Živočíšstvo je veľmi pestré a jednotlivé zvieratá sa od seba líšia vzhľadom, spôsobom života, potravou aj prostredím, v ktorom žijú. Panda je samotársky cicavec z horských bambusových džunglí, vydra je viazaná na vodu, surikata žije v skupinách, páv upúta svojím perím, motýľ patrí medzi hmyz, žaba je obojživelník, jazvec si buduje podzemné chodby a líška je obratná šelma.
Hádanky využívam na vyplnenie voľnej chvíle, ale aj na motiváciu k téme.
Panda veľká
Panda veľká (Ailuropoda melanoleuca) - roztomilý cicavec
ČELAĎ: Ursidae
Panda veľká je ľahko rozpoznateľný cicavec, ktorí patrí medzi najobľúbenejšie zvieratá zoologických záhrad.
Sú blízko príbuzné mývalom, hoci vyzerajú skôr ako medvede.
Na rozdiel od medveďov však nehibernujú, keďže ich potrava obsahuje málo energie a preto nevedia prespať celú zimu ako medvede.
Dospelá panda veľká váži od 70 do 160 kg, má zavalité telo a môže merať od 120 do 190 cm.
Je biela a má čierne oči, uši a nohy.
Má hustú srsť a krátky chvost, ktorý dorastá maximálne do 20 cm.
Napriek zavalitej postave dokáže krátkodobo bežať rýchlosťou až 32 km/h.
Panda vidí dobre aj v noci vďaka štrbinovitým zreničkám, ale v porovnaní s čuchom a sluchom je jej zrak slabý.
Panda má veľmi zaujímavý a charakteristický zvukový prejav - "bečanie", teda zvuk podobný kozliatku, ktorý vydáva, keď chce niekoho priateľsky pozdraviť.
Vo voľnej prírode sa pandy môžu dožiť približne 10 až 20 rokov, v zajatí až 35 až 38 rokov.
Hoci dospelé pandy nemajú prirodzených predátorov (okrem človeka), ich mláďatá sa musia mať na pozore.
Na maličkých pandách si môžu zamašrktiť leopardy, šakaly, medvede, vlky či líšky.
Hrozbu však môžu predstavovať aj niektoré druhy dravých vtákov.
Potrava pandy
Hoci panda veľká patrí do rodu mäsožravcov, je prevažne bylinožravec.
Kŕmi sa najmä bambusovými výhonkami, listami či stonkami, ktoré drví svojimi ťažkými zubami a silnými čeľusťami.
Príležitostne si pochutí aj na iných rastlinách, drobných živočíchoch alebo dokonca na zdochlinách.
Bambus však tvorí až 99 percent jej potravy.
Je to však tak nízkokalorická potrava, že sa ňou panda kŕmi takmer celý deň, dokonca aj v noci.
Vodu tiež získava z bambusu, ktorý je malá zásobareň vody, ale pije aj čerstvú vodu z riek, potokov alebo zo snehu.
Spôsob života a rozmnožovanie
Panda veľká je samotár, ktorý sa dve tretiny dňa venuje hľadaniu a požieraniu potravy.
Zvyšný čas odpočíva.
Dokáže sa šplhať na stromy, ale túto schopnosť využíva, len ak ju ohrozujú nepriatelia.
Môžu nimi byť medveď hnedý, leopard alebo divé psy.
V tom prípade sa Panda uchýli na strom a nelezie, kým nebezpečenstvo nepominie.
Panda veľká nepoužíva žiadny brloh ani odpočívadlo.
Väčšinou si len jednoducho ľahne na zem tam, kde práve je.
Je to samotárka, s inými pandami sa stretáva len počas obdobia párenia, ktoré trvá od marca do mája.
Samice pandy rodia len raz v priebehu troch rokov.
Porodia jedno až tri mláďatá, ale väčšinou prežije iba jedno.
Pre nízky obsah živín v bambuse, samice často nedokážu vyprodukovať dostatok mlieka pre všetky mláďatá.
Po päťmesačnej gravidite prichádza na svet v hniezde z bambusu väčšinou jediné mláďa.
Rovnako ako u medveďov, je aj mláďa pandy veľkej prekvapivo maličké.
Meria približne pätnásť centimetrov a váži sotva sto gramov.
Je takmer slepé, holé a úplne bezmocné.
Výskyt a ochrana
Panda veľká žije v oblastiach, kde panuje chladné a vlhké podnebie.
Žijú v hornatých oblastiach centrálnej časti Čínskej ľudovej republiky.
Žije v hustých horských bambusových džungliach vo vysokých nadmorských výškach, až do výšky 4250 metrov.
Dnes žije vo voľnej prírode asi 1800 jedincov.
Donedávna bol človek pre pandu veľkú úhlavný nepriateľ.
V súčasnosti je zodpovedný za jej postupné vymieranie z iných dôvodov: stále narastajúci počet obyvateľov Číny si vynucuje zakladanie nových a nových dedín a polí priamo na území obývanom pandami, čo znamená neustále zmenšovanie ich životného priestoru.
Pandy sa nemôžu uchýliť do teraz nedotknutých oblastí, pretože sa neodvážia prejsť územiami, ktoré obývajú ľudia.
V súčasnej dobe podporujú Číňania každé opatrenia na ochranu pandy veľkej.
Aby sa počet pánd vo voľnej prírode aspoň trochu zvýšil, zriadili na území, kde žilo 500 až 600 zvierat.
Niekoľko rezervácií.
Vedci nich teraz študujú správanie sa pánd v prírode a snažia sa vypracovať ucelený program na ich záchranu.
Do projektu sa zapojili aj zoologické záhrady, ktoré by chceli mláďatá narodené v zoologických záhradách vrátiť späť do prírody.
Rozmnožovanie pánd v zajatí ja však veľký problém a dosiahnuté úspechy sú len ojedinelé.
Panda veľká sa stala čínskym kultúrnym symbolom a jej lov bol celkovo zakázaný v roku 1962.
Dovtedy sa lovila najmä kvôli cennej kožušine.
V príbehu o prefíkanom zajacovi panda ukazuje aj inú vlastnosť: Jedného dňa si panda vykračovala po lese a zbadala bambus, tak si sadla a začala jesť.
Zajac využil chvíľu a vykopal dieru, aby tam mohla panda spadnúť.
Zakryl ju listami, skryl sa za krík a čakal.
Panda dojedla a išla ďalej.
Zajac sa len chichotal za kríkom.
Panda prešla cez dieru a nič!
Nahnevaný zajac prišiel k diere, postavil sa na ňu a dupol.
Okamžite spadol a kričal: „POMÓC!“
Panda to začula a pribehla mu na pomoc.
Vytiahla ho z jamy a opýtala sa ho, čo sa stalo.
Zahanbený zajac jej povedal, čo sa chystal urobiť.
Panda sa však nehnevala, ale ponúkla mu kamarátstvo.
A tak sa stali „kamošmi“.
Poučenie: Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne...
Vydra
V rozsiahlom lesnom pásme nachádzajú dostatok nerušených miest pre život veľké šelmy ako medveď, rys, vlk, ale aj ostatné ako líška, kuna, tchor, lasica, hranostaj, jazvec, mačka, vydra a aj vzácny norok.
Vydra patrí medzi cicavce, ktoré sú úzko späté s vodným prostredím.
Vo vodách pstruhového pásma nájdeme pstruha potočného, hlaváča pásoplutvého, v nižších polohách pribúda čerebľa a slíž.
Ojedinele tu nachádzame aj aklimatizované severoamerické druhy lososovitých rýb - pstruha dúhového a sivoňa potočného.
V menšinovom lipňovom pásme žijú okrem hlavného zástupcu lipňa aj jalec hlavatý, podustva, mieň a z dolných tokov sem preniká mrena a hlavátka.
Surikata
Surikata je malý spoločenský cicavec, ktorý je známy vzpriameným postojom a životom v skupine.
Pri pohybe a pozorovaní okolia sa môže postaviť na zadné nohy, aby lepšie videla nad okolitú vegetáciu.
Surikaty si budujú podzemné nory, ktoré slúžia ako úkryt pred nepriateľmi aj ako miesto na odpočinok.
Ich život v skupine pomáha pri hľadaní potravy i pri ochrane mláďat.
Páv
Páv patrí medzi nápadné vtáky, ktoré upútajú najmä svojím dlhým a pestro sfarbeným chvostom.
Samec môže pri predvádzaní roztiahnuť chvostové perá do veľkého vejára.
Na perách sa nachádzajú kresby pripomínajúce oči, vďaka ktorým pôsobí páv ešte výraznejšie.
Páv využíva svoje perie najmä pri dorozumievaní a pri svadobných prejavoch.
Motýľ
Motýľ patrí medzi hmyz a prechádza úplnou premenou.
Jeho vývin zahŕňa vajíčko, húsenicu, kuklu a dospelého jedinca.
Húsenica sa živí najmä rastlinnou potravou a počas rastu sa niekoľkokrát zvlieka.
V kukle prebieha premena húsenice na okrídleného dospelého motýľa.
Dospelý motýľ prijíma potravu najmä pomocou dlhého cuciaka.
Motýle sa živia nektárom kvetov a pri návšteve kvetov pomáhajú s opeľovaním rastlín.
Žaba
Žaba patrí medzi obojživelníky a časť svojho života trávi vo vode, pričom sa pohybuje aj na súši.
Žaby sú známe dlhými zadnými nohami, ktoré im umožňujú skákať.
Ich hlas sa často ozýva z mlák, rybníkov a okolia potokov.
Ani krok, samý skok, nemá husle ani slák, len to svoje kvaky-kvak.
Krátky krk, dlhé kŕŕŕŕŕŕk.
Keď sa dáždik hustý spustí - hoplá, do vodičky skočím, aby som nezmokla.
Ja si spievam kvá - kvá, ja viem, čo je akva.
Akva, to je voda!
Mňa je v mláke škoda.
Najlepšie vraj skáče z brehu, nikdy nespí, vždy je v strehu.
Keď sa niekde šuchne tráva, opreteky na dno pláva.
Prečo bocian zdvihol nohu, prečo sklonil hlavu?
Lebo zazrel čupieť v tráve zelenkavú..
Jazvec
Jazvec je šelma s výrazným čiernobielym sfarbením hlavy a so silnými končatinami prispôsobenými na hrabanie.
Chodby vŕta, nie je v bani, koľko spraví, nevie ani.
Ryje v zemi bez nástroja, červy sa ho veľmi boja.
Kožúšok má čierny, krátky, nôžky sú mu za lopatky.
Len rukami holými vyryl chodbu do hliny.
Ryje, ryje z celých síl, pritom nevie, čo je rýľ.
Pri potoku na poli vŕta v zemi otvory.
Záhradku nám pretlo tunelové mesto.
Premáva v ňom vláčik, čierny štvornoháčik.
Kto si buduje svoje obydlie pod zemou?
Kožuch má a nie je zajac, pod zemou si stavia palác.
V čiernej tmavej zemi obracia sa vrtko, je to čierny..?
Jazvec si potravu hľadá v pôde a medzi rastlinami.
Chrobáky si zbiera a slimáky tiež.
Líška
Líška je obratná šelma, ktorá sa dokáže pohybovať potichučky a pri hľadaní potravy využíva najmä dobrý sluch a čuch.
Kto obchádza kurín, chlievy?
Kto sa húskam líška?
Prvá stopa, druhá, tretia …
V polotme jej oči svietia.
Stopuješ ju - už si pri nej, nachytáš ju pri kuríne.
Ryšavkastá kométa chvostom horu zametá a naháňa kade chce, neposedné zajace.
Líška sa zakráda sa potichučky, poza lesy, poza bučky.
Keď meciačik v noci svieti, zavýjaním straší deti.
Je ako pes, na ovcu je bes.
Ďalší obyvatelia lesa a hôr
Aj živočíšstvo je tu veľmi pestré a zahŕňa takmer všetky západokarpatské horské a vysokohorské druhy.
Najvýznamnejšou poľovnou zverou je jelenia zver#1.
V menšom počte tu žije zver srnčia a diviačia#2.
V alpínskom pásme sa vyskytujú i typické vysokohorské živočíchy - svišť #3 a kamzík #4.
Hniezdia tu aj páry orla skalného, orla krikľavého, sokola sťahovavého, myšiakov, jastrabov, výrov a ďalších.
Z plazov žije v nižších polohách jašterica obyčajná, slepúch krehký a užovka obyčajná.
Hojne sú zastúpené jašterica živorodá a vretenica, ktoré nájdeme aj v najvyšších polohách.
Môžeme tu aj vidieť iba v pohorí Karpát žijúceho mloka karpatského.
Jeleň, kamzík a los
Štyri nohy, dva parožky, jeden krátky chvost, nabehá sa v hore dosť.
Má 4 dlhé nohy, niekedy aj 2 krátke parožky, má aj krátky chvost, nabehá sa v lese dosť.
V 60. rokoch sa na Horehronie a do oblasti Čierneho Váhu zatúlali z Poľska aj dva jedince najväčšieho zástupcu parohatej zveri - losa.
V roku 1783 na území NT takmer vyhubený.
1875 Filipom Coburgom reaklimatizovaný a vypustený v oblasti Kráľovej hole, odkiaľ sa znovu rozšíril do západnej časti pohoria.
V Ďumbierskej časti pôvodný zvyšok nízkotatranskej populácie, v Kráľovohoľskej časti umelo vysadený roku 1858-1860 z Álp a Vysokých Tatier.
Z dávnej geologickej minulosti sa tu neudržal.
V rokoch 1969-1974 vypustili v závere Lomnistej doliny 28 kamzíkov z Belianských a Vysokých Tatier.
Ich početný stav vzrástol do konca roku 1985 na 130 kusov.
Vlk a medveď
Hlas má takmer ako basa, keď je sýty, vtedy hrá sa.
Veľké laby, kožuch hrubý, maliny a medík ľúbi.
Keď je malý, milo hrá sa, veľký mrmle ako basa, maliny zje hneď, potom líže med.
Je to dravá šelma, ktorá v mene med má.
Kto nosí aj v lete kožuch?
Mrmle, hundre, i keď nikto doň nezapáral.
Kožúšok má hnedý celý, navštevuje v úli včely.
Zakráda sa potichučky, poza lesy, poza bučky.
Keď meciačik v noci svieti, zavýjaním straší deti.
Myš, potkan a netopier
Ostré zuby, dlhý chvostík, v komore sa tajne hostí.
Kožúšok má sivý, všeličím sa živí.
Poje syr aj suché kôrky, rada chodí do komôrky.
Ostré zúbky, dlhý chvostík, v komore sa tajne hostí.
Podnájomník u nás býva, prichádza keď spíš.
A ty možno ani nevieš, že sa volá..
Poletuje nocou tmavou, cez deň visí dolu hlavou.
Nevidí, no počuje, iba v noci hoduje.
V noci lieta, cez deň sníva, v jaskyniach sa rád on skrýva.
Spáva hore nohami, zakryje sa krídlami.
Zuby, uši ako myš, aj ako myš piští.
Do pasce ho nechytíš, nad hlavou ti sviští.
Veverička
Veľký chvostík, bystré očká a hrdzavá je tak troška.
Má väčší chvost ako celé telo, nikdy to zo stromu nezletelo.
V sadoch robí neplechy, s chuťou chrumká orechy.
Hryzká lieskovce sladké, drží si ich v labke, zúbkami ich píli, má v nich veľa sily.
Kožuch hnedý chlpatý, na stromoch sa nestratí.
Keď sa pustí do orecha, len škrupinku z neho nechá.
Vysoký stromček, v stromčeku domček.
Chvostíkom kýva tá, čo v ňom býva.
Oriešky hľadá, lebo ich rada.
Ryšavé jak líšky, skáču dolu z výšky a od stromu po strom kormidlujú chvostom.
Semienka si lúska, hopká po halúzkach.
Zo stromčeka na strom, v skákaní je majstrom.
Zajac
Pred líškou skáče, uteká, ušami vzduch zametá.
Pristanú mu dlhé uši a to bežcom iba sluší.
Hádanky o zvieratách
Ježko
Ostré ihly, malé oči, v obrane sa v klbko stočí.
Nikdy nešije, hoc s ihlami žije.
Lezie si to lezie, tisíc ihiel vezie.
Plno ihiel a krok rýchly, skoro sme sa do rúk pichli.
Fučí, fučí, nesie horu, dogúľal ju k nášmu dvoru.
Ostré ihly, malé oči, pomaly si kráča tiež.
V obrane sa v klbko stočí.
Malé je to.
Dobreže si pamätaj - na chrbáte horu ihiel, popichá ťa - pozor daj!
Stále nosí ihelničku, ale nikdy nešije.
Je to malé, guľaté, pichľavé a strapaté.
Kabátik má pichľavý, schováva sa do trávy.
Ležalo medzi kríkmi klbôčko so špendlíkmi.
Nehybne ležalo, ožilo, bežalo.
Krtko
Chodby vŕta, nie je v bani, koľko spraví, nevie ani.
Ryje v zemi bez nástroja, červy sa ho veľmi boja.
Kožúšok má čierny, krátky, nôžky sú mu za lopatky.
Len rukami holými vyryl chodbu do hliny.
Ryje, ryje z celých síl, pritom nevie, čo je rýľ.
Pri potoku na poli vŕta v zemi otvory.
Záhradku nám pretlo tunelové mesto.
Premáva v ňom vláčik, čierny štvornoháčik.
Kto si buduje svoje obydlie pod zemou?
Kožuch má a nie je zajac, pod zemou si stavia palác.
V čiernej tmavej zemi obracia sa vrtko, je to čierny..?
Had
Kto sa plazí popri skale, naplaší tam myšky malé, naženie strach kobylke, čo si sedí na byľke?
Dobre by mu občas padlo rozhýbať si v nore sadlo.
Jeleň
Pyšný kráľ chodí v lese, na hlave strom si nesie.
Pyšný kráľ chodí v lese, na hlave strom si nesie.
Čo je to?
Ježko
Je to šelma ozbrojená, toľko mečov nikto nemá.
Čo je to?
Fučí, dupe, vzdychá, zdá sa, že aj pichá.
Najradšej sa v noci túla, keď nechodí, tak sa gúľa.
Veverička
Veľký chvostík, bystré očká a hrdzavá je tak troška.
Čo je to?
Žaba
Ani krok, samý skok, nemá husle ani slák, len to svoje kvaky-kvak.
Čo je to?
Líška a zajac
Prvá stopa, druhá, tretia …
V polotme jej oči svietia.
Stopuješ ju - už si pri nej, nachytáš ju pri kuríne.
Ryšavkastá kométa chvostom horu zametá a naháňa kade chce, neposedné zajace.
Pred líškou skáče, uteká, ušami vzduch zametá.