Psie bakteriálne ochorenia od krku nadol: príznaky, prenos a ochrana

Baktérie sú drobné a nachádzajú sa všade: vonku v prírode, v lese, vo výbehu pre psov aj na poliach. Mnohé z nich sú pre našich štvornohých priateľov úplne neškodné. Niektoré baktérie však môžu u psov viesť k vážnym ochoreniam.

Zvyčajne už všeobecné vyšetrenie u veterinára poskytne prvé indície o „vinníkovi“. Bakteriálne ochorenia môžu postihnúť tráviaci trakt, močové cesty, kožu, kĺby, krv, pečeň alebo obličky. Časť z nich prenášajú kliešte, iné sa šíria kontaminovanou vodou, močom, výkalmi, surovým mäsom alebo priamym kontaktom.

Najčastejšie bakteriálne infekcie u psov

• Borelióza
• Kolibacilóza
• Leptospiróza
• Salmonelóza
• Stafylokok

Medzi najvýznamnejšie kliešťom prenášané infekčné ochorenia psov patria babézióza, anaplazmóza, ehrlichióza, lymská borelióza a hematotropná mykoplazmóza. Každé z nich má odlišný priebeh, pôvodcu aj spôsob liečby, no spoločným menovateľom zostáva to, že včasná diagnostika a rýchly zásah veterinára môžu psovi zachrániť život.

Ako sa bakteriálne ochorenia prenášajú

Baktérie sa môžu do organizmu psa dostať rôznymi spôsobmi. Leptospiry prežívajú v kontaminovanej vode a šíria sa močom infikovaných zvierat alebo hlodavcov. Salmonela sa zvyčajne prenáša prostredníctvom surového hydinového mäsa alebo hydinového trusu. Baktérie boreliózy prenášajú kliešte.

Kliešť sa prisaje na kožu psa a počas cicania krvi vypúšťa do rany sliny. Ak je infikovaný, spolu so slinami vpraví do tela rôzne baktérie, parazity alebo vírusy. Čím dlhšie zostane prichytený, tým väčšia je pravdepodobnosť infekcie.

Riziko rastie aj pri kontakte s výkalmi iných zvierat, kontaminovanými predmetmi, stojatou vodou alebo pri voľnom pohybe psa, keď majiteľ nevie kontrolovať, s čím zviera prišlo do kontaktu.

Borelióza

Príčina a prenos

Lymskú boreliózu spôsobujú u ľudí a psov baktérie z rodu Borelia. Lymskú boreliózu spôsobuje baktéria Borrelia burgdorferi. Kliešte infikované touto baktériou prenášajú choroby na ľudí a psov.

Aby došlo k infikácii krvi, je potrebné aby bol kliešť prichytený 36 - 48h na tele zvieraťa. Mnohokrát aj po tejto dobe dochádza k príznakom ochorenia len u 10% jedincov.

Nakazené kliešte sa vyskytujú aj v našich zemepisných šírkach, v rôznych ročných obdobiach. Aktuálne riziko v danej oblasti je dobré konzultovať s veterinárnym lekárom.

Príznaky

Od nakazenia po prepuknutie ochorenia zväčša uplynú 2 až 4 mesiace od kontaktu nakazeného kliešťa so zvieraťom. Hlavné príznaky sú horúčka, apatia, nechutenstvo, krívanie na jednu alebo viac končatín.

Majitelia si najčastejšie všimnú striedavé krívanie, horúčku a únavu. Kĺby sú opuchnuté a bolestivé. Toto ochorenie postihuje najmä kĺby a v neskoršom štádiu aj obličky.

Ak sa nenasadí adekvátna liečba, alebo sa ochorenie prehliadne, môže dôjsť u zvieraťa k zlyhaniu obličiek, srdca, nervovým príznakom, či dokonca k trvalému poškodeniu pohybového aparátu. V pokročilých prípadoch sa môžu poškodiť obličky a objaví sa lymská nefropatia.

Liečba

Zväčša sa podávajú antibiotiká (doxycyklín alebo amoxycilín) po dobu 3 až 4 týždňov. Liečba tohto ochorenia antibiotikami je vo väčšine prípadov veľmi efektívna, najmä ak sa s liečbou začne v skorom štádiu choroby.

Na liečbu veterinárny lekár používa antibiotiká a protizápalové lieky. Ak sa ochorenie zachytí včas, pes sa väčšinou rýchlo zotaví.

Prevencia

V rizikových oblastiach sa odporúča ošetrenie psa pomocou repelentných, či insekticídnych prípravkov a zvážiť preventívne očkovanie. Prípravky proti kliešťom je potrebné používať aj v prípade, že je pes očkovaný proti borelióze, a to z dôvodu možného prenosu aj iných ochorení kliešťom (napr.Babezióza v našich podmienkach).

Vakcinácia je účinná asi na 85%. Obojky (Scalibor, Kiltix, Foresto) chránia psov približne 6 až 8 mesiacov, spot on roztoky (Cerifex, Advantix, Duowin, Frontline Combo) je nutné aplikovať v intervale raz za 4-5 týždňov.

Leptospiróza

Príčina a prenos

Ochorenie spôsobujú baktérie rodu Leptospira. Leptospirózu spôsobujú baktérie, leptospiry. Na svoje “obete” číhajú na kontaminovaných predmetoch alebo vo vode.

Ďalším zdrojom infekcie pre psov je moč infikovaných voľne žijúcich zvierat a hlodavcov. Udržiavať psa mimo styku s hlodavcami (tieto sú významnými nosičmi baktérií Leptospira) a mimo stojatých teplých vôd, ktoré sú výborným prostredím pre prežívanie a šírenie tohto druhu baktérií.

Ochorenie je vysoko nákazlivé a môže spôsobiť smrteľné poškodenie orgánov, najmä u mladých psov a psov s oslabenou imunitou. Leptospiróza nie je nebezpečná len pre psov. Ide o zoonózu. To znamená, že ľudia a zvieratá sa môžu navzájom infikovať.

Príznaky

Priebeh ochorenia je pomerne akútny, spôsobuje zlyhanie pečene, alebo obličiek. Pri napadnutí pečene sú príznakmi vysoká teplota, nechuť do jedla, smäd, môže sa objaviť zvracanie, konečným prejavom zlyhania pečene je žltačka.

Pri napadnutí obličiek baktériami je močovina zadržiavaná v krvi a spôsobuje nepríjemný zápach psa, ďalšími príznakmi sú, podobne ako v prípade napadnutia pečene, nechuť do jedla, zvracanie a žlté povlaky na ďasnách, jazyku a pyskoch psa.

Prvým príznakom leptospirózy je náhle zvýšenie teploty nad 40 stupňov. Neskôr už zápal prechádza celým organizmom a postihuje hlavne mozog, obličky alebo pečeň.

Liečba a bezpečnosť

Liečbu určuje veterinárny lekár! K dispozícii je liečba antibiotikami, podávajú sa prostriedky na zmiernenie vracania a úpravu tráviaceho systému. Taktiež môže byť potrebné podať transfúziu krvi.

Chorý jedinec potrebuje pri liečbe vhodnú diétu a kľud. Zároveň je potrebné dodržiavať hygienu pri manipulácii so zvieraťom, keďže niektoré baktérie rodu Leptospira sú prenosné aj na človeka.

Prevencia

Jedinou účinnou prevenciou je očkovanie. Udržiavať psa mimo styku s hlodavcami (tieto sú významnými nosičmi baktérií Leptospira) a mimo stojatých teplých vôd, ktoré sú výborným prostredím pre prežívanie a šírenie tohto druhu baktérií.

Salmonelóza

Príčina a prenos

Najprv dobrá správa: psy so zdravým imunitným systémom sú voči nebezpečným salmonelám relatívne odolné. Oslabené zvieratá alebo psy s predchádzajúcimi ochoreniami sa však touto vážnou bakteriálnou infekciou môžu nakaziť.

Salmonela sa zvyčajne prenáša prostredníctvom surového hydinového mäsa alebo hydinového trusu. Psy prirodzene ovoniavajú rôzne výlučky, ktoré zanechávajú ostatné zvieratá. Lenže keď sa pes obtrie o exkrementy ňufákom, papuľou, alebo ich olízne, spolu s informáciami o iných zvieratách nachytá aj baktérie salmonelózy.

Príznaky

V závislosti od toho, koľko salmonel pes prehltne a ako silný je jeho imunitný systém, sa príznaky salmonelózy veľmi líšia.

• mierna až krvavá hnačka,
• zvracanie,
• horúčka,
• apatia.

Salmonelóza sa u človeka prejavuje silnými hnačkami, malátnosťou, dehydratáciou a zvracaním. V závažných prípadoch sa objavujú abscesy na vnútorných orgánoch a poruchy nervového systému.

Liečba a prevencia

Rovnako sa táto bakteriálna infekcia lieči antibiotikami. Ak sú postihnuté vnútorné orgány, napríklad pečeň, obličky alebo slezina, je potrebná ďalšia liečba.

Ak svojho psa kŕmite surovým mäsom, je dôležité poznať pôvod mäsa. Surovej hydine z neznámeho zdroja je lepšie sa vyhnúť. Mali by ste tiež zabezpečiť, aby váš štvornohý priateľ neprišiel do kontaktu s trusom holubov a kačíc.

Kolibacilóza

Príčina a príznaky

Baktérie Escherichia coli sú dôležitou súčasťou črevnej flóry ľudí a psov. Preto sú spočiatku úplne bezproblémové. Tieto baktérie však niekedy môžu vyvolať závažné ochorenia u psov, ktorých imunitný systém je oslabený.

Okrem “dobrých” baktérií existujú aj kmene Escherichia coli, ktoré majú patogénne vlastnosti. Ak sa vyskytne bakteriálna infekcia, kolibacilóza, medzi najdôležitejšie príznaky ochorenia patrí hnačka a zvracanie.

Okrem toho Escherichia coli môže spôsobovať infekcie močových ciest. U sučiek sa často podieľa na zápale prsníkov (mastitída) a hnisaní maternice.

Liečba

Ak veterinár diagnostikoval infekciu patogénnymi baktériami E. coli, zaháji liečbu vhodným antibiotikom. V závislosti od závažnosti príznakov sa používajú podporné opatrenia, ako sú infúzie alebo lieky proti bolesti.

Stafylokokové infekcie kože

Príčina a prejavy

Stafylokoky sa nachádzajú na koži ľudí a psov. Poddruhy tohto pôvodcu ochorenia však môžu u psov viesť k bakteriálnym zápalom kože (pyodermii).

Typickými miestami kožnej infekcie stafylokokmi sú trup psa, lakte a oblasť medzi prstami. U šteniat sa infikované miesta zvyčajne nachádzajú na bruchu.

• svrbenie,
• začervenané, hnisavé miesta na koži,
• vypadávanie chlpov,
• vredy a vriedky.

Ak sa tieto zápaly neliečia, môžu sa rozšíriť na srdce, kosti a kĺby.

Liečba

Pri kožnej infekcii spôsobenej stafylokokmi sa tiež používa antibiotikum. Ak sa však infekcia vyskytne ako dôsledok iného základného ochorenia (napríklad alergie, napadnutie parazitmi alebo hormonálne poruchy), je potrebné liečiť aj toto ochorenie.

V opačnom prípade by infekcia u vášho psa znovu a znovu prepukala.

Babézióza

Príčina a prenos

Ochorenie prenášané kliešťami, konkrétne krvným parazitom rodu Babesia. Po prieniku do krvi napáda parazit červené krvinky a spôsobuje ich rozpad.

Babézióza patrí medzi najzávažnejšie ochorenia, ktoré kliešte prenášajú. Spôsobená môže byť krvným parazitom (Babesia canis alebo Babesia gibsoni), ktorý napáda červené krvinky, v dôsledku čoho vzniká ťažká chudokrvnosť.

V našich podmienkach býva väčšinou diagnostikovaná babezióza vyvolaná B. canis.

Príznaky

Vzniká anémia prejavujúca sa únavou, vracaním, hnačkou, hnedo sfarbeným močom, žltačkou. Občasne dochádza k zlyhaniu životne dôležitých orgánov, obličiek a pečene, k čomu prispievajú aj samotné lieky na liečbu babeziózy.

Medzi typické príznaky patrí horúčka, slabosť, bledé alebo žltkasté ďasná a tmavý moč. Pes býva unavený, nechce žrať a v ťažších prípadoch môže skolabovať.

V prípade neúplného doliečenia, sa parazit uhniezdi v organizme a pri jeho oslabení hrozí opätovné vzplanutie ochorenia. Boj s babeziózou žiaľ pacient často aj navzdory terapii prehráva.

Babesia gibsoni

V posledných rokoch sa čoraz častejšie objavujú prípady babéziózy spôsobenej Babesia gibsoni, najmä v južnejších častiach Slovenska.

Na rozdiel od B. canis, ktorá spôsobuje akútny a často dramatický priebeh, infekcia B. gibsoni má skôr chronický charakter. Parazit sa v tele množí pomalšie, ale dokáže pretrvávať dlhodobo a vyvolávať opakované alebo pretrvávajúce epizódy chudokrvnosti a slabosti.

Diagnostika a liečba

Diagnostika je náročnejšia - B. gibsoni sa v krvnom nátere nie vždy podarí zachytiť. Na potvrdenie infekcie veterinárny lekár využíva PCR test, ktorý spoľahlivo odhalí DNA parazita.

Táto forma babéziózy si vyžaduje odlišný typ terapie. Liečba trvá niekoľko týždňov a často si vyžaduje trpezlivosť, pretože parazit sa z tela eliminuje ťažšie než B. canis.

Liečba je zameraná na zredukovanie parazita v krvi a zvrátenie anémie. Na liečbu sa využívajú antiprotozoiká kombinované s antibiotikami.

Veterinárny lekár pri liečbe podáva špecifické antiparazitárne lieky a infúznu terapiu. Podporná terapia (infúzie, vitamíny, hepatoprotektíva) pomáha udržať stabilný stav psa počas liečby.

V oboch prípadoch platí, že včasná diagnostika a rýchla veterinárna pomoc výrazne zlepšujú prognózu.

Anaplazmóza

Príčina a príznaky

Baktérie Anaplasma phagocytophilum a Anaplasma platys napádajú biele krvinky a krvné doštičky.

Pes má horúčku, je slabý, nechce jesť a často kríva. Môžu sa objaviť aj zväčšené lymfatické uzliny alebo drobné podliatiny.

Diagnostika a liečba

Liečba spočíva v podávaní špecifického antibiotika niekoľko týždňov a v podpornej starostlivosti.

Spoľahlivou diagnostikou je PCR test, pri protilátkových testoch je riziko falošne negatívnych alebo falošne pozitívnych výsledkov.

Ehrlichióza

Príčina a priebeh

Ehrlichiózu vyvoláva baktéria Ehrlichia canis, ktorú prenáša kliešť Rhipicephalus sanguineus. Choroba môže prebiehať akútne aj chronicky.

Pes má horúčku, je apatický, nechce jesť, môže mať zväčšené lymfatické uzliny a podobne. Na ďasnách sa niekedy objavia drobné petechie a postupne sa rozvíja chudnutie a únava.

Liečba

Veterinárny lekár lieči ochorenie špecifickým antibiotikom počas troch až štyroch týždňov, dopĺňa tekutiny a v ťažších prípadoch aj krvné transfúzie.

Prognóza pri stavoch neskoro odhalených, alebo dlhotrvajúcich nemusí byť priaznivá.

Hematotropná mykoplazmóza

Príčina a prenos

Hematotropnú mykoplazmózu spôsobujú mikroorganizmy Mycoplasma haemocanis a Candidatus Mycoplasma haematoparvum.

Tieto mikróby sa prichytia na červené krvinky, ktoré potom imunitný systém rozpozná ako cudzie a zničí. V organizme tak vzniká hemolytická anémia - rozpad červených krviniek vedie k chudokrvnosti a únave.

Prenos infekcie spôsobujú najmä kliešte a blchy. Mnohé psy mykoplazmu v tele nosia bez príznakov. Choroba sa aktivuje, keď imunitný systém oslabne - napríklad po inej infekcii, počas stresu alebo u starších jedincov.

Príznaky a diagnostika

Medzi časté príznaky patrí najmä tmavý moč, bledé ďasná, slabosť, nechutenstvo, horúčka, chudnutie. V ťažších prípadoch môže pes skolabovať.

Diagnostika zahŕňa vyšetrenie krvného obrazu a PCR test.

Liečba

Liečba trvá tri až štyri týždne a zahŕňa antibiotiká, podporné tekutiny a inú terapiu podľa individuálneho stavu.

U psov s oslabenou imunitou sa infekcia ľahko reaktivuje, čo vedie k návratu príznakov. Z tohto dôvodu sa u niektorých psov ochorenie ťahá celé mesiace - striedajú sa obdobia zlepšenia a zhoršenia.

Kliešťom prenášané ochorenia a ich prevencia

Kliešťom prenášané ochorenia u psov patria medzi najzávažnejšie problémy, s ktorými sa veterinári stretávajú počas celého roka. Kliešte sú jedni z najrozšírenejších a zároveň najnepríjemnejších parazitov, s ktorými sa pes môže stretnúť kdekoľvek - v lese, na lúke aj v mestskej tráve.

Zmena klímy a mierne zimy spôsobujú, že ich aktivita už dávno netrvá len počas teplých mesiacov.

Kliešťom prenášané ochorenia sa u psov často prezentujú len apatiou, či nechutenstvom.

Najlepšiu ochranu pred kliešťom prenášanými ochoreniami u psov predstavuje pravidelná antiparazitárna starostlivosť. Majiteľ si môže vybrať prípravok z viacerých možností buď vo forme spot-on kvapiek, antiparazitárnych obojkov alebo tabliet.

Dôležité je tiež psa po každej prechádzke skontrolovať, kliešťa odstrániť čo najskôr a sledovať zmeny v správaní, chuti do jedla či farbe moču.

Preto treba kliešťa odstrániť čo najskôr a správnym spôsobom - ideálne špeciálnym háčikom alebo pinzetou.

V prípade výskytu klinických prejavov (často aj nešpecifických) je potrebné čím skôr vyhľadať veterinárne pracovisko, kde pomocou klinického vyšetrenia, krvných testov a PCR diagnostiky je možné tieto ochorenia vylúčiť alebo potvrdiť.

Očkovanie ako ochrana pred infekčnými ochoreniami

Vakcinácia - imunizácia je v súčasnosti neoddeliteľnou súčasťou protiinfekčných opatrení pri chove psov a mačiek. Imunizácia je pri tom nie len významným prostriedkom individuálnej ochrany ale aj epidemiologického boja, kedy preočkovanie určitého percenta populácie môže viesť k utlmeniu šírenia nákazy.

Základným cieľom imunizácie je vytvoriť účinnú protektívnu imunitu a zamedziť tak vzniku konkrétnej infekčnej chorobe.

Predpokladom úspešnej aktívnej imunizácie je nie len správne konštruovaná a vyrobená vakcína a vhodná vakcinačná schéma ale aj imunokompetentný jedinec.

Podmienky vakcinácie

• Preto je dôležité vakcinovať zvieratá, ktoré sú odčervené, min. 10 dní pred vakcináciou.
• Vakcinujeme len zdravé zvieratá.
• Po liečbe antibiotikami a kortikosteroidmi vakcinujeme najskôr 2-3 týždne po ukončení liečby.
• Treba dodržiavať vakcinačný interval 2-4 týždne.

Core a non-core vakcíny

Vakcíny pre psy a mačky sa delia na:

• nevyhnutné / povinné / core vakcíny - ich nepoužitie by znamenalo priame ohrozenie života zvieraťa,
• voliteľné / non - core vakcíny - tieto vakcíny sa používajú podľa aktuálnej epizootologickej situácie.

Základná vakcinácia šteniat

Základná vakcinácia šteniat by mala byť proti nasledujúcim infekčných ochoreniam:

• Psinka (D - distemper)
• Parvoviróza (P - parvovirus)
• Infekčná hepatitída (A - adenovirus alebo H - hepatitis)
• Parainfluenza (Pi - parainfluenza)
• Leptospiróza (L - leptosirosis)
• Besnota (R - rabies)

Šteniatko musí byť v 1. roku vakcinované 4x:

Očkovanie dospelého psa

Dospelý pes sa vakcinuje 1-krát do roka kompletnou vakcínou DHPPI + LR, na našom pracovisku využívame vakcíny od výrobcu Intervet MSD, známe pod názvom Nobivac, ktoré garantujú nasledovné revakcinačné schémy:

Doplnkové očkovania u psov:

• lymská borelióza
• kotercový kašeľ
• herpesviróza
• tetanus

Ďalšie bakteriálne a infekčné ochorenia, ktoré nemožno prehliadnuť

Psinka

Psinka je závažné výrusové psie ochorenie, vyskytuje sa u šteniat, ale nakaziť sa ním môžu aj dospelé psy. Príznaky závisia od toho, ktorá časť tela psíka bola vírusom zasiahnutá.

Pri pľúcnej forme sa tvorí množstvo hlienu, ktorý vyteká z nosa chorého psa, zároveň sa zapáli aj hrtan a mandle, čo môžeme sledovať pri otvorení ústnej dutiny. Tento zápal sa môže rozšíriť až na zápal priedušiek a pľúc.

Pri druhej forme vírus napáda trávenie, ide teda o žalúdočno-črevnú formu. Prejavuje sa nechuťou do jedla, následkom zápalu žalúdka a čriev môžu byť hnačky a zvracanie.

Príznaky môžeme vidieť aj na očiach psa, z ktorých vyteká hnisavý výtok a zalepuje viečka, častý je aj zápal spojoviek a mihalníc. Pri chorobe sa zvyčajne zvýši aj telesná teplota. Môže dosiahnuť až 41 °C.

Postihnutý pes je malátny, slabý a vysilený. Po niekoľkých dňoch zvýšených teplôt a výrazných sprievodných príznakov môže prísť zlepšenie, ktoré však neznamená vyliečenie, ale iba ústup výrusu a možný návrat choroby.

Nervová forma psinky sa vyskytuje ako komplikácia predošlých dvoch foriem. Postihuje svaly a nervy, preto sú jej prejavmi trasľavé pohyby hlavou, svalové zášklby, tvorba spenených slín, cvakanie čeľusťou a sánkou.

O tom, že ide o závažné ochorenie hovorí aj to, že až 95% nervovej formy psinky končí uhynutím zvieraťa.

Vírus sa prenáša kontaktom s výkalmi, močom, výtokom z očí a nosa postihnutých psov. Vírus dobre znáša nízke teploty, ale je málo odolný voči vyšším teplotám a dezinfekčným prostriedkom.

Liečba a prevencia psinky

Všetky formy psinky sú pomerne náročne liečiteľné a je dôležité, aby liečbu vykonával veterinár. Podávajú sa vysoké dávky širokospektrálnych antibiotík a infúzne roztoky s vitamínmi skupiny B.

Podľa aktuálnych príznakov veterinár môže naordinovať ďalšiu podpornú liečbu (sedatíva, myorelaxancia, antiepileptiká), aby sa zmiernil dopad príznakov choroby na organizmus chorého psa. Liečbu je vhodné podporiť výživnou stravou bohatou na vitamíny.

Nakazeniu možno predísť tým, že pes bude v dobrej zdravotnej kondícii. To môžeme zabezpečiť pravidelným a dôkladným odčervovaním, vyváženou výživou, otužovaním, dobrou hygienou a pravidelnou vakcináciou.

V prípade ochorenia psa je dôležité, aby sa nestýkal s ďalšími jedincami, čím sa zabráni šíreniu vírusu.

Očkovanie je pri tejto chorobe zásadným nástrojom prevencie, po počiatočnej vakcinácii šteniat v prvých týždňoch života sa opakuje v 12. mesiaci a následne každých 10-12 mesiacov.

Parvoviróza

Parvoviróza je vírusové ochorenie, ktoré je časté najmä u šteniat, ale postihnúť môže aj dospelých psov (iba 20% dospelých jedincov ochorie po styku s vírom).

Ochorenie spôsobuje tzv. psí Parvovírus 2, má rýchly priebeh, jedinec môže uhynúť do niekoľkých dní od nakazenia. Úmrtnosť u neliečených jedincov je až 90%.

Ohrozené sú najmä šteňatá, u ktorých ešte nebola ukončená vakcinácia podľa vakcinačnej schémy šteniat. Vírus napáda tráviaci trakt zvieraťa, príznakmi ochorenia sú zvracanie, hnačky, malátnosť, celková slabosť, vysoká teplota, nechuť do jedla.

Druhou formou ochorenia je myokarditída, kedy vírus nenapáda tráviaci trakt, ale srdcový sval. Nákazené šteňa môže na túto formu ochorenia uhynúť v priebehu niekoľkých hodín v dôsledku zápalu srdcového svalu.

Nákaza sa šíri najmä trusom nakazených jedincov, pričom pes sa môže nakaziť nielen priamym stykom s infikovaným trusom, ale aj nepriamym spôsobom, teda stykom s predmetmi, ktoré boli predtým v styku s infikovaným trusom.

Vírus je mimoriadne odolný voči vysokým aj nízkym teplotám a v truse môže prežívať aj 1 rok.

Liečba a prevencia parvovirózy

Liečbu uskutočňuje len veterinár! Prebieha najmä vnútrožilovým dopĺňaním telesných tekutín a podávaním roztokov s obsahom minerálov, vitamínov a glukózy.

Zvyčajne sa nasadzuje aj antibiotická liečba pre odvrátenie sekundárnej infekcie. V niektorých prípadoch je potrebná aj hospitalizácia do doby stabilizácie stavu, v prípade domácej liečby je dôležité dodržiavať prísnu diétu a dozerať na dostatočný príjem tekutín.

Po porade so zverolekárom je možné podávať aj vodu sladenú medom alebo hroznovým cukrom.

Jedinou účinnou prevenciou voči tejto chorobe je očkovanie a tiež izolácia nakazených jedincov.

Infekčná hepatitída

Ide o infekčný zápal pečene, ktorý je pri miernom priebehu veľmi ťažko identifikovateľný. Pes sa môže infikovať stykom so sekrétmi nakazeného zvieraťa, nosičom ochorenia sa môžu stať aj iné zvieratá, u ktorých sa vírus neprejaví (napr. mačky).

Na vírus sú citlivé najmä šteňatá, ktorých úmrtnosť je až 100%, u dospelých psov je to 10-50%. Inkubačná doba ochorenia je 4-7 dní.

Príznaky ochorenia je možné ľahko prehliadnuť, sú to najmä: odmietanie potravy, zvýšená teplota, zápal spojoviek s výtokom z očí, opuch mandlí a bolesť v oblasti brucha a pečene, neskôr zvracanie a hnačka, niekedy aj s prímesou krvi.

Liečbu určuje výlučne veterinárny lekár! V prípade podozrenia na hepatitídu je možné urobiť sérologické, alebo laboratórne vyšetrenie.

Zvyčajne sa na liečbu využívajú antibiotiká, infúzie, alebo liečebné sérum, ktoré obsahuje množstvo protilátok, je však vhodné iba v prípade preukázania úvodných klinických príznakov ochorenia. Doplnkovou liečbou môže byť aj glycidová diéta.

Jedinou účinnou prevenciou voči infekčnej hepatitíde je očkovanie.

Parainfluenza a kotercový kašeľ

Toto ochorenie je nazývané aj psia chrípka, je vírusového pôvodu a šíri sa kvapôčkovou infekciou. V jeho miernej forme sú príznaky ťažšie spozorovateľné, môže ísť o mierny suchý kašeľ a vodnatý výtok z nosa a očí.

Ťažká forma je charakteristická úporným kašľom, ktorý môže prejsť až do zvracania a výtokom z nosa a očí, ktorý môže byť hlienovitý až hnisavý. Pri neliečení ochorenia sa v oslabenom organizme zvieraťa môžu usadiť rôzne baktérie a vírusy, dochádza ku komplikáciám a môže končiť až smrťou.

Inkubačná doba ochorenia je 4-9 dní. Vírus je málo odolný voči vyšším teplotám a dezinfekčným prostriedkom.

Toto ochorenie má odborný názov laryngotracheitída psov a šíri sa medzi psami pomocou slín kýchaním, olizovaním a kašľom.

Vyskytuje sa v populácii psíkov, kde sa prenáša bežným kontaktom psov - pri kýchaní, kašľaní, olizovaní sa dostáva vírus prostredníctvom vylučovaných sekrétov chorého psa na sliznicu dutiny nosnej príjemcu.

Vzniká spolupôsobením viacerých vírusov (vírus parainfluenzy psov a psí adenovírus), ktoré poškudzujú sliznice a umožnia tak osídlenie baktérií (najčastejšie je to Bordetella bronchiseptica).

Po týždennej inkubačnej dobe sa prejavuje vytrvalým dávivým kašľom - ale zvieratko aj napriek tomu nevykazuje žiadne vážne narušenie zdravotného stavu a pokračuje ďalej vo svojich aktivitách.

Za komplikácie sa považujú - zvýšená teplota, horúčka, zápal pľúc, u zoslabnutých jedincov dochádza k trvalému poškodeniu dýchacieho aparátu, dokonca až k smrti.

Liečba a prevencia

Terapia pozostáva z podávania antibiotík a látok na tlmenie kašľa alebo podporujúcich vykašliavanie. Liečba je zdĺhavá, môže trvať aj týždne.

Dôležitou súčasťou je absolútny kľud a zvlhčovanie vzduchu v domácnosti. Obojok je dobré zameniť za postroj.

Očkovanie nevylučuje možnosť prepuknutia ochorenia ale zmierňuje jeho závažnosť. Niektorí z pôvodcov ochorenia sú obsiahnutí v rámci vakcinovania podľa vakcinačnej schémy psov (očkovanie proti parainfluenze).

Ďalej je dostupná vakcína, ktorá obsahuje iba rozšírené spektrum pôvodcov ILT, ale aj vakcína aplikujúca sa na sliznicu dutiny nosnej.

Okrem programu očkovania a očkovacích látok dostupných vo veterinárnych ambulanciách sa odporúča v čase zvýšeného výskytu ochorenia - jeseň, náhle zmeny teploty, vyhýbanie sa kontaktu so psami, dobré chovateľské podmienky a výživa.

Príznaky, pri ktorých treba vyhľadať veterinára

Hoci každá z chorôb môže mať iné príznaky, spoločným menovateľom býva to, že pes viditeľne nie je vo svojej koži.

Keď je psovi zle, môže sa to prejavovať malátnosťou, nedostatkom energie, pes príliš dlho a príliš často leží. V prípade problémov so žalúdkom alebo črevami môže vracať všetko čo zjedol, alebo mať hnačku.

Menšie bolesti dokážu psy úspešne skrývať, práve preto je pri chorobách veľmi dôležitá prevencia.

Všímajte si príznaky ochorenia. Niekedy nemusí ísť o vážny stav, ale iné ochorenia, ako napríklad akútna torzia žalúdka, si vyžadujú bezodkladnú pomoc veterinára.

V prípade, že ide o kožné ochorenie, pri ktorom sa pes škriabe, alebo ochorenie pohybovej sústavy, ktorého prejavom je krívanie, nemusíte s ním bežať okamžite k veterinárovi. Ale rozhodne stav nepodceňujte a návštevu neodkladajte.

Pri vracaní alebo hnačkovaní nasaďte psíkovi krátku diétu a podávajte mu dostatok čerstvej vody. Počkajte 24 hodín - niekedy ide len o krátku nevoľnosť a tráviace ťažkosti.

Hygiena a zoonózy

Mnohé choroby či parazity sa prenášajú zo zvieraťa na človeka, odborne im hovoríme zoonózy.

Svojmu domácemu miláčikovi nikdy nedovoľte olizovať kuchynský riad, ktorý používate aj vy. Obmedzte aj tzv. psie bozky, pri ktorých vás pes olizuje jazykom tvár.

Profesor John Oxford, profesor virológie a bakteriológie v Londýne a odborník v odbore mikrobiológia, hovorí, že by ste psovi nikdy nemali dovoliť obliznúť vám tvár, a to bez ohľadu na to, ako je pes čistý.

Nejde len o to, čo je v slinách. Psy trávia polovicu svojho života s nosmi strčenými kdekoľvek a v čomkoľvek, vrátane psích výkalov.

Salmonela, campolybacter a E. coli - tieto baktérie od vášho psa môžu viesť k hnačke, zvracaniu, dehydratácii a gastroenteritíde.

Campylobacter, ktorý spôsobuje hnačky a gastroenteritídu, je jednou z najčastejších príčin otravy jedlom. Odhaduje sa, že len menej ako polovica psov nesie kampylobakterióznu infekciu, väčšina bez príznakov.

Domáci miláčikovia vám môžu odovzdať parazitov, ako sú kruhové červy, ako aj plesňové kožné infekcie, ako je pásový opar. Psy môžu tiež prenášať kožné plesňové infekcie, aj keď to nie je prostredníctvom prenosu slín. Namiesto toho sa šíri dotykom s časťou tela, ktorá bola v kontakte s infekciou.

Nebezpečné sú aj parazity, ktorými sa môže človek infikovať, ak náhodou prehltne ich vajíčka.

Ak vezmete svojho psa k veterinárovi každý rok na odčervenie, malo by to prispieť k zníženiu rizika prenosu parazitov.

V prípade, že váš pes vykazuje príznaky ochorenia, poraďte sa so zverolekárom. Nielen kvôli samotnému psíkovi, ale aj kvôli vám.

Každodenná prevencia

• pravidelné očkovanie podľa schémy určenej veterinárnym lekárom,
• odčervovanie a antiparazitárna ochrana,
• kontrola psa po každej prechádzke,
• rýchle odstránenie kliešťa,
• vyhýbanie sa kontaminovanej vode a výkalom,
• opatrnosť pri podávaní surového mäsa, najmä hydiny z neznámeho zdroja,
• dobrá hygiena pri manipulácii s chorým psom,
• izolácia nakazeného jedinca od ostatných psov,
• sledovanie chuti do jedla, energie, farby moču, teploty, stolice a správania.

Väčšie riziko prenosu chorôb je u psov, ktorí sa voľne pohybujú. Majitelia ich vtedy nedokážu kontrolovať a nevedia, s čím počas potuliek prišli do kontaktu.

Ešte obozretnejší buďme pri voľnom túlaní sa psov, lebo vtedy môžu prísť do kontaktu so zdochlinami, výkalmi a inými zdrojmi nákazy.

Kliešte sú malé, no ich vplyv na zdravie psov môže byť obrovský. Zodpovedná prevencia, pozorný majiteľ a včasná návšteva veterinára dokážu zachrániť život.

tags: #pes #bakterie #ale #iba #pd #krku