Psia duša: Neuveriteľný príbeh o láske a vernosti, ktorý zmení váš pohľad na život

Každý, kto niekedy mal psa, vie, že tá otázka príde. Čo je to tá psia duša? Nikto vám nedá stopercentnú odpoveď.

V roku 2017 prišiel na filmové plátna film Psia duša - americká rodinná dráma podľa bestselleru W. Brucea Camerona v réžii Lasse Hallströma. Príbeh sleduje zlatého retrievera Baileyho, ktorého duša sa po smrti vracia na svet v tele iného psa. A znova. A znova.

V centre príbehu je chlapec Ethan - a puto, ktoré ho s Baileym spája. Také, ktoré neprerušia ani roky, ani smrť, ani nové telo. Bailey si vždy nejako nájde cestu späť.

Kniha Psia duša od W. Brucea Camerona

V ostatnom čase sa snažím čítať okrem noviniek aj knihy, ktoré mám v poličke už dlhší čas. Takou je aj Psia duša od W. Bruce Camerona. Knižnicu mi zdobí už niekoľko rokov. Teraz došlo aj na ňu.

Autor je presvedčený, že psi, ktoré nesplnili svoje poslanie, sa na svet vracajú znova a znova. A tak je to aj s psím hrdinom, ktorý je na svete najskôr ako túlavé šteniatko.

Neskôr si vybuduje ako retríver prekrásny vzťah s chlapcom menom Ethan. A aj keď s ním prežil krásne chvíle, opäť sa vracia prežívať ďalší psí život.

Vôbec som netušila, čo od knihy čakať. Nemám veľkú dôveru voči príbehom, v ktorých je hlavným hrdinom zviera. Aj tu príbeh rozpráva pes, ktorý sa postupne objavuje vo viacerých podobách.

Do príbehu som sa však napokon zamilovala. Úplne som prestala vnímať, že mi svoje myšlienky a pocity rozpráva pes.

Reinkarnácia ako ústredná myšlienka

Ústrednou myšlienkou príbehu je reinkarnácia. Psia duša sa znovuzrodí do rôznych tiel a životov.

To umožňuje čitateľovi zažiť rôzne perspektívy a rôzne vzťahy. Postupne sa tak stále hlbšie ponárame do pochopenia psieho poslania.

Príbeh nám prináša bohatú zmes zážitkov, od radostí šteňacieho veku až po výzvy práce asistenčného psa.

V príbehu prechádzame aj témami lásky, lojality a hlbokého vplyvu, ktorý môžu zvieratá mať na naše životy.

Psia duša je hrejivý, dojemný, zábavný a poučný román, ktorý ponúka jedinečný pohľad na vzťah medzi ľuďmi a psami.

Je to povinné čítanie pre milovníkov psov. Podnieti čitateľov k zamysleniu sa nad dôležitosťou lásky, lojality a špeciálneho spojenia, ktoré zdieľame s našimi zvieracími spoločníkmi.

A aj keď viem, že ide o vymyslený príbeh, na svojho psa sa teraz pozerám trochu inak ako pred jeho prečítaním.

Filmové spracovanie Psia duša

Film Psia duša je krásny, dojemný príbeh o tom, aké puto môže vzniknúť medzi človekom a psom.

Nie je to film o reinkarnácii v buddhistickom zmysle. Je to film o tom, že láska nikdy neumiera. Že skutoční priatelia nás neopúšťajú.

Čo je zmyslom života? Prečo sme vlastne tu?

Spoločnosť Forum film uvádza sfilmovaný knižný bestseller spisovateľa W. Bruce Camerona „Psie poslanie“. Film prináša oduševnený a dojemný príbeh oddaného psa.

Občianske združenie Psia duša je partnerom filmu a aj z tohto dôvodu dostal film príznačnejší názov ako je jeho anglický originál.

Psia duša 2 a ďalšie filmové pokračovania

Spoločnosť Forum film uvádza sfilmovaný knižný román spisovateľa W. Bruce Camerona „Psia cesta“.

V rámci partnerstva s našim občianskym združením v slovenských kinách opäť pod názvom Psia duša 2, z čoho máme obrovskú radosť! ♥

Dojímavé pokračovanie príbehu s dabingom a titulkami v kinách od 6.6.2019.

Spoločnosť Continental film uvádza záverečnú časť trilógie o priateľstve medzi Sebastiánom a Bellou. Partnerom filmu je aj občianske združenie Psia duša.

V rámci spolupráce budeme spoločne pomáhať. Počas obdobia hrania filmu v 13 kinách CINEMAX sa vždy pred premietaním na plátne predstavia psíky na adopciu zo slovenských útulkov.

Putá medzi ľuďmi a psami

Oba filmy zanechali v divákoch otvorenú otázku, ktorú si kladie každý majiteľ psa aspoň raz za život.

Pes vás pozná. Nie vaše meno, nie váš titul, nie to, koľko toho máte na účte. Pozná VÁS.

Vie, kedy vám je smutno ešte predtým, než si to možno stihnete uvedomiť. Vie, kedy potrebujete ticho, aj keď to neznamená, že vám ho vždy dopraje, a kedy potrebujete, aby sa niekto pritúlil.

To nie je reflex. To nie je podmienený podnet.

Mnohí z vás opisujú chvíle, ktoré sa nedajú celkom rozložiť na chemické vzorce - pes, ktorý vycítil chorobu skôr než lekár. Pes, ktorý prišiel v noci práve vtedy, keď ste plakali tak potichu, aby to nikto nepočul.

Aj keď raz odíde - a každý z nás vie, že ten deň raz príde - tá strata nie je ako strata veci.

Nie je to ako keď sa pokazí auto, alebo stratí telefón. Je to strata niekoho, kto vás poznal. Niekoho, kto bol pri vás.

A možno práve v tom je odpoveď. Nie v knihách, nie v deklaráciách, nie v teologických traktátoch.

Čo znamená „psia duša“ vo filozofii

Aristoteles a senzitívna duša

Aristoteles, ktorý sa tejto otázke venoval v traktáte De Anima, chápal dušu ako princíp, ktorý z neživého tela robí živú bytosť.

Nie ako „pridaného ducha“ zvonku, ale spôsob, akým je živý organizmus usporiadaný a ako funguje.

Rozlíšil tri úrovne:

vegetatívna duša patrí rastlinám - umožňuje rast, výživu a rozmnožovanie;
senzitívna duša patrí zvieratám - pridáva vnímanie, pohyb, emócie.

Aristoteles by povedal „áno“ - senzitívnu, skutočnú dušu zvieraťa.

Tomáš Akvinský a duša viazaná na telo

Tomáš Akvinský prebral pohľad Aristotela a v kresťanskom rámci spresňuje: rastliny a zvieratá majú dušu, ktorá je „formou materiálneho tela“ a nie je subsistentná - neexistuje sama o sebe bez tela = duša viazaná na telo a spolu s ním zaniká.

Akvinský by prikývol, ale dodal by, že nie nesmrteľnú.

Dualizmus a otázka zvieracieho vedomia

Dualisti vychádzajú z toho, že existujú dve základné podstaty: hmota a duch. Telo a duša.

Klasický karteziánsky dualizmus (Descartes) zvieratá paradoxne považoval za akési „biologické automaty“ - myseľ je nehmotná substancia, odlišná od tela, ale interaguje s ním; zvieratám však často odopieral skutočné prežívanie.

Neskorší dualisti s ním nesúhlasili. Podľa nich majú zvieratá duchovný princíp, ktorý nie je vyčerpateľný fyzikálnym opisom.

Všetky prejavy, ktoré u človeka pripisujeme duši - vedomie, úmysel, láska, smútok - všetko toto vidíme v istej miere aj u zvierat.

Materialistický pohľad na psie prežívanie

Materialisti pracujú s jednoduchším predpokladom: existuje len hmota a fyzikálne procesy.

Vedomie a psychika sú buď priamo identické s mozgovými stavmi („myseľ = mozog“) alebo sú od mozgu úplne závislé.

Z hľadiska zvierat to znamená, že ich emócie, spomienky, učenie a vzťahy sú reálne - ale sú výsledkom aktivít nervovej sústavy.

Keď mozog prestane fungovať, končí aj subjektívne prežívanie. Nie je „kam“ pokračovať.

Materialisti však nie sú cynici. Práve tu nastáva zlom: môžu povedať „žiadna nesmrteľná duša“ - ale práve preto, že vidia napr. psa ako vedomú bytosť, berú jeho utrpenie rovnako vážne ako utrpenie človeka rovnakej intenzity.

Uznávajú vedomie a utrpenie a tým pádom aj morálny status.

Vedomie, utrpenie a morálny status psa

Thomas Nagel a subjektívne prežívanie

Thomas Nagel tvrdí, že o bytosti má zmysel hovoriť, že je vedomá, ak „je niečo, ako je to byť touto bytosťou“ - ak existuje subjektívne vnútro.

O psovi toto platí evidentne: správa sa adaptívne, učí sa, vníma bolesť, radosť a strach, má preferencie.

Peter Singer a sentiencia

Peter Singer ide ďalej: morálne relevantné nie je druh, ale sentiencia - schopnosť cítiť bolesť a radosť.

Ak pes trpí, jeho utrpenie má rovnakú etickú váhu ako ľudské utrpenie rovnakej intenzity.

Tom Regan a vlastné blaho zvierat

Tom Regan pridáva ďalší rozmer: psi majú presvedčenia, túžby, pamäť, emocionálny život a vlastné blaho - sú „subjects-of-a-life“, teda subjektmi vlastného života, nie len prostriedkami.

Martha Nussbaum a možnosť plnohodnotného života

A Martha Nussbaum upozorňuje, že nestačí len „nebiť a nezabiť“ - každá cítiaca bytosť má nárok na to, aby mohla plnohodnotne žiť život svojho druhu.

Náboženské pohľady na psuiu dušu

Náboženstvá sa k otázke „psej duše“ stavajú rôzne - ale takmer žiadne z nich nepovie, že pes je „len vec“.

Kresťanská tradícia

V klasickej katolíckej tradícii, ktorá nadväzuje na Aristotela a Akvinského, platí, že zvieratá majú dušu - senzitívnu, skutočnú, ktorá je princípom života a cítenia - ale nie nesmrteľnú v rovnakom zmysle ako ľudská racionálna duša.

To však neznamená, že týmto je otázka uzavretá.

Médiá často citujú príbeh pápeža, keď utešoval chlapca po strate psa slovami, že „sa so psom zasa stretne“ - v rôznych verziách bol tento výrok pripísaný Jánovi XXIII., Benediktovi XVI. či pápežovi Františkovi; ide skôr o pastorálny obraz, než o oficiálne vyhlásenie.

Iné kresťanské prúdy idú ešte ďalej a hovoria jednoducho: každá bytosť, ktorá cíti a miluje, má dušu.

Židovská tradícia

V hebrejskej Biblii sa pre životný princíp používa slovo nefesh („živá duša“) a vzťahuje sa rovnako na ľudí aj zvieratá.

V neskoršej židovskej mystike (kabale) sa rozlišuje viac vrstiev duše.

Zvieratá majú tú základnú, živočíšnu (nefesh hiyuni), človek má naviac vyššie úrovne ruach a neshama, ktoré ho spájajú s Bohom a sú duchovnejšie.

Niektorí kabbalisti hovoria, že zvieracia nefesh po smrti jednoducho „zhasne“. Iní uvažujú o istej forme duchovnej kontinuity alebo o tom, že aj zvieratá majú účasť na budúcom svete; jednoznačný verdikt neexistuje.

Hinduizmus a átman

V hinduizme je odpoveď pravdepodobne najsilnejšia zo všetkých.

Kľúčový pojem je átman - teda vnútorné ja, duša.

Bhagavadgíta ho popisuje: átman sa nikdy nerodí a nikdy neumiera. Je večný, nenarodený, nesmrteľný. A je prítomný vo všetkých živých bytostiach.

Z toho plynie reinkarnácia: človek sa môže znovuzrodiť ako zviera a zviera ako človek - v závislosti od karmy.

Pes teda nesie ten istý typ nesmrteľnej duše ako človek. Rozdiel je len v dočasnej forme tela a úrovni vedomia.

Buddhizmus a prúd vedomia

Buddhizmus klasicky odmieta trvalé, nemenné ja - doktrína anattā, čiže „ne-ja“.

To však neznamená, že by zvieratá boli bezvýznamné.

Zvieratá sú v buddhistickej tradícii sentiálne bytosti - majú vedomie, prežívajú radosť aj utrpenie a podliehajú rovnakej karme a kolobehu zrodu a smrti - samsára - ako ľudia.

V buddhistickej kozmológii existuje „ríša zvierat“ ako jedna z možných foriem znovuzrodenia.

Buddhizmus teda nehovorí o „duši“ v zmysle trvalej substancie. Hovorí o prúde vedomia a karmických predispozícií, ktorý pokračuje naprieč zrodeniami.

Pes nie je nositeľom nemennej nesmrteľnej duše - ale je súčasťou kontinuálneho prúdu vedomia, ktorý má potenciál narodiť sa ako človek alebo iné bytie.

Islam a duchovná hodnota zvierat

Korán opisuje zvieratá výrazom ummam amthālukum = „národy ako vy“ - čím im prisudzuje vlastný spôsob života a duchovnú hodnotu.

Islamskí filozofi, napríklad Mullá Sadrá, argumentujú, že zvieratá majú nehmotnú dušu a že existuje istá forma posmrtného života zvierat, najmä tých, ktoré trpeli nespravodlivo.

Rôzne odpovede, podobné posolstvo

Päť tradícií. Päť jazykov.

Filozofi môžu diskutovať. Teológovia sa môžu v názoroch rozchádzať.

Aristoteles by povedal „áno“ - senzitívnu, skutočnú dušu zvieraťa.

Akvinský by prikývol, ale dodal by, že nie nesmrteľnú.

Hinduizmus by sa pousmial a povedal, že átman je rovnaký v každej živej bytosti.

Buddhizmus by hovoril o prúde vedomia a karmických predispozícií, nie o trvalej duši.

Singer o sentencii - schopnosti cítiť bolesť a radosť.

Každá tradícia, každý jazyk, každý prístup - a výsledok je prekvapivo podobný.

Pes nie je vec. Je niekto.

Niekto, kto cíti, miluje, trpí a raduje sa.

Váš pes je živá, milujúca osobnosť s vlastnou hlavou.

Kontroverzia okolo nakrúcania filmu

Od začiatku, ako bolo video uverejnené, prípad sledujeme.

Tiež sme boli nemilo prekvapení z toho, čo sme videli a v žiadnom prípade to neospravedlňujeme ani nezľahčujeme.

Video z natáčania malo vzniknúť niekedy v roku 2015.

Prečo niekto čakal 15 mesiacov a zverejnil ho až teraz? Prečo nekonal okamžite na mieste a zároveň nekontaktoval príslušné orgány?

Video vypustil a zverejnil tesne pred premiérou.

Navyše zverejnený videozáznam bol upravený a účelovo zostrihaný, sú v ňom spojené dva rôzne zábery a scény.

Čo zachytáva zverejnený záznam

Najprv vidíme psa, ktorý je pobádaný vstúpiť do bazéna proti svojej vôli.

V druhej časti už len vidíme ako sa na chvíľu ponorí.

Podľa vyjadrení zástupcov filmovej spoločnosti, trénera a organizácie, ktorá psa poskytla, pes Hercules miluje plávanie.

Do filmu bol vybraný práve pre jeho vzťah a lásku k vode.

Trénoval niekoľko mesiacov, aby sa mohol natáčania zúčastniť.

Scéna sa natáčala mnoho dní, do vody vždy skákal s radosťou.

Po mnohých vydarených pokusoch tejto scény sa zmenila strana vstupu do bazéna.

A práve preto nechcel spolupracovať s trénerom a odmietal ísť do vody, chcel z miesta odísť.

Po menej ako minúte presviedčania od trénera bolo natáčanie zastavené.

Neskôr pokračovalo z pôvodného miesta a Hercules bol šťastný a skočil do vody bez problémov.

V ďalšej scéne a zábere Hercules sám vstúpi do bazéna zo svojho pôvodného miesta a počas plávania ho prúd zanesie bližšie k stene bazéna, na krátko sa ponorí.

Pripravený potápač a tréner mu okamžite pomôžu.

Bezpečnostné pravidlá pri filmovaní so zvieratami

Pri natáčaní filmov so zvieratami musí každé štúdio v Spojených štátoch amerických získať certifikát od organizácie The American Humane Association (AHA).

Musí dodržiavať prísne bezpečnostné opatrenia a protokoly a zabezpečiť etické a bezpečné prostredie pre zvieratá.

Pri každej scéne musí byť poverený pracovník z AHA, ktorá je zodpovedná za ochranu, bezpečnosť a pohodu zvierat počas celého natáčania filmu.

Pracovník je vyškolený a má právo a povinnosť zasiahnuť a okamžite zastaviť nakrúcanie, ak by dochádzalo k týraniu alebo poškodzovaniu zvieraťa.

V podstate je to zvierací advokát a ochranár, ktorý by svojou odbornosťou mal vedieť posúdiť, kde je hranica, pri ktorej treba zakročiť.

Mal konať aj v týchto prípadoch a on je za to zodpovedný. Nie štúdio, ani producent či režisér.

Veríme, že zo strany filmárov bolo dodržané všetko, čo bolo ich povinnosťou pri natáčaní filmu, kde sú zvierací herci, a že to s ochranou zvierat myslia úprimne.

Sám producent filmu je dlhoročný aktivista v boji za práva zvierat.

Napriek tomu sa môže stať, že dochádza k nepredvídateľným okolnostiam, a ak došlo k porušeniu práv zvierat, musia byť vyvodené dôsledky.

V posledných dňoch sa dokonca objavili zostrihané zábery, kde pre zvýšenie dramatickosti celého prípadu a v duchu bulvárnych senzácií niekto použil scény, ktoré síce sú z uvedeného filmu, ale podľa predstaviteľov filmovej spoločnosti sú výsledkom počítačovej animácie a nie scénou s reálnym psom.

Film ako podpora adopcie a ochrany zvierat