Prísavník a bojovnica pestrá: môžu žiť v jednom akváriu?

Bojovnica pestrá sa často vyskytuje v domácich akváriách a je ich ozdobou. Je vhodná aj pre začínajúcich chovateľov, no jej chov nemožno zredukovať na predstavu, že dokáže spokojne žiť v akejkoľvek malej nádobe.

Otázka, či môže byť bojovnica spolu s prísavníkom, závisí najmä od druhu prísavníka, veľkosti a zariadenia akvária, kvality vody, dostupnosti potravy, množstva úkrytov a povahy konkrétnych rýb. Samotné pomenovanie „prísavník“ navyše nie je vždy dostatočne presné, pretože v slovenčine sa takto označuje viacero podobných rýb vrátane takzvaných otíkov.

bojovnica pestrá a prísavník v akváriu

Bojovnica pestrá a jej prirodzené prostredie

Bojovnica pestrá, lat. Betta splendens je druh ryby z čeľade labyrintkovité a v prírode žije v stojatých vodách južnej a juhovýchodnej Ázie, v povodí rieky Mekong, ktoré sú chudobné na kyslík.

Za domovinu bojovníc je považované Thajsko. Tento predpoklad vychádza hlavne zo skutočnosti, že sa tu usporadúvajú rybie zápasy. Termín Betta však odkazuje na rozsiahlejšie územie a pochádza z javanézštiny. V Thajsku sú tieto ryby označované skôr ako Pla-kad alebo Trey Krem.

Bettu môžeme stretnúť predovšetkým v sladkých južných vodách Ázie. Indonézia a hlavne ostrovy Bali, Malajzia, Laos, Vietnam, Myanmar a Kambodža patria k oblastiam, kde je výskyt bojovníc hojný.

Bojovnica pestrá pochádza z ryžových polí, kanálov a potokov juhovýchodnej Ázie. Dobre sa im darí v stojatých rybníkoch a pomaly prúdiacej vode. V pôvodnom prostredí obýva stojaté vody s nízkym obsahom kyslíka, čo si bojovnica kompenzuje pomocným dýchacím orgánom (labyrintom), vďaka ktorému dokáže dýchať aj atmosférický vzduch.

Preto sa im vyvinul pomocný dýchací orgán labyrint, ktorý im umožňuje prijímať kyslík priamo zo vzduchu. Labyrintovo vyzerajúci orgán slúži k dýchaniu, ktorým zviera môže prijímať kyslík aj v sladkých vodách, dokonca aj vzduch nad hladinou, bez ktorého by neprežili, aj keby bola voda dostatočne okysličená.

Ako bojovnica pestrá vyzerá

Bojovnice sú nádherne zafarbené ryby, ktoré dokážu vytvoriť zaujímavý kontrast vo vašom akváriu. Pôvodné bojovnice pestré mali nevýrazné sfarbenie a krátke plutvy, čo sa postupným šľachtením tohto druhu zmenilo.

Bojovnice, ktoré poznáme dnes, majú dlhé vejúce plutvy a rozmanité, výrazné farby vrátane červenej, žltej, oranžovej, bielej, zelenej, modrej, tyrkysovej, hnedej a čiernej, pričom farba tela môže byť rozdielna od farby plutiev.

Bojovnice majú torpédovité telo a ústa smerujúce nahor, prispôsobené na získavanie potravy z hladiny. Bojovnice dorastajú priemerne do veľkosti 5 až 9 cm a zdržiavajú sa prevažne v hornej a strednej časti nádrže.

Samčeky bojovnice sa odlišujú výraznejším sfarbením, charakteristickými dlhými plutvami a agresívnym správaním voči iným samčekom tohto druhu. Zatiaľ čo mužské exempláre sú farebne výraznejšie, samice pôsobia menej nápadne.

Práve dĺžka plutiev je jednou z rozlišovacích vlastností medzi pohlaviami (existujú však aj krátkoplutvé typy Bojovníc - samcov).

Prečo sa bojovnica nazýva bojovnica

Svojím pôsobivým vzhľadom a jedinečnou povahou si získala srdcia mnohých akvaristov. Svoje meno si bojovnica vydobyla vďaka svojmu agresívnemu vystupovaniu. V Thajsku bola dokonca využívaná na rybie zápasy a súťaže.

Samce bojovníc sú voči sebe extrémne agresívne. Nikdy nechováme 2 samcov spolu v jednej nádrži. Mohlo by dôjsť k agresívnym bitkám, ktoré vo väčšine prípadov končia smrťou.

Mnoho ľudí samčekov bojovnice zaraďuje k samotárskym rybám a drží ich v nádržiach po jednom. Vo väčšine prípadov je to naozaj múdre.

Akú veľkú nádrž potrebuje bojovnica

Určite ste sa už stretli s názorom, že bojovnica je schopná prežiť aj v kaluži vody a k svojej spokojnosti prakticky nič nepotrebuje. Nie je to však tak.

Pravda je taká, že vo voľnej prírode žije najčastejšie v zaplavených ryžových poliach. To síce znamená nízku vodnú hladinu, avšak ich rozloha je často obrovská. Preto by sme mali zvoliť akvárium s minimálnym objemom 30 l na jedného samca betty bojovice.

Pre jednu bojovnicu odporúčame akvárium s objemom najmenej 20 litrov, ideálnych je 54 l (dlhé približne 60 cm). Úplne nevhodné sú nádrže guľového tvaru alebo nádrže s objemom menším ako 15 litrov.

Deväť- až jedenásťlitrové akvárium preto nie je vhodné ani ako dlhodobé riešenie pre jednu bojovnicu, a už vôbec nie pre bojovnicu spolu s prísavníkom. Takzvané „betáriá“, ktoré majú 2-3 litre, neposkytujú rybe primerané podmienky.

SituáciaOdporúčanie
Jedna bojovnicanajmenej 20 litrov
Odporúčaný väčší priestor30 l na jedného samca betty bojovice
Ideálna väčšia nádrž54 l (dlhé približne 60 cm)
Bojovnica a prísavníknie v 9- až 11-litrovej nádrži

Pretože bojovnice majú dlhé plutvy, potrebujú priestor na pohyb. Treba myslieť hlavne na to, že bojovnici vyhovuje nižšia hladina vody. Preto uprednostňujeme akvárium skôr nižšie, ale s väčšou plochou dna.

Prísavník nie je jedna konkrétna ryba

Pri plánovaní spoločného akvária je nevyhnutné poznať presný druh ryby. V slovenčine sa totiž prísavníkom nazýva skoro všetko im podobné, vrátane takzvaných otíkov.

Rozdiel medzi malým druhom, ktorý zostáva drobný, a veľkým krunýřovcom alebo iným výrazne rastúcim prísavníkom je zásadný. Ryba predávaná ako malé mláďa nemusí zostať malá a jej budúce nároky nemožno posudzovať iba podľa veľkosti pri kúpe.

Krunýřovec není Perleťovka, roste rychle. Prísavník občas úspěšně likviduje Echinodory a podobné rostliny.

Práve preto je vhodné pred kúpou skontrolovať latinský názov, maximálnu veľkosť, nároky na priestor, spôsob kŕmenia a sociálne správanie. Samotné označenie „prísavník“ nestačí na posúdenie vhodnosti do konkrétneho akvária.

Je prísavník vhodný k bojovnici?

V dostatočne veľkom, dobre zariadenom a udržiavanom akváriu môže byť spoločný chov bojovnice s niektorými menšími a mierumilovnými prísavníkmi možný. Nie je to však automaticky bezpečná kombinácia a nemožno ju odporučiť pre každú nádrž.

Bojovnice sa dobre znášajú s rybami, ako sú razbory, pancierničky, prísavníky, väčšina druhov tetier, alebo inými mierumilovnými rybami. Najlepšou voľbou sú rybky rovnakej veľkosti s malými plutvami.

Pri prísavníkovi však treba posúdiť predovšetkým jeho konečnú veľkosť a nároky na dno. Veľký druh môže byť pre menšie akvárium nevhodný aj vtedy, keď je pri kúpe ešte malý.

Prísavníka by som do veľmi malej nádrže k bojovnici nedával. Ak sa v akváriu nerobia riasy, nemusí mať prísavník prirodzenú potravu a jeho pridanie iba preto, aby „čistil akvárium“, nie je správne riešenie.

Prísavník nie je náhrada za údržbu. Riasy neodstraňuje vždy spoľahlivo, sám produkuje odpad a niektoré druhy môžu poškodzovať rastliny. Pri väčšom počte rýb nesmieš zanedbávať údržbu.

Ako si založiť akvárium pre Bettu – krok za krokom

Prečo 9 alebo 10 litrov nestačí na bojovnicu s prísavníkom

V desaťlitrovej nádrži je veľmi málo priestoru na stabilné podmienky, filtráciu, rastliny, úkryty aj samostatné teritóriá. Pridanie ďalšej ryby zvýši množstvo odpadu a zmenší priestor, ktorý môže každé zviera využívať.

Pri malej nádrži sa škodlivé látky hromadia rýchlejšie a každá chyba v kŕmení alebo údržbe má väčší vplyv na kvalitu vody. Ancistruse a iné väčšie prísavníky nemožno držať v malej nádrži iba preto, že sa do nej pri kúpe zmestia.

Ak je akvárium malé, najbezpečnejšie je chovať v ňom jednu bojovnicu bez prísavníka. Aj vtedy však musí mať vhodný filter, ohrievač, kryt, rastliny a pravidelnú údržbu.

Pre bojovnicu s vhodným malým prísavníkom je rozumnejšie zvoliť väčšiu spoločenskú nádrž, v ktorej možno vytvoriť oddelené miesta na odpočinok a úkryt. Väčší objem však sám osebe nezaručuje úspech, ak je prísavník príliš veľký alebo ak je akvárium preplnené.

Ako zariadiť akvárium pre bojovnicu a prísavníka

Bojovnica ocení, ak sa dno akváriá osadí dostatočným množstvom živých rastlín. Začiatočníkom sa odporúčajú nenáročné a rýchlo rastúce rastlinky, ako napríklad limnophila sessiliflora, vallisneria spiralis, ceraptophyllum demersum apod.

Môžu sa pridať aj nejaké plávajúce rastlinky, ako napríklad pistia stratiotes, salvinia npatans alebo limnobium laevigatum, ktoré im zabezpečia skvelé miesto na úkryt, alebo odpočinok.

Umelé rastliny by sme mali v tomto prípade vynechať, pretože sa snažíme simulovať prirodzené prostredie. Akvárium by malo byť kusom živej prírody, aby sa v ňom rybky cítili dobre.

Preto by sme nemali zabudnúť pridať aj živé korene alebo vetvy a vytvoriť jej v ňom takú menšiu džungľu. Rastliny a korene pomáhajú rozdeliť priestor, čím môžu znížiť neustály vizuálny kontakt medzi rybami.

V nádrži by mali byť aj rastliny, ktoré poskytnú úkryt a pocit bezpečia. Mäkké a jemné rastliny, ako egeria densa alebo limnophila, sú ideálne, pretože bojovnice majú jemné plutvy.

Na hladine by tiež mal zostať priestor na hniezdo z vodnej peny, ktoré bojovnice stavajú. Zároveň musí byť bojovniciam prístupná aj hladina, keďže potrebujú dýchať aj atmosférický vzduch.

Akvárium by malo mať aj horný kryt, pretože bojovnice radi skáču a ľahko by z akvária vyskočili. Vrchná časť akvária by mala byť čiastočne otvorená, alebo mať prívod vzduchu, aby sa bojovnice mohli nadýchnuť.

Prikrytie akvária je dôležité aj preto, aby vzduch nad hladinou mal stabilnú teplotu, inak by bojovnici mohol nachladnúť labyrintový orgán.

Ako dekoráciu môžete využiť naozajstné kamene alebo drevo. Dekorácie by nemali mať ostré hrany, aby sa predišlo zraneniam a ďalším zdravotným komplikáciám bojovníc.

Teplota, voda a filtrácia

Optimálna voda pre bojovnice by mala byť mäkká, teplá a s neutrálnym pH (6,7-7,4). Dobre sa im darí v stojatých rybníkoch a pomaly prúdiacej vode, na pH náročné nie sú, vyhovujú im hodnoty medzi 6 - 8.

Ideálna teplota vody pre bojovnice je medzi 24 a 28°C. Investujte do kvalitného ohrievača, aby ste zaistili stálu teplotu.

Samozrejmosťou je ohrievač vody, ktorý udrží teplotu medzi 26 - 30°C a filter, ktorý sa postará nielen o čistotu vody, ale poslúži ako domov pre nitrifikačné baktérie.

Uvedené teplotné rozsahy sa čiastočne prekrývajú, no dôležitá je najmä stabilná teplota bez prudkých výkyvov. Nižšie teploty nie sú pre zviera vhodné, nemôže sa potom adekvátne pohybovať. Naopak, teplota vody vyššia ako 27°C bude mať za následok zrýchlený metabolizmus bojovníc, ktoré rýchlejšie zostarnú.

Mierne filtrovanie je nevyhnutné. Môžete sa rozhodnúť pre vnútorný alebo vonkajší filter, ale dávajte pozor, aby bol prúd vody mierny, pretože silný prúd môže byť pre bojovnice vyčerpávajúci.

Ideálne sú vzduchom poháňané molitanové filtre alebo filtre ako napr. Eheim aquacorner. Vyústenie filtra, vyvedené tak, aby čerilo hladinu, zaisťuje dostatočné okysličenie vody.

Filter s čerpadlom a ohrievač s termostatom pomáhajú udržiavať stabilné prostredie, no filter nesmie vytvárať príliš silné prúdenie. Bojovnica žije v pomaly prúdiacej vode a dlhé plutvy jej môžu sťažovať pohyb proti silnému prúdu.

Údržba spoločného akvária

Ako pri všetkých rybičkách, tak aj pri bojovniciach sa musí vykonávať pravidelná údržba. Pri základnej údržbe, ktorú vykonávame raz do týždňa by sme mali odstrániť odumreté časti rastlín, hubkou prejsť steny akvária z vnútra, aby sme odstránili kal zo skla.

Optimálne raz za 7 až 14 dní odkalíme dno akvária pomocou odkalovača a vymeníme aspoň 1/3 vody akvária. Rybke nikdy nemeníme celý obsah vody v nádrži, mohlo by to mať na ňu devastačné účinky.

Bežná údržba pomocou odkaľovača by mala byť čo najmenej invazívna a preto sa snažíme nevyberať rastliny, korene, štrk ani rybku.

Nová voda by mala byť odstáta, bez chlóru a podobnej teploty ako voda v akváriu. Ak použijeme na doplnenie vody vodu z vodovodného kohútika, je nutné použitie prípravkov odstraňujúcich chlór.

Chlór a ťažké kovy prítomné vo vode z vodovodu môžu ryby zabiť, a preto je do akvária potrebná upravená voda, zbavená týchto látok.

V prípade, že budete vodu pravidelne meniť (1x do týždňa 1/3 vody pri objeme nádrže 20l), filtrácia nie je nutná, no kvalita vody je z dlhodobého hľadiska dôležitá a s filtráciou bude voda oveľa čistejšia.

Pri spoločnom chove bojovnice a prísavníka je však filtrácia prakticky veľmi užitočná, pretože prísavník zvyšuje biologické zaťaženie nádrže. Vzhľadom na počet rýb nesmieš zanedbávať údržbu.

Kŕmenie bojovnice a prísavníka

Bojovnica je čistý mäsožravec. Vo voľnej prírode sa živí takmer výlučne hmyzom a larvami hmyzu, ktoré spadnú na hladinu alebo sa pohybujú na hladine.

Bojovnica je na to uspôsobená papuľou, ktorá smeruje nahor. Ich tráviaci trakt je preto omnoho kratší ako tráviaci systém bylinožravých rýb.

Z tohto dôvodu je pre bojovnice ideálna živá strava, no do veľkej miery si vedia zvyknúť aj na vločky alebo mrazené krmivá s väčším obsahom živočíšnej zložky.

V ponuke sú vločkové krmivá pre betty, dafnie, biele a červené komárie larvy v podobe dehydrovanej alebo mrazenej. Ak si bettu chceme rozmaznať, zadovážime jej mrazenú patentku.

Podporiť jej zdravie a vyfarbenie môžete aj pridaním mrazeného alebo živého krmiva, ako sú artemie a dafnie. Interval kŕmenia by mal byť jeden až dva krát denne, pričom by sa mal jeden deň v týždni vynechať kvôli naštartovaniu tráviaceho systému bojovnice.

Ďalšie odporúčanie uvádza kŕmenie najlepšie trikrát denne v malých dávkach. Večer mierne, ráno môže byť dávka o niečo väčšia. Spoločným pravidlom je, že množstvo krmiva treba prispôsobiť veľkosti ryby a ryby by mali krmivo do piatich minút zožrať.

S krmivom by sa to nemalo preháňať, pretože pri nadbytku znečisťuje vodu, čo môže byť pre rybky nebezpečné. Nezkrmené zvyšky je vhodné odsať.

Prísavník má odlišné potravové potreby a nemožno predpokladať, že sa uživí iba riasami alebo zvyškami po bojovnici. Ak sa v akváriu nerobia riasy, prísavník môže hladovať.

Pri chove prísavníka je preto potrebné overiť jeho konkrétny druh a zabezpečiť mu vhodnú potravu. Nedostatok potravy môže viesť k oslabeniu, zatiaľ čo nadbytočné krmivo zhoršuje kvalitu vody.

Súžitie s inými rybami

Hoci existujú exempláre, ktoré sú mierumilovnejšie, bojovnica nie je žiadnym mierumilovným kamarátom. Je teritoriálne až agresívne.

Môžu byť chované aj v spoločenských akváriách v relatívnej pohode s ostatnými druhmi, treba len zabezpečiť, aby sa tam zároveň nenachádzal žiaden poter, okusovači plutiev, rybky podobné farebným gupkám alebo iný samec bojovnice.

Čo sa týka iných druhov rýb, je dôležité, aby neboli príliš veľké ani príliš malé. Ryby s dlhými alebo nápadne farebnými plutvami môžu bojovnicu dráždiť a rýchle alebo agresívne druhy jej môžu spôsobovať stres.

Naopak, ostrieže sú samy o sebe teritoriálne a pravdepodobne by sa s bojovnicami púšťali do bojov. Veľké ryby by ich zasa mohli vnímať ako korisť a tie menšie by sa mohli sami korisťou stať.

Dánie sú zase nadmieru živé, čo u bojovníc spôsobuje stres. Nevhodné druhy k bojovniciam sú mrenky štvorpruhé, mrenky machové, tetry krvavé, štvorzubce a iné dravšie alebo nebezpečnejšie ryby, ktoré by im mohli okusovať plutvy, alebo im inak ublížiť.

Bojovnica sa tiež hodí do dostatočne veľkých spoločenských akvárií, je vhodná v kombinácii napríklad s daniami, pancierničkami či razborami. Pri daniách však treba zohľadniť, že sú nadmieru živé, a preto nemusia byť vhodné do každej nádrže s bojovnicou.

Bojovnica s prísavníkom: čo sledovať po spojení

Po vložení prísavníka k bojovnici treba pozorovať správanie oboch rýb, najmä počas prvých dní. Dôležité je sledovať, či bojovnica neprenasleduje prísavníka, neútočí na jeho telo alebo plutvy a či prísavník nevyrušuje bojovnicu pri odpočinku.

Rovnako treba overiť, či má prísavník dostatok potravy a či bojovnica zostáva aktívna, prijíma potravu a pravidelne pláva po svojom revíre.

Ak bojovnica začne dlhodobo skrývať sa, prestane žrať, poškodia sa jej plutvy alebo bude apatická, spoločný chov treba prehodnotiť. V prípade agresie musí byť pripravená možnosť okamžitého oddelenia rýb.

Vaše vnútorné hodiny by mali začať biť na poplach v okamihu, keď sa ryba letargicky združuje pri dne akvária. Môže byť totiž chorá alebo v strese. Ďalším dôvodom môže byť aj nízka teplota vody.

Zdravý jedinec pláva pravidelne po svojom revíre, správa sa teda v prostredí aktívne. Chvost aj plutvy sú behom týchto okružných jázd umiestnené ďalej od tela. Šupiny vyzerajú lesklo a čisto.

V prípade bojovníc by ste mali vymeniť vodu alebo zvýšiť teplotu vody aj v prípade, že zviera prestalo jesť, nie je aktívne alebo pláva inak než obvykle. To isté platí pri zmene sfarbenia alebo nízkej aktivite plutiev.

Vypúlené oči alebo napoly otvorené žiabre sú vážnym dôvodom k tomu, aby ste navštívili odborný obchod alebo veterinára.

Najčastejšie chyby pri kombinácii

  • Pridanie prísavníka do 9- až 11-litrového akvária.
  • Kúpa prísavníka bez overenia jeho presného druhu a konečnej veľkosti.
  • Predpoklad, že prísavník sa uživí iba riasami.
  • Príliš silný prúd vody vytvorený filtrom.
  • Nedostatok rastlín, koreňov a úkrytov.
  • Prekrmovanie, po ktorom zostáva potrava na dne.
  • Zanedbávanie výmen vody a odkaľovania.
  • Chov dvoch samcov bojovnice v jednej nádrži.
  • Spájanie bojovnice s rybami, ktoré okusujú plutvy alebo sú príliš aktívne.
  • Spoliehanie sa na to, že malá nádrž je jednoduchšia na údržbu.

Koľko rokov sa bojovnica dožíva

Priemerná dĺžka života je 3-5 rokov. Bojovnice sa síce nedožívajú veľa rokov, väčšinou to býva 3 - 5 rokov, avšak po celú dobu zostávajú zdravé a silné.

Pri správnej starostlivosti sa môžu dožiť aj 6 rokov. Rozdiely v uvádzanej dĺžke života súvisia s genetikou, vekom pri kúpe, podmienkami chovu, výživou a kvalitou vody.

Koľko bojovnica stojí

Ceny sa líšia. Veľa záleží na druhu a miesta nákupu. Najpopulárnejšej bojovnice pestrej sa predávajú za približne 3 EUR. Vyšľachtené alebo atraktívnejšie varianty môžu byť drahšie a stoja v priemere 7 - 10 EUR.

Praktické odporúčanie pre chovateľa

Ak máte malé akvárium, chovajte v ňom jednu bojovnicu bez prísavníka. Ak chcete prísavníka pridať, najskôr si overte jeho presný druh, konečnú veľkosť a nároky.

Spoločná nádrž má byť dostatočne veľká, husto zarastená, vybavená miernou filtráciou, ohrievačom s termostatom a bezpečným krytom. Prísavník musí mať vlastnú potravu a dostatok úkrytov.

Pri akejkoľvek dlhodobej agresii, strese, poškodení plutiev, nechutenstve alebo zhoršení kondície je potrebné ryby oddeliť. Dobré spolunažívanie nie je možné vynútiť iba väčším počtom dekorácií.

tags: #prisavnik #a #bojovnica #pestra