Potkany sú inteligentné, zvedavé a veľmi aktívne zvieratá, ktoré potrebujú podnetné prostredie. Keď potkan vyhadzuje podstielku, papier, kúsky látky alebo iný neporiadok z klietky, väčšinou nejde o neposlušnosť ani o úmyselné „robenie bordelu“. Takéto správanie môže súvisieť s prirodzeným hrabaním, hľadaním potravy, úpravou miesta na spanie, značkovaním teritória, nudou alebo nevhodným usporiadaním klietky.
Potkan je veľmi spoločenské zviera, preto ho treba chovať buď v páre, alebo sa mu intenzívne venovať. Potrebuje behať aj mimo svojej klietky, pričom prechádzky vonku nie sú potrebné, stačí mu pobehať si po izbe. Potkany sú inteligentné, vycvičiteľné a vyžadujú relatívne jednoduchú starostlivosť, no ich zvedavosť a potreba aktivity sa musia zohľadniť aj pri zariaďovaní klietky.
Najčastejšie dôvody, prečo potkan vyhadzuje neporiadok
Prirodzená potreba hrabať a upravovať priestor
Potkany si prirodzene vytvárajú úkryty, chodbičky a miesta na odpočinok. Hrabaním a presúvaním materiálu si môžu upravovať priestor podľa vlastných predstáv. Ak potkan odhadzuje podstielku cez mreže alebo ju zhŕňa na jednu stranu klietky, môže sa pokúšať vytvoriť si pohodlnejšie miesto na spanie, oddelenú toaletu alebo bezpečný úkryt.
Takéto správanie je často výraznejšie vtedy, keď má v klietke dostatok voľného materiálu, ktorý môže prenášať. Potkan môže vyhadzovať papier, servítky, kúsky látky, hobliny alebo inú podstielku, pretože ich nechce mať na konkrétnom mieste alebo ich potrebuje presunúť tam, kde sa cíti bezpečnejšie.
Hľadanie potravy a ukrývanie zásob
Divoké potkany sú v podstate nenáročnými konzumentmi. Zjedia skutočne hocičo - obilie, semienka, rôzne plody, ovocie aj zeleninu, rôzne zvyšky potravín a odpadky. Sú to všežravce, ktorí hromadia zásoby potravín.
Aj domáci potkan môže presúvať podstielku alebo papier, keď hľadá ukryté kúsky potravy. Ak mu dávate maškrty do misky alebo medzi podstielku, môže sa naučiť materiál odhadzovať, aby sa k nim dostal. Niektoré potkany si potravu odnášajú do úkrytu a časť zásob si schovávajú na neskôr.
Preto treba pravidelne kontrolovať domček, hamák, rohy klietky aj priestor pod poschodiami. Zvyšky čerstvého ovocia, zeleniny alebo iných potravín môžu začať hniť a priťahovať hmyz.
Úprava miesta na spanie
Potkany sa radi nechajú mojkať, zaspia vám na rukách alebo sa s vami budú radi hrať. Rovnako dôležité je však aj miesto, kde môžu nerušene odpočívať. Na spanie je dobre umiestniť mu na vyvýšenom mieste nejaký úkryt.
Domčeky je dobré vystlať handričkami, servítkami alebo obyčajným toaleťákom. Potkan môže výstelku vyhadzovať, kým nenájde materiál, ktorý mu vyhovuje, alebo kým si nevytvorí vlastné hniezdo.
Ďalšou dôležitou súčasťou klietky je hamák. Je to v podstate kus látky, štvorcový alebo trojuholníkový, ktorý pripevníte v klietke zicherkami alebo ho uviažete o mreže. Niektoré potkany si do hamáku nanosí papier, servítky alebo inú mäkkú výstelku, zatiaľ čo iné ju vyhadzujú von.
Nuda a nedostatok podnetov
Potkan je inteligentné zviera a jednotvárna klietka ho môže nudiť. Na druhej strane, pri zariaďovaní životného priestoru pre nášho zverenca je vhodné poskytnúť mu možnosť pohybu - o to viac, že jeho inteligencia je úzko závislá od fyzickej aktivity.
Ak potkan nemá dostatok možností na šplhanie, hrabanie, skúmanie a hľadanie potravy, môže si zábavu nájsť v presúvaní podstielky. Vyhadzovanie neporiadku potom nie je problémom samo o sebe, ale prejavom toho, že zviera potrebuje viac aktivít.
Do klietky je vhodné umiestniť vetvy na lezenie, hračky, rôzne poschodia a poličky. Medzi dno a poschodia môžete umiestniť rebríčky, laná, konáre a rôzne trubky. Potkanom môžete ponúknuť aj papierové domčeky, ktoré sa pri demolácii pekne zabavia.

Značkovanie teritória
Každé zviera, aj potkan, má svoj pach. Značkovaniu teritória sa nevyhneme, či je to pach zvieraťa alebo zápach je už na každom z nás. Potkan môže presúvať podstielku, aby si upravil priestor, v ktorom zanecháva pachové stopy.
Značkovanie môže byť výraznejšie po veľkom čistení klietky, po premiestnení vybavenia alebo po pridaní nového predmetu. Klietka je vtedy pre potkana pachovo „cudzia“ a zviera sa ju môže snažiť opäť označiť.
Pravidelné čistenie je dôležité, ale úplné odstránenie všetkých pachov pri každom čistení nemusí byť pre potkana ideálne. Časť čistého použitého materiálu môžete ponechať v klietke, aby v nej zostal známy pach.
Podstielka, ktorá mu nevyhovuje
Poslednou dôležitou, často meniteľnou zložkou je podstieľka. Na trhu je viacero druhov - hobliny, kukuričná podstieľka, bavlníková podstieľka, skartovaný papier bez atramentu, toaleťák, servítky alebo ekologická podstieľka Asan.
Nie každému potkanovi vyhovuje rovnaký materiál. Niektoré druhy môžu byť príliš prašné, hrubé, ostré alebo nepríjemné na labky. Potkan ich preto môže vyhadzovať alebo odsunúť preč z miesta, kde spí či vykonáva potrebu.
Hobliny je vhodné pred použitím ešte preosiať cez husté sito. Nikdy nedávajte potkanovi seno! Obvykle si s ním totiž potkana nakazíte parazitmi od divokých hlodavcov, ktoré si po ňom pobehali v sklade alebo v šope, a navyše je dosť prašné.
Nevhodne umiestnené misky a toaleta
Potkany si zvyknú vykonávať potrebu na kameň a okolo neho, ak ich k tomu vediete od malička. Ak sa vybobkuje inde, bobky pozbierajte a dajte na kameň a okolo neho.
U väčšiny chovateľov by ste v klietke našli aj veľký ploský kameň, ktorý slúži ako taký záchodík. Častokrát je umiestnený ešte v miske so servítkami, prípadne s trochou zverlitu prikrytého servítkami alebo hoblinami.
Ak je toaleta alebo miska na mieste, ktoré potkanovi nevyhovuje, môže okolitú podstielku odhadzovať. Kameň môže poslúžiť aj na iné účely: potkany na ňom s obľubou stoja pri jedení a keď je v dome obzvlášť teplo, radi na ňom spia a chladia sa.
Je vyhadzovanie neporiadku normálne?
Vo väčšine prípadov áno. Potkan je zvedavé zviera s vlastnými potrebami a presúvanie predmetov patrí medzi jeho prirodzené prejavy. Samotné vyhadzovanie podstielky neznamená, že je potkan chorý alebo že je klietka automaticky nevhodná.
Potkany majú zvyčajne skvelý vzťah so svojím majiteľom. Z ich správania sa dá veľa vyčítať. Bystrý pohľad, čistá, hladká srsť a uvoľnená hravosť nám dávajú pocit, že sa zvieratko cíti dobre.
Musíme si však dávať pozor na akékoľvek odchýlky od normy. Ak sa spolu s vyhadzovaním neporiadku objaví letargia, nezvyčajný prejav, nechutenstvo, ťažkosti s dýchaním, výtok z nosa alebo výrazná zmena správania, treba čo najskôr navštíviť veterinára.
Ako obmedziť neporiadok okolo klietky
Vyberte vhodné dno klietky
Klietka má menej nevýhod, v podstate len to, že z nej lieta podstieľka kade-tade. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa podstielka dostáva na podlahu, nábytok a do okolia klietky.
Minimálne rozmery dna sú 50 × 30 cm pre dvoch potkaníkov, s výškou minimálne 50 cm, lepšie je však potiahnuť ju čo najviac do výšky. Väčšia klietka poskytne viac priestoru na poschodia, hamáky, domčeky a aktivity, pričom vhodné rozmiestnenie vybavenia môže obmedziť vyhadzovanie materiálu.
Akvárium sa ľahko umýva, nefúka doň a nelieta z neho von podstielka. Nie je však vhodné pre viacero potkaníkov, nedá sa v ňom šplhať a v lete je veľmi zle vetrateľné. Ideálnym riešením je nadstavba klietky na akvárium, čiže používať akvárium ako dno klietky.
Použite vyššie okraje alebo ochranný lem
Ak potkan vyhadzuje podstielku najmä cez spodnú časť mreží, pomôže vyššie dno, plastový lem alebo priehľadná ochranná stena. Takéto riešenie nezabráni potkanovi v hrabaní, ale zachytí časť materiálu vo vnútri klietky.
Ochranný prvok musí byť bezpečne upevnený a nesmie mať ostré hrany ani miesta, v ktorých by sa potkan mohol zachytiť. Prístup vzduchu musí zostať dostatočný.
Umiestnite klietku na vhodné miesto
Miesto pre klietku starostlivo vyberajte. Nemala by stáť v prievane, ani na priamom slnečnom svetle, ani v prílišnej tme, v chlade alebo pri radiátore. Najvhodnejšia je izbová teplota, ktorá by nemala výrazne kolísať.
Klietka by nemala stáť hneď na zemi, najlepšie je umiestniť ju minimálne meter od zeme, aby potkaníky dobre videli dianie okolo a neľakali sa pohybu nad nimi. Stabilné umiestnenie zároveň znižuje riziko, že potkan bude pri presúvaní predmetov klietkou nadmerne búchať alebo ju rozkolíše.
Zvoľte praktické vybavenie
K základnému vybaveniu patria poschodia, minimálne dve, respektíve aspoň dva posedy. Asi najlepšie sú z umelej hmoty, plexiskla alebo podobného ľahko omývateľného materiálu.
Drevo je taktiež dobré, ale ani nalakovanie nezávadným lakom a samolepiace linoleum nezabráni po čase nasiaknutiu močom, ak si váš potkan zvykne cikať naň a nie do podstielky. Ľahko omývateľné poschodia sa jednoduchšie udržiavajú a menej zadržiavajú pachy.
V žiadnom prípade nemajte namiesto takýchto poschodí ani na dne rošty či mreže, ktoré bývajú často v pôvodnom vybavení klietky. Potkani, ktorí sú nútení existovať a pohybovať sa na roštoch, trpievajú v neskoršom veku pododermatitídou, teda nepríjemným a ťažko liečiteľným vredovitým ochorením chodidiel.
Hamáky perte a pravidelne meňte
Hamák môže zachytávať pach, moč aj kúsky podstielky. Niektoré potkany sú totiž tak lenivé, že si cikajú rovno pod seba a je im jedno, že ležia v hamáku.
Osvedčiť sa môžu štvorrohé hamáky zo starých uterákov. Praktické je mať aspoň dva, aby ste pri čistení klietky mohli dať potkanom čistý a znečistený oprať.
Hamák je najlepšie zavesiť pod strop klietky, teda čím vyššie, tým lepšie. Pri upevnení používajte veľké zicherky alebo pevné úchyty a hamák viac napnite, aby mal stabilitu a príliš sa nehompáľal.
Čistenie klietky bez zbytočného stresu
Je držaný v klietke, ktorej pravidelné čistenie dva razy za týždeň alebo podľa potreby nám zabezpečí, aby sa zápach nešíril do celej miestnosti. Mnohým chovateľom pach potkana nesmrdí, no pravidelná hygiena je dôležitá pre zviera aj domácnosť.
Pri čistení odstráňte znečistenú podstielku, umyte dno, poschodia, toaletu, misku a ďalšie predmety, ktoré prišli do kontaktu s močom alebo výkalmi. Kameň pri čistení klietky vyumývajte, aby potkan, ktorý na ňom spí, nevoňal po moči a bobkoch.
Nie je nevyhnutné odstrániť úplne všetok pach pri každom čistení. Ak ponecháte malé množstvo čistej, nepremočenej starej podstielky, potkan bude mať v klietke známy pach a nemusí mať takú potrebu priestor opäť intenzívne označovať.
Ak potkan vyhadzuje podstielku hneď po čistení, sledujte, či ju odhadzuje vždy z rovnakého miesta. To môže ukázať, že mu prekáža konkrétne rozmiestnenie toalety, domčeka, misky alebo hamáku.
Čo do klietky umiestniť, aby sa potkan nenudil
- vetvy na lezenie;
- hračky na skúmanie a presúvanie;
- rôzne poschodia a poličky;
- rebríčky;
- laná;
- konáre z vhodných ovocných stromov;
- rôzne trubky;
- hamáky;
- papierové materiály na stavbu hniezda;
- bezpečný domček alebo úkryt;
- ploský kameň ako toaletu a miesto na ochladenie.
Konáre radšej vyberajte z ovocných stromov. Ihličnaté sú plné silíc a veľa druhov je jedovatých. Konáre nesmú byť z postrekovaných stromov a vždy je treba ich vydrhnúť kartáčikom v horúcej vode; ak sú menšie, môžete ich nechať vypiecť v rúre.
Výborná vec je aj zavesená stará ponožka, rukáv alebo nohavica. Môžete z nej odstrihnúť prsty alebo ich môžete nechať a do oboch koncov všiť kruh z tvrdej krabice, téglik od jogurtu alebo kúsok drenážnej trubky.
Domčeky môžu byť rôzne veľké a z rôzneho materiálu, radšej však bez dna, taký sa lepšie čistí. Plastové domčeky sú ľahko omývateľné, papierové ľahko vymeniteľné a drevené síce krásne, ale nevydržia doživotne.
Na výrobu domčeka môžete použiť aj umelý alebo hlinený črepník, ostré hrany však poriadne zabrúste. Domček môžete potkaníkom aj ušiť. Ak potkan papierový domček rozoberá a vyhadzuje jeho časti, nejde nevyhnutne o problém - môže ísť o prirodzenú formu hry.
Bezpečná podstielka a materiály
Podstielka by mala byť suchá, čistá, primerane mäkká a čo najmenej prašná. Skartovaný papier musí byť bez atramentu. Toaleťák, servítky a vhodná ekologická podstielka môžu slúžiť aj ako materiál na hniezdo.
Nikdy nedávajte potkanovi seno, pretože môže byť prašné a môže obsahovať parazity od divokých hlodavcov. Pozor treba dávať aj na plesne v potravinách a materiáloch, pretože dokážu zabíjať.
Ak potkan vyhadzuje podstielku, skúste postupne zmeniť jej druh a sledujte jeho reakciu. Nemeňte všetko naraz, aby bolo možné zistiť, ktorý materiál mu vyhovuje a ktorý odmieta.
Prečo potkan rozhadzuje potravu a vodu
Potkan môže prevracať ľahkú misku, ak sa pri jedení opiera o jej okraj alebo sa v nej snaží prehrabávať. Najlepšia je kameninová miska, pretože potkany pri jedení často sedia na jej okraji a ľahká miska by sa s nimi prevrhla. Vhodná je aj závesná nerezová miska, ktorá sa dá ľahko vytiahnuť, prípadne šrubovacia.
Nezabudnite na napájačku. Ak stále kvapká, skontrolujte, či ste ju naplnili až po okraj, pretože niektoré napájačky majú tendenciu tiecť, keď nie sú plné vody.
Ak potkan rozhadzuje potravu mimo misky, môžete časť krmiva podávať ako hľadaciu aktivitu, ale zároveň treba zabezpečiť, aby čerstvé potraviny nezostávali dlho v klietke. Zmes si môžete aj miešať sami, vtedy však treba sledovať, koľko bielkovín, sacharidov a ďalších zložiek by mala obsahovať.
Správne zloženie je veľmi dôležité, ak chcete, aby bol váš potkaník zdravý a v dobrej kondícii aj na staré kolená. Sladké pečivo nie je vhodné. Suchý chlieb alebo rožky môžu byť spestrením, no treba dávať pozor na plesne.
Vyhadzovanie neporiadku ako prejav stresu
Potkan môže byť nervózny, ak je klietka na nevhodnom mieste, ak je vystavený prievanu, priamemu slnku, silnému hluku alebo častému rušeniu. Klietku treba umiestniť na pokojné miesto niekde v rohu miestnosti, dostatočne ďaleko od okien a vykurovacích telies.
Potkanom prospieva spoločnosť. Mali by sme si uvedomiť, že ide o stádové zviera. Jeho pohodu môžeme zlepšiť tým, že mu poskytneme spoločnosť.
Ak je potkan chovaný sám, môže sa nudiť, vyžadovať viac kontaktu alebo si hľadať vlastnú zábavu. Potkany sa znášajú veľmi dobre, ak sú spolu od malička. Dvaja samci alebo dve samičky sa môžu znášať veľmi dobre, ak sú spolu od malička.
Potkan potrebuje aj pohyb mimo klietky. Stačí mu pobehať si po izbe, pričom treba zabezpečiť káble, drôty, počítač a ďalšie predmety, ktoré by mohol rozhrýzť.
Kedy môže byť zmena správania zdravotným problémom
Potkany sa považujú za jedny z najodolnejších zvierat, ktoré dokážu prežiť takmer v akýchkoľvek podmienkach, no aj ich ohrozujú rôzne choroby. Osobitnú pozornosť treba venovať domácim potkanom - zvyčajne sú chúlostivejšie a menej odolné voči vírusom a baktériám ako ostatní zástupcovia tohto druhu.
Špecifikom potkanov je vylučovanie porfyrínov, takzvaných červených sĺz, ako reakcia na slabosť, bolesť alebo stres. Ak sa spolu s neporiadkom v klietke objaví porfyrín, znížená aktivita, zlá srsť alebo zmena chuti do jedla, situáciu treba riešiť s veterinárom.
Ak potkan charakteristicky kašle, má ťažkosti s dýchaním, vyteká mu z nosa a úplne stratil chuť do jedla, môže to znamenať, že jeho telo je infikované baktériou. Ak máte malého potkana a spozorujete prvé príznaky vírusového zápalu organizmu, okamžite navštívte lekára, pretože akútna hnačka môže byť pre takéto malé zviera život ohrozujúca.
Príznaky sú prvým znakom, ktorý nemožno ignorovať, a hneď ako ich spozorujete, musíte čo najskôr navštíviť lekára, aby vám urobil testy a prispôsobil účinnú liečbu.
Čistenie klietky a zdravotná bezpečnosť
Potkany sa nám podvedome spájajú so špinou, odpadkami a šírením rôznych chorôb. Domáci potkan však pri správnej starostlivosti nemusí predstavovať rovnaké riziko ako voľne žijúci hlodavec. Napriek tomu si pri kontakte treba umývať ruky pred i po kontakte s ním.
Existuje zoznam chorôb prenášaných na človeka, hoci pravdepodobnosť, že sa tak stane, je veľmi nízka. Potkany chované doma sa môžu nakaziť zo stravy, napríklad ak im nechtiac dáme nakazené surové mäso či zeleninu, ale aj od okolitého prostredia alebo komárov, pre ktoré sú potkany len medzihostiteľ.
Pri čistení klietky nevírte zbytočne prach a používajte rukavice. Znečistenú podstielku odstraňujte opatrne a po manipulácii si umyte ruky. Deti by sa s potkanmi nemali hrať bez dozoru, kým sú malé. Obyčajne sa potkany odporúčajú k deťom od 5 rokov, pričom dieťa musí vedieť, ako ho dvíhať, hladkať a rešpektovať ako živého tvora s vlastnými potrebami.
Čo robiť, ak potkan vyhadzuje podstielku neustále
- Skontrolujte, či je klietka dostatočne veľká a stabilná.
- Presuňte klietku mimo prievanu, priameho slnka a radiátora.
- Skontrolujte druh podstielky a skúste vhodnú alternatívu.
- Umiestnite toaletu na miesto, ktoré potkan prirodzene používa.
- Vymeňte ľahké misky za kameninové alebo závesné nerezové.
- Pridajte bezpečné možnosti na lezenie, hrabanie a skúmanie.
- Pravidelne perte hamáky a kontrolujte úkryty.
- Poskytnite potkanovi spoločnosť alebo viac každodenného kontaktu.
- Dovoľte mu bezpečný pohyb mimo klietky.
- Sledujte, či sa spolu so zmenou správania neobjavujú príznaky choroby.
Rozdiel medzi neporiadkom v klietke a zamorením domácnosti
Domáci potkan môže rozhadzovať podstielku vo svojej klietke, zatiaľ čo voľne žijúci potkan predstavuje odlišný problém. Potkany, najmä potkany hnedé a potkany domáce, patria medzi najčastejších škodcov v okolí domu aj záhrady.
Ich prítomnosť predstavuje nielen hygienické riziko, ale aj reálnu hrozbu pre úrodu, elektrické rozvody či izoláciu domu. Potkany milujú chaos, zvyšky jedla a temné zákutia - teda presný opak upratanej domácnosti.
Ak chcete obmedziť výskyt voľne žijúcich potkanov, pravidelné vysávanie, uzatváranie odpadkov a odkladanie potravín do uzatvorených nádob znižuje riziko ich výskytu. V exteriéri pomáha odstraňovanie kompostu, spadnutého ovocia či hustého porastu. Čím menej skrýš, tým menej potkanov.
Zvyšky krmiva, rozsypané zrno, nedojedené granule pre psy, kompost s kuchynským odpadom či ovocie hnijúce pod stromami sú pre potkany jasné signály. Lákadlom sú aj vtáčie kŕmidlá, hromady dreva, staré dosky, kopy stavebného materiálu, zanedbané rohy pod terasou alebo podmurovkou.
Potkany potrebujú pravidelný prístup k vode a často si vyberajú lokality, kde ju majú bez rizika. Zatekajúce napájadlá, misky so stojatou vodou, netesniace sudy na dažďovú vodu či trvalo vlhký kompost môžu podporiť ich výskyt.
Plot ich nezastaví, ak za ním nájdu to, čo hľadajú. Potkan prelezie, podhrabe sa aj prehryzie. Ak ostanú potrava, voda a úkryt, nové jedince prídu veľmi rýchlo.
Čo neznášajú voľne žijúce potkany
Potkany majú citlivý sluch a môžu reagovať na hluk, vibrácie alebo ultrazvukové odpudzovače. Nie vždy fungujú na sto percent, ale môžu ich odradiť od návratu. Pri výbere ultrazvukového plašiča je potrebné voliť model, ktorý strieda vlnové dĺžky, pretože pri monotónnom zvuku si hlodavce môžu vytvoriť rezistenciu.
Potkany majú veľmi citlivý čuch. Medzi pachy, ktoré ich môžu odpudzovať, patria mäta pieporná, levanduľa, eukalyptus, klinčeky, cibuľa, cesnak, ocot, cayenské korenie a čierne korenie.
Esenciálny olej môžete nakvapkať na vatový tampón a schovať ho tam, kde by sa mohli potulovať. Zmiešať môžete aj vodu, pár kvapiek oleja a trochu octu. Tieto metódy sú skôr odpudzujúce, nie likvidačné, a pomáhajú hlavne ako prevencia alebo doplnok k iným opatreniam.
Niektoré materiály, napríklad oceľová vlna, kovové siete a niektoré hrubé plasty, potkany nevedia tak ľahko prehrýzť. Všetky praskliny, diery a poškodené steny treba ihneď opravovať. Otvory okolo potrubí, pod dverami a vo vetracích šachtách zabezpečte kovovou mriežkou alebo iným odolným materiálom.
Ak sa voľne žijúce potkany objavia v dome
Najprv zistite, kde sa potkany zdržiavajú. Hľadajte trus, stopy, ohryzené predmety alebo dierky v múroch. V noci je možné počuť škrabanie alebo pískanie.
Potkany sa dokážu prepchať aj cez 2 cm otvor, vyšplhať sa po stenách a plávať cez potrubia. Prirodzene žijú v norách a dierach vyhrabaných v zemi, no radi sa presúvajú cez šachty či kanalizačné potrubia. Dobre sa im lezie po elektroinštalačných rozvodoch a stúpačkách. Dokonca sa cez WC misu môžu dostať až do bytu.
Preto nerobíte dobre, ak zvyšky jedál vylievate do záchoda. Sklep, pôdu, garáže, vonkajšie prístavky a ďalšie podobné priestory udržujte v čistote a suchu a pravidelne ich kontrolujte.
Ak je potkanov veľa, najlepšie je zavolať odborníkov. Majú prístup k silnejším látkam a vedia vyhodnotiť riziká. Pri používaní nástrah a pascí treba vždy dbať na bezpečnosť detí, domácich zvierat a voľne žijúcich druhov.