Žal, smútok, plač a zúfalstvo patria k našim životom rovnako ako radosť a smiech. K najsmutnejším obdobiam nášho života jednoznačne patrí strata našich milovaných ľudí, ale aj zvieracích parťákov.
Zvlášť potom, ak to boli miláčikovia, ktorí s nami strávili niekoľko rokov života, obohacovali náš život, dávali nám lásku a boli nám celý svoj život verní. Smrť milovaného domáceho maznáčika je veľmi ťažká a niekedy až traumatizujúca skúsenosť.
Priemerná dĺžka života psa sa pohybuje okolo 12 rokov, je však ovplyvnená celým radom faktorov. Téma psej smrti a všetko, čo sa okolo tejto smutnej udalosti odohráva, je pomerne veľké tabu, a niet divu. Každý milujúci pán by však mal byť svojím spôsobom na odchod svojho parťáka pripravený, zvlášť ak sa jeho parťák už dlhší čas necíti dobre.

Čo sa deje so psom pred smrťou
Chápeme, že ak čítate tieto riadky, pravdepodobne prechádzate veľmi náročným obdobím. Pes je člen rodiny a rozhodovanie o jeho posledných dňoch, eutanázii či rozlúčke je emocionálne veľmi náročné.
Každý pes je iný. Krátkodobé zhoršenie stavu ešte nemusí znamenať, že sa váš pes s vami lúči. V tejto fáze sa často objavujú pochybnosti: či pes trpí, či nerobíte málo, alebo naopak - príliš. Tieto otázky sú prirodzené.
Najčastejšie zmeny v správaní a zdravotnom stave
- Chuť do jedla a pitia - nejde len o to, že pes neje. Sledujte ťažkosti s prehĺtaním alebo situáciu, keď pes prejaví záujem o jedlo, no po pričuchnutí sa odvráti.
- Energia a záujem o okolie - prevaha hlbokého spánku, z ktorého je ťažké psa prebudiť. Všímame si takzvané „emocionálne odpojenie“ - pes nereaguje na zvuk kľúčov alebo otvorenie dverí.
- Dýchanie - zrýchlené, plytké alebo naopak veľmi namáhavé dýchanie v pokoji. Varovným signálom je takzvané brušné dýchanie, keď si pes pri nádychu a výdychu viditeľne pomáha pohybmi brucha namiesto prirodzeného pohybu hrudníka.
- Bolesť a nepohodlie - pes len zriedkavo kňučí. Bolesť spoznáte podľa jemných signálov: časté olizovanie labiek či konkrétneho miesta, zrýchlený tep, rozšírené zrenice alebo svalový tras.
- Mobilita - okrem pádov a neistoty sledujte aj takzvané „podlamovanie zadných nôh“ alebo situáciu, keď pes zostane stáť na jednom mieste a pôsobí, akoby zabudol, ako sa pohnúť ďalej.
- Hygiena a návyky - inkontinencia, teda únik moču či stolice, nie je prejavom neposlušnosti, ale straty kontroly nad zvieračmi.
- Kognitívne zmeny - najmä u seniorov dochádza k dezorientácii. Pes sa môže „zaseknúť“ v rohu alebo pod stolom. Typický je nočný nepokoj, keď pes bezcieľne prechádza po byte, hoci cez deň iba prespal.
- Upieraný pohľad do prázdna - môže patriť medzi zmeny, ktoré si majitelia všímajú v závere života.
Tieto prejavy sú bežne opisované naprieč veterinárnou praxou aj sprievodcami starostlivosti o psy v závere života. Samy osebe však nemusia znamenať, že pes bezprostredne zomiera. Pri každom výraznom zhoršení zdravotného stavu je vhodné kontaktovať veterinára.
Trpí pes v posledných dňoch života?
Jednou z najčastejších obáv v závere života psa je strach, aby netrpel. U mnohých psov sa v posledných dňoch objavuje skôr výrazný útlm a únava než ostrá bolesť. Telo sa postupne spomaľuje, pes viac spí a šetrí zvyšnú energiu.
Bolesť síce môže byť súčasťou niektorých ochorení, no moderná medicína ju dokáže účinne tlmiť. Ak máte pocit, že je váš priateľ nepokojný, stoná alebo sa nedokáže uvoľniť, je vždy namieste konzultovať medikáciu s veterinárom.
Pravda je taká, že neexistuje jeden univerzálny časový rámec. U niektorých psov prebehne odchod v priebehu dní, inokedy sa zmeny rozvíjajú postupne niekoľko týždňov.
Pri postupnom odchádzaní si majitelia často všímajú pomalý úbytok síl - pes viac spí, menej reaguje na podnety, stráca záujem o bežné činnosti a potrebuje viac pokoja. Tieto zmeny nebývajú každý deň rovnaké. Často bývajú náročnejšie noci, keď sa objavuje nepokoj alebo časté zmeny polôh.
Uvedomuje si pes, že zomiera?
Rovnako ako my ľudia máme isté vedomie, tak psie vedomie má aj náš milovaný chlpáč. Odpoveď na túto otázku však nie je jednoduchá, ale vo všeobecnosti možno predpokladať, že áno - pes sám spozná, že sa blíži jeho koniec.
Jeho inštinkty mu napovedajú zaliezť si do bezpečia a schovať sa do úkrytu, kde mu ako slabému nebude hroziť žiadne nebezpečenstvo.
Psy však nevnímajú koniec života v pojmoch a súvislostiach ako my. V závere života sa u väčšiny psov prehlbuje únava a potreba pokoja. Vnímanie sa postupne utíši. Nejde o paniku alebo uvedomenie si „konca“, ale skôr o prirodzené spomaľovanie tela aj zmyslov.
Aj keď už pes nereaguje tak, ako ste boli zvyknutí, blízkosť svojich ľudí často vníma až do posledných chvíľ.
Ako sa rozhodovať o posledných dňoch psa
Jednou z najťažších vecí je neistota. Je prirodzené premýšľať, či ešte skúšať ďalšiu liečbu, alebo už zamerať pozornosť najmä na pohodlie a pokoj.
Nejde o nájdenie jedného „správneho okamihu“, ale o posúdenie celkového stavu. Prevažujú ešte tie dobré dni nad tými zlými?
Ak máte pochybnosti, či situáciu zvládate, nebojte sa požiadať veterinára o vedenie. Toto rozhodnutie patrí k najťažším v živote.
Eutanázia psa ako posledný prejav lásky
Slovo eutanázia pochádza z gréckeho jazyka, keď eú znamená správny alebo dobrý a thanatos vyjadruje smrť. Pojem eutanázia teda označuje usmrtenie psa veterinárom na žiadosť jeho pána.
V žiadnom prípade nie je eutanázia vražda zvieraťa, ale posledný prejav nekonečnej lásky k psovi, ktorý bol celý svoj život verný svojmu pánovi.
Ak sa rozhodnete pre eutanáziu, neznamená to, že ste boj vzdali. Rozhodnutie môže byť spôsobom, ako ukončiť utrpenie a dopriať psovi pokoj v čase, keď už jeho život neposkytuje dostatočnú kvalitu.
Keď pes zomrie doma
Okamih, keď psík odíde doma, býva tichý a hlboko osobný. Môže prísť náhle alebo po dlhšom čase, keď ste cítili, že sa koniec blíži.
- Zostaňte s ním.
- Prikryte ho obľúbenou dekou.
- Pohlaďte ho.
- Povedzte mu pár slov.
Keď budete pripravení, zavolajte svojmu veterinárovi alebo na pohotovosť. Nepodliehajte zhonu. Ak to situácia dovolí, nemusíte všetko vybaviť v prvej minúte.
Čo vybaviť po úmrtí psa
Potvrdenie o úmrtí
Ak bolo zviera plánovane uspávané alebo zomrelo na veterinárnej klinike, veterinárny lekár automaticky vystaví potvrdenie o úmrtí zvieraťa.
Ak zomrel pes doma, môžete svojho veterinára navštíviť a požiadať ho o vystavenie potvrdenia. Tento dokument je dôležitý pre ďalšie kroky a je vhodné ho uschovať.
V niektorých prípadoch môže veterinár ponúknuť aj pitvu, ak si prajete zistiť príčinu úmrtia alebo ak je to nutné zo zdravotných dôvodov.
Odhlásenie psa z evidencie a miestneho poplatku
Každý majiteľ psa má v Českej republike povinnosť platiť miestny poplatok zo psa.
S potvrdením o úmrtí od veterinára sa obráťte na obecný úrad alebo magistrát v mieste svojho trvalého bydliska, konkrétne na finančný odbor alebo oddelenie miestnych poplatkov. Tu vyplníte formulár na odhlásenie psa a predložíte potvrdenie o úmrtí.
Odhlásenie je dôležité, aby ste už neboli povinní poplatok platiť. Niektoré úrady ako doklad o úmrtí akceptujú aj potvrdenie o vykonaní kremácie.
Poistenie a registre
Ak ste mali pre svojho psa dohodnuté zdravotné poistenie alebo poistenie zodpovednosti, nezabudnite kontaktovať poisťovňu a nahlásiť úmrtie psa.
Hoci to nie je zákonná povinnosť, je vhodné informovať register, v ktorom bol váš pes registrovaný, napríklad Národný register majiteľov zvierat alebo Centrálny register zvierat, o jeho úmrtí. Pomôže to udržiavať databázy aktuálne.
Možnosti uloženia pozostatkov psa
Posledná rozlúčka s naším milovaným parťákom nám do istej miery určite môže priniesť pokoj a isté zmierenie a vyrovnanie sa s nastalou situáciou. Potom však prichádza čas, keď sa treba postarať o uloženie pozostatkov.
Kremácia psa
Stále populárnejšou voľbou je kremácia zvierat. Existujú špecializované krematóriá pre zvieratá, ktoré ponúkajú dôstojné služby.
Môžete si vybrať individuálnu kremáciu, pri ktorej dostanete popol svojho maznáčika späť v urne. Vybrať si tiež môžete zo širokej ponuky spomienkových predmetov.
Ak chcete spojiť poslednú rozlúčku aj s obradom, môžete požiadať o obrad priamo v krematóriu zvierat, ktoré sa nachádza už v mnohých mestách po celej republike.

Pochovanie psa na pozemku
Pravidlá pochovania sa môžu líšiť podľa krajiny. V Českej republike veterinárny zákon umožňuje, aby si chovateľ na svojom pozemku pochoval zviera v záujmovom chove za podmienky, že zviera nezahynulo alebo nebolo utratené z dôvodu výskytu či podozrenia na nebezpečnú nákazu.
Konkrétne parametre pochovania sa riadia vyhláškou 82/2014 Zb., ktorá upravuje konkrétne požiadavky. Medzi tieto podmienky patrí napríklad umiestnenie 200 od vodného zdroja, 100 m od stavby či rekreačného objektu a 50 m od hranice pozemku.
Hĺbka hrobu je pre zvieratá do 100 kg určená tak, že nad telom musí byť najmenej 50 cm vrstva zeminy. Na dezinfekciu hrobu musia byť použité vhodné dezinfekčné prostriedky.
V slovenskom texte sa uvádza, že zákon neumožňuje pochovať si maznáčika na vlastnej záhrade. Preto je pri rozhodovaní nevyhnutné overiť aktuálne pravidlá platné v krajine a obci, kde chcete psa pochovať.
Zvieracie cintoríny
V niektorých mestách sú k dispozícii aj zvieracie cintoríny, ktoré ponúkajú dôstojné miesto posledného odpočinku pre vášho maznáčika.
Čo sa deje so psom po smrti podľa viery a filozofie
Ako hovorí názov známej rozprávky, všetky psy idú do neba. Je to naozaj tak? Je ťažké dať na túto otázku jednoznačnú odpoveď, ale Cirkev a predovšetkým majitelia psov sa snažia nájsť aspoň čiastočnú odpoveď.
Otázku, čo sa stane so psom po smrti, si kladú dospelí aj mladí majitelia psov. Veriaci, ktorí dúfajú v život po smrti, sa snažia vyrovnať so smrťou svojho štvornohého miláčika tak, ako sa vyrovnávajú so smrťou svojich blízkych.
Nikto však nemôže zaručiť, že to tak skutočne je. Niektorí sa snažia pristupovať k tejto otázke veľmi racionálne a považujú psa za bytosť, ktorá cíti, myslí a mení sa, ale po smrti jednoducho navždy ukončí svoj život.
Takto k smrti zvyčajne pristupujú ľudia, ktorí majú s vierou na dennej báze len málo spoločného. Veriaci, ktorí veria v posmrtný život v nebi alebo na inom mieste, kam by mali ísť všetci ľudia, vidia túto otázku inak.
Každé náboženstvo má svoj vlastný pohľad na to, čo nás čaká na onom svete.
Majú psy dušu?
Základnou otázkou okolo tejto témy je, či majú psy dušu. Zdá sa, že duša psa je ešte komplikovanejšia téma ako u ľudí.
Rozhodne chýbajú akékoľvek náznaky, že zvieratá takúto dušu majú. Cirkev dlho obhajovala aj názor, že iba človek ako bytosť úplne jedinečná a stvorená na Božiu podobu má výsadu mať dušu, a teda žiť aj po smrti.
V samotnom cirkevnom prostredí je táto téma dosť kontroverzná. Nasledujúci pápeži si navzájom protirečili a vyjadrovali rôzne názory na túto otázku.
Prvým pápežom, ktorý sa vymanil z konzervatívneho učenia Cirkvi obmedzujúceho zvieratá len na život na zemi, bol Ján Pavol II. Keďže majú dušu, môžu sa dostať aj do neba, ako si myslia ľudia, ktorí sa o to zaujímajú.
Nadšenie však schladil pápežov nástupca Benedikt XVI. S Benediktom XVI. však nesúhlasí súčasný pápež František, ktorý, čo je príznačné, prevzal svoje meno od svätého Františka z Assisi. Ten sa do dejín zapísal ako veľký milovník fauny a flóry, predovšetkým zvierat žijúcich na zemi.
Pápež František utešoval malého chlapca, ktorý sa práve rozlúčil so svojím milovaným domácim miláčikom, a povedal mu, že sa so svojím psom stretne v nebi.
Znamená to, že psia duša sa po smrti skutočne dostane do neba? Hoci je otázka, či psy pôjdu do neba, nejednoznačná, vždy sa oplatí veriť, že áno.
Umožňuje nám to považovať psa za cítiacu bytosť, ktorá v istom zmysle žije tu na zemi s podobnými právami ako ľudia a iné zvieratá.
Smútok po smrti psa
Strata psa zanecháva prázdno, ktoré bolí. Ztráta psa je pre mnohých porovnateľná so stratou člena rodiny. Bolesť je hlboká a proces trúchlenia je individuálny.
Predovšetkým si dovoľte trúchliť. Je úplne prirodzené cítiť sa zdrvene, smutne alebo dokonca prázdne. Každý sa s takouto stratou vyrovnáva inak a neexistuje „správny“ spôsob trúchlenia.
Smútok prichádza v návaloch a neexistuje naň univerzálny liek. Dovoľte si prežiť všetky emócie.
Ako sa o seba starať
- Pečujte o seba v tomto ťažkom období.
- Hovorte o svojich pocitoch s priateľmi, rodinou alebo s ľuďmi, ktorí zažili podobnú stratu.
- Je v poriadku priznať si v týchto chvíľach vlastnú únavu.
- Ak máte pocit, že smútok nedokážete zvládnuť, vyhľadajte pomoc odborníka.
Nie samotný koniec, ale život, ktorý ste zdieľali, zostáva dôležitou súčasťou vašej spomienky. Rozkúsané ponožky, ukradnuté párky zo stola, chlpy úplne všade a radostné mláčky šťastia, aj keď ste boli vonku pred minútou - možno práve tieto drobnosti napokon zostanú najdlhšie.
Pamätajte, že láska, ktorú ste zdieľali, nikdy nezmizne.
Keď po psovi smúti ďalší pes v domácnosti
Smrť jedného psa môže ovplyvniť aj druhého psa, ktorý s ním žil v spoločnej domácnosti. Prieskum medzi majiteľmi psov v Taliansku uviedol, že 86 percent z nich zaznamenalo negatívne zmeny v správaní ich miláčika po smrti druhého psa v domácnosti.
Okrem iného psík po úmrtí svojho zvieracieho kamaráta zvyčajne vyhľadával viac pozornosti, menej jedol a hral sa menej ešte niekoľko mesiacov po udalosti.
Respondenti prieskumu tiež uviedli, že smútiaci psi sa vo všeobecnosti stali menej aktívnymi, viac sa báli, viac spali a boli náchylnejší na kňučanie alebo štekanie.
Podľa novej štúdie, za ktorou stojí Federica Pirroneová, veterinárka z Milánskej univerzity, by takéto psy na prekonanie smútku potrebovali väčšiu pomoc od svojich majiteľov.
V prieskume medzi majiteľmi psov ona a jej kolegovia zistili, že psi, ktorí si vytvorili blízky vzťah s iným psom, mali väčšiu pravdepodobnosť, že budú po smrti trpieť smútkom, bez ohľadu na ich plemeno, vek alebo pohlavie.
Negatívny vplyv malo aj to, keď ich majiteľ evidentne smútil za mŕtvym psom.
Ako pomôcť smútiacemu psovi
Dôležité je udržiavať rutiny. Majitelia im môžu uľahčiť proces smútenia tým, že budú udržiavať akékoľvek rutiny, na ktoré sú psy zvyknuté, a budú sa držať blízko svojich domácich miláčikov.
Domáce psy sú spoločenským druhom, ktorý sa prispôsobil životu vo viacdruhových spoločnostiach.

Kedy si zaobstarať nového psa
Odpoveď na túto otázku určite nie je jednoznačná. Každý človek prežíva smútok inak. Niekto ho dokáže dostatočne spracovať a pripraviť sa na nového člena za týždeň, iný za mesiac a ďalší napríklad za rok.
Je to naozaj veľmi individuálne. Nového psíka si preto kúpte jednoducho vo chvíli, keď to chce vaše srdce zo všetkého najviac, a je jedno, za aký čas po odchode minulej psej lásky to bude.
Nový pes nemá nahradiť toho, ktorý odišiel. Každý pes je jedinečný a nový vzťah bude mať vlastný charakter, vlastné spomienky aj vlastné miesto vo vašom živote.