Početné stavy hospodárskych zvierat na Slovensku sa dlhodobo znižujú. Od roku 2001 klesli početné stavy hospodárskych zvierat na Slovensku o štvrtinu. Najrýchlejšie sa znižovali v období okolo vstupu krajiny do Európskej únie. Klesajúci trend však pokračuje, hoci pomalším tempom, aj v súčasnosti.
Vývoj sa líši podľa jednotlivých druhov zvierat a spôsobu chovu. Výrazný pokles je viditeľný najmä pri ošípaných, znižujú sa však aj stavy hovädzieho dobytka, oviec a kôz. Pokles produkcie ovplyvňujú náklady, vývoj cien, zdravotné riziká, dostupnosť pracovnej sily aj ekonomická návratnosť chovu.
Celkový vývoj početných stavov hospodárskych zvierat
Kým ešte v roku 2002 pripadalo na sto hektárov ornej pôdy 112 ošípaných, vlani to bolo už len 44 kusov.
Hoci živočíšna výroba má na Slovensku patriť k prioritám, minimálne pri ošípaných sa stavy udržať nedarí a o navyšovaní ich počtov nemôže byť ani reč.
| Ukazovateľ | Údaj |
|---|---|
| Pokles početných stavov hospodárskych zvierat od roku 2001 | o štvrtinu |
| Ošípané na 100 hektárov ornej pôdy v roku 2002 | 112 kusov |
| Ošípané na 100 hektárov ornej pôdy vlani | 44 kusov |
Ošípané: najvýraznejší prepad chovu
Rok 2022 sa do histórie jednoznačne zapísal ako ten s najvýraznejším prepadom chovu ošípaných.
Podľa údajov z Centrálneho registra hospodárskych zvierat bolo ku koncu decembra 2021 na Slovensku evidovaných 500 771 kusov všetkých ošípaných. Ku koncu decembra 2022 sa počet ošípaných znížil na 398 945 kusov.
| Obdobie | Počet ošípaných |
|---|---|
| Ku koncu decembra 2021 | 500 771 kusov |
| Ku koncu decembra 2022 | 398 945 kusov |
Medzi uvedenými rokmi tak počet ošípaných klesol o 101 826 kusov, čo predstavuje približne pätinový medziročný pokles.
Vlani klesli stavy prasníc asi o 20 percent.
Vplyv afrického moru ošípaných
Tento pokles bol významne ovplyvnený potvrdením nákazy Afrického moru ošípaných vo veľkochovoch, kedy bolo nariadené veterinárne opatrenie a likvidácia ošípaných v počte asi 44 tisíc kusov, a taktiež výskyt AMO u domácich chovateľov.
Jedným z dôvodov, prečo sa do chovu ošípaných aktuálne poľnohospodári veľmi nehrnú, je aj stále hroziaca nákaza africkým morom ošípaných. Hoci sa nákaza v uplynulých mesiacoch do ďalších veľkochovov nedostala, obava, že nepovedala posledné slovo, pretrváva.
Dvaja naši členovia zo stredného Slovenska, ktorých chovy nákaza africkým morom ošípaných v minulosti zasiahla, sú motivovaní k tomu, aby chovy obnovili a aj na tom pracujú. Proces je to však dlhodobý a striktne daný - aj čo sa týka dezinfekcie aj naskladňovania.
Africký mor ošípaných zostáva rizikom aj pre domáce chovy a populáciu diviakov. Od 28.11.2025 je Španielsko ďalšou krajinou EÚ, kde je nákaza potvrdená (po viac ako 30 rokoch, oblasť Katalánska). To znamená, že mor sa ďalej šíri v Európe a predstavuje vážne nebezpečenstvo pre diviaky a domáce ošípané.
Náklady na krmivá a energie
V neposlednom rade navýšenie cien krmív a energií spôsobilo znižovanie počtu chovaných ošípaných.
Druhým a tiež zásadným faktorom pri udržaní stavov ošípaných je ekonomika ich chovu.
Nárast ceny nekopíruje krivku nárastu nákladov tak, aby produkcia ošípaných bola zaujímavá.
Ešte vlani predpokladalo ministerstvo pokles našej sebestačnosti v produkcii slovenskej bravčoviny z 44 percent na asi 30 percent.
Dostupnosť ošípaných pre slovenský trh
Negatívny trend sa prejavuje hneď v dvoch rovinách. Je to medziročne sa znižujúci stav výkrmových ošípaných dostupných pre slovenský trh, kde bol medzi rokmi 2020/2021 zaznamenaný pokles ošípaných odporazených na slovenských bitúnkoch o 3,8 percenta, čo je asi 26 tisíc kusov, pričom je predpoklad, že pokles počtu odporazených zvierat pri porovnaní rokov 2021/2022 dosiahne úroveň vyše 6 percent.
Pokles ponuky jatočných ošípaných zo slovenských chovov pre potreby slovenských bitúnkov bol citeľný hlavne v predvianočnom období, ktoré je charakteristické zvýšeným dopytom po mäse a mäsových výrobkoch.
V súčasnej dobe je ponuka živých ošípaných dostatočná, čo pripisujeme tradičnému zníženému odbytu po vianočných sviatkoch.
Rozdiel medzi predvianočným a povianočným obdobím ukazuje, že dostupnosť zvierat na trhu sa nemení iba podľa dlhodobého vývoja stavov, ale aj podľa sezónneho dopytu po mäse a mäsových výrobkoch.
Ministerstvo deklaruje v nadchádzajúcom období podporu celej živočíšnej výrobe, a teda aj ošípaným.
Hovädzí dobytok: mierny medziročný pokles
Stavy hovädzieho dobytka v SR sa vlani medziročne znížili.
Podľa údajov Štatistického úradu SR sa ku koncu vlaňajška na Slovensku chovalo 456.500 kusov, pričom v rovnakom období v roku 2014 sa chovalo 463.500 kusov hovädzieho dobytka.
Počet kráv sa vlani medziročne znížil o 2000 kusov.
V roku 2015 chovali poľnohospodári na Slovensku už len 199.100 kráv a predpokladá sa, že vzhľadom na situáciu v sektore sa počet kráv bude naďalej znižovať.
Medziročne sa znížil aj počet hovädzieho dobytka vo výkrme.
V rovnakom období sa však zvýšil počet dojčiacich kráv o 1600 kusov, čo však významne ovplyvňuje systém podpôr.
| Ukazovateľ | Údaj |
|---|---|
| Hovädzí dobytok v rovnakom období v roku 2014 | 463.500 kusov |
| Hovädzí dobytok ku koncu vlaňajška | 456.500 kusov |
| Kravy v roku 2015 | 199.100 kusov |
| Medziročná zmena počtu dojčiacich kráv | zvýšenie o 1600 kusov |
Veľkosť fariem a rozšírené plemená
Podľa údajov z Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat je na Slovensku najviac fariem, kde chovajú do 10 kusov zvierat (viac ako 6600 fariem), od 11 do 20 kusov (viac ako 640 fariem) a od 201 do 500 kusov (viac ako 540 fariem).
| Veľkosť chovu | Počet fariem |
|---|---|
| Do 10 kusov zvierat | viac ako 6600 fariem |
| Od 11 do 20 kusov | viac ako 640 fariem |
| Od 201 do 500 kusov | viac ako 540 fariem |
Z celkového počtu 43 plemien hovädzieho dobytka sú najpočetnejšie plemená Slovenské strakaté, Holstein, Charolaise, Limusin, Pinzgauské plemeno a Aberdeen Angus.
Z hľadiska produkčných a reprodukčných ukazovateľov sa v roku 2015 v porovnaní s rokom 2014 len mierne zvýšil počet narodených teliat a počet odchovaných teliat na 100 kráv.
Ovce a kozy: ústup paseného chovu
Stále viac a viac chovateľov naprieč Európou upúšťa od chovu pasených zvierat.
Jedným z dôvodov sú narastajúce škody po útoku vlkov a medveďov.
Postupný ústup od chovu oviec a kôz dokladá EUROSTAT (Štatistický úrad Európskej únie - pozn. red.) a Krátkodobý výhľad poľnohospodárskych trhov EÚ v roku 2025 na oficiálnej webovej stránke Európskej únie.
„Aktuálně se odhaduje, že v období leden - březen 2025 klesla produkce ovcí a koz v EU přibližně o dalších 10 % ve srovnání se stejným obdobím roku 2024. Jen v roce 2023 vyprodukovala EU o 7 % méně skopového a kozího masa než v roce 2022.
Pokles produkcie je spôsobený niekoľkými faktormi.
Odhaduje sa, že v roku 2025 bude poražených menej zvierat, ale jatočne upravené telá budú mať vyššiu hmotnosť (jatočná hmotnosť vzrastie približne o 5 %), čo bude podporené vysokými trhovými cenami.
Nižšie stavy oviec prispievajú k vysokej cene na trhoch EÚ, pretože dopyt trhu je stabilný.
Vysoké ceny jahňacieho a baranieho mäsa preto priťahujú viac dovozu.
V roku 2025 sa predpokladá nárast dovozu baranieho a kozieho mäsa do EÚ o 6 %.
Vývoj stavov v Európskej únii
Len medzi rokmi 2020 a 2024 klesli v rámci EÚ (27 krajín) početné stavy o 8 %, ubudlo skoro 5 miliónov kusov.
To má zásadný negatívny vplyv na stratu biodiverzity v postihnutých oblastiach.
Po rýchlom náraste počtu vlkov na prelome tisícročí od roku 2003 do roku 2023 klesli stavy oviec o 21,3 %, u kôz sa jedná o pokles o 22,3 %.
Posledný dostupný výskum odhaduje, že populácia vlkov v Európe v roku 2022 činila 21 500 kusov - čo je nárast o 58 percent v porovnaní s predchádzajúcim odhadom 12 000 vlkov o desať rokov skôr.
| Ukazovateľ | Vývoj |
|---|---|
| Početné stavy oviec a kôz v EÚ medzi rokmi 2020 a 2024 | pokles o 8 % |
| Úbytok zvierat v EÚ | skoro 5 miliónov kusov |
| Stavy oviec v období 2003 - 2023 | pokles o 21,3 % |
| Stavy kôz v období 2003 - 2023 | pokles o 22,3 % |
| Populácia vlkov v Európe v roku 2022 | 21 500 kusov |
| Predchádzajúci odhad populácie vlkov | 12 000 vlkov |
Predátory a biodiverzita
Ústup od paseného chovu oviec a kôz sa spája s rastúcimi škodami po útokoch vlkov a medveďov.
Nižšie stavy pasených zvierat však ovplyvňujú aj krajinu. Úbytok hospodárskych zvierat má zásadný negatívny vplyv na stratu biodiverzity v postihnutých oblastiach.
Pasenie oviec sa pritom môže odohrávať aj v blízkosti urbanizovaných území. Ovce sa však pasú aj na území metropoly.
Zdravotné riziká a biologická bezpečnosť chovov
Vývoj početných stavov ovplyvňujú aj opatrenia súvisiace s ochranou zdravia zvierat. Dňa 5. mája 2026 potvrdilo Národné referenčné laboratórium vo Zvolene ohnisko afrického moru ošípaných u domácich ošípaných na Slovensku (prvé v roku 2026) v komerčnom chove ošípaných v katastri obce Lovča v okrese Žiar nad Hronom.
V chove sa nachádza 805 ošípaných.
Ohnisko AMO potvrdené v obci Lovča - okres Žiar nad Hronom bolo depopulované, prebehlo komplexné čistenie a dezinfekcia týchto priestorov.
Z tohto chovu však boli ešte pred vyslovením podozrenia premiestnené odstavčatá, ktoré si zakúpili chovatelia v okrese Banská Štiavnica (2 ošípané) a Žiar nad Hronom (21 ošípaných).
V oblasti Rajeckej doliny bol potvrdený výskyt afrického moru ošípaných v dvoch poľovných revíroch - Brezie-Stránske a Porubská (katastrálne územia Kamenná Poruba a Kunerad).
Celkovo boli nájdené tri uhynuté diviaky, pričom vzhľadom na ich blízkosť (cca 500 m) ide pravdepodobne o jednu rodinnú čriedu.
Tieto revíry už boli zaradené do reštrikčného pásma (P II).
Na základe aktuálneho vývoja nákazovej situácie vo vzťahu k vysoko nákazlivej vírusovej chorobe slintačka a krívačka u hospodárskych zvierat boli prijaté mimoriadne núdzové opatrenia na zvýšenie biologickej bezpečnosti chovov.
Slovenská republika si udržala medzinárodne uznané štatúty pre slintačku a krívačku, klasický mor ošípaných, mor malých prežúvavcov, africký mor koní a prenosné spongiformné encefalopatie.
Spojené kráľovstvo s účinnosťou od 24. februára 2026 oficiálne uznalo celé územie Slovenskej republiky za krajinu bez výskytu slintačky a krívačky bez vakcinácie.
Vývoz dotknutých komodít zo Slovenska do Veľkej Británie môže byť obnovený za predpokladu splnenia štandardných dovozných podmienok a certifikácie príslušných veterinárnych orgánov.
Hydina a ďalšie zdravotné hrozby
Riziká sa netýkajú iba ošípaných. Dňa 04.02.2026 v popoludňajších hodinách bol v Národnom referenčnom laboratóriu potvrdený pozitívny výsledok vzoriek testovaných na vírus vysokopatogénnej aviárnej influenzy (HPAI) subtypu H5N1.
Ohnisko bolo potvrdené v schválenom komerčnom chove hydiny v rámci pôsobnosti RVPS Komárno.
Podozrenie na nákazu bolo vyslovené na základe nahláseného úhynu nad 400 ks moriek počas jedného dňa.
V chove sa pôvodne spolu nachádzalo 36 000 kusov hydiny.
Vplyv početných stavov na poľnohospodárstvo a trh
Pokles početných stavov hospodárskych zvierat sa premieta do ponuky mäsa, sebestačnosti aj stability dodávok pre slovenské bitúnky.
Pri ošípaných bol medzi rokmi 2020/2021 zaznamenaný pokles ošípaných odporazených na slovenských bitúnkoch o 3,8 percenta, čo je asi 26 tisíc kusov.
Pri porovnaní rokov 2021/2022 sa predpokladal pokles počtu odporazených zvierat na úrovni vyše 6 percent.
V celej Európe klesá produkcia a klesá aj na Slovensku.
Pri ovciach a kozách sa nižšia produkcia spája so stabilným dopytom, vysokými trhovými cenami a rastom dovozu. V roku 2025 sa predpokladá nárast dovozu skopového a kozieho mäsa do EÚ o 6 %.
Pri hovädzom dobytku sa medziročný pokles celkového počtu zvierat odohráva súčasne so zvýšením počtu dojčiacich kráv o 1600 kusov, čo významne ovplyvňuje systém podpôr.
Podporné opatrenia a obnova chovov
Ekonomika chovu patrí medzi zásadné faktory pri udržaní početných stavov ošípaných.
Ministerstvo deklaruje v nadchádzajúcom období podporu celej živočíšnej výrobe, a teda aj ošípaným.
Obnova chovov zasiahnutých africkým morom ošípaných je možná, avšak proces je dlhodobý a striktne daný, najmä čo sa týka dezinfekcie a naskladňovania.
Vývoj početných stavov preto závisí od súbehu viacerých podmienok: od cien krmív a energií, od cien mäsa, od nákazovej situácie, od veterinárnych opatrení, od podpôr aj od schopnosti chovateľov zabezpečiť ekonomicky udržateľnú produkciu.