový organizačný systém ovčiarstva - salašníctvo. Vznikol na Balkánskom polostrove a valaskou kolonizáciou sa v období 15.-17. storočia rozšíril do všetkých regiónov Slovenska, kde sa preň vytvorili vhodné podmienky.

Od dovtedajšieho nížinného chovu ho odlišovalo niekoľko znakov: v tom čase chované plemená oviec nahradilo plemeno valaška, začali sa využívať na pasenie dovtedy nevyužívané horské pasienky, zmenil sa zmysel i organizácia chovu oviec, ktorá tu bola postavená na produkcii mlieka a mliečnych výrobkov. Tieto skutočnosti potom ovplyvnili i celý spôsob života pastierov a chovateľov oviec. V zime sa ovce ustajňovali v ovčíncov alebo chotárnych maštaliach a popri pasení sa aj prikrmovali.

Plemenné typy a úžitkovosť

Plemená s vysokou plodnosťou, mliekom a rastom

BERGSCHAF: Polohrubovlnové plemeno s trojstrannou úžitkovosťou, ktoré je najviac rozširené v alpskej časti Nemecka, Rakúska a Talianska. Plemeno je väčšieho telesného rámca s dlhými zvislými ušami, s bielou vlnou. V rámci plemena sa chová aj čierny ráz. Obe pohlavia sú bezrohé. Na jeho vyšľachtení sa podieľali plemená korutánske, skalné, spiegel a zaupel. Plemeno sa vyznačuje vysokou plodnosťou (200 %), ročná intenzita bahnenia je 1,46, čo znamená bahnenie v 8 mesačných cykloch. Vhodná doba zaradenia do plemenitby je 8 - 10 mesiacov. Zmäsilosť trupu je priemerná. Jatočná hodnota sa dá zlepšiť krížením baranmi mäsových plemien. Živá hmotnosť bahníc je 65 - 70 kg, baranov 100 - 110 kg, priemerný prírastok jahniat v odchove je 200 - 300g.

BIELA ALPSKÁ: Polojemnovlnové až polohrubovlnové, biele, bezrohé, ranné, švajčiarske plemeno s trojstrannou úžitkovosťou. Vyšľachtené v kantone Luzern a oblasti Tavetecher z miestnych oviec, ktoré boli krížené s plemenom merinolandschaf a ille de france. Zvieratá sú veľkého telesného rámca, výška v kohútiku u baranov 76 - 82 cm, u bahníc 68 - 74 cm. Vlna sortimentu B/C - D ( 28 - 36 µm), rúno polouzatvorené, s polročnou dĺžkou vlny 4 - 5 cm, strihá sa 2x ročne. Krátke anestrálne obdobie je predpokladom pre bežné bahnenie 3x za dva roky. Plemeno je najrozšírenejšie vo Švajčiarsku ( 55%), kde sa chová aj v extrémnych horských oblastiach.

CIGÁJA: Polojemnovlnové plemeno s trojstrannou úžitkovosťou (mäso, mlieko, vlna), stredného telesného rámca. V dobrých chovateľských podmienkach predstihuje v mliečnosti plemeno zošľachtená valaška. K nám sa v minulosti dostala z Balkánského polostrova. Hlava je čierna , nosné línie u baranov sú klenutejšie. Ovce sú bezrohé, u baranov je výskyt rohov vzácny. Existuje aj biely ráz cigáje, označovaný predtým ako sovietská cigája. Jahňatá do odstavu rastú relatívne rychlo vzhľadom k dobrej produkcii mlieka bahníc. Plemeno je veľmi odolné voči nepriaznivým klimatickým podmienkam.

LEICESTER: Významné polohrubovlnové anglické plemeno, pôvodne nazývané Dishley - Leicester. Pochádza z rovnomenného grófstva, vyšľachtené Bakewelom z miestnych oviec čistokrvnou plemenitbou v rokoch 1755 - 1790. Podieľalo sa na vyšľachtení mnohých kultúrnych plemien oviec na celom svete. Plemeno je veľkého telesného rámca s kombinovanou, až mäsovou úžitkovosťou. Hlava biela klinovitá, bezrohá. Krk krátky, široký. Nohy silné, s pevnými kĺbmi, čiastočne obrastené, paznechty a mulec čierne, koža ružová. Vlna stočená do vývrtkovitých chumáčikov, dlhá a výrazne lesklá. Sortiment vlny D - D/E ( 35 - 40 µm). V minulosti bolo plemeno na Slovensku použité na zošľachťovanie valašských oviec.

LEIN: Polohrubovlnné ranné nemecké plemeno s trojstrannou úžitkovosťou. Plemeno vzniklo zošľachťovacím krížením plemenami leicester, cotswold a berrichon du cher v 19 storočí, v povodí rieky Leine v okolí Hannoveru a Göttngenu. Od 20 storočia zošľachťovanie pokračovalo plemenami texel a východofrízske. V Poľsku sa podieľalo na vzniku plemien kamieniecka, lublinská a anglomerina. Je stredného až väčšieho telesného rámca. Hlava, nohy aj vlna sú biele. Sortiment vlny C - C/D (29 - 35 µm), hruď priestranná, chrbát rovný, zadok mierne zrazený. Plemeno je ranné, obe pohlavia bezrohé. Prednosťou plemena sú dobré materské a pastevné vlastnosti.

MERINOLANDSCHAF: Plemeno bolo vyšľachtené v Nemecku krížením miestnych jemnovlnných oviec s plemenom zaupel, do roku 1950 bolo známe pod menom württemberská ovca. Plemenom bolo uznané v polovici 20 storočia a v minulosti sa podieľalo na vzniku mnohých plemien. Je to ranné plemeno, veľkého telesného rámca s kombinovanou úžitkovosťou, chodivé. Vlna biela, sortiment A/B - B (23 - 27 µm) Rúno polouzatvorené, hlava stredne dlhá, nie príliš široká. Uši dlhé, široké, mierne zvislé, čelo mierne ovlnené. Hrudník hlboký a primerane široký. Chrbát dlhý, stredne široký, zadok mierne zrazený. Končatiny pomerne dlhé, kĺby pevné, paznechty stredne tvrdé, osvalenie priemerné. Obe pohlavia sú bezrohé.

Vlastnosťou je asezónnosť ruje (takmer celoročné plodné obdobie). Jahnice, pri dobrom odchove je možné pripúšťať už v 10 mesiacoch veku. Prednosťou je nízky výskyt tuku v jatočných trupoch vykrmovaných jahniat, preto sa môžu vykrmovať do vyššej jatočne hmotnosti (40 - 45 kg). Bahnice sa vyznačujú veľmi dobrými materskými vlastnosťami a mliekovosťou. Plemeno je vhodné na chov v nížinných a podhorských oblastiach pre oplôtkový ale aj iný spôsob pastvy.

MERINO: Chov merinských oviec vznikol u nás na základe dovozu španielských meriniek v druhej polovici 18 storočia. Ovce boli menšieho telesného vzrastu s veľmi jemnou vlnou. Zväčšenie telesného rámca a zlepšenie mäsovej úžitkovosti sa docielilo priliatím krvi plemena rambouillet z Francúzska. Hlavným selekčným kritériom do roku 1990 bolo množstvo a kvalita vlny. Šľachtiteľský proces, ktorý bol u nás aplikovaný od nepamäti, sa zmenil nástupom trhového hospodárstva. Od roku 1990 je šľachtenie zamerané na zvýšenie plodnosti a mäsovej úžitkovosti. Vlna je biela, sortiment AB-B. Vyžaduje sa uzavreté rúno, výťažnosť vlny nad 43 %, plodnosť nad 130 %.

Živá hmotnosť u baranov 70 - 80 kg, bahníc 55 - 60 kg. Prírastky jahniat počas odchovu 230 - 250 g. Chová sa v južných a juhovýchodných oblastiach Slovenska do 500 m nadmorskej výšky a 500 mm dažďových zrážok.

ASKÁNSKE MERINO: Toto plemeno bolo vyšľachtené v rokoch 1924 - 1935 v bývalom sovietskom zväze na podklade miestnych meriniek, baranov plemena rambouillet dovezených z Ameriky a baranov plemena précoce, najmä na produkciu vlny. Askánske merino je zaraďované medzi kombinované nedojné plemená, väčšieho telesného rámca. Charakteristickým znakom plemena sú 1 - 2 kožné záhyby na krku, výrazné ovlnenie, keď hlava býva obrastená vlnou až po mulec a končatiny až po sponky. Barany sú spravidla rohaté, bahnice bežne bezrohé alebo s malými rohovými výrastkami.

Vlna je kvalitná, jemná sortimentu 2A - A/B, dlhá 7 - 9 cm. Rúno je husté uzavreté. Ovce sú väčšieho telesného rámca, živá hmotnosť bahníc je 55-60 kg, baranov 80-100 kg. Produkcia vlny bahníc 5-6 kg, baranov 10-14 kg, dĺžka 7-9 cm, sortimenty vlny 2A - A/B, s výťažnosťou 45-50 %, plodnosť bahníc 120 %. Priemerné denné prírastky do odstavu sú 230-250 gramov. Bahnice sú dobré matky, plemeno možno využiť v mäsovom programe na produkciu ťažších jahniat.

NEMECKÁ DLHOVLNOVÁ OVCA: Plemeno vzniklo v Nemecku (bývalá NDR) krížením miestnych merinských oviec s polojemnovlnovými baranmi plemien severokaukazského mäsovovlnového, corriedale a lincoln. Je ranné, prispôsobivé, vhodné pre nížinné, aj podhorské oblasti. Plemeno je kombinovaného až mäsového úžitkového typu, má väčší telesný rámec, harmonickú stavbu tela. Vlna biela, rúno polouzatvorené, sortiment vlny B - C (25 - 33 µm), obrast hlavy a nôh je slabší.

Plemeno má dobré pastevné a materské vlastnosti. Jahňatá sú jatočne zrelé vo veku 5 mesiacov, pri hmotnosti 32 - 35 kg. Jahničky sa môžu pripúšťať pri dobrom odchove vo veku 9 - 12 mesiacov, pri živej hmotnosti minimálne 45 kg. Plemeno bolo uznané v roku 1986. Živá hmotnosť bahníc je 60 - 70 kg a baranov 90 - 110 kg.

ROMNEY MARSH /KENT/: Polojemnovlnové, dlhovlnné, anglické plemeno s kombinovanou vlnovo - mäsovou úžitkovosťou. Bolo vyšľachtené v grófstve Kent za prispenia plemena leicester. Plemenná kniha tohto plemena bola založená v roku 1897. Je to plemeno stredného až väčšieho telesného rámca s dobre vyvinutou hruďou a pevnou kostrou. Hlava krátka, široká, bezrohá. Chrbát široký a rovný, mulec a paznechty tmavé. Ovce sú prispôsobivé, ľahko sa aklimatizujú a dobre znášajú vlhké klimatické podmienky. Dajú sa s úspechom chovať od nížinných až po miernejšie horské oblasti.

Plemeno sa vyznačuje veľmi dobrými pastevnými vlastnosťami, vyhovujú mu všetky spôsoby pasenia, vrátane celoročného. Materské vlastnosti a mliekovosť bahníc sú dobré. Je odolné voči nákazlivej hnilobe paznechtov a endoparazitom. Vlna je biela, lesklá, sortiment B/C - C/D (27 - 35 µm), rúno polouzatvorené. Výkrm jahniat je potrebné ukončiť do 35 kg živej hmotnosti, pri vyššej hmotnosti už dochádza k nadmernému ukladaniu podkožného a vnútorného tuku.

Jahnice možno pripúšťať už vo veku 10 - 12 mesiacov, pri živej hmotnosti 45 kg. Toto plemeno sa podieľalo na vzniku mnohých plemien na celom svete. Živá hmotnosť bahníc dosahuje 70 - 80 kg a baranov 100 - 120 kg.

Špeciálne plemená pre mlieko, mäso a odolnosť

SLOVENSKÁ DOJNÁ OVCA: Plemeno slovenská dojná ovca bolo vyšľachtené na Slovensku v rámci dlhodobého programu zošľachťovania domácich plemien oviec (zošľachtená valaška, cigája, merino) s využitím špecializovaných mliekových plemien (lacaune a východofrízske). Ovce tohto plemena sú vhodné pre polointenzívne podmienky chovu s využívaním oplôtkovej pastvy. Extenzívny systém chovu, najmä z pohľadu výživy a kontroly zdravotného stavu im nevyhovuje. Ide o plemeno mliekové (dojné), rané, s možnosťou pripúšťania jariek už vo veku 8-12 mesiacov v prípade adekvátneho odchovu jahniat do odstavu a po odstave.

Bahnice sú určené najmä pre podmienky strojového dojenia, s vyhovujúcimi morfologickými (veľkosť vemena, postavenie ceckov) a funkčnými vlastnosťami vemena (dojiteľnosť). Priemerný obsah základných zložiek mlieka (bielkoviny, tuk) je veľmi dobrý, vhodným pre výrobu ovčích špecialít. Plemenné barany sú temperamentné, zaručujúce pri adekvátnom spôsobe pripúšťania dobré výsledky oplodnenosti bahníc. Plemeno slovenská dojná ovca je stredného telesného rámca, na vyšších, ale pevných končatinách. Obe pohlavia sú bezrohé. Je mäsovo-mliekového až mliekového úžitkového typu. Na hlave a končatinách sa môžu vyskytovať oblasti s výskytom pigmentovaných vlasov. Obrast brucha, hlavy, zátylku a šije vlnou je slabší, nemusí byť súvislý. Priemerná hmotnosť bahníc je 60 kg, plemenných baranov 80-90 kg. Vlna je polojemná, biela. Produkcia vlny (sortiment B až C, u baranov až CD) sa pohybuje medzi 2,0 -2,5 kg u bahníc a 3,0 - 3,5 kg u baranov. Intenzita rastu jahniat je veľmi dobrá a hmotnostné prírastky do odstavu často presahujú 300 gramov. Jahňatá sú pritom dobre osvalené. Produkcia mlieka za dojnú periódu (trhová produkcia) sa pohybuje v závislosti od chovateľských podmienok v rozmedzí 150...

Malé, odolné a netradičné ovce

Ouessantská miniovcaJe to snáď najmenšia ovca na svete. Baránok má výšku 42 - 49 cm, hmotnosť 15 - 22 kg, ovečka meria 40 - 45 cm a váži 12 - 16 kg. Pochádza z nehostinného prostredia Bretónska, a preto je mimoriadne odolná a nenáročná. Máva len jedno jahňa, ktoré pije mlieko asi 6 mesiacov a dožíva sa 12 - 15 rokov. Má hustú a kvalitnú vlnu čiernej farby, ale sú aj biele, svetlo- a tmavohnedé ovce. Barany majú rohy muflónieho typu. Aj v zime im stačí seno, voda a soľ na olizovanie (tzv. soľný liz). Strihajú sa raz do roka, získame asi 1,5 kg vlny. Odčervujú sa 2-krát ročne. V záhrade sú vynikajúcimi živými kosačkami, ktoré trávu neničia a ešte ju aj pohnoja.

Kamerunská ovcaSrstnaté krátkochvosté malé plemeno sa nemusí strihať. Jeho srsť je krátka, pevná, v zime s hustou podsadou. Je hnedej farby v kombinácii s čiernou. Táto ovca dospieva v 7. - 8. mesiaci. Do roka má 2 vrhy po jednom mláďati. Jahňatá majú v 5 mesiacoch 15 kg a ich mäso má príchuť zveriny. Je pre ne vhodnejšie stajňové zimovanie. Plemeno dosahuje výšku 60 - 70/58 - 65 cm (baran/ovca), hmotnosť 40 - 50/30 - 40 kg. Barany sú rohaté.

Východofrízska biela ovcaVeľké mliečnobiele dlhovlnné a bezrohé plemeno s veľkým širokonasadeným vemenom je najužitočejším z mliečnych plemien. Ročná produkcia mlieka 600 kg s 5,5 % tuku, rekordne dosahuje až 1 400 kg mlieka so 6 % tuku a až 6 % bielkovín! V čase laktácie nadojí 1 - 3 l denne. Po odstavení sa dojí 2-krát denne, o 3 - 4 mesiace stačí raz denne. Dojenie je dôležité, lebo inak sa jej vemeno zapáli. Prvý raz sa bahní (jahní) vo veku 12 mesiacov a jej plodnosť je 230 %. Má dobrú rastovú schopnosť. Ročná striž je pri baranoch 5,5 - 6 kg, pri ovciach 4,5 - 5 kg.

Ovca LacauneBezrohé plemeno stredného rámca s neskaderenou jemnou bielou až zlatistou vlnou. Pomaly rastúca vlna má dĺžku 8 cm. Ide o veľmi dobré mliečne plemeno, ktoré za 5-mesačnú laktáciu dá 250 kg mlieka s 8 % tuku. Plodnosť je 150 %. Hmotnosť 70-dňových jahniat je 26 kg. Jahňatá sa môžu odstaviť vo veku 4 - 5 týždňov, vtedy sa začína aj dojiť.

Ovca SuffolkKrásne a elegantné bezrohé mäsové plemeno má veľké telo, dlhý a široký chrbát a je dobre osvalené. Chová sa najmä pre veľmi kvalitné, jemné a netučné mäso. Aj jahňatá majú dobrú rastovú schopnosť, prírastky sú okolo 450 g.Ovce sú odolné a vhodné i na celoročný vonkajší chov a udržujú si dobrú kondíciu do vysokého veku. Vlna má bielu farbu, nohy a hlava sú čierne.

Ovca TexelJe to typické bezrohé mäsové plemeno s výborným svalstvom aj chuťou mäsa. Aj jahňatá rastú rýchlo s denným prírastkom okolo 400 g. Ročná striž vlny je v prípade baranov 5 - 6 kg, pri ovciach 4 - 5 kg. Plodnosť je tiež výborná - až 200 %.

Ďalšie osobitosti plemien

Ovce plemena Cáp svojím vzhľadom pripomínajú antilopu s vlnou. Rohy sú výnimočné aj u oviec plemena jakob. Hortobáďská racka, maďarská cápovica či uhorská cápová ovca - to sú synonymá pre pôvodné maďarské plemeno oviec, ktoré svojím vzhľadom pripomína antilopu s vlnou. Ide o primitívne hrubovlnné, nenáročné a konštitučne pevné plemeno oviec s trojstrannou úžitkovosťou. V krajine pôvodu sa opisujú dve variety, a to racka biela a racka tmavá - čierna, ktorá je vzácnejšia. Je malého telesného rámca s hmotnosťou bahníc v rozmedzí od 45 do 55 kg a baranov do 75 kg. Má zmiešanú, splývavú bielu, respektíve kávovo zlatistú alebo čierne sfarbenú vlnu. Plemenným znakom racky sú najmä dlhé, vzpriamené špirálovité rohy, ktoré pri pôvodnom type rastú približne pod uhlom 45° a zdobia hlavu oboch pohlaví.

Rohy sú výnimočné aj u oviec plemena jakob, ktoré pochádzajú pravdepodobne z dnešnej Sýrie, kde sa údajne chovali už pred tromi tisíckami rokov. Zmienka o nich je dokonca aj v Biblii (Genezis 30, 31), kde sa opisuje, že tieto ovce dostal Jákob od svojho svokra v čase, keď pre neho pracoval. V každom prípade sa kvôli viacnásobným rohom exoticky vyzerajúce ovce plemena jakob chovajú už niekoľko storočí na farmách v Anglicku, kam boli dovezené z oblasti Blízkeho východu cez severnú Afriku, Sicíliu a Španielsko. Prednosťou uvedeného plemena je veľmi dobrá úžitkovosť, zdravotná odolnosť voči nepriaznivým klimatickým podmienkam, ako aj chutné chudé mäso.

tags: #ovca #ktora #nema #loi